Westwerk (nem. Westbau/Westwerk alebo lat. galilaea, doslovne: západné dielo) je stavebný prvok tvoriaci západnú časť pozdĺžnych kostolov stavaných v karolínskom a ottonskom období (predrománská architektúra) a v dobe románskej.[1] Westwerk je prístavba k západnej strane pozdĺžnych bazilík (biskupských a kláštorných) a vedie cez neho hlavný vstup do kostola. Typicky sa skladá zo strednej časti a dvoch poschodových veží po stranách (niekedy aj troj vežová). Prízemie slúžilo podobne ako nartex pri obrade krstu, na vyšších poschodiach strednej časti sú umiestnené empory s priamym výhľadom na oltár. Prototypy westwerkov sa vyskytujú už v architektúre kresťanskej Sýrií. Westwerk sa vyvinul z karolinského typu západnej priečnej stavby s emporou, a preto je často označovaný aj ako západný transept. Jeho umiestnenie na západe symbolizuje svetskú vládu oproti cirkevnej vláde, ktorú symbolizoval hlavný oltár na východnej strane chrámu.[2]

Kostol svätého Pantaleona, Kolín nad Rýnom, Nemecko

PopisUpraviť

Westwerk pôsobí monumentálnym dojmom. Obvykle má dve veže z niekoľkými poschodiami. V prízemí sa nachádza centrálny priestor, ktorým sa vchádza do chrámu, na prvom poschodí je zaklenutá sieň s vlastným oltárom a emporami, niekedy je spojená s cisárskou sálou. Horný priestor sa otvára do hlavnej lodi chrámu, aby cisár alebo iná významná osoba sa mohli odtiaľ účastniť bohoslužby. Westwerk mal obvykle samostatne zasvätenie (najčastejšie archanjelovi Michaelovi), často mal úlohu farského kostola s emporou, alebo ako určitá forma baptistéria alebo slúžil ako hosťovský kostol pre cisára. Vo vnútri sa obvykle nachádzal aj oltár zasvätený svätému Michaelovi (ten bol považovaný podobne ako cisár, bojovník zo silami zla). Westwerk predstavuje tak spojenie svetskej a cirkevnej moc spoločne bojujúcej proti vplyvom neveriacich a pohanstva prenikajúceho do ríše práve zo západu.[2]

V 11. a 12. storočí sa z westwerku stáva skupina troch veží (napríklad benediktínsky Kláštor Maria Laach v Porýnií-Falcku), alebo je zredukovaný na opornú západnú priečnu loď. Najstarším, ale dnes už nezachovaným westwerkom vybudovaným v rokoch 768 – 774 v Kláštore Lorsch. Pre westwerk z tejto doby sa používalo označenie castellum alebo turris. Druhý najstarší ale taktiež nezachovaný westwerk bol pri kostole Saint-Riquier v Centule išlo prakticky o samostatný kostol, zasvätený Kristovi Spasiteľovi, s významnou funkciou v kláštornej liturgii. Westwerk bol používaný pri významných sviatkoch, predovšetkým počas Vianoc a Veľkej noci.[2] Zachovalo sa nám veľmi málo westwerkov, napríklad Kláštor v Corvey (873 – 875, najstarší zachovaný westwerk), Kostol svätého Pantaleona v Kolíne nad Rýnom (984 – 1000). V Česku sa westwerku blíži mohutná veža s emporou pri kostole svatého Jiljí v Milevsku, Kojicích a vo Svojšíně.[3] Na Slovensku nájdeme zvyšky westwerku v Katedrále svätého Martina v Spišskej Kapitule.[4]

GalériaUpraviť

LiteratúraUpraviť

  • DUDÁK, Vladislav. Encyklopedie světové architektury: od menhiru k dekonstruktivismu. Praha : Miloš Uhlíř - Baset, 2002. ISBN 8086223906. S. 989.
  • HEROUT, Jaroslav. Slabikář návštěvníků památek. Praha : Tvorba, 2011. Národní památkový ústav, Územní odborné pracoviště středních Čech. ISBN 9788086516400. S. 119.

ReferencieUpraviť

  1. Ottova všeobecná encyklopédia. 1. vyd. Zväzok 2. Bratislava : Cesty, 2006. ISBN 8096915924. S. 642.
  2. a b c DUDÁK, Vladislav. Encyklopedie světové architektury: od menhiru k dekonstruktivismu. Praha : Miloš Uhlíř - Baset, 2002. ISBN 8086223906. S. 989.
  3. HEROUT, Jaroslav. Slabikář návštěvníků památek. Praha : Tvorba, 2011. ISBN 9788086516400. S. 119.
  4. BIZOŇOVÁ, Monika. TAJNÉ ZÁKUTIA KATEDRÁLY SV. MARTINA V SPIŠSKEJ KAPITULE. Dejiny (Prešov: Filozofická fakulta Prešovskej Univerzity), 2019, čís. 1, s. 103 - 105.

Pozri ajUpraviť

Iné projektyUpraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Westwerk

Externé odkazyUpraviť