Chlorid ortutnatý

chemická zlúčenina

Chlorid ortutnatý (HgCl2) je bezfarebná kryštalická alebo práškovitá látka, zlúčenina chlóru a ortute, v ktorej je oxidačné číslo ortute II.

Chlorid ortutnatý
Chlorid ortutnatý
Chlorid ortutnatý
Chlorid ortutnatý
Chlorid ortutnatý
Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorec HgCl2
Synonymá Chlorid ortuťnatý
Vzhľad Biela kryštalická alebo práškovitá látka
Fyzikálne vlastnosti
Molekulová hmotnosť 271,5 u
Molárna hmotnosť 271,5 g/mol
Teplota topenia 276 °C
Teplota sublimácie 302 °C
Hustota 5,44 g/cm³ (25 °C)
4,44 g/cm³ (280 °C)
Rozpustnosť vo vode:
4,66 g/100 ml (0 °C)
5,43 g/100 ml (10 °C)
6,59 g/100 ml (20 °C)
7,30 g/100 ml (25 °C)
8,14 g/100 ml (30 °C)
10,20 g/100 ml (40 °C)
13,52 g/100 ml (50 °C)
17,77 g/100 ml (60 °C)
31,13 g/100 ml (80 °C)
55,41 g/100 ml (100 °C)
v polárnych rozpúšťadlách:
Metanol
25,2 g/100 ml (0 °C)
51,5 g/100 ml (20 °C)
141,6 g/100 ml (40 °C)
166,7 g/100 ml (60 °C)
Etanol
42,5 g/100 ml (0 °C)
47,1 g/100 ml (20 °C)
55,3 g/100 ml (40 °C)
Pyridín
15,1 g/100 ml (0 °C)
25, 2 g/100 ml (20 °C)
Acetón
Kyselina octová
Dioxán
v nepolárnych rozpúšťadlách:
Benzén
Sírouhlík
Termochemické vlastnosti
Entropia topenia 70,7 J/g
Entropia varu 213 J/g
Entropia rozpúšťania 249 J/g
Štandardná zlučovacia entalpia -230,1 kJ/mol
Štandardná entropia 140,02 J K-1 mol-1
Štandardná Gibbsová energia -182,2 kJ/mol
Merná tepelná kapacita 0,273 J K-1 g-1
Bezpečnosť
Globálny harmonizovaný systém
klasifikácie a označovania chemikálií
Hrozby
05- korozívna a žieravá látka06 - toxická látka08 - látka nebezpečná pre zdravie09 - látka nebezpečná pre životné prostredie
Vety H H300, H314, H341, H361f, H372, H410
Vety EUH žiadne vety EUH
Vety P P301+310, P303+361+353, P305+351+338, P405, P501
Európska klasifikácia látok
Hrozby
Žieravina Veľmi jedovatá látka Škodlivá látka Nebezpečná pre životné prostredie
Žieravina
(C)
Veľmi
jedovatá

(T+)
Škodlivá
látka
(Xn)
Nebezpečná pre
životné prostredie
(N)
Vety R R28, R34, R48/24/25, R50/53
Vety S S1/2, S36/37/39, S45, S60, S61
NFPA 704
0
4
0
Ďalšie informácie
Číslo CAS 7487-94-7
Číslo UN 1624
EINECS číslo 231-299-8
Číslo RTECS OV9100000
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI.
Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.

Výroba

upraviť

Chlorid ortutnatý sa vyrába zahrievaním síranu ortutnatého s chloridom sodným, pričom vzniknutý chlorid ortutnatý z reakčnej zmesi sublimuje:

HgSO4 + 2 NaCl → HgCl2 + Na2SO4

Priemyselne sa vyrába väčšinou priamou reakciou plynného chlóru s kovovou ortuťou za zvýšenej teploty:

Hg + Cl2 → HgCl2

alebo pôsobením chlóru na chlorid ortutný:

2 HgCl + Cl2 → 2 HgCl2

Vo vodnom roztoku tvorí s chloridmi komplexné soli, napr. HgCl2 + 2 NaCl → Na2[HgCl4]

Chlorid ortutnatý je ľahko prchavý. Ako v parách, tak v kryštalickej mriežke sa nachádzajú trojatómové molekuly, v ktorých sú na jeden atóm ortute viazané kovalentnými väzbami dva atómy chlóru. Preto vo vodnom roztoku sa len veľmi málo disociuje.

Chlorid ortutnatý je rozpustný vo vode, najmä horúci, ale ešte lepšie je rozpustný v organických rozpúšťadlách: v metanole, etanole, glycerole, dietyléteri, benzéne a i.

Je to veľmi prudký jed, ktorý zasahuje predovšetkým pečeň a obličky. Môže sa vstrebávať aj kožou. Minimálna smrteľná dávka LDLo je u človeka približne 20 mg/kg. Bola preukázaná aj jeho teratogenita. Je nebezpečný pre životné prostredie, predovšetkým vodné organizmy, kde veľmi dlho pretrváva a veľmi ťažko sa likviduje. Podobne ako iné zlúčeniny ortuti sa hromadí v zasiahnutých organizmoch a vstupuje tak do potravinového reťazca, čím sa môže dostávať až do ľudskej potravy a spôsobovať chronické otravy.

Použitie

upraviť

Chlorid ortutnatý sa predtým používal ako dezinfekčný prostriedok v prípadoch, keď nešlo o priamy kontakt s človekom alebo zvieratami. Dnes vzhľadom k značnému riziku pre človeka i životné prostredie sa jeho použitie obmedzuje. V medicíne sa používa ako zložka fixačných činidiel v histológii (napr. Zenkerovo činidlo). Používal sa tiež ako impregnačné činidlo dreva proti hnilobe (napr. u železničných podvalov). Bol pravdepodobne použitý ako jed pri domnelej vražde astronóma Tycha Braha 24. októbra 1601 v Prahe.

Podobné látky

upraviť

Literatúra

upraviť
  • VOHLÍDAL, Jiří; ŠTULÍK, Karel; JULÁK, Alois. Chemické a analytické tabuľky. 1. vyd. Praha : Grada Publishing, 1999. ISBN 80-7169-855-5.

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Chlorid rtuťnatý na českej Wikipédii.