Debraď
Debraď (v minulosti Debrač, maď. Debrőd, Jászódebrőd) je obec na Slovensku v okrese Košice-okolie.
Debraď | |
obec | |
Štát | Slovensko |
---|---|
Kraj | Košický kraj |
Okres | Košice-okolie |
Región | Abov |
Nadmorská výška | 270 m n. m. |
Súradnice | 48°39′13″S 20°58′33″V / 48,6536°S 20,9758°V |
Rozloha | 23,79 km² (2 379 ha) [1] |
Obyvateľstvo | 409 (31. 12. 2023) [2] |
Hustota | 17,19 obyv./km² |
Prvá pís. zmienka | 1255 |
Starosta | Adrianna Gergely Papp[3] (SZÖVETSÉG – ALIANCIA) |
PSČ | 045 01 (pošta Moldava nad Bodvou) |
ŠÚJ | 521329 |
EČV (do r. 2022) | KS |
Tel. predvoľba | +421-55 |
Poloha obce na Slovensku
| |
Interaktívna mapa obce
| |
Wikimedia Commons: Debraď | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Polohopis
upraviťDebraď leží na juhovýchodnej časti Slovenského rudohoria v odlesnenej pahorkatine na pravej strane Bodvy. Západná časť chotára na krasovej plošine je zalesnená bukom s prímesou hrabu. Na severozápade prechádza malou časťou do zalesnenej vrchoviny.[4]
Prírodné podmienky
upraviť25.6.2019 bola v katastri obce jaskyniarmi Slovenskej speleologickej spoločnosti objavená 3. najväčšia, resp. najvýznamnejšia jaskyňa Jasovskej planiny pomenovaná objaviteľmi Debraďská priepasť[5]. Jaskyňa predstavuje speleogeneticky i morfologicky komplikovanú jaskynnú štruktúru, ktorá je pravdepodobne súčasťou rozsiahlejšej jaskynnej sústavy. Morfologicky ide o sústavu šiacht, dómov, chodieb a siení/dómov. Vstupná šachta hlboká cca 55 m sa fľašovito rozširuje smerom dolu. Príkro uklonenou chodbou je spojená s dómom, v ktorého stene vo výške cca 5 m pokračuje inaktívna freatická chodba do vzdialenosti cca 50 m. V jej závere sa nachádza mohutný zával. 21.7.2019 bola v závale po výkope a rozšírení objavnej úžiny jaskyniarmi Slovenskej speleologickej spoločnosti objavená cca 15 m hlboká šachta ústiaca do tzv. Medvedieho dómu v hĺbke cca 80 m pod povrchom. Na jeho dne sa nachádza ďalšia, cca 7 m hlboká šachta fluviokrasovo modelovaná, korá končí sifónom. V dóme pod vstupnou šachtou sa nachádza okrem sezónne hydrologicky aktívnej chodby s kostrami niekoľkých hadov aj zvislý skalný stupeň (-8 m), ktorý vyúsťuje do ďalšej dómovitej siene, resp. mohutnej, príkro uklonenej jaskynnej chodby ukončenej dvomi sifónmi v hĺbke cca 90 m. Východný sifón sa podarilo obísť 21.7.2019, obchádzka však končí závalom. Hydrologicky je pravdepodobne viazaná na Vyvieračku Svätého Jána, resp. na Vyvieračku Redník. Oba krasové pramene sa nachádzajú v doline potoka Drienovec (Sór). V súčasnosti je odhadovaná polygónová dĺžka jaskyne cca 600 m. Hĺbka jaskyne bola odhadom zatiaľ stanovená na 90 m. Prevýšenie dna jaskyne voči Vyvieračke Svätého Jána činí 34 m. To znamená, že pokiaľ jaskyňa nepokračuje zaplavenými freatickými "kolenami", mali by sa presadiť predovšetkým takmer horizontálne jaskynné priestory. V jaskyni sa nachádza množstvo jaskynných komínov, ktoré postupne zdolávajú jaskyniari Slovenskej speleologickej spoločnosti špeciálnou lezeckou technikou.
Kultúra a zaujímavosti
upraviťPamiatky
upraviť- Rímskokatolícky kostol sv. Petra a Pavla, jednoloďová klasicistická stavba s prvkami baroka s polkruhovým ukončeným presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z roku 1834. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami dosahujúcimi na rímsu pilastrov. Zariadenie kostola pochádza z doby jeho vzniku. Fasády sú hladké, priečelie s párom ník je členené pilastrami a ukončené štítom s dekoratívnymi vázami. Veža s lizénami je ukončená zvonovitou helmicou.[6]
-
Kostol sv. Petra a Pavla
Zaujímavosti
upraviťRastlinný kostol a vyvieračka sv. Ladislava
upraviťK tomuto miestu sa viaže legenda o zbožnom uhorskom kráľovi Ladislavovi, ktorý si počas návratu z ťažkého boja vymodlil na suchej pláni vytrysknutie prameňa, aby sa jeho vysmädnuté a na smrť unavené vojsko napojilo a zachránilo pred záhubou. Vedľa prameňa, ktorý je dodnes veľmi výdatný a ani v najväčších suchách nevysychá, bol na začiatku 16. storočia postavený kostol zasvätený práve sv. Ladislavovi.
Tento kostol v dávnych dobách zničili Turci, koncom 20. storočia sa však začali objavovať snahy o jeho obnovu. Nakoľko sa stavba nachádza v Národnom parku Slovenský kras, obnova bola odsúhlasená len za podmienok, že sa použijú prírodné a ekologicky prijateľné materiály. Na stredovekých základoch kostola postupne vyrástol kamenný múrik a na ňom symbolická drevená konštrukcia v tvare niekdajšieho chrámu. Strom, ktorý rástol medzi základmi stavby, bol ponechaný na svojom mieste, takže prečnieva cez vôkol postavené trámy. Drevenú konštrukciu pomaly obrastajú popínavé rastliny. Tak vznikol na mieste starobylého chrámu nový, tzv. Rastlinný kostol.
Areál kostola a vyvieračky dnes predstavuje dôležitú križovatku turistických trás. Vďaka legende o zázraku sv. Ladislava, ako aj údajným zjaveniam Panny Márie, ku ktorým malo dôjsť v 50. rokoch 20. storočia, zároveň predstavuje i obľúbené pútnické miesto.[7]
Referencie
upraviť- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ Debraď - Príroda - Okres Košice okolie - E-OBCE.sk [online]. www.e-obce.sk, [cit. 2018-09-18]. Dostupné online. Archivované 2023-04-11 z originálu.
- ↑ Predbežná správa z objavenia Debraďskej priepasti na Jasovskej planine v Slovenskom krase dňa 25.6.2019. Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva Liptovský Mikuláš-pracovisko Košice, Košice, 2019, 3 s. Manuskript+1 fotografická príloha
- ↑ Debraď - Kostol sv. Petra a Pavla [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Rastlinný kostol a vyvieračka sv. Ladislava - vypadni.sk [online]. www.vypadni.sk, [cit. 2018-09-18]. Dostupné online. Archivované 2018-09-18 z originálu.
Externé odkazy
upraviť