Dijódmetán
Dijódmetán ((CH2I2), tiež metylénjodid, skratka MI) je organická zlúčenina patriaca medzi halogénderiváty uhľovodíkov, jeho molekula vychádza z molekuly metánu, kde sú dva atómy vodíka nahradené atómami jódu. Za bežných podmienok má dijódmetán podobu hustej bezfarebnej kvapaliny miešateľnej s organickými rozpúšťadlami. Dijódmetán má relatívne vysoký index lomu a 1,741, a povrchové napätie 0,0508 N·m−1.
| Dijódmetán | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||
 | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||
 | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Všeobecné vlastnosti | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Sumárny vzorec | CH2I2 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Synonymá | Metylénjodid | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Vzhľad | Bezfarebná až hnedá kvapalina, citlivá na svetlo, s charakteristickou vôňou. | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Fyzikálne vlastnosti | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Molekulová hmotnosť | 267,8 u | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Molárna hmotnosť | 267,8355 g/mol | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Teplota topenia | 5,4 °C | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Teplota varu | 67-69 °C (14,67 hPa) | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Teplota rozkladu | 181 °C | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Hustota | 3,325 g/cm3 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Rozpustnosť | vo vode: 0,124 g/100 ml (20 °C) 0,08 g/100 ml (25 °C) | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Teplota vzplanutia | 110 °C | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Termochemické vlastnosti | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Štandardná zlučovacia entalpia | 67,7 až 69,3 kJ/mol | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Merná tepelná kapacita | 133,81 J K-1 mol-1 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Ďalšie informácie | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Číslo CAS | 75-11-6 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Číslo UN | 2810 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| EINECS číslo | 200-841-5 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Číslo RTECS | PA8575000 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI. Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Vzhľadom k svojej vysokej hustote, sa dijódmetán používa pri stanovení hustoty minerálov a ďalších pevných vzoriek. Dijódmetán je činidlom v Simmons-Smithovej reakcii, slúžiacej ako zdroj metylénových (karbénových) voľných radikálov CH2–2.
Príprava upraviť
Aj keď je dijódmetán komerčne dostupný, môže byť pripravený redukciou trijódmetánu s elementárnym fosforom[1] alebo arzenitanom sodným[2]:
- CHI3 + Na3AsO3 + NaOH → CH2I2 + NaI + Na3AsO4
Môže byť tiež pripravený z dichlórmetánu pôsobením jodidu sodného v acetóne, vo Finkelsteinovej reakcii[2]:
- CH2Cl2 + 2 Nal → CH2I2 + 2 NaCl
Referencie upraviť
- ↑ Miller, William Allen (1880). Elements of Chemistry: Chemistry of carbon compounds 5th ed. London: Longmans Green and Co. p. 154
- ↑ a b Roger Adams, C. S. Marvel (1941). "Methylene Iodide". Organic Syntheses.; Coll. Vol. 1, p. 358
Externé odkazy upraviť
Zdroj upraviť
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Diiodomethane na anglickej Wikipédii.
|
Tento článok týkajúci sa chémie je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |