Wikipédia

Toledské koncily

rozlišovacia stránka

Toledské koncily predstavujú sériu osemnástich synod, ktoré sa konali v rokoch (cca) 400 až 702 v španielskom meste Toledo. Počnúc tretím toledským koncilom v roku 589, teda po tom, čo sa Vizigóti odvrátili od arianizmu a prešli ku katolicizmu, boli všetky nasledujúce toledské koncily súčasne aj ríšskymi synodami. Panovník zohrával počas týchto koncilov kľúčovú úlohu: určoval témy rokovaní a mal vplyv na prijaté závery, ktoré boli často aj politického charakteru. Mesto Toledo bolo hlavným mestom ríše a zároveň aj sídlom arcibiskupa – metropolitu.

1. toledský koncil upraviť

Prvý toledský koncil sa konal v rokoch 397 až 400. Zúčastnilo sa ho 19 biskupov, o. i. aj barcelonský biskup Lampius. Koncil potvrdil Nicejské vyznanie viery, odsúdil priscilianizmus a pod hrozbou doživotného väzenia zakázal výrobu jedov.[1]

2. toledský koncil upraviť

Druhý toledský koncil sa konal v roku 527, teda v dobe, keď bola cirkev na Pyrenejskom polostrove ešte stále z veľkej časti pod vplyvom arianizmu. Predsedal mu miestny biskup Montanus.[2]

3. toledský koncil upraviť

Tretí toledský koncil sa konal v roku 589, po tom, čo sa vizigótsky kráľ Rekkared I. zriekol arianizmu a prijal katolícku vieru. Spolu s ním tak museli urobiť všetci Vizigóti. Bývalí ariánski biskupi si mohli ponechať svoje biskupské funkcie. Tretí toledský koncil prijal do Vyznania viery typickú katolícku vsuvku Filioque, ktorou dal súčasne jasne najavo svoj odvrat od arianizmu. Koncil schválil aj niekoľko opatrení namierených proti židom. Zakázal napr. uzatvárať manželstvá medzi židmi a kresťanmi, pričom nariadil, že deti z už existujúcich zmiešaných manželstiev musia prijať krst.[3]

4. toledský koncil upraviť

Štvrtý toledský koncil sa konal v roku 633. Predsedal mu pravdepodobne biskup Izidor zo Sevilly. K najdôležitejším záverom tohto koncilu patrili: deklarácia rešpektu cirkvi vo vzťahu k autorite panovníkovi, nariadenie o zriaďovaní biskupských škôl a zjednotenie liturgickej praxe vo Vizigótskom kráľovstve. Koncil ďalej stanovil, že k biskupským insígniám patrí okrem mitry a berly aj biskupský prsteň. Koncil vyjadril nesúhlas s nariadením kráľa Sisebuta (612 – 621) o nútených krstoch židov, no zároveň konštatoval ich formálnu platnosť a zakázal týmto židom vrátiť sa k ich pôvodnej viere.[4]

5. toledský koncil upraviť

Piaty toledský koncil zvolal v roku 636 kráľ Chinthila. Prijal nariadenia, ktoré sa týkali voľby kráľa a osobitnej ochrany panovníka a jeho rodiny.[5]

6. toledský koncil upraviť

Šiesty toledský koncil sa konal v roku 638. Zvolal ho kráľ Chintila, ktorý inicioval, aby koncil o. i. prijal aj ďalšie nariadenia proti židom. Prítomní biskupi sa stotožnili s kráľovým zámerom celkového zničenia židovstva a netolerovania nekatolíkov na území ríše.[6]

7. toledský koncil upraviť

Siedmy toledský koncil sa konal v roku 646. Koncil sa stal politickým nástrojom kráľa Chindaswintha a fakticky akceptoval názor, že nepriateľ štátu je súčasne aj nepriateľom cirkvi. Za sprisahanie proti kráľovi hrozila exkomunikácia a v prípade klerikov aj vylúčenie z posvätného stavu. Exkomunikáciou sa dokonca mohlo potrestať už aj ohováranie kráľa. Kráľ však súčasne získal právo tieto exkomunikácie kedykoľvek zrušiť. Je potrebné podotknúť, že takéto silné právomoci svetského panovníka v duchovnej oblasti boli aj na stredoveké pomery veľmi neobvyklé.[7]

8. toledský koncil upraviť

Ôsmy toledský koncil zvolal v roku 653 krátko po svojom nástupe na trón nový kráľ Rekkeswinth. Účastníci koncilu boli prevažne odporcami zosnulého kráľa Chindaswintha, nesúhlasili s jeho nariadeniami namierenými proti šľachte a snažili sa ich zvrátiť. Rekkeswinth však nakoniec vyhovel ich požiadavkám len sčasti. Koncil udelil amnestiu oponentom bývalého kráľa, ktorí boli v minulosti nútení ujsť za hranice ríše. Zhromaždení biskupi ďalej dôrazne trvali na zachovaní voľby panovníka a schválili pre túto voľbu nové pravidlá. V tomto kroku je možné badať určitú (nepriamu) kritiku nového kráľa Rekkeswintha, ktorý kráľovskú korunu zdedil po svojom otcovi Chindaswinthovi.[8]

9. toledský koncil upraviť

Deviaty toledský koncil sa konal v roku 655. Na rozdiel od predchádzajúcich snemov to nebol ríšsky koncil, ale iba čisto cirkevná, provinčná synoda.[9]

10. toledský koncil upraviť

Desiaty toledský koncil zvolal v roku 656 kráľ Rekkeswinth. Zúčastnilo sa ho len 17 biskupov, ďalší piati biskupi vyslali len svojich delegátov. Bol to tak ríšsky koncil s najmenším počtom účastníkov. Prijal nariadenie, ktoré stanovuje, že duchovní, ktorí porušia prísahu vernosti kráľovi, strácajú svoj cirkevný úrad.[10]

11. toledský koncil upraviť

Jedenásty toledský koncil zasadal v novembri 675. Predsedal mu metropolita Quiricus. Zúčastnili sa ho 17 biskupov, dvaja biskupskí delegáti, niekoľko opátov a katedrálny arcidiakon. Koncil vyjadril znepokojenie nad stále sa šíriacimi herézami a nedostatkom cirkevnej disciplíny. Zostavil obsiahle vyznanie viery, v ktorom o. i. odsúdil adopcianizmus.[11]

12. toledský koncil upraviť

Dvanásty toledský koncil zvolal v roku 681 kráľ Ervig – krátko potom, čo sa dostal k moci. Koncil napokon formálne uznal platnosť rezignácie Ervigovho predchodcu, kráľa Wambu, hoci bola evidentne výsledkom mocenských intríg. Ďalej koncil priznal toledskému arcibiskupovi – metropolitovi výsostné postavenie v rámci ríšskej cirkvi, čím mu fakticky pridelil funkciu prímasa.[12]

13. toledský koncil upraviť

Trinásty toledský koncil zvolal v roku 683 kráľ Ervig. Koncilu dominovala vplyvná skupina šľachticov, ktorá zamýšľala obmedziť kráľovu moc. Ervigova pozícia tak bola značne oslabená. Koncil udelil amnestiu skupine šľachticov, ktorá sa v minulosti vzbúrila proti bývalému kráľovi. Amnestovaným mal byť súčasne prinavrátený skonfiškovaný majetok, ktorý kedysi prepadol v prospech kráľa. Z hľadiska historického vývoja práva je významné aj ďalšie nariadenie tohto koncilu, ktorým sa zakazuje zbaviť biskupa alebo šľachtica funkcie, zatknúť ich, mučiť alebo vyvlastniť ich majetok, pokiaľ príslušný stavovský súd nevynesie vo verejnom procese právoplatný odsudzujúci rozsudok. Rovnako bolo zakázané použitie fyzického násilia za účelom vynútenia priznania. K ďalším, pre šľachticov výhodným záverom koncilu patrilo napr. aj rozhodnutie o odpustení daňových dlžôb.[13]

14. toledský koncil upraviť

Štrnásty toledský koncil sa konal v roku 684. Nejednalo sa však o ríšsky koncil, ale skôr o provinčnú synodu. Zhromaždení biskupi diskutovali o teologickej náuke o dvoch „energiách“ a dvoch vôľach v osobe Ježiša Krista. Nakoniec oficiálne potvrdili závery Tretieho carihradského koncilu z roku 681. Naďalej však odmietali uznať ekumenický charakter Druhého carihradského koncilu, ktorý sa konal v roku 553.[14]

15. toledský koncil upraviť

Pätnásty toledský koncil zvolal v roku 688 kráľ Egika, ktorý si chcel v prvom rade získať koncilových otcov pre svoju politiku namierenú proti prívržencom jeho predchodcu, kráľa Erviga. A hoci bol dokonca zaťom svojho predchodcu, bol súčasne aj jeho najväčším nepriateľom. Koncil však nakoniec vyhovel kráľovi len sčasti.[14]

16. toledský koncil upraviť

Šestnásty toledský koncil zvolal v roku 693 kráľ Egika. Koncil potvrdil kráľom vydaný zákon, ktorý mal donútiť židov, aby sa vzdali svojej viery a prestúpili na kresťanstvo, v opačnom prípade im hrozí, že budú musieť platiť tzv. židovskú daň. Zároveň bolo židom zakázané vstupovať do akýchkoľvek obchodných vzťahov s kresťanmi.[14]

17. toledský koncil upraviť

Sedemnásty toledský koncil zvolal v roku 694 kráľ Egika. Koncil schválil ďalšie, ešte prísnejšie nariadenia namierené proti židom. Ich cieľom bolo vyvlastnenie židovského majetku a následné zotročenie židovského obyvateľstva. Židom mali byť odoberané deti, údajne s cieľom poskytnúť im v iných rodinách kresťanskú výchovu. Všetky tieto opatrenia však v konečnom dôsledku vyplývali z viery v súdobú, všeobecne rozšírenú konšpiračnú teóriu o sprisahaní svetového židovstva proti tunajšiemu štátnemu zriadeniu. Jej súčasťou bolo i presvedčenie, že moslimov k útokom na ríšu v skutočnosti podnecovali židia.[14][15]

18. toledský koncil upraviť

Osemnásty toledský koncil sa konal v roku 702 alebo 703, pravdepodobne za vlády kráľa Witizu, len niekoľko rokov pred dobytím územia dnešného Španielska moslimami a následným zánikom Vizigótskej ríše (711). Akty tohto koncilu sa nezachovali, čo zrejme súvisí aj s tým, že sa klérus s jeho závermi neskôr nedokázal stotožniť.[16][14][17]

Pramene upraviť

  • VIVES, José (vyd.). Concilios visigóticos e hispano-romanos. Barcelona, 1963.

Referencie upraviť

  1. ↑ 0400-0400- Concilium Toletanum I\ - Operum Omnium Conspectus seu 'Index of available Writings' [online]. documentacatholicaomnia.eu, [cit. 2017-03-08]. Dostupné online.
  2. ↑ 0527-0527- Concilium Toletanum II\ - Operum Omnium Conspectus seu 'Index of available Writings' [online]. documentacatholicaomnia.eu, [cit. 2017-03-08]. Dostupné online.
  3. ↑ 0589-0589- Concilium Toletanum III\ - Operum Omnium Conspectus seu 'Index of available Writings' [online]. documentacatholicaomnia.eu, [cit. 2017-03-08]. Dostupné online.
  4. ↑ 0633-0633- Concilium Toletanum IV\ - Operum Omnium Conspectus seu 'Index of available Writings' [online]. documentacatholicaomnia.eu, [cit. 2017-03-08]. Dostupné online.
  5. ↑ 0636-0636- Concilium Toletanum V\ - Operum Omnium Conspectus seu 'Index of available Writings' [online]. documentacatholicaomnia.eu, [cit. 2017-03-08]. Dostupné online.
  6. ↑ 0638-0638- Concilium Toletanum VI\ - Operum Omnium Conspectus seu 'Index of available Writings' [online]. documentacatholicaomnia.eu, [cit. 2017-03-08]. Dostupné online.
  7. ↑ 0646-0646- Concilium Toletanum VII\ - Operum Omnium Conspectus seu 'Index of available Writings' [online]. documentacatholicaomnia.eu, [cit. 2017-03-08]. Dostupné online.
  8. ↑ 0653-0653- Concilium Toletanum VIII\ - Operum Omnium Conspectus seu 'Index of available Writings' [online]. documentacatholicaomnia.eu, [cit. 2017-03-08]. Dostupné online.
  9. ↑ 0655-0655- Concilium Toletianum IX\ - Operum Omnium Conspectus seu 'Index of available Writings' [online]. documentacatholicaomnia.eu, [cit. 2017-03-08]. Dostupné online.
  10. ↑ 0656-0656- Concilium Toletanum X\ - Operum Omnium Conspectus seu 'Index of available Writings' [online]. documentacatholicaomnia.eu, [cit. 2017-03-08]. Dostupné online.
  11. ↑ 0675-0675- Concilium Toletianum XI\ - Operum Omnium Conspectus seu 'Index of available Writings' [online]. documentacatholicaomnia.eu, [cit. 2017-03-08]. Dostupné online.
  12. ↑ 0681-0681- Concilium Toletanum XII\ - Operum Omnium Conspectus seu 'Index of available Writings' [online]. documentacatholicaomnia.eu, [cit. 2017-03-08]. Dostupné online.
  13. ↑ 0683-0683- Concilium Toletanum XIII\ - Operum Omnium Conspectus seu 'Index of available Writings' [online]. documentacatholicaomnia.eu, [cit. 2017-03-08]. Dostupné online.
  14. ↑ a b c d e THOMPSON, E. A. The Goths in Spain. Oxford : Clarendon Press, 1969.
  15. ↑ HEFELE, Karl Joseph von; CLARK, William R.. A history of the councils of the church : from the original documents. [s.l.] : Edinburgh : T. & T. Clark. Dostupné online.
  16. ↑ COLLINS, Roger. Visigothic Spain, 409–711. [s.l.] : Blackwell Publishing, 2004.
  17. ↑ MARTÍNEZ DIEZ, Gonzalo. La colección canónica Hispana. Madrid : [s.n.], 1966.

Literatúra upraviť

  • ORLANDIS, José – RAMOS-LISSÓN, Domingo. Die Synoden auf der Iberischen Halbinsel bis zum Einbruch des Islam (711). Paderborn, 1981. ISBN 3-506-74681-2.
  • WECKWERTH, Andreas. Das erste Konzil von Toledo. Ein philologischer und historischer Kommentar zur Constitutio Concilii. Münster: Aschendorff, 2004. ISBN 3-402-08191-1.
  • THOMPSON, E. A. The Goths in Spain. Clarendon Press: Oxford, 1969.

Externé odkazy upraviť

Zdroj upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Konzil von Toledo na nemeckej Wikipédii.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Toledské_koncily&oldid=6693626“