Mechelen

Mechelen ; franc. Malines ; nem. Mecheln (Mesto)
	; Radnica
Symboly obce
Erb	Vlajka
Zemepisné údaje
Štát	Belgicko
Región	Flámsko
Spoločenstvo	Flámske
Provincia	Antverpy
Okres	Mechelen
Súradnice	51°01′S 4°28′V / 51,017°S 4,467°VSúradnice: 51°01′S 4°28′V / 51,017°S 4,467°V
Rozloha; – Poľnohosp. pl.; – Zastavané pl.; – Iné pl.	65,19 km² (2009); 56,4%; 15,19%; 28,41%
Demografické údaje (zdroj: fgov.be)
Počet obyvateľov; – Muži; – Ženy; Hustota obyvateľstva	80 940 (01/01/2010); 48,86%; 51,14%; 1 242 obyv./km²
Veková štruktúra; – 0 – 19 rokov; – 20 – 64 rokov; – 65 rokov a viac	; 21,16%; 61,36%; 17,47%
Cudzinci	8,02% (01/01/2008)
Ekonomika
Nezamestnanosť	11,94 % (1. 1. 2006)
Priemerný ročný príjem	13 910 €/obyv. (2003)
Poloha
-
Poloha obce v provincii Antverpy
Ďalšie informácie
PSČ	2800
Telefónna predvoľba	015
Oficiálny web	http://www.mechelen.be
	Belgický portál; Geografický portál

Mechelen (fr. Malines, nem. Mecheln) je belgické mesto a správne centrum jedného z obvodov provincie Antverpy vo Flámskom regióne. Obec Mechelen okrem vlastného mesta zahŕňa bývalé obce Heffen, Hombeek, Leest, Muizen a Walem a patrí k nej i osady Nekkerspoel a Battel. S 80 176 obyvateľmi je Mechelen desiatym najväčším mestom v Belgicku.

Mechelen sa nachádza v metropolitnej oblasti známej ako flámsky diamant na pol cesty medzi Bruselom a Antverpami vo vzdialenosti asi 25 km od oboch. Leží na rieke Dijle, a preto býva označované ako „Dijlestad“.

V roku 1559 sa Mechelen stal sídlom arcibiskupstva a od roku 1962 zdieľa túto funkciu s Bruselom.

Dejiny upraviť

Archeologické nálezy, ktoré dokazujú osídlenie území medzi Bruselom, Leuvenom a Antverpami v dobe laténskej, sa koncentrujú najmä v okolí Mechelenu, kde boli pôvodne mokrade. Medzi tieto nálezy patrí 8,4 m dlhá kanoe z dubového kmeňa a osada s asi piatimi drevenými domami pri Nekkerspoele.

Územie Mechelenu pri rieke Dijle bolo osídlené aj v období Galorománov, ako to dokazuje niekoľko rímskych ruín a ciest.

V 3. - 4. storočí bola oblasť za slabnúceho vplyvu Rimanov osídlená germánskymi kmeňmi. Podľa tradície oblasť v 8. storočí pokresťančil škótsky alebo írsky misionár svätý Rumold (holandsky Rombout) a pravdepodobne tu založil aj kláštor.

V roku 1303 Mechelenu udelil mestské práva brabantský vojvoda Ján II. V tom čase sa začala aj rivalita medzi Mechelenom a Antverpami.

V 15. storočí sa Mechelen dostal pod vládu burgundského vojvodstva a nastalo obdobie rozkvetu. V roku 1473 Karol Smelý do mesta presunul niekoľko politických inštitúcii a až do Francúzskej revolúcie bol Mechelen sídlom vrchného súdu.

V neskorom stredoveku Mechelen bohatol vďaka obchodu so súknom a v prvej polovici 16. storočí za vlády Margaréty Habsburskej sa stal dokonca hlavným mestom Nizozemska (približne dnešné Holandsko, Belgicko a Luxembursko).

V druhej polovici 16. storočia prudko poklesol politický vplyv Mechelenu, pretože veľa vládnych inštitúcií bolo presunutých do Bruselu. Stratu politickej moci však vynahradil vzostup v cirkevnej hierarchii – roku 1559 sa stal Mechelen sídlom arcibiskupstva, a teda duchovným hlavným mestom Nizozemska. V roku 1572 počas osemdesiatročnej vojny mesto vypálili a vyplienili Španieli. Po tejto udalosti muselo byť mesto prestavané. V tomto období tu začala výroba nábytku, ktorá pretrváva dodnes.

V roku 1781 nariadil cisár Jozef II. Habsburský zbúranie mestských hradieb. Na ich mieste je dnes vnútorný cestný okruh.

19. storočie znamenalo nástup priemyslovej revolúcie. V roku 1835 bola otvorená prvá železničná trať v Európe medzi Bruselom a Mechelenom, ktorý sa stal belgickým železničným uzlom. To viedlo k rozvoju rôznych odvetví kovospracujúceho priemyslu, okrem iného železničného strojárenstva, ktoré je v meste dodnes.

Pamiatky upraviť

Socha Margaréty Habsburskej a katedrála sv. Rumolda

Katedrála svätého Rumolda (Sint-Romboutskathedraal) bola postavená v 13. - 16. storočí v štýle brabantskej gotiky. Jej veža má výšku 97 m (hoci pôvodné plány počítali s výškou 167 m) a je zapísaná do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Má dve zvonkohry, každú so 49 zvonmi.
V meste sa nachádza niekoľko ďalších kostolov, ako napr. Sint-Janskerk (kostol sv. Jána), Kerk van Onze-Lieve-Vrouw-over-de-Dijle, baroková bazilika Basiliek van Onze-Lieve-Vrouw-van-Hanswijk alebo Sint-Pieter en Pauluskerk (kostol sv. Petra a Pavla).
Na námestí Grote Markt sa nachádza radnica a početné historické domy. K budove radnice patrí bývalá gotická tržnica so súknom (Lakenhal) a zvonica (Belfort) zapísaná ma zozname svetového dedičstva.
Klein Begijnhof a Groot Begijnhof (malý a veľký dvor bekýň) boli v roku 1998 zapísané do zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
Palác Margaréty z Yorku, nevlastnej starej matky Karola V., má gotickú fasádu a slúži ako divadlo.
Palác Margaréty Habsburskej, tety Karola V., bol pôvodne sídlom vrchného súdu a dnes slúži ako justičný palác. Jeho renesančné záhrady sú prístupné verejnosti.