Ostrá (vrch vo Vysokých Tatrách)
Ostrá[1] (2 350,5 m n. m.[2]; poľ. Ostra, nem. Ostra, maď. Osztra) je vrch Vysokých Tatier. Leží v krivánskej rázsoche nad Štrbským Plesom, približne 21 km severozápadne od Popradu.[3]
| Ostrá | |
| vrch | |
.jpg) Ostrá, Wahlenbergove plesá a Sedielková kopa.
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Prešovský |
| Okres | Poprad |
| Obec | Vysoké Tatry |
| Časť | Vysoké Tatry |
| Pohorie | Tatry |
| Podcelok | Východné Tatry |
| Povodia | Biely Váh, Belá |
| Nadmorská výška | 2 350,5 m n. m. |
| Súradnice | 49°09′49″S 20°01′18″V / 49,1637°S 20,0216°V |
| Geologické zloženie | žula |
| Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | len s horským vodcom |
| Prvovýstup | Karol Englisch, P. Spitzkopf |
| - dátum | 1903 |
  Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Tatier
| |
| Wikimedia Commons: Ostrá (High Tatras) | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Názov
upraviťV podobe „Ostrý“ použil už Matej Bel, ale označoval širšiu skupinu. Názov vystihuje tvar štítu.
Poloha
upraviťNachádza sa v strednej časti Tatier, v geomorfologickom podcelku Východné Tatry a časti Vysoké Tatry.[4] Leží v Prešovskom kraji, v okrese Poprad a na katastrálnom území mesta Vysoké Tatry.[1] Najbližším sídlom je juhovýchodne situované Štrbské Pleso, rovnakým smerom sa nachádzajú aj Vyšné Hágy a Nová Polianka, južne leží Tatranská Štrba a Važec, juhozápadne Východná a západne Podbanské.[5][2] Vrch sa nachádza v Tatranskom národnom parku a na vrchole sa stretávajú hranice národných prírodných rezervácií Furkotská dolina, Kôprová dolina a Važecká dolina.[3]
Opis
upraviťOstrá leží v krivánskej rázsoche, vedúcej od severozápadu z Čubriny (2 378 m n. m.) v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier na juhozápad na dominantný Kriváň (2 495 m n. m.). Je výrazný uzlový vrch, kde južným smerom vybieha rázsocha Kozí chrbát, oddeľujúca východne ležiacu Furkotskú dolinu od západne situovanej Doliny Suchej vody.[2] V rozpore so svojim názvom má plochý a rozložitý vrchol.[6] Jej tiahly skalnatý hrebeň je zo západnej, turistom dobre známej strany ťažko dostupný, z opačnej strany, zo Suchej doliny je síce v princípe ľahko (chodecky) dosiahnuteľná, ale prístup nie je možný – viedol by cez prísnu rezerváciu so zákazom vstupu. Odtiaľ vyzerá oveľa plochejšie a sutinovejšie.
Na východe ju Furkotské sedlo oddeľuje od Furkotského štítu, na západe Nefcerské sedlo od Krátkej. Severnou stenou spadá do Nefcerky, to je takisto rezervácia. V dlhom južnom hrebeni sa nachádza: Liptovská štrbina, Liptovská veža 2272 m), Liptovské múry, Kozia priehyba, Kozí hrb, Vyšný Kozí zárez, Kozia stena, Kozí roh, Ostrá veža, Ostrý hrb, Ostrá vežička, Ostrá kopa, Vežička nad štrbinou, Kopa nad Sedielkom, Sedielkový priechod a Sedielková kopa. Na východnom úpätí je priamo pod vrcholom vo Furkotskej doline ležiace Vyšné Wahlenbergovo pleso, ktorým odteká voda Furkotským potokom do Bieleho Váhu, do tejto rieky odteká i voda z juhozápadných svahov. Severozápadne voda steká do Vyšného a Nižného Terianskeho plesa, ktorými vodu odvádza Nefcerský potok do Belej.[2]
Severným smerom sa nachádza Veľká kopa (2 052 m n. m.), Hrubá kopa (2 238 m n. m.), Nefcerské veže (2 349 m n. m.), Terianska veža (2 374 m n. m.), Hrubý vrch (2 428 m n. m.) a Furkotský štít (2 404 m n. m.), východným Hlinská veža (2 340 m n. m.), Satan (2 422 m n. m.), Veľké Solisko (2 413 m n. m.), Malá Bašta (2 288 m n. m.) a Patria (2 203 m n. m.), južným Štrbské Solisko (2 301 m n. m.), Predné Solisko (2 117 m n. m.), Sedielková kopa (2 062 m n. m.) a Jamská kopa (2 079 m n. m.) a západným Malý Kriváň (2 334 m n. m.), Kriváň (2 495 m n. m.), Krátka (2 375 m n. m.), Krížna (2 038 m n. m.) a Predný Holý vrch (1 984 m n. m.).[2] Na vrchol nevedie značený turistický chodník.[3]
Výhľady
upraviťTuristicky neprístupný skalnatý vrchol[5] umožňuje kruhový rozhľad. Viditeľné sú mnohé vrcholy a okolité doliny Vysokých Tatier, no tiež časť Volovských vrchov, Spišsko-gemerský kras, Nízke Tatry, Kozie chrbty, Veľká Fatra a časť Oravských Beskýd.[7]
Prístup
upraviťŠtít sa nachádza na území národných prírodných rezervácií a Tatranského národného parku[3] a nevedie naň značený turistický chodník. Východne ležiacou Furkotskou dolinou vedie 
žlto značený chodník do sedla Bystrá lávka.[3]
Niekoľko horolezeckých výstupov
upraviť- 1903 Prvý presne datovaný výstup K. Englisch a Pavol Spitzkopf zo Suchej doliny JZ úbočím. Pred nimi vystúpili na vrchol kartografi.
- 1907 Prvovýstup Alfred Martin a J. Franz st. hrebeňom z Furkotského sedla, III.
- 1934 Prvovýstup z Furskotskej doliny Z. Brüll a Š. Zamkovský, IV.
- 1954 Prvovýstup severnou stenou J. Psotka a Z. Zibrín, jedno miesto IV.
Množstvo ťažkých ciest (až do obťažnosti V – VI) vedie na Ostrú vežu, Koziu stenu a ďalšie veže v južnom hrebeni.[8]
Galéria
upraviť-
-
Zľava Sedielková kopa, Kriváň nad Sedielkovým priechodom, dvojzub Ostrej veže a Kozí hrb. -
Sprava Ostrá a jej tiahly hrebeň, hlboká Liptovská štrbina, Liptovský chrbát, Kozí hrb s Kozou stenou, Ostrá veža a Sedielková kopa,
Referencie
upraviť- ↑ a b In: Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, dostupné v archíve.
- ↑ a b c d e ''Vysoké Tatry. Turistická mapa. 1 : 50 000. 14. vydanie. Harmanec: VKÚ, a. s., 2023.
- ↑ a b c d e Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-03-20]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-03-20]. Dostupné online.
- ↑ a b Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-03-20]. Dostupné online.
- ↑ BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2024-03-20]. Dostupné online.
- ↑ PUŠKÁŠ, Arno. Vysoké Tatry, horolezecký sprievodca,IX. 1. vyd. Bratislava : Šport, 1988. S. 247.
Iné projekty
upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ostrá (vrch vo Vysokých Tatrách)
