Otvoriť hlavné menu

Odorín

obec na Slovensku

PolohopisUpraviť

Obec sa nachádza v južnej časti Hornádskej kotliny v doline potoka Odorica. V nadmorskej výške 435 – 531 m n. m.

Susedné obceUpraviť

Harichovce, Danišovce, Markušovce, Lieskovany, Spišská Nová Ves, Jamník, Matejovce nad Hornádom

HistóriaUpraviť

Staré a cudzie názvy obceUpraviť

  • 1263 Odorin, Odorinum, Edelin
  • 1287 Odorinum, Oderin
  • 1435 Odorinum sive Edelen
  • 1773 Odorin

Nemecký názov: Dirn
Maďarský názov: Odorín, Szepesedelény

PolitikaUpraviť

Starostovia obceUpraviť

1990 – 1998 Jozef Džubák (KDH)
1998 – 2002 Mikuláš Živčák (KDH)
2002 – 2006 Mikuláš Živčák (ANO + KDH + SDKÚ) 2010 – 2014 Mikuláš Živčák (ANO + KDH + SDKÚ)

Obecné zastupiteľstvoUpraviť

1990 – 1994 – 12 poslancov
1994 – 1998 – 12 poslancov (11 KDH, 1 HZDS)
1998 – 2002 – 12 poslancov (4 HZDS, 4 KDH, 4 SNS)
2002 – 2006 – 7 poslancov (5 KDH, 2 HZDS)
2010 – 2014 – poslancov

ObyvateľstvoUpraviť

Vývoj obyvateľstva od roku 1869:

Rok sčítania Počet obyvateľov Počet domov
1869 572 -
1880 658 104
1890 555 97
1900 536 113
1910 580 115
1921 573 104
1930 506 101
1950 538 111
1961 605 115
1970 700 142
1980 740 168
1991 789 192
2001 872 208

Zloženie obyvateľstva podľa náboženského vyznania (2001):

Počet obyvateľov %
Rímskokatolícka cirkev 820 94,0
Gréckokatolícka cirkev 24 2,8
Evanjelická cirkev a. v. 2 0,2
Bez vyznania 19 2,2
Ostatné a nezistené 7 0,8

Zloženie obyvateľstva podľa národnosti (2001):

Počet obyvateľov %
slovenská 867 99,4
česká 1 0,1
ostatné a nezistené 4 0,5

Kultúra a zaujímavostiUpraviť

Katolícka fara

Postavená na staršom barokovom základe, klasicisticky upravená roku 1826. Jednopodlažná štvorosová budova s obdĺžnikovým pôdorysom v strede s rizalitom, krytá ťažkou manzardovou strechou. Miestnosti majú kláštornú klenbu.

Katolícky kostol sv. Mikuláša biskupa

Neskororománsko – ranogotický, postavený v druhej polovici 13. stor.- pôvodne jednoloďový, zaklenutím lode na stredný stĺp v polovici 15. stor. dostal zdanlivo dvojloďovú sieňovú dispozíciu. V 18. stor. zbarokizovaný, roku 1807 rozšírený pristavanou severnou kaplnkou a roku 1921 renovovaný. Presbytérium so štvorcovým pôdorysom má krížovú rebrovú klenbu, rebrá vybiehajú z konzolových, listami zdobených hlavíc, pôvodne podopretých oblými príporami. Loď mala rovný drevený strop. V polovici 15. stor. ju zaklenuli na stredný polygonálny pilier. Na jej severnej strane pôvodný neskororománsky portál v ostení s dvoma stĺpikmi na každej strane, ktorých hlavice sú zdobené štylizovanými listami. Bočná kaplnka Panny Márie Snežnej z roku 1807 s krížovou hrebienkovou klenbou je do lode kostola otvorená arkádami. Do kaplnky vedie ozdobný portál datovaný na rok 1807. V ranogotickom presbytériu je výklenkové pastofórium z konca 13. stor. Fasády a veže boli barokovo upravené v 18. stor. V horných etážach veže sú na vnútornej strane zamurované združené okná z druhej polovice 13. stor. s polkruhovými záklenkami a stredným stĺpikom neskororománskeho – ranogotického prechodného slohu. Hlavný oltár a bočný oltár Sv. rodiny je novogotický z druhej polovice 19. stor. Oltár sv. Jána Nepomuckého je rokokový z druhej polovice 18. stor., s rokajovými ornamentami. V bočnej severnej kaplnke je klasicistický oltár Panny Márie z obdobia okolo roku 1807, portikového typu, v ňom je neskorogotická socha Madony z roku 1460 – 1480. Kazateľnica je rokoková a je z druhej polovice 18. stor. Obraz sv. Mikuláša biskupa je z bývalého hlavného oltára, na pozadí obrazovej kompozície je pastier so stádom. Kamenná krstiteľnica má palmetový vrchnák z prvej polovice 18. stor. Socha Ukrižovaného, klasicistická z prvej polovice 19. stor. Zvon je z roku 1575. Na povale sú barokové sošky P. Márie, Boha – Otca, sv. Jána evanjelistu, sv. Mikuláša. Pochádzajú z bývalého vnútorného zariadenia kostola z 18. stor. oltárny obraz sv. Mikuláša biskupa, olejomaľba na plátne z roku 1857, dnes je na fare v Markušovciach. V múre ohrady kostola pieskovcový epitaf farára Jozefa Šoltýsa, ktorého zavraždili 13.8.1831 za cholerového povstania.

V katastri obce se nachádza Národná prírodná pamiatka Markušovské steny.[4] V nej sa nechádza osem metrov vysoký Markušovský skalný hríb.[5]

Hospodárstvo a infraštruktúraUpraviť

Farský úradUpraviť

Rímskokatolícky – č. d. 35
Duchovný správca: Mgr. Ľubomír Karkoška
Kaplán: ThDr. Ing. Martin Kakalej, PhD.

ŠkolstvoUpraviť

  • Materská škola – č. d. 65
  • Základná škola – č. d. 65

ReferencieUpraviť

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, [cit. 2019-05-02]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. Národná prírodná pamiatka Markušovské steny [online]. Slovenská agentúra životného prostredia, [cit. 2016-02-12]. Dostupné online.
  5. SR36 K Markušovskému skalnému hríbu [online]. slovenskyraj.sk, [cit. 2016-02-12]. Dostupné online.

Externé odkazyUpraviť