Škorpión (súhvezdie)

	Škorpión
	Mapa súhvezdia Škorpión
Latinský názov	Scorpius
Skratka	Sco
Genitív	Scorpii
Symbolické vyjadrenie	škorpión
Rektascenzia	17h
Deklinácia	−40°
Plocha	497 štvorcových stupňov; Poradie: 33
Počet hviezd; (magnitúda < 3)	9
Najjasnejšia hviezda	Antares (α Sco) ; (Zdanl. magnitúda 0,96)
Susedné súhvezdia	Strelec; Hadonos; Váhy; Vlk; Pravítko; Oltár; Južná koruna;
	Viditeľné na zemepisnej šírke +40° a −90°; Najlepšie viditeľné o 21:00 počas mesiaca Júl
	Astronomický portál; Hviezdny portál

Škorpión (Scorpius, ♏) je zvieratníkové súhvezdie ležiace medzi súhvezdiami Váhy smerom na západ a Strelec smerom na východ. Je to veľké súhvezdie južnej pologule v blízkosti stredu Mliečnej cesty. Vďaka svojej rozlohe a pozícii je veľmi bohaté na deep-sky objekty viacerých druhov. Bolo po ňom pomenované znamenie Škorpión.

Slnko ním prechádza veľmi krátko, ako sa hovorí aj v gréckej báji. Je to len 6 dní, od 23. novembra do 29. novembra. Zo všetkých súhvezdí, ktorými prechádza ekliptika, má Škorpión najkratší úsek. Je dlhý len približne 6°. V dávnych časoch, keď toto súhvezdie ešte ležalo v znamení, ktorému dalo meno, ho toto 30° široké znamenie, oveľa presahovalo. Vďaka ekliptike v ňom môžeme nájsť planéty aj Mesiac, i keď sa, rovnako ako Slnko, zdržiavajú v tomto súhvezdí len pomerne krátko.

Legenda

Zoskupenie hviezd medzi Strelcom a Váhami pripomína škorpióna pripraveného bodnúť. Preto už dávne národy nazývali toto súhvezdie Škorpiónom. Grécka báj hovorí, že je to škorpión, ktorého vypustila kedysi z podzemia sama bohyňa Héra, aby bodol a usmrtil Orióna. Orión bol totiž veľmi zdatný lovec a zdalo sa, že svojimi šípmi vyhubí všetku zver na svete. Héra potom z vďačnosti za vykonanú službu preniesla škorpióna na oblohu. Orión, ktorý sa na oblohu dostal tiež, sa však doteraz Škorpióna bojí. Z tohoto dôvodu umiestnili bohovia tieto dve súhvezdia na protiľahlé miesta oblohy, aby sa nikdy nemohli stretnúť. Preto Škorpión vychádza práve vtedy, keď Orión zapadá a naopak: Orión vychádza, keď Škorpión zapadá. Škorpión však nie je na oblohe príliš v bezpečí – uhýba pred Strelcom, ktorý napína svoj luk a mieri mu priamo na srdce.

Na oblohe ostáva Slnko v súhvezdí Škorpióna pomerne krátko, akoby sa ho bálo. Aj to vysvetľuje grécka báj. Kedysi dávno vraj Faetón, syn boha slnka Helia donútil svojho otca, aby ho na jeden deň nechal riadiť slnečný voz. Keď sa však slnečný voz dostal na oblohe k Škorpiónovi, kone sa ho zľakli. Neskúsený Faetón nedokázal záprah ovládnuť a tak splašené kone lietali na oblohe hore a dole. Obrovským žiarom, ktorý vychádzal zo slnečného vozu Zem horela alebo sa menila na púšť. Niektorým ľuďom vraj žiar spálil kožu a ich potomkovia s čiernou pleťou dodnes žijú na svete. Aby najvyšší boh Zeus zachránil svet pred úplnou skazou, zrazil bleskom Faetóna do rieky Eridanu, kde zahynul.

Starí Babylončania považovali tmavé mraky vo východnej, čiže ľavej časti súhvezdia Škorpión za vchod do podsvetia, ktorý po stranách strážili samček a samička škorpióna, prelínajúci sa so Strelcom.

Hviezdy

Hviezda Sigma Scorpii a guľová hviezdokopa M4 (v strednej spodnej časti snímky)

Najjasnejšia hviezda súhvezdia je α Antares. Táto veľmi jasná hviezda (15. najjasnejšia na oblohe) má výraznú červenú farbu. Z toho pochádza aj jej názov Anti – proti, Ares – Mars, čiže „proti Marsu“, s ktorým môže súperiť svojou jasnosťou a červenou farbou. V minulosti bol Antares jeden zo strážcov oblohy, alebo tzv., kráľovských hviezd. Zriedkavejšie sa pre túto hviezdu používa aj staroarabský názov Kalb al Akrab. Antares je jedna z najväčších hviezd viditeľných na oblohe voľným okom. Tento červený nadobor má priemer 600-krát väčší, než je priemer Slnka (iné zdroje udávajú aj 700-krát väčší priemer).

Beta Scorpii má meno Akrab („krab“), El Acrab alebo Graffias. Nachádza sa na oblohe vyššie než Antares a v kontraste s ním má modrobielu farbu. Je to viacnásobná hviezda, ktorá sa ďalekohľadom javí ako ľahko rozlíšiteľná dvojhviezda: Pri hlavnej hviezde s jasnosťou 2,9 mag. je v odstupe 13,7“ sprievodca s jasnosťou 5,1 magnitúd. Acrab môžeme rozlíšiť už s ďalekohľadom s 5 cm objektívom.

Gama Scorpii bola pôvodne hviezdou s menom Zubenhakrabi, ale v devätnástom storočí bola preradená do Váh ako sigma Librae. Škorpión teda gamu nemá.

Hviezda delta Dschubba („čelo“), Dscubba, Dzuba, arabsky Džahba, je modrobiely podobor a má troch sprievodcov. V okolí Dschubby a tiež uhlovo blízkej hviezdy pí Scorpii sa na dlhoexponovaných snímkach objavia žiarivé modré reflexné hmloviny.

Bezmenná, hoci jasná epsilon Scorpii je oranžový obor. Pravdepodobne pochádza z galaktického hala.

Optická dvojhviezda rozlíšiteľná aj voľným okom je zéta Scorpii. Jej zložky s magnitúdami 3,62 a 4,73 ležiace 7 oblúkových minút od seba však spolu vôbec nesúvisia. Jasnejšia členka tohto páru, zéta1, je však paradoxne od nás 40-krát ďalej ako slabšia Zéta2. Zéta1 vrátane ultrafialovej oblasti vydáva až 1,5-miliónkrát viac žiarenia ako Slnko.

Z našich zemepisných šírok neviditeľná eta Scorpii predstavuje jednu z najspodnejších hviezd obrazca. Je to žltobiela hviezda hlavnej postupnosti alebo podobor. Obsahuje veľa bária.

Théta Scorpii sa volá Girtab alebo Sargas. Pozorovatelia na severnej pologuli, pre ktorých je tesne nad horizontom, ho často používajú ako skúšku viditeľnosti hviezd v blízkosti obzoru.

Širokú optickú dvojhviezdu tvoria hviezdy iota1 a iota2 Scorpii. Oba jej členy patria do zriedkavej skupiny nadobrov, lenže iota2 je od nás zhruba dvakrát ďalej.

Lambda Scorpii má meno Shaula a nachádza sa na chvoste Škorpióna. Zmeny v jej spektre ukazujú, že okolo nej obieha neviditeľný sprievodca s periódou 5,6 dňa. Ní Scorpii má meno Jabbah („čelo“) a sigma Scorpii Al Niyat. Hviezdy epsilon a v menšej miere aj éta majú voči Zemi veľký vlastný pohyb a v priebehu tisícročí zmenia tvar súhvezdia.

Ďalšie dvojhviezdy ľahko rozlíšiteľné aj malým ďalekohľadom sú Jabbah, sigma, mí a ksí Scorpii.

Najjasnejšie hviezdy:

Hviezda	Meno	Hviezdna veľkosť
α Sco	Antares	0,96^m
λ Sco	Shaula	1,62^m
δ Sco	Dschubba	2,29^m
θ Sco	Sargas	1,86^m
β Sco	Acrab	2,56^m

Objekty

Komplex emisných hmlovín NGC 6357

Hviezdokopa Škorpióní chvost

Škorpión leží v oblasti Mliečnej cesty veľmi bohatej na hviezdy. Podobne ako v Strelcovi, aj v Škorpiónovi sa nachádzajú časti Mliečnej cesty najbližšie ku galaktickému stredu. V dôsledku toho sa tu nachádza množstvo objektov na pozorovanie aj malým ďalekohľadom.

Na západ od Antara leží guľová hviezdokopa M4 (NGC 6121), ktorú možno za výnimočne dobrých pozorovacích podmienok vidieť aj voľným okom. Väčšie ďalekohľady ju zobrazia ako pomerne voľne usporiadanú guľovú hviezdokopu. Je to pravdepodobne naša najbližšia guľová hviezdokopa. V roku 1987 bol v M 4 objavený vôbec prvý milisekundový pulzar. V M4 leží aj zatiaľ najstaršia objavená extrasolárna planéta, čo jej vyslúžilo meno Matuzalem.

Vďaka prítomnosti Mliečnej cesty v tomto súhvezdí nie je núdza o otvorené hviezdokopy. Nádherná je otvorená hviezdokopa M7 (NGC 6475), ktorá patrí medzi najjasnejšie a najnápadnejšie hviezdokopy na oblohe. Možno ju pomerne dobre vidieť aj voľným okom, a preto ju pozoroval grécky astronóm, matematik a geograf Ptolemaios (90 – 160) už v roku 130 n. l. Nesie po ňom meno ako Ptolemaiova hviezdokopa. Nad M7 sa nachádza ďalšia otvorená hviezdokopa, M6 (NGC 6405) Motýlia hviezdokopa zriedkavejšie nazývaná aj Krása neba. Jej najjasnejšie hviezdy svojím tvarom pripomínajú obrys motýľa s otvorenými krídlami. Za bezmesačnej noci je možné vidieť ju triédrom.

Ďalšou hviezdokopou, tentoraz guľovou, je M80. Má jasnosť len 8 mag, a preto ďalekohľadom s priemerom objektívu okolo 6 cm vidíme iba jej náznak. Tesne na rozhraní s Hadonosom leží guľová hviezdokopa M62 vo vzdialenosti 26 000 svetelných rokov s celkovou jasnosťou asi 8 mag. V súhvezdí sa nachádza ešte niekoľko hviezdokôp, napr. NGC 6124. Táto pomerne jasná (5,8 mag.) otvorená hviezdokopa obsahuje asi 100 hviezd. Ďalšia jasná otvorená hviezdokopa je NGC 6242. Napokon je tu ešte jedna veľmi slabá planetárna hmlovina Chrobák (NGC 6302).

Škorpión ukrýva ešte celý rad svetlejších a tmavých hmlovín, hoci nie sú také nápadné ako Veľká hmlovina v Orióne alebo hmlovina Trifid v súhvezdí Strelca. Nachádzajú sa hlavne v okolí hviezdy Antares (tam zasahuje ešte komplex Ró Ophiuchi) a v najjužnejšej časti v okolí hviezd zéta 1 a zéta 2 a lambda Scorpii. Na chvoste Škorpióna môžeme nájsť napríklad rozsiahly komplex emisných hmlovín NGC 6357. Uhlovo blízko pri NGC 6357 leží ďalšia hmlovina, NGC 6334, známa pre svoj tvar ako Mačacia labka. Hmlovina IC 4628 má nízku plošnú jasnosť, preto je pozorovateľmi často prehliadaná.

V roku 134 pred Kr. vzplanula v súhvezdí Škorpióna nová hviezda viditeľná i za denného svetla. Ďalšia supernova vzplanula v tomto súhvezdí v roku 393 n. l. Bola pozorovaná z Číny po dobu 8 mesiacov, ale dosiahla len 0. magnitúdu. V júni 1962 bol v Škorpiónovi objavený veľmi intenzívny röntgenový zdroj nazvaný Scorpius X-1. Objavený bol pomocou rakety Aerobee na White Sands v Novom Mexiku. Opticky bol neskôr identifikovaný s röntgenovou dvojhviezdou V 818 Scorpii jasnou 13 magnitúd. Vzdialenosť zdroja je asi 1 500 ly. Napriek svojej veľkej vzdialenosti a pomerne malej hmotnosti patrí k najjasnejším röntgenovým zdrojom na oblohe. Ďalší neobvyklý röntgenový zdroj nesie označenie GRO J1655-40.

Poloha

Škorpión je veľké a jasné súhvezdie s výrazným obrazcom, ktorý škorpióna naozaj pripomína. Najjužnejšie časti súhvezdia ale v strednej Európe nikdy nevystúpia nad obzor, rovnako ako najjužnejšie časti Strelca. Celé súhvezdie sa dá pozorovať až na juh od 40. stupňa severnej zemepisnej šírky. Jasnočervený Antares žiari v oblasti, ktorá je inak na jasné hviezdy chudobná. Vďaka tomu, že je obrazec Škorpióna taký výrazný, slúži na hľadanie menej výrazných súhvezdí v jeho okolí, napríklad Hadonosa. Pre jeho nízku deklináciu môžeme toto súhvezdie pozorovať len veľmi krátko. Antares heliakticky vychádza až v marci nadránom a zapadá už začiatkom septembra. O polnoci kulminuje niekedy na prelome mája a júna.

Zdroje

PLAUCHOVÁ, Jana. Súhvezdia od Andromedy po Žirafu. Redakcia Eduard Koči; ilustrácie Peter Zimnikoval; Beata Zimnikovalová, Michal Mojžiš, Tibor Krátky. prvé vyd. Hurbanovo : Slovenská ústredná hvezdáreň Hurbanovo, 2023. 592 s. ISBN 978-80-89998-357. Kapitola Škorpión, s. 270 – 278.

HERMANN, Joachim. Hviezdy. Redakcia PhDr. Anna Lackovičová, Viera Fabianová, Elena Benková,; preklad Ing. Květoslav Spiller; ilustrácie Sabine Ramona Herrmannová-Ikramová. [s.l.] : Ikar, 1998. 287 s. (Sprievodca prírodou.) ISBN 80-7118-475-6.

KLEZCEK, Josip. Velká encyklopedie vesmíru. Redakcia Jitka Zykánová. prvé. vyd. Praha : Academia, © 2002. (2480.) ISBN 80-200-0906-X. (česky)

MOORE, Patrick. Hviezdy a planéty. Redakcia Katarína Bobríková, Ladislav Donauer; preklad Igor Kapišinský a Zdena Kapišinská. Prvé slovenské vydanie. revidované a rozšírené vydanie vyd. Bratislava : Slovart, 2001. 256 s. ISBN 80-7145-341-2.

KALER, Jim. STARS. Dostupné online. (anglicky)