Petrova Ves

obec na Slovensku v okrese Skalica
O vodnej nádrži a chránenom areáli pozri Petrova Ves (vodná nádrž).

Petrova Ves je obec na Slovensku v okrese Skalica.

Petrova Ves
obec
Kostol sv. Ducha
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Trnavský kraj
Okres Skalica
Región Záhorie
Vodný tok Letničský potok
Nadmorská výška 206 m n. m.
Súradnice 48°43′16″S 17°09′39″V / 48,721087°S 17,160913°V / 48.721087; 17.160913
Rozloha 14,63 km² (1 463 ha) [1]
Obyvateľstvo 1 075 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 73,48 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1392
Starosta Štefan Beňa[3] (nezávislý)
PSČ 908 44
ŠÚJ 504611
EČV (do r. 2022) SI
Tel. predvoľba +421-34
E-mailová adresa obec@petrovaves.sk
Telefón +421 34 / 662 01 41
Fax +421 34 / 662 14 51
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Petrova Ves
Webová stránka: petrovaves.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Polohopis upraviť

Obec leží v západnej časti Slovenska v malej kotline otvorenej západným smerom do Dolnomoravského úvalu k susednému mestu Gbely a rieke Morave. Z ostatných strán ju obklopujú nevysoké pahorky Chvojnickej pahorkatiny, ktoré na severovýchode a východe prechádzajú do kopcov okolo Unína a Holíča. V okolí Petrovej Vsi sa nachádzajú obce Unín, Radimov, Letničie, Smolinské a mestá Gbely, Holíč, Šaštín-Stráže.

Dejiny upraviť

Najstarší písomný doklad o obci pochádza z roku 1392. Chotár obce bol však osídlený už dávno predtým. Archeologické nálezy tu dokladajú existenciu keltského a rímsko-barbarského sídliska. Týchto vystriedali Slovania a v 9. a 10. storočí patrilo územie obce k Veľkej Morave. Koncom 11. storočia pripadol chotár Petrovej Vsi k uhorskému štátu.

Traduje sa, že v roku 1093 prišiel do petroveského údolia Peter Varády, uhorský šľachtic, a nazval tam nachádzajúcu sa osadu podľa seba Petrovou Vsou, maďarsky Peterlak, latinsky Petrovilla, nemecky Petersdorf.

Po Varádyovcoch pripadla obec zemanom z rodu Báršoni, Farkaš, Thebery a Boltizár. Od roku 1390 obec Petrova Ves patrila Stiborovi z Beckova. O dva roky neskôr pripadla Coborovcom, majiteľom holíčskeho panstva. V roku 1736 prevzali holíčske panstvo aj s Petrovou Vsou Habsburgovci, ktorým patrila až do zrušenia poddanstva, resp. majetky v nej až do roku 1918.

Od konca prvej svetovej vojny, vznikom nového československého štátu nesie Petrova Ves úradný slovenský názov.

Kultúra a zaujímavosti upraviť

Pamiatky upraviť

  • Rímskokatolícky kostol sv. Ducha, trojloďová pôvodne gotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou z druhej polovice 15. storočia. V roku 1762 prešla pod patronátom Františka Lotrinského barokovou úpravou, pri ktorej bola postavená nová loď kostola. Z pôvodnej stredovekej stavby sa dochovalo iba presbytérium. K rozšíreniu kostola na trojloďovú stavbu došlo v roku 1931 v duchu neobaroka. Stavbu realizoval Hubert Angelíny, staviteľ z Holíča. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami. V roku 1947 bola realizovaná nová výmaľba kostola od Štefana Euhofa z Piešťan. O rok nekôr boli zakúpené nové oltáre.[4] Fasáda kostola je členená lizénovými rámami vo forme slepej arkády a segmentovo ukončenými oknami. Bočné lode majú neobarokové volútové štíty. Veža je lemovaná pilastrami, v dolnej časti s kvádrovaním, a ukončená korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a zvonovitou helmicou.

Referencie upraviť

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. Petrova Ves - Kostol sv. Ducha [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.

Iné projekty upraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Petrova Ves

Externé odkazy upraviť