Kojšov

Kojšov je obec na Slovensku v okrese Gelnica.

Kojšov
obec
Kostol sv. Petra a Pavla
Štát	Slovensko
Kraj	Košický kraj
Okres	Gelnica
Región	Spiš
Nadmorská výška	471 m n. m.
Súradnice	48°49′54″S 20°59′36″V
Rozloha	31,8 km² (3 180 ha)
Obyvateľstvo	698 (31. 12. 2023)
Hustota	21,95 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1368
Starosta	Tatiana Andrašková (KDH)
PSČ	055 52
ŠÚJ	543241
EČV (do r. 2022)	GL
Tel. predvoľba	+421-53
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Kojšov
Webová stránka: kojsov.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Polohopis

Obec Kojšov patrí do okresu Gelnica, ktorý patrí do Košického kraja a spadá pod Košický samosprávny kraj. Okres Gelnica sa nachádza na východnom Slovensku. Je obklopený troma okresmi Košického kraja (Spišská Nová Ves na severozápade, Rožňava na juhozápade a Košice-okolie na juhovýchode) a jedným okresom Prešovského kraja (Prešov na severovýchode).

Vodné toky

Obec Kojšov leží v dolnej časti údolia Kojšovského potoka (Rieka) v nadmorskej výške 425 – 614 m. Kojšovský potok tvorí prirodzenú os obce, pričom väčšia časť intravilánu leží na jeho ľavom brehu. Údolie rieky je charakteristické profilom širokého U až zarezaného V, vyskytujú sa v ňom slabo vyvinuté riečne terasy. Extravilán obce tvorí submontánna až montánna lesno-lúčno-oráčinová krajina, pričom lúčne priestory a v malej miere aj oráčiny sú sústredené prevažne v bezprostrednom okolí obce a lokálne pozdĺž vodných tokov i vo väčšej vzdialenosti, a aj v kompaktnej ploche lesov, obklopujúcich poľnohospodársku krajinu bezprostredného okolia obce, sa nachádza viacero menších i väčších lúčnych enkláv. Najnižší bod katastra je okolo 420 m n. m., najvyšší bod predstavuje vrchol Kojšovskej hole (1246 m n. m.).

Dejiny

Obec Kojšov vznikla pravdepodobne koncom 13.storočia na území Jekelfalussyovcov. Podľa dostupných historických prameňov sa po prvýkrát spomína v roku 1368 a potom až o sto rokov neskôr, keď pripadla panstvu Spišského hradu. Spolu s ním sa dostala pod zemepanskú právomoc Zápoľských, neskôr Turzovcov. Názov obce je odvodený najpravdepodobnejšie od osobného mena lokátora obce Koyša, ktoré vzniklo zo skrátenej domáckej podoby slovanského zloženého osobného mena Kojislav. Zo stredovekých zápisov názvu obce Kojšov možno uviesť tri názvy a to Koys z roku 1368, jeho pomaďarčenú podobu Koysfalva (Kojšovská dedina) z roku 1375 a konečne aj dnešnú podobu Kojschov z roku 1565, zachytenú nemeckou grafikou. Dôležité je poznamenať, že obec bola dosídľovaná v 15. a 16. storočí v rámci valašskej kolonizácie, ktorá postupovala z východu. Noví pastierski kolonisti tak vtlačili svoj nový národopisný ráz, ktorý sa doteraz zračí v reči, zvykoch, náboženstve, ako aj v povahových rysoch obyvateľstva.

Pohľad na obec Kojšov.

Zamestnanie obyvateľstva bolo predurčené prírodnými podmienkami. Pôvodní obyvatelia obce sa zaoberali poľnohospodárstvom, najmä chovom oviec a dobytka. Vtedajšie bohaté lesy poskytovali možnosť práce v nich pri ťažbe a spracovaní dreva. Neskôr sa tu pálilo drevené uhlie pre železné hámre, ktoré upravovali vyťažené rudy z kojšovských baní. V roku 1565 sa Kojšov počítal medzi banské obce. Hlavným zamestnaním obyvateľov vedľa chovu oviec bolo drevorubačstvo a tesárstvo, neskôr baníctvo. V okolí obce sa ťažila železná, medená a strieborná ruda.

Zruční obyvatelia vyrábali dlabaný riad – korytá, misky, lyžice, naberačky a ďalšie, pre dedinský život potrebné výrobky. Ženy sa venovali tkaniu plátna, kobercov a súkna. Zručné ruky žien potvrdzujú uchované prekrásne výšivky na tradičných kojšovských ženských, dievčenských a mužských krojoch, ktoré si zachovali dodnes svoju autenticitu a ktorými sa v súčasnosti pýšia členovia dvoch dedinských folklórnych skupín.

Charakteristiku života obce v minulosti odzrkadľuje aj ojedinelý erb obce, ktorého atribútmi sú prekrížené brvno a píla - symbol ťažby a spracovania dreva, tri štvorlupeňové ruže – symboly baníctva a okrídlená hlava anjela symbolizujúceho ochranu pred zlom a nešťastím.

Počas I. ČSR sa pracovné zameranie obyvateľov tejto obce čiastočne zmenilo. Obyvatelia sa začali intenzívnejšie venovať hlavne výrobe v oblasti poľnohospodárskej a v oblasti lesného hospodárstva. V priebehu obdobia SNP v miestnych lesoch prebiehali neľahké boje. Do tohto národnooslobodzovacieho zápasu sa zapájali aj obyvatelia obce nielen intenzívnou podporou partizánskych skupín pôsobiacich v okolí ale aj svojou osobnou účasťou.

Tradičná výroba pretrvala až do polovice 20. storočia. V tomto období sa obyvatelia obce začínajú aktívne zapájať do civilizačného procesu a vzniká JRD. Manuálna výroba ustupuje a dáva voľný priechod priemyselnej výrobe vo fabrikách, ktorá sa prejavuje ako nový fenomén konca 19. storočia. Časť obyvateľstva pracovala v JRD a časť na železnici a v priemyselných podnikoch, ktoré boli v okolí.

Z pamätihodností je zaujímavý gréckokatolícky chrám (cerkev) sv. Petra a Pavla z roku 1809, ktorého výzdobu tvorí drevený polychromovaný ikonostas neorokokového štýlu.

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

• Gréckokatolícky kostol sv. Petra a Pavla, jednoloďová klasicistická stavba s polygonálne ukončeným presbytériom a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z roku 1809. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami. Oltár s ikonostasom pochádza z roku 1833, dielo Jozefa Miklošíka. Kazateľnica v štýle rustikálneho klasicizmu pochádza z konca 18. storočia. Fasády kostola sú členené lizénovými rámami, okná so šambránami sú polkruhovo ukončené. Veža má zvonovitú helmicu s laternou.

• 
  Kostol sv. Petra a Pavla
• 
  Detail fasády kostola
• 
  Interiér

Kroje

V interiéri tradičného kojšovského kamenného domu na ploche 50m² je inštalovaná stála výstava 15 kompletných krojov v reálnej veľkosti. Sú tu vystavené sviatočné a pracovné mužské, ženské a detské kroje z obce Kojšov zo začiatku 20. stor.. Výstavu dotvára množstvo tradičných pracovných nástrojov a doplnkov do domácnosti.

Hudba

Folklórna skupina Kojšovan

Rázovitá obec Kojšov od nepamäti uchováva zvyky a obyčaje svojich predkov. Kolorit dediny dopĺňajú tradície a zvyky, ktorým nechýbala pekná pieseň pri práci ako aj mnoho ľudových prejavov pri rôznych spoločenských príležitostiach počas celého roka. FS Kojšovan vznikla v roku 1958 a pôsobí pri Obecnom úrade Kojšov. Prezentovala sa najmä v gelnickom a spišsko-novoveskom regióne a v širšom kontexte aj v rámci Slovenska a aj v zahraničí (napr. Strážnice, Zágreb, Wisla).

Repertoár: autentické piesne, zvyky a scénky

Osobitosti: mimoriadne pôsobivý ženský a dievčenský kroj v originálnej zachovalosti a 700 ročný chorovod „Vodenie Ulijany" - turičný zvyk

Počet členov: 10-15.

Folklórna skupina Jedlinka

Folklórna skupina JEDLINKA bola založená v roku 1997. Počas rokov 1997 - 2002 pôsobila pod názvom Detský folklórny súbor JEDLINKA. Pri príležitosti piatych narodenín v roku 2002 sa premenovala na Folklórnu skupinu JEDLINKA.

Skupinu tvoria deti a mládež vo veku 8-23 rokov. Repertoár skupiny je zostavený prevažne zo zvykov, tancov a piesní z obce Kojšov alebo blízkeho okolia. Napríklad pásma Vod'eňe Smertky, Veľká noc prichod'i, Voďeňe Uľijany, Májeňe ľanu, Hrabané sena na hoľi, Maľiny, Ušni že mi ušni, Vešarky, Vešar viľijovy. Počas doterajšieho pôsobenia skupina vystúpila približne na 130 rôznych podujatiach doma, na Slovensku, ale aj v zahraničí. Boli to podujatia Matičné dni v Martine (1997,98), premiéra filmu kojšovského rodáka Juraja Jakubiska - Nejasná zpráva o konci světa (1998), Spišské folklórne slávnosti (1997,98,99,2000,01,02,03,04), Kojšovská heligónka (2000,01,02,04,05), Belanské slávnosti (2000,01), Dni kolied kresťanov Slovenska (2002,03,04), Letokruhy človeka a krajiny pod Svoradom (2003,04), Antológia folklóru (2003), Hornotoryský folklórny festival v Krivanoch (2005) a ďalšie. Skupina a jej členovia sa zúčastňujú aj súťažných prehliadok kde získali spolu 12 ocenení na okresnom a dve na krajskom kole. Od roku 2001 pravidelne pripravuje v obci Kojšov podujatia na obnovovanie tradičných zvykov. (Fašiangová zábava, Voďeňe Smertky, Veľká noc, Voďeňe Ulijany na Turice, Choďeňe po spevaňu na Vianoce). V súčasnosti skupina pracuje pod občianskym združením Združenie ULIJANA z Kojšova.V rokoch 2003, 2004 a 2005 hosťovali v Kojšove folklórne skupiny Balamuty a Vasiľky z Bieloruska.

V súčasnosti skupina pracuje pod občianskym združením Združenie ULIJANA z Kojšova.

Ľudová hudba KOJŠOVJAN z Kojšova

Ľudová hudba KOJŠOVJAN bola založená v roku 2003 pri Folklórnej skupine JEDLINKA. Hráva v zložení 1. husle, 2. husle, akordeón a kontrabas. Hudbu dotvára dievčenské spevácke trio. Repertoár hudby je zostavený prevažne z piesní Kojšova a okolia, ako aj piesní zo Spiša a celého východného Slovenska. Okrem domácich podujatí (Fašiangová zábava, Veľkonočná zábava, a i.) sa zúčastňuje aj na niekoľkých folklórnych podujatiach po celom Slovensku - Spišské folklórne slávnosti (2003,04), Horehronské dni spevu a tanca v Heľpe (2004), Staré nôty mladých strún v Habovke (2003,04,05), Dni kolied kresťanov Slovenska v Chrenovci-Brusne (2003, 04), Letokruhy človeka a krajiny pod Svoradom (2003,04), Kojšovská heligónka (2003,04,05), Hornotoryský folklórny festival v Krivanoch (2005), Folklórny festival Východná (2005). V júni roku 2003 účinkovala na medzinárodnom festivale „Znejú cimbaly i harmoniky“ v meste Postavy v Bielorusku.

Ľudová hudba KOJŠOVJAN od roku 2004 pôsobí pri občianskom združení Združenie ULIJANA z Kojšova.

Doprava

Cestná doprava

Obec Kojšov je dopravne sprístupnená prostredníctvom štátnej cesty III/54714, ktorá sa vo Veľkom Folkmari napája na štátnu cestu II/547. Cestné spojenie medzi obcou a širším okolím je teda orientované na cesty II/547 a II/546. Zdrojová i cieľová doprava podlieha v zimnom i letnom období výrazným zmenám. Tieto zmeny podmieňuje rekreačná a turistická sezónnosť. Na sieť štátnych ciest nadväzuje v obci sústava miestnych obslužných a prístupových komunikácií, ktorá je úmerná veľkosti obce a potrebám jej dopravnej obsluhy. V súčasnosti prebieha rekonštrukcia miestnych komunikácií obce. Z celkového plánu bolo už zrekonštruovaných približne 70%.

Železničná doprava

Katastrom obce neprechádzajú železničné trate. Najbližším železničným bodom je obec Margecany. Margecany sú významným uzlom na dvojkoľajovej elektrifikovanej trati na trase Bratislava – Košice. Na trati premávajú miestne vlaky aj medzinárodné rýchliky (IC). Druhou traťou je jednokoľajová neelektrifikovaná trať na trase Margecany – Zvolen. Táto trať má z celoslovenského významu len druhoradý význam avšak s veľkým potenciálom predovšetkým v oblasti rozvoja cestovného ruchu.

Hromadná doprava osôb

Osobnú hromadnú dopravu zabezpečuje SAD. V obci pravidelnú autobusovú dopravu uskutočňuje SAD Spišská Nová Ves. Počet spojov bol v poslednom období výrazne redukovaný.

Osobnosti obce

Rodáci

• Juraj Jakubisko (* 1938 – † 2023), filmový režisér a scenárista
• Ladislav Hučko starší (*1912 – † 1975), gréckokatolícky kňaz, stredoškolský učiteľ a prvý šéfredaktor Slova, oficiálneho časopisu Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kojšov

Externé odkazy

• Oficiálny web