Jodid ortutnatý
Jodid ortutnatý (HgI2) je červenooranžová kryštalická látka, anorganická zlúčenina jódu a ortute. Na rozdiel od chloridu ortutnatého sa zle rozpúšťa v vode. V prírode sa vyskytuje ako veľmi vzácny minerál kokcinit.
| Jodid ortutnatý | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||
 | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||
-iodide-from-xtal-3D-balls-B.png) | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Všeobecné vlastnosti | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Sumárny vzorec | HgI2 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Synonymá | Jodid ortuťnatý | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Vzhľad | červenooranžové kryštály (α) žlté kryštály (β) | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Fyzikálne vlastnosti | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Molekulová hmotnosť | 454,4 u | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Molárna hmotnosť | 454,399 g/mol | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Teplota topenia | 259 °C | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Teplota varu | 353 °C | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Hustota | 6,36 g/cm3 (α) 6,271 g/cm3 (β, 20 °C) 6,094 g/cm3 (β, 128 °C) | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Rozpustnosť | vo vode: 0,006 g/100 ml (25 °C) v polárnych rozpúšťadlách: metanol 3,17 g/100 ml (20 °C) 6,51 g/100 ml (66 °C) etanol 2,20 g/100 ml (20 °C) acetón 2,1 g/100 ml (0 °C) 3,18 g/100 ml (25 °C) roztok jodidu draselného v nepolárnych rozpúšťadlách: dietyléter benzén tetrachlórmetán pyridin | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Termochemické vlastnosti | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Entropia topenia | 41,3 J/g | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Entropia varu | 132 J/g | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Štandardná zlučovacia entalpia | −105,5 kJ/mol (α) −102,8 kJ/mol (β) | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Štandardná entropia | 184,0 J K−1 mol−1 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Štandardná Gibbsová energia | −102,3 kJ/mol (α) −103,4 kJ/mol (β) | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Merná tepelná kapacita | 0,172 J K−1 g−1 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Ďalšie informácie | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Číslo CAS | 7774-29-0 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Číslo UN | 1638 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| EINECS číslo | 231-873-8 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Číslo RTECS | OW5250000 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI. Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Jodid ortutnatý vykazuje termochromizmus; pri zahriatí nad 127 °C podlieha fázovej premene z kryštalickej formy alfa na svetle žltú formu beta. Po ochladení nadobúda späť pôvodnú farbu. Často sa používa na demonštrácii uvedeného javu.[1]
Jodid ortutnatý je polovodičom používaným pre detekciu röntgenového a gama žiarenia a pre zobrazovacie zariadenia pracujúce pri izbovej teplote.[2] Používa sa tiež pre prípravu nesslerovej reagencii užívanej pre detekciu prítomnosti amoniaku. Môže sa vyskytovať ako zrazenina v mnohých reakciách.
V medicíne sa jodid ortutnatý predtým používal pre liečbu syfilisu. Vo veterinárnej medicíne sa stále používa do mastí na pľuzgiere pri exostóze, pri zväčšení kĺbových puzdier a pod.
Podobné látky upraviť
Referencie upraviť
Literatúra upraviť
- VOHLÍDAL, Jiří; JULÁK, Alois; ŠTULÍK, Karel. Chemické a analytické tabulky. 1. vyd. Praha : Grada Publishing, 1999. ISBN 80-7169-855-5. (po česky)
Zdroj upraviť
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Jodid rtuťnatý na českej Wikipédii.