Veľká Lodina

obec na Slovensku v okrese Košice-okolie

Veľká Lodina (maď. Nagyladna) je obec na Slovensku v okrese Košice-okolie.

Veľká Lodina
obec
Kostol Všetkých svätých
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Košický kraj
Okres Košice-okolie
Región Abov
Nadmorská výška 258 m n. m.
Súradnice 48°51′35″S 21°09′24″V / 48,8597°S 21,1566°V / 48.8597; 21.1566
Rozloha 19,72 km² (1 972 ha) [1]
Obyvateľstvo 318 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 16,13 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1423
Starosta Ján Lukáč[3] (STAROSTOVIA A NEZÁVISLÍ KANDIDÁTI)
PSČ 044 81 (pošta Kysak)
ŠÚJ 522155
EČV (do r. 2022) KS
Tel. predvoľba +421-55
Telefón 699 12 13
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Webová stránka: velkalodina.atknet.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Polohopis upraviť

Nadmorská výška v strede obce je 258 m. Obec leží na severozápade Slovenského rudohoria, v celku Čierna hora, v nádhernej doline Hornádu, približne 25km severozápadne od Košíc.

Dejiny upraviť

Najstaršia písomná zmienka o obci je z roku 1423, kedy ju kráľ Žigmund dal ako dar šľachticom z Pavloviec. Obec založili pĺtníci a drevorubači, ktorí splavovali drevo po rieke Hornád až do Košíc. Obec vznikla už v prvej polovici 14. storočia a až do roku 1423 bola kráľovským majetkom panstva Sokoľ. V rokoch 1423 až 1429 ju vlastnili šľachtici z Pavloviec, neskôr sa stalo vlastníkom obce mesto Košice.

Názov upraviť

V písomnostiach z 15. – 16. storočia sa vyskytuje pod názvom Ladna, Alsowladna, Naghladna - maďarizované tvary pôvodných slovenských názvov Lodina, Nižná Lodina a Veľká Lodina. Základ názvu Lodina je nepochybne odvodený od slova loď.

Kultúra a zaujímavosti upraviť

Pamiatky upraviť

  • Rímskokatolícky farský kostol Všetkých svätých, je jednoloďová pôvodne baroková stavba so segmentovo ukončeným presbytériom a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z roku 1667. Úpravou prešiel v rokoch 1740 a 1893, kedy získal neoklasicistickú fasádu po požiari v šesťdesiatych rokoch 19. storočia. V roku 1925 bol kostol reštaurovaný. Interiér je zaklenutý segmentovými a valenými klenbami. Zariadenie je neobarokové a neoklasicistické zo začiatku 20. storočia. Hlavnému oltáru z 19. storočia od Josefa Rifessera dominuje obraz s tématikou všetkých svätých, na bokoch oltára sa nachádzajú sochy sv. Petra a sv. Pavla, v strede oltára je neobarokové tabernákulum. Vo svätyni sa nachádzajú aj dva bočné oltáre od Josefa Rifessera z roku 1908: oltár Božského srdca Ježišovho a oltár Panny Márie. Na strope vo svätyni je nástenná maľba s motívom nanebovstúpenia Pána. V kostole sa nachádza baroková drevená krstiteľnica. Organ je jednomanuálový od firmy Rieger, Opus 2502, z 20. storočia. Lavice sú z roku 1970. Na stene vedľa ambóny sa nachádza barokový obraz zobrazujúci tajomstvá svätého ruženca. Jednotlivé zastavenia krížovej cesty po stranách lode sú farbotlačové reprodukcie. Zachovali sa tu dve polychrómované barokové sochy Ružencovej Panny Márie a sv. Jána Nepomuckého.[4]Fasády kostola sú hladké, veža je členená lizénami a ukončená ihlancovou helmicou. Vo zvonici sa nachádzajú 3 zvony - jeden z r. 1906 a dva z r. 1922 od zvonolejára Alojza Kurbela.

Iné projekty upraviť

Referencie upraviť

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. Veľká Lodina - Kostol Všetkých svätých [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.