Chlorid ortutný
Chlorid ortutný (Hg2Cl2) je anorganická zlúčenina chlóru a ortuti, v ktorej je oxidačné číslo ortuti I. V prírode sa nachádza ako zriedkavý minerál kalomel.[1]
| Chlorid ortutný | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
 | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
 | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Všeobecné vlastnosti | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Sumárny vzorec | Hg2Cl2 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Synonymá | Kalomel Dichlorid diortutný | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Vzhľad | Biela kryštalická alebo práškovitá látka | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Fyzikálne vlastnosti | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Molekulová hmotnosť | 472,1 u | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Molárna hmotnosť | 472,086 g/mol | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Teplota sublimácie | 383 °C | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Trojný bod | 525 °C | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Hustota | 7,150 g/cm3 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Rozpustnosť | vo vode: 0,2 mg/100 ml | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Termochemické vlastnosti | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Štandardná zlučovacia entalpia | -265 kJ/mol | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Štandardná entropia | 196 J K−1 mol−1 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Ďalšie informácie | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Číslo CAS | 10112-91-1 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Číslo UN | 2025 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| EINECS číslo | 233-307-5 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Číslo RTECS | OV8740000 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI. Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Opis upraviť
Chlorid ortutný je hustá biela alebo žltkasto biela, pevná látka bez zápachu a vône. Chlorid ortutný býva súčasťou referenčnej elektródy v elektrochémii, takzvanej kalomelovej elektródy.[2][3]
Vlastnosti upraviť
Ortuť je jedinečná pre svoju schopnosť ľahko vytvárať väzby typu M-M. Chlorid ortutný je lineárna molekula. Minerál kalomel kryštalizuje v tetragonálnej štruktúre, s priestorovým usporiadaním I4/m 2/m 2/m. Elementárna bunka z kryštálovej štruktúry je ukázaná nižšie:
 |
 |
Dĺžka väzby Hg-Hg je 253 pm (Hg-Hg v kove je 300 pm) a dĺžka väzby Hg-Cl v lineárnej štruktúre chloridu ortutného je 243 pm.[4] Celková koordinácia každého atómu ortute je oktaédrická, keďže okrem dvoch najbližších susedných atómov má každý atóm ortuti vo svojom okolí štyri atómy chlóru s väzbovou dĺžkou 321 pm. Vznikajúci oktaéder teda nie je pravidelný. V chloride ortutnom bola potvrdená i existencia dlhších polykatiónov ortute.[chýba zdroj]
Výroba a reakcie upraviť
Chlorid ortutný sa vyrába reakciou elementárnej ortute s chloridom ortutnatým:[chýba zdroj]
- Hg + HgCI2 → Hg2Cl2
Môže byť pripravený tiež pomocou zrážania v metatéznej reakcii vo vodnom roztoku dusičnanu ortutného s použitím rôznych zdrojov chloridového aniónu, vrátane NaCl alebo HCl:[chýba zdroj]
- 2 HCl + Hg2(NO3)2 → Hg2Cl2 + 2 HNO3
Amoniak reaguje s chloridom ortutným, pričom dochádza k disproporcionácii:[chýba zdroj]
- Hg2Cl2 + 2 NH3 → Hg + Hg(NH2)Cl + NH4Cl
Kalomelová elektróda upraviť
Chlorid ortutný sa používa vo veľkej miere v elektrochémii, s využitím jednoduchosti jeho oxidačno-redukčných reakcií. Kalomelová elektróda býva referenčnou elektródou, a to najmä v starších publikáciách. Počas posledných 50 rokov, bola nahradená argentochloridovou elektródou (Ag/AgCl). Aj keď sa ortuťové elektródy prestali používať vo veľkej miere, kvôli nebezpečnej povahe ortute, mnohý chemici veria, že sú stále lepšie a že nie sú nebezpečné, ak sú používané správne.[chýba zdroj] Rozdiely v experimentálnych potenciáloch sa líšia len minimálne od hodnôt uvádzaných v literatúre. Ostatné typy elektród sa môžu líšiť v závislosti na podmienkach o 70 až 100 milivoltov.[chýba zdroj]
Fotochémia upraviť
Chlorid ortutný sa po vystavení UV žiareniu rozloží na chlorid ortutnatý a elementárnu ortuť:
- Hg2Cl2 → HgCI2 + Hg
Proces tvorby ortute môže byť použitý pre výpočet počtu fotónov vo svetelnom zväzku technikou aktinometrie. Využitím svetelnej reakcie v prítomnosti chloridu ortutnatého a šťavelanu amónneho vzniká chlorid ortutný, chlorid amónny a oxid uhličitý:
- 2 HgCl2 + (NH4)2C2O4 + hν → Hg2Cl2(s) + 2 NH4Cl + 2 CO2
Táto konkrétna reakcia bola objavená J. M. Ederom (odtiaľ názov Ederova reakcia) v roku 1880 a opätovne overená W. E. Rosevaereom v roku 1929.[5]
Referencie upraviť
- ↑ Chisholm, Hugh, ed. (1910), „Calomel“, Encyclopædia Britannica (11th ed.), 5, Cambridge University Press, str. 59–60
- ↑ HOUSECROFT, Catherine E.; SHARPE, A. G.. Inorganic Chemistry. 3. vyd. [s.l.] : Pearson Education, 2008. Dostupné online. ISBN 978-0-13-175553-6. S. 222. (po anglicky)
- ↑ SKOOG, Douglas A.; HOLLER, F. James; NIEMAN, Timothy A.. Principles of Instrumental Analysis. 5th. vyd. [s.l.] : Saunders College Pub., 1998. ISBN 978-0-03-002078-0. S. 253–271.
- ↑ Wells A.F. (1984) Structural Inorganic Chemistry 5th edition Oxford Science Publications ISBN 0-19-855370-6
- ↑ ROSEVEARE, W. E.. The X-Ray Photochemical Reaction between Potassium Oxalate and Mercuric Chloride. J. Am. Chem. Soc., 1930, s. 2612–2619. DOI: 10.1021/ja01370a005.
Pozri aj upraviť
Iný projekt upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Chlorid ortutný
Externé odkazy upraviť
Zdroj upraviť
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Mercury(I) chloride na anglickej Wikipédii.