Wikipédia

Kopti

potomkovia starovekých Egypťanov; etnicko-konfesionálna skupina

Kopti[p 1] alebo zriedkavejšie Koptovia[3][4] sú etnicko-náboženská skupina[1][5][6], potomkovia starovekých Egypťanov, ktorí po 7. storočí postupne do veľkej miery etnicky splynuli s Arabmi.[7][8][9] Termín sa spája predovšetkým s obyvateľstvom, ktoré vyznáva kresťanstvo, no najmä do 7. storočia[10] termín v literatúre označuje aj pohanov. V modernom období sa zdá, že sa koncept „koptstva“ mení z konfesionálneho konceptu na subetnický.[11] (k definíciám pozri kapitolu #Niektoré názory na Koptov)

Kopti
Mapa zobrazujúca koptskú populáciu vo svete, v ľavom dolnom rohu sa nachádza znak Koptov
Populácia
12 až 20 miliónov (2015)[1]
Krajina s významnou populáciou
domovské krajiny: Egypt, Sudán, Líbya
diaspóry: Kanada, USA, Spojené kráľovstvo, Austrália a inde
Jazyk(y)

arabčina, koptčina (dnes iba ako cirkevný jazyk), historicky gréčtina

Náboženstvo

kresťanstvo
(prevažne Koptská staroorientálna cirkev a Koptská katolícka cirkev, minoritne protestantizmus a pravoslávie konštantínopolskej tradície)

Príbuzné národy

Arabi (etnicky)
starovekí Egypťania (predkovia)

Najmä do 14. storočia[p 2] používali Kopti v literatúre koptský jazyk a koptské písmo, no zároveň boli bilingválni: spočiatku väčšina Koptov ovládala gréčtinu, neskôr arabčinu. Originálny charakter má koptské výtvarné umenie a literatúra. Veľká časť z nich sú veriaci Koptskej staroorientálnej cirkvi. V cirkevnom prostredí používajú Kopti vlastný koptský kalendár, ktorý sa začína rokom 284.[5][9][17] Skúmaním koptskej kultúry sa zaoberá koptológia[6][18].

Termín kopti[p 3] (s malým k-) dnes v slovenčine označuje skôr[15] príslušníkov niektorej z koptských cirkví (Koptská staroorientálna cirkev[p 4] a Koptská katolícka cirkev, prípadne protestantov, ktorí sa identifikujú s egyptským prostredím[21]:1). Kresťanský element zohrával už v stredoveku dôležitý identifikačný prvok Koptov a vzhľadom na etnické splynutie Koptov s Arabmi, so sebou pojmy úzko súvisia, keďže „kopti“ boli zvyškami nepomoslimčených „Koptov“.[9] Medzi termínmi sa v rámci slovenskej literatúry nie vždy striktne rozlišuje, resp. podobne ako v zahraničnej literatúre splývajú. Pozri aj kapitolu Niektoré názory na Koptov.

Dnes tvoria približne 10 – 14%[6] obyvateľov Egypta, hoci presné odhady sa v jednotlivých prameňoch líšia[9][22], podľa oficiálnych sčítaní od 6 mil. (1990)[23], 4 mil. (1993)[8] po 4,4 mil. (2007)[5]. Koptské cirkevné autority hovoria (2003) o 9 miliónoch Koptov v Egypte[24], resp. podľa iných koptských odhadov 10 do 14,5 mil (2010).[5] Podľa Veľkej ruskej encyklopédie (2010): „Najpravdepodobnejší odhad je 7,5 – 8,5 milióna ľudí.“[5] Celkový počet Koptov vo svete sa odhaduje na 12 až 20 miliónov (2015).[1] Veľké diaspóry sa nachádzajú napríklad v USA, Austrálii, Veľkej Británii či Kanade.[5][6]

Etymológia

upraviť

Ako potomkovia starovekých Egypťanov boli Kopti Grékmi nazývaní: Aigyptioi (sg. Άίγυπτος – Aigyptos). V arabskom jazyku sa pojem zmenil na al-kipt (iný prepis: al-qibṭ; niekedy aj al-kubt, al-qubt[22][25][6]), ktorý prešiel do západných jazykov v podobe Kopt/kopt.[9][21][17] Latinčina pozná tvary Copti, Cophti a Coptitae.[26] Výraz mal pôvodne najmä geografický a etnický charakter, až neskôr sa k nemu pridal charakter náboženský, ktorý bol zvýraznený po moslimskej invázii v 7. storočí. Menej častá teória odvodzuje termín od mesta Koptos[22] (dnes Kift, Qift) v Hornom Egypte. V minulosti však mesto nepatrilo k významným centrám koptskej činnosti.[10]

Dejiny

upraviť
 
anonymný autor, Stretnutie svätých pustovníkov Antona a Pavla, koptská ikona, niekedy pred 20. storočím

Kopti sú potomkovia starovekých Egypťanov, ktorí hovorili dialektmi neskorého egyptského jazyka známeho ako koptčina.[6] Okrem toho rozprávala väčšina Koptov tiež po grécky, v dôsledku čoho možno starovekú koptskú spoločnosť označiť ako bilingválnu.[27][17] Egyptská cirkev, ktorej členmi početní Kopti boli, tiež používala v ranom období skôr gréčtinu.[13] Kresťanstvo bolo do Egypta prinesené už v prvom storočí, hoci väčšinu v rámci vierovyznania Egypťanov získavalo len postupne. Prvým biskupom v Alexandrii mal byť podľa tradície Kristov učeník, apoštol Marek. Z dôvodu apoštolskej tradície sa Alexandria stala sídlom patriarchu a v rámci koncepcie pentarchie jej pôvodne patrilo druhé miesto po Ríme. Miestni patriarchovia tiež ako prví užívali titul pápež (dnes sa používa pojem koptský pápež).[6][9] Veľký význam pre kresťanské spoločenstvo mal egyptský púštny asketizmus. Medzi Koptov sa radia viaceré osobnosti mníšskeho života ako svätý Pachomios, Antonios, Šenuda (Šenúda, Šenúta) či Makarios. Koptom mal byť tiež svätý veľkomučeník Ménas.

 
Vývoj monasticizmu z Egypta po kresťanskom Východe

V 4. a 5. storočí zohrali koptskí kresťania (alexandrijská škola) významnú úlohu v christologických sporoch. Medzi Koptov sa radia cirkevné osobnosti ako Atanáz Alexandrijský či Cyril Alexandrijský.[6][17] V teológii sa Kopti postavili predovšetkým na stranu verbálneho monofyzitizmu dnes nazývaného aj miafyzitizmus. Väčšia časť z nich odmietla závery Chalcedónskeho koncilu (451), v dôsledku čoho vznikla v Cirkvi schizma medzi chalcedónskou ortodoxiou (melkiti/melchiti) a Koptskou ortodoxnou cirkvou v spoločenstve s ďalšími orientálnymi cirkvami (sýrski jakobiti, Arméni). Príčiny náboženských rozdielov teológovia a historici často hľadajú v spoločenských a jazykových rozdieloch gréckeho a latinského sveta (chalcedónske kresťanstvo) a orientálneho sveta Egypta, Sýrie či Perzie. V dôsledku tejto krízy identity Egypt ľahšie prijal nadvládu moslimských Arabov, v ktorých videl menších odporcov ich chápania kresťanstva i ich kultúry (pozri aj náboženstvo v Byzantskej ríši). Po dobytí Egypta Arabmi v 7. storočí preto Kopti postupne prestali používať gréčtinu a naopak začali postupne preberať arabčinu.[9] Koptkou bola aj Mohamedova žena Mária, ktorá Mohamedovi porodila krátko žijúceho syna Ibrahima.[22] Egypťania, ktorí konvertovali na islam, už neboli vnímaní ako Kopti, no arabské prostredie k menám konvertitov často pridávalo druhovú prezývku „al-Kibtí“[11].

 
American Colony Photo Department, Skupina koptských mníchov, medzi 1898 až 1914

Hoci Arabi podporovali konverziu Koptov na islam, do vnútorných záležitostí Koptov zasahovali len zriedkavo. Museli však platiť zvláštnu náboženskú daň (džizja), ktorá bola účinným prostriedkom mäkkého nátlaku konverzie chudobných farmárov, ktorí platili aj všeobecnú daň (charaj).[28] Práve pre zhoršujúcu sa situáciu Kopti viackrát proti moslimom povstali v rámci bašmúrskych vzbúr (posledná v rokoch 829 – 830)[6][28]. V ranej ére arabskej nadvlády nad Egyptom sa koptčina používala vo verejnej správe.[22]

Mierové spolunažívanie svedčalo postupnej asimilácii, ktorá nabrala na sile najmä počas vlády Fátimovcov, keď s výnimkou vlády al-Hákima žili Kopti v mieri. Počas panovania arabských panovníkov zohrávali Kopti významnú úlohu v moslimskej administratíve a obchode.[9][28] Na druhú stranu niektorí moslimskí vládcovia Koptov do určitej miery aj prenasledovali. Napríklad sultán Saladin prepustil Koptov z úradov, zakázal im jazdiť na koňoch a nariadil nosiť výrazné oblečenie. Pod zámienkou, že by mohli miesto opevniť križiaci, nechal zbúrať Katedrálu svätého Mareka v Alexandrii. Situácia Koptov sa zhoršila aj za vlády mamlúkov a Osmanov.[21]:5 Skupina povstaní bola potlačená a vzbura v roku 1354 vyústila v hromadnej konverzii na islam.[22] Keďže postupne stále menej Koptov rozumelo starej koptčine, prijala Koptská cirkev najneskôr v 14. storočí arabčinu ako cirkevný jazyk. Koptčina sa v obmedzenom rozsahu (niektoré knihy či časti liturgie) používa dodnes.[9]

 
Butrus Butrus-Gálí (*1922 – † 2016), egyptský diplomat a politik, šiesty generálny tajomník OSN

Situácia Koptov sa výrazne zlepšila v 19. storočí spolu s modernizáciou Egypta. V roku 1855 bola zrušená náboženská daň (džizja). V modernom období tiež zosilnel vplyv koptských pápežov. Významným reformátorom bol pápež Cyril IV.[21]:6 V roku 1910 bol egyptský premiér koptského pôvodu Butros Gháli zavraždený moslimským partizánom z nacionalistickej strany a zločin viedol k vážnym stretom medzi Koptmi a moslimami. Národnú jednotu obnovila až revolúcia v roku 1919, obe skupiny tiež spolupracovali v rámci národnostne orientovanej strany Wafd (Vafd).[6][21]:6 Nové odvážnejšie politické smerovanie Koptskej cirkvi však najmä za patriarchátu Šenudu III. vyvolalo spory s moslimskou egyptskou vládou a patriarcha bol tiež na čas vyhnaný. Viacerí Kopti patria k bohatým vlastníkom pôdy v Egypte, hoci niektoré reformy Džamála Násira koptskú komunitu výrazne zasiahli a viedli k vlne emigrácie.[9] Zároveň v 20. storočí Kopti vystavali viaceré chrámy a kláštory. Rozvíjalo sa tiež ekumenické hnutie s katolíkmi. Kopti dodnes zohrávajú významnú úlohu v Egypte a väčšia diaspóra Koptov žije v Severnej Amerike, ale aj v Austrálii, Francúzsku, Taliansku či Veľkej Británii.[17] V 20. storočí vzniklo tiež nacionalistické hnutie, ktoré považuje Koptov za samotný národ a ktoré vytvorilo viacero projektov národného sebaurčenia. Mnohí Kopti sa však pri zachovaní kresťanskej viery stotožňujú s identitou egyptského národa.[11]

Zvyky a tradície

upraviť
 
Bertha Müllerová, Portrét koptskej ženy, olej na plátne, okolo roku 1850

Od 7. storočia sú Kopti prevažne kresťanmi, väčšina dnes patrí k staroorientálnej Koptskej cirkvi, 165 – 275 tisíc ľudí je katolíkmi a približne 300 tisíc[5] Koptov patrí k protestantskej denominácii. V manželstve zachovávajú monogamiu, pričom rozviazanie manželstva je v Koptskej cirkvi prípustné iba v prípade cudzoložstva. Manželské zväzky uzatvárajú Kopti prevažne medzi sebou, čo podľa J. Shoupa naznačuje, „že sa považujú za skutočných potomkov starých Egypťanov“[22] Inou príčinou môže byť (v Koptskej cirkvi, podobne ako aj v mnohých iných kresťanských cirkvách) obťažnosť uzatvorenia kánonického manželstva s nekresťanom.[1] Praktizujú obriezku u chlapcov a dievčat. Na pravú ruku si veľká časť Koptov necháva vytetovať kríž.[5][22] V minulosti bolo zvykom aj tetovanie dátumu vykonania púte do Jeruzalema. Na vidieku existuje medzi-konfexná prax navštevovania moslimských svätýň a naopak moslimovia navštevujú niekedy chrámy Koptov.[22]

Dodnes sa zachoval staroegyptský sviatok Šam al-Násim (arab. dosl. „čuchanie vánku“), ktorý prezentuje vítanie jari a zvyčajne pripadá na pondelok koptskej Veľkej noci. V Egypte je štátnym sviatkom, ktorý oslavujú kresťania aj moslimovia.[22] Od roku 2002 sú v Egypte štátnym sviatkom tiež koptské Vianoce (7. január).[22] Koptský kalendár sa chronologicky začína v roku 284 (začiatok vlády rímskeho cisára Diokleciána), pričom súčasný letopočet sa označuje skratkou AM (Anno Martyrum – „éra mučeníkov“).[5][6] Terminologicky si zachováva staroegyptský ráz. Koptský Nový rok sa začína 11. septembra.[5] Od Arabov sa odlišujú napríklad menami.[5]

Politický status

upraviť

V Egypte, kde Kopti prevažne žijú, sú plnoprávnymi občanmi, no podliehajú niekoľkým ústavným obmedzeniam. Prezidentom republiky musí byť napríklad výlučne moslim. Do roku 2005 existovali obmedzenia týkajúce sa výstavby a opráv kostolov a kláštorov, ktoré si vyžadovali súhlas prezidenta.[22]

Hoci sú súčasné vzťahy medzi Koptmi a moslimami prevažne pozitívne, časť Koptov sa obáva nárastu moslimského fundamentalizmu. Aj v 21. storočí sa tiež objavilo niekoľko útokov na koptskú menšinu.[6][22]

 
Koptský tetraevanjeliár, Tétraévangéliaire bohaïrique Copte 13, uprostred sa nachádza miniatúra zobrazujúca Kristov Krst, medzi rokmi 1178 – 1180, dnes Bibliothèque nationale de France, Paríž

Literatúra

upraviť
Bližšie informácie v hlavnom článku: Koptská literatúra

Koptská literatúra je vo veľkej miere náboženskou literatúrou, no zachovalo sa aj niekoľko pamiatok svetskej literatúry či pamiatky predkresťanských čias (gnostická a manichejská literatúra). Literatúra vyprodukovala viaceré originálne diela, no bola tiež ovplyvnená gréckojazyčnou byzantskou literatúrou a literatúrou jakobitskej Sýrie. Veľkú časť koptských diel preto tvoria preklady z gréčtiny a sýrčiny. Medzi prvé preklady patrili biblické knihy a liturgické texty. Žánrovo ďalej ide predovšetkým o homílie, hagiografie, panegyriky a výroky otcov púšte (tzv. apophtegmata). Medzi originálne diela patrili predovšetkým hagiografie o asketikoch a teologické spisy. Väčšina z nich sa nedochovala.[27][12]

Myszor[13] člení koptskú patristickú literatúru do piatich období, pričom za vrcholné a najviac originálne obdobie označuje obdobie od 3. storočia do približne druhej polovice 5. storočia (približne do Chalcedónskeho koncilu). Najpôvodnejším asketickým autorom je podľa Myszora[13] Šenúta z Atríbu.

Vo svetskom prostredí sa koptčina používala v byzantskej i arabskej štátnej administratíve. Okrem toho vzniklo v koptčine niekoľko lekárskych, alchymistických, astrologických či cestopisných diel.[13] Príkladom historiografického diela sú Dejiny alexandrijských patriarchov. V 13. storočí boli vytvárané arabsko-koptské slovníky, ktoré autori prikladali k svojim dielam.[13] Po dobytí Egypta Arabmi sa koptčina naďalej používala ako jazyk teológie, no postupne bola zatláčaná do úzadia arabčinou, až bola z veľkej časti nahradená v 11. storočí, resp. 14. storočí.[27][12][13] Koptská literatúra mala vplyv na arabskú kresťanskú literatúru a etiópsku literatúru.[13]

 
Jedna z najznámejších koptských ikon zobrazujúca abbu Ména s Kristom, 6./8. storočie, dnes Louvre, Paríž,

Umenie

upraviť
Bližšie informácie v hlavnom článku: Koptské umenie

Koptské umenie (aj: koptické umenie[29]) je úzko spojené s kresťanstvom. Nadväzuje na ranokresťanské umenie, ktoré spája s domácimi egyptskými tradíciami a prvkami helénskej kultúry.[30] V niektorých ohľadoch je blízke byzantskému umeniu[30], hoci vykazuje početné autonómne prvky. Významná je sakrálna architektúra a zvlášť monastiere ako Biely kláštor či Červený kláštor.[29] Chrámy majú podobu rímskej baziliky s byzantskou kupolou, využívajú sa grécke hlavice stĺpov. Vo výtvarnom umení je významné ikonopisectvo, ktoré vyvíja vlastné prvky, no preberá aj prvky sýrskej tradície (bradatý Kristus)[30]. Z 9. storočia pochádzajú významné iluminované rukopisy.[29] Vzácne sú koptské textílie.[30] Sochárstvo bolo podobne ako v byzantskom umení obmedzené, rozvíjala sa však slonovinová rezba (alexandrijská škola).[31]

Niektoré názory na Koptov

upraviť

Súčasné názory

upraviť

K. A. Pančenko (2015; slovenský preklad): „[...]Neskorší historici preniesli etno-konfesionálny význam termínu do obdobia neskorej antiky a aplikovali ho na domorodé obyvateľstvo Egypta a jeho kultúru 3. až 7. storočia. Takéto používanie slova nie je celkom adekvátne historickým skutočnostiam a vytvára mnoho vedeckých a terminologických problémov[...] Stotožnenie Koptov s egyptskými kresťanmi zakrýva skutočnosť, že kresťanstvo sa stalo náboženstvom väčšiny Egypťanov najskôr v 5. storočí. V rovnakej dobe, pohania a kresťania údolia Nílu 3. až 5. storočia predstavovali sociálne homogénnu masu, ktorá mala mnoho spoločných kultúrnych a každodenných tradícií. Okrem toho kontrast medzi mestským grécky hovoriacim chalcedónskym obyvateľstvom byzantského Egypta a vidieckym koptským, prevažne monofyzitským [pozn. dnes sa hovorieva skôr o miafyzitizme] obyvateľstvom, príliš zjednodušuje etno-kultúrny obraz tejto éry. Prvými vodcami monofyzitskej strany boli Gréci a medzi Egypťanmi bolo mnoho prívržencov chalcedónskeho kresťanstva. Napriek tomu sa etnonymum Kopti nevzťahovalo na melchitov, členov alexandrijskej pravoslávnej cirkvi, dokonca ani na tých z nich, ktorí boli miestneho pôvodu a v stredoveku hovorili arabsky. Je charakteristické, že alexandrijský patriarcha, 10. storočie Eutychius (Saíd ibn Bitrík) vo svojej kronike používa slovo „kopti“ niekedy ako etnonymum, pričom spomína Koptov spolu s ďalšími Afričanmi medzi národmi, ktoré sú potomkami Cháma, potom ako označenie monofyzitskej etno-konfesionálnej komunity, ktorú pri opise Arabov stavia proti pravoslávnym „Rúmom“ (Rimanom [pozn. Byzantíncom]) [...] Samotní Kopti sa v stredoveku nevnímali ako uzavretá etnická cirkev. Ich vnímanie seba samých určovali náboženské, nie etnické kategórie. Najčastejšie sebaoznačenie stredovekých Koptov bolo ‘kresťan’. Ak bolo potrebné zdôrazniť odlišnosť od melchitov (Rimanov), nazývali sa kopti pravoslávnymi[...] V oficiálnych dokumentoch koptského alexandrijského patriarchátu 12. storočia existujú aj varianty koptských sebapomenovaní ako ‘jakobitská komunita’, ‘pravoslávna/kresťanská cirkev’, ‘egyptskí jakobiti’ [pozn. termín jakobiti je dnes vlastný najmä sýrskej cirkvi]. Používalo sa aj samotné meno ‘Kopti’, napríklad v cirkevných kánonoch 30. rokov 13. storočia[...]“[11]

 
John Frederick Lewis, Rezidencia koptského patriarchu v Káhire, olej na dreve, okolo 1864, dnes Tate Gallery, Londýn

J. M. Lasser (2011; slovenský preklad): „Slovo Kopt pochádza zo skomoleniny gréckeho výrazu pre ‚Egypťana’ (Aigyptos), ktorý označoval (najskôr pejoratívne) rodáka z vnútrozemia mimo grécky hovoriacich prímorských miest. Toto slovo so sebou v ranej byzantskej dobe prinieslo vlnu nesúhlasu a táto aura predsudkov pretrvávala dlho do novoveku, pričom teologickí historici pravidelne predpokladali (bez toho, aby sa pozreli na dôkazy), že koptské kresťanstvo muselo byť nevzdelané, roľnícke a teda nenáročné. Práve koloniálna slepota medzi eurocentrickými komentátormi je príčinou neskorého objavenia sa skutočného významu koptskej teológie[...]“ [32]

Gawdat Gabra (2009; slovenský preklad): „Hoci Kopti nikdy nevládli Egyptu, prispeli a dodnes stále prispievajú všetkým aspektom egyptskej kultúry, takže sa dá povedať, že ich história pokračuje až do súčasnosti.“[21]:1 – 2

Leslie S. B. MacCoull (1991; slovenský preklad): „Termín Kopti je v skutočnosti pre byzantské obdobie anachronizmus, ale slúži ako označenie tých, ktorí používali koptčinu ako hlavný jazyk (alebo bilingválne spolu s gréčtinou) a ako hlavný nástroj kultúry, myslenia a teológie. Nálepka Kopt nenesie automaticky konfesnú alebo triednu konotáciu. Kopt nebol nevyhnutné roľník, Hornoegypťan (ako opozitum Alexandrijcom) alebo monofyzita; Atanáz a Cyril z Alexandrie boli Koptami rovnako, ako Pachomios alebo Šenuda.“[17]

Pierre Du Bourguet (1991; slovenský preklad): „Zadefinovanie slova ‚Kopt’ nie je jednoduchá záležitosť. Pod ‚dáždnikom koptstva’ sa spojili neodôvodnené aplikácie termínu v mnohých okolnostiach, čo viedlo k prekvapujúcej zmesi konotácií. Preto sa stáva nevyhnutná definícia, ktorá zohľadňuje faktické používanie pojmu alebo prijateľné konvenčné používanie [...] Slovo ‚Kopt’ vo význame ‚egyptský kresťan’ sa nedá zosúladiť s charakteristikou moderných historikov, ktorí ním v časovom období od tretieho storočia do polovice siedmeho storočia označujú všetkých Egypťanov a nie len tých, ktorí boli kresťania. Táto námietka je o to vierohodnejšia, keď uvážime, že Egypťania sa v 3. storočí o nič viac ako ľudia inde, neprebudil všetci v kresťanstve. Naopak, kresťanstvo až do polovice 5. storočia netvorilo v Egypte väčšinové vierovyznanie. Väčšina populácie vyznávala egyptské pohanstvo a ich vplyv neustúpil naraz. A predsa nemožno týchto pohanských Egypťanov úplne oddeliť od kresťanských Egypťanov. Všetci totiž mali spoločné svoje sociálne postavenie, dane a iné povinnosti, jazyk, a pre niektorých aj magickú či gnostickú literatúru. Pridelenie označenia ‚Kopt’ tejto zmiešanej spoločnosti je extrémne zložité. Pod rúškom zjednodušenia (preto) vznikol len zmätok [... ; pozn. ďalej opisuje členenie koptov ako kresťanov, pozri úvod] Zmätok ďalej pridáva aj vyznávanie agnosticizmu niektorými súčasnými Koptmi, čo bez vysvetlenia odstraňuje náboženskú hodnotu zo slova, ktoré si vyvinulo etnicko-náboženský význam“[10]

Historické názory

upraviť
 
anonymný autor, Koptská rodina 19. storočia, obrázok z neznámej nemeckej knihy, 1890

Medzi staršie opisy, ktoré dokresľujú historické (prekonané či dobe poplatné a ideologicky podfarbené) vnímanie Koptov patria napríklad:

heslo „Koptové“ v Masarykovom slovníku náučnom (1929), v slovenskom preklade: „Kopti [sú] kresťanskí potomci starovekých Egypťanov v údolí Nílu, hlavne medzi Asjútom a Isná. Asi 3/4 miliónov hláv. Bránili svoje monofyzitské kresťanstvo proti mohamedánskym Arabom, od ktorých boli preto utlačovaní. Zachovali si (až na jazyk, [...]) pomerne dobre, zvlášť v mestách staroegyptský typ: nízke a široké čelo, kučeravý čierny vlas, ostrý a priamy nos, veľké tmavé oči. Duchovní dodnes nosia tmavý turban. Žijú hlavne v mestách ako obchodníci a úradníci, kým roľnícki [Kopti] sa silne zmiešali s mohamedánskymi feláhmi. Preživší mnohého zlého, nenávidia všetkých ostatných, aj iných kresťanov, hlavne však mohamedánov. Hlavou Koptskej cirkvi je alexandrijský patriarcha v Káhire.“[33]

časť hesla „Koptové“ v Ottovom náučnom slovníku (1899), v slovenskom preklade: „[...]Bývajú väčšinou v dedinách, najsilnejšie zastúpení sú vo Fajjúme. Zachovali [si] vcelku ten národný typus, aký vykazujú moderní Egypťania celkovo. Postavy sú stredné, pleť žltavá až temne hnedá, čiernych iskrivých očí, pravidelného rovného nosu zaguľateného na špičke, mäsitých pier. Sú plachej, zachmúrenej povahy. So ziskuchtivosťou súvisia iné nepekné vlastnosti, ako podlízavosť a pochlebovačnosť, na druhej strane podvodnosť a vierolomnosť. K podriadeným sú panovační a pyšní. Vojenskej služby sú pozbavení za daň z hlavy, konajú podriadené práce kancelárske, ako pisári, účtovníci a podobne. Inak pestujú na vidieku orbu, v mestách remeslá a obchod. Vynikajúci nadaním. Ženy chodia ako moslimky, obyčajne v čiernom. Aj muži nosia v mestách turban tmavej farby. Záľubou je vypaľovať si modré znamenie kríža na rameno.“[26]

časť hesla „Kopty“ v Enciklopedičeskij slovar Brokgauza i Jefrona (1895), v slovenskom preklade: „[...]Moderní K[opti] si vo všeobecnosti zachovali vzhľad svojich staroegyptských predkov - tmavú (hoci o niečo svetlejšiu ako u mohamedánov) farbu pleti, čierne lesklé oči, hrubé pery a mierne kučeravé vlasy. Na ruke zvyčajne nosia vytetovaný modrý kríž. Reštriktívne zákony týkajúce sa obliekania sa teraz nedodržiavajú, hoci odveký zvyk ešte nebol odstránený; ženy nosia závoj. K[opti] sa vyznačujú veľkými schopnosťami, ale tisícročný útlak mal na ich charakter demoralizujúci vplyv, hoci historky o ich nestriedmosti, prefíkanosti, chamtivosti a náboženskom úpadku Západ značne zveličuje, aby ospravedlnil propagandu. Ako správni Egypťania sa K[opti] vyznačovali zvláštnym byrokratickým talentom a neustále, dokonca aj za Arabov - napriek častým pokusom zbaviť sa ich služieb - boli oceňovaní ako sekretári a úradníci vôbec; v súčasnosti zapĺňajú všetky úrady. Mnohí sa venujú poľnohospodárstvu, remeslám, obchodu a dosahujú významný materiálny blahobyt[...]“[34]

Poznámky

upraviť
  1. ↑ Množné číslo; mužský príslušník je Kopt, žena Koptka[2]
  2. ↑ V literatúre sa možno stretnúť s rôznymi dátumami, do kedy sa koptčina používala. Podľa The Oxford Dictionary of Byzantium bola už v 11. storočí vymierajúcim jazykom.[12] Podľa Myszora pretrvávali kresťanské diela v koptčine do 14. storočia, keď boli plne nahradené obsahom v arabčine.[13] Encyklopédia jazykovedy hovorí o koptčine ako o živom jazyku do 16. storočia.[14] Ottova encyklopédia hovorí až o 17. storočí.[15] The Coptic Encyclopedia spomína viaceré ojedinelé zmienky o používaní koptčiny až do prelomu 19. a 20. storočia[16]
  3. ↑ Množné číslo, mužský príslušník je kopt, žena koptka, termín kopt tiež skôr v minulosti označoval znečistený uhlík ( sadzu)[19]
  4. ↑ Až do 20. storočia bola jej súčasťou aj Etiópska ortodoxná cirkev, ktorá však vykazovala jazykovú a kultúrnu autonómiu. Termín koptská sa preto v niektorých situáciách spája aj s ňou.[20] či dokonca s kresťanmi v Arménsku a Sýrii.[10]

Referencie

upraviť
  1. ↑ a b c d Copt. In: Encyclopedia of Stateless Nations. Ed. James B. Minahan. Second Edition Santa Barbara : Greenwood, 2016. ISBN 978-1-61069-953-2. S. 107 – 108.
  2. ↑ Kopt. In: Slovník súčasného slovenského jazyka. Ed. Alexandra Jarošová, Klára Buzássyová. Zväzok H – L. Bratislava : Veda, 2011. Dostupné online. ISBN 978-80-224-1172-1.
  3. ↑ Koptovia. In: BUJNÁK, Pavel. Slovenský náučný slovník. Diel II. E – M.. Bratislava – Praha : Litevna, 1932. S. 255.
  4. ↑ Pozri Koptovia In: Google knihy
  5. ↑ a b c d e f g h i j k KOBISHCHANOV, T. Ju. KOPTY. In: Boľšaja rossijskaja enciklopedija [online]. Moskva: Naučnoje izdateľstvo Boľšaja rossijskaja encyklopedija, 2010, [cit. 2022-09-12]. S. 221. Dostupné online. Archivované 2022-09-12 z originálu.
  6. ↑ a b c d e f g h i j k l Kopti. In: Encyclopaedia Beliana. Zv. 9. Koks – Kraj. Bratislava : Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied, 2021. [Cit. 2024-05-31]. Dostupné online. ISBN 978-80-970350-3-7. S. 355 – 356.
  7. ↑ Koptové. In: Malá československá encyklopedie. Vyd. 1. Zväzok III. I – L. Praha : Academia, 1986. S. 526.
  8. ↑ a b Kopti. In: Malá slovenská encyklopédia. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV, 1993. ISBN 978-80-85584-12-7. S. 355.
  9. ↑ a b c d e f g h i j ZEIDAN, Adam, et al. Copts. In: Encyclopedia Britannica [online]. [Cit. 2022-08-30]. Dostupné online.
  10. ↑ a b c d DU BOURGET, P. COPT. In: The Coptic Encyclopedia. Ed. Aziz S. Atiya. Vol. 2. New York : Macmillan Publishing Company, 1991. ISBN 0-02-897025-X. S. 599 – 601.
  11. ↑ a b c d PANČENKO, K. A. KOPTY. In: Pravoslavnaja enciklopedija. Tom. 37. Moskva : Cerkovo-naučnyj centr „Pravoslavnaja enciklopedija“, 2015. [Cit. 2022-09-12]. Dostupné online. ISBN 978-5-89572-045-5. S. 613 – 614.
  12. ↑ a b c COPTIC LANGUAGE AND LITERATURE. In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. New York : Oxford University Press, 1991. ISBN 0-19-504652-8. S. 530.
  13. ↑ a b c d e f g h MYSZOR, W. KOPTSKÁ PATRISTICKÁ LITERATURA. In: STAROWIEYSKI, Marek. Slovník raněkřesťanské literatury Východu: arabská, arménská, etiopská, gruzínská, koptská a syrská literatura. Preklad Walerian Bugel, Kateřina Mervartová. Červený Kostelec : Pavel Mervart, 2012. 369 s. (Pro Oriente; zv. 7.) ISBN 978-80-7465-021-5. S. 182 – 191.
  14. ↑ semitsko-hamitské jazyky. In: MISTRÍK, Jozef, et al. Encyklopédia jazykovedy. Bratislava : Obzor, 1993. ISBN 80-215-0250-9. S. 381.
  15. ↑ a b Kopti. In: Ottova všeobecná encyklopédia v dvoch zväzkoch A-L. Bratislava : Agentúra Cesty, 2006. ISBN 8096915932. S. 654.
  16. ↑ ISHAQ, Emile Maher. COPTIC LANGUAGE, SPOKEN. In: The Coptic Encyclopedia. Ed. Aziz S. Atiya. Vol. 2. New York : Macmillan Publishing Company, 1991. ISBN 0-02-897025-X. S. 604 – 607.
  17. ↑ a b c d e f MACCOULL, Leslie S. B. COPTS. In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. New York : Oxford University Press, 1991. ISBN 0-19-504652-8. S. 530.
  18. ↑ egyptológia. In: NOVOTNÝ, Bohuslav, et al. Encyklopédia archeológie. Bratislava : Obzor, 1986. S. 222.
  19. ↑ kopt. In: PECIAR, Štefan, ed. Slovník slovenského jazyka. Zv. IV. S – U. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1965. Dostupné online.
  20. ↑ COPT. In: GABRA, Gawdat. The A to Z of the Coptic Church. Lanham et al. : The Scarecrow Press, 2009. ISBN 978-0-8108-6894-6. S. 69 – 70.
  21. ↑ a b c d e f GABRA, Gawdat. The A to Z of the Coptic Church. Lanham et al. : The Scarecrow Press, 2009. ISBN 978-0-8108-6894-6.
  22. ↑ a b c d e f g h i j k l m SHOUP, John A. Ethnic Groups of Africa and the Middle East: An Encyclopedia. Santa Barbara [et al.] : ABC-CLIO, 2011. ISBN 978-1-59884-363-7. S. 75 – 77.
  23. ↑ Copts. In: Encyclopedia of World Cultures. Ed. David Levinson. Vol. IX. Africa and the Middle East. New York : G.K. Hall & Company, 1995. ISBN 0-8161-1815-9. S. 68 – 69.
  24. ↑ COPTS. In: Historical Dictionary of Egypt. Ed. Arthur Goldschmidt Jr.; Robert Johnston. Third Edition Lanham : The Scarecrow Press, 2003. (African Historical Dictionaries; zv. 89.) ISBN 0-8108-4856-2. S. 113.
  25. ↑ MÜLLER, C. D. G. Kopten. In: Lexikon des Mittelalters. Band V. Hiera-Mittel bis Lukanien. Stuttgard, Weimar : Metzler-Verlag, 1999. ISBN 3-476-01742-7. S. 1438 – 1441.
  26. ↑ a b K. D. Koptové. In: Ottův slovník naučný: Illustrovaná encyklopædie obecných vědomostí. Díl Čtrnáctý: Kartel – Kraj. Praha : J. Otto, 1899. S. 791 – 794.
  27. ↑ a b c Koptové. In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 270.
  28. ↑ a b c ATIYA, A. S. COPTS AND COPTIC CHURCH. In: Dictionary of the Middle Ages. Ed. Joseph R. Strayer. Vol. 3. CABALA – CRIMEA. New York : Charles Scribner's Sons, 1983. ISBN 0-684-17023-X. S. 593 – 595.
  29. ↑ a b c koptické umenie In: Pyramída 66. 1976, roč. VI, s. 2087 – 2088
  30. ↑ a b c d koptské výtvarné umenie. In: Ottova všeobecná encyklopédia v dvoch zväzkoch A-L. Bratislava : Agentúra Cesty, 2006. ISBN 8096915932. S. 654.
  31. ↑ Koptské umění. In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 270.
  32. ↑ LASSER, J. M. Coptic Orthodoxy. In: The Encyclopedia of Eastern Orthodox Christianity. Ed. John Anthony McGuckin. Malden, MA : Blackwell Publishing Ltd., 2011. ISBN 978-1-405-18539-4. S. 146 – 159.
  33. ↑ Koptové. In: Masarykův slovník naučný: lidová encyklopedie všeobecných vědomostí. Sv. 4. Ko – M. Praha : Československý kompas, 1929. S. 92 – 93.
  34. ↑ TURAJEV, B. KOPTY. In: Enciklopedičeskij slovar Brokgauza i Jefrona. Tom. XVI. Konkord – Kojalovič. Santk-Peterburg : Akcionernoje izdateľskoje obšestvo F. A. Brokgauz – I. A. Jefron, 1895. [Cit. 2022-09-12]. Dostupné online. S. 172 – 178.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kopti&oldid=7859229“