Otvoriť hlavné menu

Veľké Slemenceobec na Slovensku v okrese Michalovce.

Veľké Slemence
obec
Veľké Slemence Nagyszelmenc church.jpg
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Košický kraj
Okres Michalovce
Nadmorská výška 103 m n. m.
Súradnice 48°30′35″S 22°08′49″V / 48,5096°S 22,1470°V / 48.5096; 22.1470
Rozloha 9,97 km² (997 ha) [1]
Obyvateľstvo 563 (31. 12. 2018) [2]
Hustota 56,47 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1332
Starosta Ľudovít Tóth[3] (SMK-MKP)
PSČ 076 77 (pošta Ruská)
ŠÚJ 543888
EČV MI
Tel. predvoľba +421-56
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Košického kraja
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Košického kraja
Wikimedia Commons: Veľké Slemence
Webová stránka: www.velkeslemence.eu.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Obec bola v roku 1946 rozdelená medzi Slovensko a Ukrajinu, keď časť obce Malé Slemence alebo ukr. Mali Selmenci (Малі Селменці) ostala na ukrajinskej strane. V obci je postavený hraničný priechod Veľké Slemence – Mali Selmenci pre peších a cyklistov, ktorý bol otvorený 23. decembra 2005.[1]

Hraničný priechod odbavuje celoročne v časovo obmedzenej prevádzke od 8. do 20. hodiny iba peších a cyklistov, ktorí sú štátnymi príslušníkmi Ukrajiny a všetkých členských krajín Európskej únie (od 1. 1. 2010 vrátane Rumunska a Bulharska).

Obec Veľké Slemence leží vo východnej časti Východoslovenskej nížiny v nadmorskej výške okolo 102 metrov, súčasná rozloha: cca 1 100 ha, obyvateľov: 616, väčšinou maďarskej národnosti.

V druhej polovici 13. storočia časť tamojšieho majetku patrila zemanovi Marcelovi, ktorý mal v dedine kúriu a názov Slemeniec používal v prídomku . V písomnostiach z 13. až 15. storočia sa dedina pravidelne vyskytuje pod názvom Zelemench. Od 16. storočia sa názov rozšíril o maďarské Nagi (Veľké), čím sa obec názvom odlíšila od blízkych a menších Malých Slemeniec (Solonci). Pôvodný slovenský názov Slemence korení v starobylom slemen, ktoré prevzali Maďari a v podobe szelemen označuje časť domu. Je zrejmé, že Slemence boli starobylým slovansko-slovenským sídliskom, nepochybne jestvovali pred 11. storočím. Patrili k najstarším v okolí. Väčšia časť tamojších majetkov patrila v 14. – 15. storočí šľachticom zo Sečoviec . Na blízkom mieste bola pravdepodobne v 11. – 12. storočí pustovňa, zaiste benediktínska. Zostal po nej názov miesta a blízkeho mosta ešte v 14. storočí. V dedine bol katolícky kostol, v ktorom v 30. rokoch 14. storočia pôsobil farár Mikuláš. Kostol predpokladáme už v 13.storočí. Časť dediny pri kostole mala v 15. storočí názov v zmysle Kostolné Slemence. Okolo roku 1586 a neskôr v kostole účinkovali protestantskí kazatelia.

Tamojšie sedliacke domácnosti okrem richtárovej v roku 1427 zdanili okolo 18 port. S domom richtára tam stálo najmenej 19 obývaných sedliackych domov. V roku 1567 zdanili 6 sedliackych domácnosti: dve hospodárili na celých, 4 na polovičných usadlostiach, spolu od 4 port. Želiarskych domácnosti bolo 6. V roku 1588 zdanili 10 sedliackych domácností, z ktorých 3 hospodárili na celých, 5 na polovičných a dve na štvrtinových usadlostiach, spolu od 4,5 porty. Richtár hospodáril na celej usadlosti. Želiarskych domácností bolo 13. V poslednej tretine 16. storočia sa tam usadili prisťahované rodiny, v dôsledku čoho pribudlo obyvateľstva aj domov. V roku 1599 stálo v sídlisku 35 obývaných poddanských domov.

Na prelome 16. a 17. storočia boli Veľké Slemence veľkou dedinou, najväčšou v okolí. Mali poddanské obyvateľstvo a osadenstvo kalvínskej fary. Poddaných v 17. storočí a začiatkom 18. storočia ubúdalo. Roku 1715 hospodárilo 8 sedliackych a 5 želiarskych domácností, roku 1720 už 11 sedliackych, dve želiarske a jedna slobodnícka domácnosť.

V súčasnosti majú Veľké Slemence v prevažnej miere maďarské a kalvínske obyvateľstvo. Medzi zaujímavosti obce patrí fakt, že po II. svetovej vojne vtedajšie politické vedenie drasticky rozdelilo obec na dve časti. Časť patrí dodnes Ukrajine, časť Slovensku. V posledných rokoch vyvíja vedenie obce i samotní obyvatelia nemalú aktivitu na znovuzjednotenie obce. Na zviditeľnenie tejto snahy, ako aj na symbolizovanie spolupatričnosti boli na jeseň roku 2003 na oboch stranách hraníc postavené „székely“ brány.

ReferencieUpraviť

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, [cit. 2019-05-02]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.