Chlorid kademnatý
Chlorid kademnatý (CdCl2) je anorganická zlúčenina chlóru a kadmia. Za bežných podmienok ide o bielu hygroskopickú kryštalickú látku, veľmi dobre rozpustnú vo vode a mierne rozpustnú v etanole. Hoci sa považuje za iónovú zlúčeninu, jeho väzby majú výrazne kovalentný charakter. Kryštálová štruktúra chloridu kademnatého, zložená z dvojrozmerných vrstiev iónov, je referenčná pre popis iných kryštálových štruktúr. Chlorid kademnatý sa vyskytuje aj vo forme dihydrátu (CdCl2 • 2 H2O) a hemipentahydrátu (CdCl2 • 5½ H2O).[1]
| Chlorid kademnatý | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
 | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
 | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Všeobecné vlastnosti | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Sumárny vzorec | CdCl2 CdCl2 • 5½ H2O | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Vzhľad | biely prášok alebo kryštáliky | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Fyzikálne vlastnosti | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Molekulová hmotnosť | 183,3 u (bezvodný) 288,6 u (hemipentahydrát) | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Molárna hmotnosť | 183,32 g/mol (bezvodný) 228,35 g/mol (hemipentahydrát) | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Teplota topenia | 568 °C | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Teplota varu | 964 °C | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Hustota | 4,048 g/cm³ 3,327 g/cm³ (hemipentahydrát) | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Rozpustnosť | vo vode: Bezvodný 89,8 g/100 ml (0 °C) 101,2 g/100 ml (10 °C) 114,1 g/100 ml (20 °C) 120,7 g/100 ml (25 °C) 128,3 g/100 ml (30 °C) 134,7 g/100 ml (40 °C) 136,4 g/100 ml (60 °C) 140,4 g/100 ml (80 °C) 146,9 g/100 ml (100 °C) 264,0 g/100 ml (200 °C) Hemipentahydrát 168,40 g/100 ml (0 °C) 170,20 g/100 ml (20 °C) 178,60 g/100 ml (60 °C) 188,68 g/100 ml (100 °C) v polárnych rozpúšťadlách: Metanol 1,70 g/100 ml (15 °C) Etanol 1,52 g/100 ml (15 °C) | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Termochemické vlastnosti | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Entropia topenia | 173,2 J/g | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Entropia varu | 659,5 J/g | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Entropia rozpúšťania | -102 J/g | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Štandardná zlučovacia entalpia | −390,8 kJ/mol (bezvodný) −1 130 kJ/mol (18 °C, hemipentahydrát) | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Štandardná entropia | 115,27 J K−1 mol−1 (bezvodný) 232,8 J K−1 mol−1 (hemipentahydrát) | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Štandardná Gibbsová energia | −343,2 kJ/mol (bezvodný) −944 kJ/mol (hemipentahydrát) | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Merná tepelná kapacita | 0,418 J K−1 g−1 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Ďalšie informácie | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Číslo CAS | 10108-64-2 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Číslo UN | 2570 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| EINECS číslo | 233-296-7 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Číslo RTECS | EV0175000 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI. Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Štruktúra upraviť
Chlorid kademnatý tvorí kryštály s romboedrálnou symetriou. Veľmi podobnú kryštálovú štruktúru má i jodid kademnatý. Jednotlivé vrstvy v týchto dvoch štruktúrach sú identické, ale v chloride kademnatom sú chloridové ióny rozmiestnené v tesne usporiadanej kubickej mriežke (CCP), zatiaľ čo jodid kademnatý je usporiadaný v tesnej šestorečnej mriežke (HCP).[2][3]
Chemické vlastnosti upraviť
Chlorid kademnatý sa dobre rozpúšťa vo vode a ďalších polárnych rozpúšťadlách. Vo vode je vysoká rozpustnosť daná čiastočne tvorbou komplexných iónov, napríklad [CdCl4]2-. Vďaka tomuto správaniu je chlorid kademnatý slabou Lewisovu kyselinou.[2]
- CdCl2 + 2 Cl- → [CdCl4]2-
Pomocou veľkých katiónov možno izolovať trojuholníkový bipyramidálny ión [CdCl5]3-.[4]
Príprava upraviť
Bezvodý chlorid kademnatý sa môže pripraviť pôsobením bezvodého chlóru alebo chlorovodíka na zahriate kovové kadmium:
- Cd + 2 HCl → CdCl2 + H2
Pomocou kyseliny chlorovodíkovej možno získať hydratovaný chlorid kademnatý, a to z kadmia alebo oxidu či uhličitanu kademnatého.
Použitie upraviť
Chlorid kademnatý možno využiť na prípravu sulfidu kademnatého, používaného ako kadmiová žlť, čo je ostro žltý stabilný anorganický pigment:
- CdCl2 + H2S → CdS + 2 HCl
V laboratóriu sa bezvodý chlorid kademnatý používa na prípravu organokademnatých zlúčenín typu R2Cd, kde R je aryl alebo primárny alkyl. Predtým sa takto syntetizovali ketóny z acylchloridov:[5]
- CdCl2 + 2 RMgX → R2Cd + MgCl2 + MgX2
- R2Cd + R'COCl → R'COR + CdCl2
Takáto regenerácia bola väčšinou vytlačená organickými zlúčeninami medi, ktoré sú oveľa menej toxické.
Chlorid kademnatý sa používa aj pri fotokopírovaní, farbení a galvanickom pokovovaní.
Toxicita upraviť
Chlorid kademnatý je veľmi toxický, karcinogénny, mutagénny a teratogénny. IARC ho radí do skupiny 1, teda „preukázaný karcinogén pre človeka“.
Podobné látky upraviť
Referencie upraviť
- ↑ Lide, David R. (1998), (87 ed.), Boca Raton, FL: CRC Press, pp. 4-67; 1363, ISBN 0-8493-0594-2
- ↑ a b Norman Neil Greenwood, Alan Earnshaw, Chemistry of the Elements, 2nd ed., Butterworth-Heinemann, Oxford, UK, 1997. ISBN 0-7506-3365-4
- ↑ AF Wells, „Structural Inorganic Chemistry“, 5th ed., Oxford University Press, Oxford, UK, 1984.
- ↑ D. Nicholls, Complexes and First-Row Transition Elements, Macmillan Press, London, 1973.
- ↑ J. March, Advanced Organic Chemistry, 4th ed., p 723, Wiley, New York, 1992.
Literatúra upraviť
- VOHLÍDAL, Jiří; ŠTULÍK, Karel; JULÁK, Alois. Chemické a analytické tabuľky. 1. vyd. Praha : Grada Publishing, 1999. ISBN 80-7169-855-5.
Externé odkazy upraviť
Zdroj upraviť
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Chlorid kademnatý na českej Wikipédii.