Jodid strieborný

chemická zlúčenina

Jodid strieborný (AgI) je žltá kryštalická látka, anorganická zlúčenina jódu a striebra. Používa sa pre svoju fotocitlivosť vo fotografii, ako antiseptikum v medicíne a pre umelé vyvolávanie dažďa a zakladanie oblakov. Jodid strieborný je prakticky nerozpustný vo vode a veľmi zle rozpustný aj v koncentrovanom roztoku amoniaku[1].

Jodid strieborný
Jodid strieborný
Jodid strieborný
Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorec AgI
Vzhľad žltá kryštalická látka
Fyzikálne vlastnosti
Molekulová hmotnosť 234,8 u
Molárna hmotnosť 234,771 g/mol
Teplota topenia 554 °C
Teplota varu 1 506 °C
Hustota 5,674 g/cm3 (γ)
5,64 g/cm3 (β)
6,1 g/cm3 (α)
Rozpustnosť vo vode:
2,8•10-7 g/100 ml
v polárnych rozpúšťadlách:
roztok jodidu draselného
roztoky tiosíranov
roztoky kyainidov
roztoky amonných soli (málo)
Termochemické vlastnosti
Entropia topenia 40,1 J/g
Entropia varu 478,3 J/g
Štandardná zlučovacia entalpia −61,9 kJ/mol (γ)
Štandardná entropia 155,5 J K-1mol−1 (γ)
Štandardná Gibbsová energia −66,4 kJ/mol (γ)
Merná tepelná kapacita 0,243 J K−1 g−1 (γ)
Bezpečnosť
Globálny harmonizovaný systém
klasifikácie a označovania chemikálií
Hrozby
09 - látka nebezpečná pre životné prostredie
Vety H H410
Vety EUH žiadne vety EUH
Vety P P273, P391, P501
Európska klasifikácia látok
Hrozby
Nebezpečná pre životné prostredie
Nebezpečná pre
životné prostredie
(N)
Vety R R50/53
Vety S S22, S24/25
NFPA 704
NFPA 704.svg
0
2
0
Ďalšie informácie
Číslo CAS 7783-96-2
Číslo UN 3077
EINECS číslo 232-038-0
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI.
Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.
Model kryštálovej mriežky AgI

Kryštálová štruktúra jodidu strieborného sa s teplotou mení. Sú známe nasledujúce fázy[2]:

  • Do teploty 420 K (147 °C) existuje jodid strieborný v β-fáze, čo je wurtzitová štruktúra. Je známy ako minerál jodargyrit.
  • Nad 420 K podlieha premene na α-fázu, čo je objemovo centrovaná kubická štruktúra a strieborné ióny sú náhodne rozptýlené medzi koordinačné čísla 2, 3 a 4.
  • Pri teplotách pod 420K existuje aj metastabilnej γ-fáze, majúcej sfaleritickú štruktúru. V prírode sa tejto podobe vyskytuje v podobe minerálu miersitu.

PoužitieUpraviť

FotografiaUpraviť

Vo fotografii sa jodid strieborný začal prvýkrát využívať v technike daguerrotypia, patentované Louisom Daguerreom už v roku 1839. Fotografický obraz sa zaznamenával na dosku potiahnutú jodidom strieborným, pričom doba expozície trvala asi 15 až 20 minút.

Vyvolávanie dažďaUpraviť

Kryštálová štruktúra jodidu strieborného je podobná štruktúre ľadu, čo umožňuje vyvolávať mrznutie (heterogénnej nukleacii) pri zakladaní oblakov s cieľom umelo vyvolať dážď (kryštáliky pôsobia ako kondenzačné jadrá). Pre tento účel sa spotrebuje približne 50 ton jodidu strieborného ročne, z toho pri každom takomto experimente 10 až 50 gramov[3]. Táto metóda sa najviac používa v Číne alebo na Blízkom východe, napr. V Spojených arabských emirátoch.[4]

Jodid strieborný ako iónový vodičUpraviť

Premena medzi formami alfa a beta predstavuje topenie striebornej (katiónovej) podmriežky. Entropia topenia pre α-jodid strieborný je približne polovičná oproti entropii chloridu sodného (typickej iónovej tuhej látke). To je možné racionalizovať zmienkou, že kryštálová mriežka jodidu strieborného je pri premene medzi formami α a β, zásadne čiastočne roztavená. Pridaním entropie premeny z α na β k entropii topenia sa získa hodnota, ktorá je oveľa bližšie entropii topenia chloridu sodného.

ReferencieUpraviť

  1. REMY, Heinrich. Anorganická chémie II. Praha : SNTL - Státní nakladatelství technické literatury, 1972. Dostupné online. Kapitola Stříbro. (po česky)
  2. BINNER, Jon G. P.; DIMITRAKIS, Georgios; PRICE, D. M., et al. Hysteresis in the β–α Phase Transition in Silver Iodide. Journal of Thermal Analysis and Calorimetry, 2006, roč. 84, s. 409–412. Dostupné online [PDF, cit. 2015-03-29]. DOI10.1007/s10973-005-7154-1. (po anglicky)
  3. Phyllis A. Lyday "Iodine and Iodine Compounds" in Ullmann's Encyclopedia of Industrial Chemistry, Wiley-VCH, Weinheim, 2005.
  4. Arabští vyvolávači deště úspěšně používají jodid stříbrný. Hospodářské Noviny, 23. júla 2009. Dostupné online [cit. 2015-03-29]. (po česky)

Iný projektUpraviť

Externý odkazUpraviť

LiteratúraUpraviť

  • VOHLÍDAL, Jiří; JULÁK, Alois; ŠTULÍK, Karel. Chemické a analytické tabulky. 1. vyd. Praha : Grada Publishing, 1999. ISBN 80-7169-855-5. (po česky)

ZdrojUpraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Jodid stříbrný na českej Wikipédii.