Prírodný park Hostivař-Záběhlice
Prírodný park Hostivař-Záběhlice sa nachádza na území Prahy (hlavného mesta Česka), naväzuje na prírodný park Botič-Milíčov. Jeho jadrom je zvlášť chránené územie Meandry Botiče so zachovalými ukážkami prirodzene meandrujúceho toku rieky Botič a jej brehovými porastami. Súčasťou prírodného parku je aj Hostivařská přehrada, ktorá bola vybudovaná v rokoch 1959 až 1963 a zvlášť pre dobudovanie Jižního Města sa stala jedným z najvýznamnejších rekreačných areálov Prahy.[1]
| Hostivař-Záběhlice | |
| Prírodný park | |
 Vstup do PP Hostivař-Záběhlice
| |
| Štát |  Česko
|
|---|---|
| Okres | Hlavné mesto Praha |
| Mesto | Praha |
| Miesto | Hostivař, Záběhlice |
| Súradnice | 50°2′37.8″S 14°31′44.43″V / 50,043833°S 14,5290083°V |
| Rozloha | 4,2310 km² (423 ha) |
| Vznik | 1990 |
| Správa | OVP, NVP |
  Poloha na mape Česka
| |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Prvýkrát (v neolite) bol tento park osídlený poľnohospodármi s lineárnou keramikou, neskôr (v staršej dobe halštatskej) tam bolo postavené hradbové opevnenie a hradisko bolo osídľované už v staršej dobe kamennej, staršej dobe bronzovej a na začiatku 9. storočia.[2]
Na území miestami možno nájsť ovocné sady s podrastom mezofilných lúk.[2] Porasty na brehu občas prechádzajú do jelšín[3] a prirodzeným tam je aj lužný les a mokrade.[2] Okolité lúky sú úplne zarastené pŕhľavou dvojdomou (Urtica dioica) a palinou obyčajnou (Artemisia vulgaris);[4] vodná vegetácia Botiča je poznamenaná eutrofizáciou, teda nie je bohatá.[5] V blízkosti Hostivařskej přehrady sa vyskytujú rozšírené druhy vodného vtáctva ako napr. sliepočka vodná (Gallinula chloropus), labuť veľká (Cygnus olor) či kormorán veľký (Phalacrocorax carbo).[6] Na území žije taktiež veľa hniezdiacich vtákov (kuvik obyčajný (Athene noctua),[2] trasochvost horský (Motacilla cinerea)).[7] Vo vode žije pomerne bohatá fauna rýb[2] (pstruh potočný (Salmo trutta fario), ostriež zelenkastý (Perca fluviatilis),[7] kapry (Cyprinidae), úhory (Anguillidae)).[8] Z obojživelníkov je tu najmä kunka červenobruchá (Bombina bombina) a ropucha bradavičnatá (Bufo bufo).[7]
Z environmentálneho hľadiska trpí celý priestor parku nadmernou blízkosťou mestských častí a odtokmi zo zástavby Hostivař (ruderalizácia ekosystému,[2] nadmerná návštevnosť a rušenie vtáctva,[1] znečistená voda Botiča, eutrofizácia vodnej vegetácie).[5]
Lokalita upraviť
Prírodný park Hostivař-Záběhlice sa nachádza v juhovýchodnej časti hlavného mesta Česka – Prahy, na území ONV v mestskej časti Praha 10. Začiatok vodnej nádrže Hostivař pri Petroviciach tvorí hranicu parku na juhovýchode, hranica ďalej pokračuje po východnom a severnom okraji hostivařského lesoparku až k zastávbe Hostivař, kde sa pripája k ochrannému pásmu chráneného územia Meandry Botiče. Úzkym koridorom pokračuje cez park Práče až k Hamerskému rybníku v Záběhliciach a späť po druhom brehu Botiča k Hostivařu. Tam sa hranica obracia smerom na juhozápad a pokračuje po okraji zástavby Na Košíku až k Chodovu a končí pri nádrži Hostivař.[9]
História upraviť
Dnešný obraz krajiny tohto územia je výsledkom tisícročného vývoja, ktorý bol formovaný pôsobením prírody, ale predovšetkým človeka. Hlavným faktorom osídlenia bola prítomnosť vodného toku rieky Botič spolu s údolím, ktorým pretekala.[10] Na brehoch rieky boli nájdené doklady o osídlení prvými poľnohospodármi s lineárnou keramikou už z mladšej doby kamennej. Na pravom brehu priehradnej nádrže sa tiahne chrbát Kozinca končiaceho výbežkom, na ktorom je zdokumentované hradbové opevnenie zo staršej doby halštatskej (asi 5. storočie pred Kr.). Hradisko bolo osídlené už v staršej dobe kamennej a v staršej dobe bronzovej, neskôr ešte na začiatku 9. storočia.[2] Z niekdajšej opevňovacej sústavy sa zachovali iba zvyšky, hoci dnes je ešte zjavný val, ktorý chránil výbežok z východnej strany a fragmenty opevnenia nad svahmi spadajúcimi do údolia Botiča. Val bol ako opevnenie vybudovaný iba z hliny a kameňa na rozdiel od iných skúmaných pražských slovanských hradísk, ktorých konštrukcia s použitím dreva bola podstatne odlišná. Vzhľadom na terén možno predpokladať, že hradisko malo aj predhradie. Bolo zistené, že opevnenie zaniklo následkom intenzívneho požiaru.[10] Na území zanechali svoje stopy aj Kelti.[2] Dnes je táto lokalita súčasťou náučného chodníka upraveného pre krátku rekreáciu obyvateľov.[10]
Prírodné pomery upraviť
Ide o menší prírodný park, ktorý dnes tvorí enklávu vnútri veľkoplošnej mestskej zástavby. Skladá sa z dvoch častí prepojených úzkym koridorom: hornej – zahŕňa oba svahy údolia Botiča s priehradnou nádržou Hostivař a zalesnenými kopcami a taktiež lúku pod hrádzou nádrže; a dolnej – obsahuje nivu Botiča a časť zalesneného ľavého svahu údolia.[2]
Geologická stavba upraviť
Bridlice a kúsky hornín z obdobia neoproterozoika tvoria svahy údolia na hornom okraji vodnej nádrže, smerom na západ sú to horniny ordoviku. Odolné skaly kremenca tvoria tiesňavu v zákrute pri hrádzi nádrže.[2] Najväčšia časť územia je pokrytá náplavovými sedimentmi Botiča (tvoria nivu jeho údolia). Okrem sedimentov holocénu sú zachované aj zvyšky terás pleistocénu. Reliéf dna v údolí Botiča bol modelovaný v eróznom období mladšieho pleistocénu, neskôr bolo koryto Botiča prehĺbené holocénnou eróziou. Holocénne úlomky sú preto zarezané do pleistocénnej terasy. Oblasť koridoru je po geologickej stránke fádna, relikty vyšších terás sú bohaté na štrk, hrubozrnný piesok a okruhliaky. Nad juhovýchodným okrajom Hamerského rybníka sú drobné rozvetrané bridlice (charakterizované vývojom zelených alebo sivých útržkovitých bridlíc, často s jemne rozptýleným pyritom). Sú to jemné pelitické (ílovité) bridlice bez makroskopickej fauny (zistené boli iba mikroskopické zvyšky morského planktónu) usadené v niekdajšom riftovom ordovickom mori. Nad pravým brehom Botiča sa nachádzajú ordovické čiernosivé až svetlohnedé bridlice s povlakom limonitu, ktoré obsahujú bohatú faunu trilobitov, ramenonožcov, lastúrnikov a graptolitov. Na severnom svahu údolia Botiča sú sedimenty mladšieho kvartéru.[11]
Pedológia upraviť
Niva potoka a meandre toku Botiča sú zarezané do svojich vlastných aluviálnych náplavov hliny a piesočnatej hliny (pojem alúvium značí nánosy a usadeniny mladších štvrtohôr uložené tečúcou vodou). V oblasti blízko priehrady Hostivař vystupuje štrkopiesok s podložím prevažne bridličnatého súvrstvia. Ďalej sa tu vyskytujú nivné pôdy (fluvizeme), na okrajoch ochranného pásma a v okolí priehrady aj pôdy hnedé (kambizeme).[3]
Hydrológia upraviť
Prírodným parkom preteká meandrovitý tok rieky Botič, nazývanej tiež ako „najdlhší pražský potok“ alebo „vínny potok“. Tvorí prírodnú pamiatku Meandry Botiče, ktorej územie je tvorené nivou údolia potoka Botič. Čiastočné obmedzenie povodní bolo zabezpečené vďaka výstavbe priehrady Hostivař[5] (Od roku 1964, kedy bola priehrada napustená, došlo k zmene vodného režimu a potok prestal byť záplavový).[6] Potok vytvoril v tejto prírodnej lokalite dva metre hlboké meandrujúce koryto, ktoré na sútoku s priehradou vytvára rozľahlé územie mokradí.[5]
Hostivařská přehrada je priehradná vodná nádrž na Botiči, je zároveň najväčšou vodnou plochou v Prahe[6] (má rozlohu 42 ha o objeme 1 845 000 m³).[8] Priehrada má tvar hada, jej vodná plocha zasahuje do mestských častí Praha 11, 15 a Praha-Petrovice.[8] Zo severnej a čiastočne z južnej strany ju obklopuje lesopark, na južnej strane sú pláže a prírodné kúpalisko.[6] Okrem Botiča je jej prítokom aj Hájský potok z južnej ľavej strany. Priehrada slúži predovšetkým na ochranu proti povodniam, rekreačné účely a rybárčenie. Jej súčasťou je tiež malá vodná elektráreň.[8]
Vegetácia upraviť
V minulosti bolo územie prírodného parku poľnohospodársky využívané. Prudké stráne s plytkou pôdou boli hlavne pastvinami, ktoré boli v 20. storočí nevhodne zalesnené nepôvodnými drevinami. Dnes tu miestami možno nájsť ovocné sady s podrastom mezofilných lúk. V parku rastú niektoré exotické dreviny, napr. ihličnan jedľovec kanadský (Tsuga canadensis). Na južných svahoch s plytkou pôdou sa ojedinele vyskytujú fragmenty xerotermných trávnikov, predovšetkým Koelerio-Phleion. Obzvlášť prírodný význam má tok Botiča s prirodzenými meandrami a pásmi pobrežnej vegetácie. Tento úsek je chránený v PP Meandry Botiče. Flóru na brehu najčastejšie tvorí vŕba biela (Salix alba), vŕba košikárska (Salix viminalis), jelša lepkavá (Alnus glutinosa), miestami brest väzový (Ulmus laevis)[2] a jaseň štíhly (Fraxinus excelsior).[12] Porasty na brehu miestami prechádzajú do jelšín s chochlačkou dutou (Corydalis cava) a záružlím močiarnym (Caltha palustris).[3] Okolo potoka ozdobne pôsobí hluchavka škvrnitá (Lamium maculatum).[13] Prirodzený charakter má taktiež lužný les a priepasti pod Toulcovým dvorom s entomofaunou mokradí.[2] Vegetácia brehu vodnej nádrže Hostivař je viac rozvinutá v hornej časti nádrže, v spodnej len sporadicky.[6] Okolité lúky sú úplne zarastené pŕhľavou dvojdomou (Urtica dioica) a palinou obyčajnou (Artemisia vulgaris).[4] Vodná vegetácia Botiča je poznamenaná eutrofizáciou, preto nie je príliš bohatá.[5] Úzka niva okolo potoka je pokrytá fragmentami čremchovej jaseniny.[3]
Fauna upraviť
V blízkosti Hostivařskej přehrady sa vyskytujú rozšírené druhy vodného vtáctva – pobrežné porasty sú zväčša osídlené kačicou divou (Anas platyrhynchos), možno tam zahliadnuť sliepočku vodnú (Gallinula chloropus) či lysku čiernu (Fulica atra), v niektorých rokoch tam zahniezdi aj labuť veľká (Cygnus olor). Priehrada je zdrojom potravy aj pre veslonožce ako napr. kormorán veľký (Phalacrocorax carbo) či volavka popolavá (Ardea cinerea). Oblasti pri prítoku sú vhodným prostredím pre rybáriky (Alcedinidae).[6]
Na lúkach v údolí a v parku Práče je prirodzený výskyt chrobákov čeľade bystruškovité (Carabidae), ktoré obľubujú tlejúce rastlinné zvyšky. Územie je obydlím aj pre početné druhy hniezdiacich vtákov, výnimkou nie je ani kuvik obyčajný (Athene noctua),[2] trasochvost horský (Motacilla cinerea), penica obyčajná (Sylvia communis) či trsteniarik spevavý (Acrocephalus palustris).[7]
Vo vode žije pomerne bohatá fauna rýb[2] napr. pstruh potočný (Salmo trutta fario), ostriež zelenkastý (Perca fluviatilis) či hrebenačka pásavá (Gymnocephalus schraetser);[7] lovené sú okrem kaprov (Cyprinidae), pleskáčov a niektorých dravých rýb taktiež úhory (Anguillidae).[8] Z obojživelníkov je tu najmä kunka červenobruchá (Bombina bombina) a ropucha bradavičnatá (Bufo bufo).[7]
Ochrana upraviť
Počiatky ochrany tohto územia na ploche 423,1 ha sa datujú od roku 1990, kedy bola vydaná vyhláška hlavného mesta Prahy č.8/1990 o zriadení oblasti pokoja v hlavnom meste Prahe. Cieľom je zachovať a permanentne chrániť toto vymedzené územie, jeho prírodovedné, krajinné a estetické hodnoty. Zároveň využiť tieto hodnoty k rekreácii a poučeniu občanov a celkovo tak prispieť k zlepšeniu životného prostredia mesta. Na tomto území je obmedzená výstavba objektov a budovanie zariadení, ktoré by mohli narušiť tvárnosť krajiny alebo ju inak znehodnotiť. Tieto a mnohé ďalšie obmedzenia a zákazy sú kontrolované príslušnými orgánmi NVP a ONV v spolupráci s orgánom povereným na ochranu prírody.[9]
Environmentálne problémy upraviť
Celý priestor trpí nadmernou blízkosťou mestských častí a odtokmi zo zástavby Hostivař, čo spôsobuje ruderalizáciu ekosystému[2] a tlmenie rastu bazy čiernej (Sambucus nigra) a ďalších rastlín. Prírodný park je významnou ornitologickou lokalitou, výskyt vtáctva však negatívne ovplyvňuje vysoká návštevnosť územia obyvateľmi z novo vystavaných sídlisk. Znečistená voda Botiča je príčinou nedostatku zdroja potravy pre vtáky čeľade Alcedinidae, nadmerná návštevnosť a bezlesie znemožňuje hniezdenie ďalšieho vtáctva napr. žlna sivá, žlna zelená (Picus), krutohav hnedý (Jynx torquilla), oriešok hnedý (Troglodytes troglodytes) či stehlík obyčajný (Carduelis carduelis).[3]
Turizmus upraviť
Na území prírodného parku sa nachádzajú turisticky významné miesta ako napr. hradisko Šance a Hamerský rybník s kostolom Panny Márie,[14] na okraji blízko sídliska Košík sa nachádza ekologické centrum Toulcův dvůr,[1] areál Práče s vodným mlynom a zámkom. Na kratšie prechádzky môže poslúžiť Hostivařský lesopark s veľkým množstvom altánkov, odpočívadiel a ihrísk. Východnou časťou prírodného parku (zo zástavby Hostivař pozdĺž priehrady Hostivař až do Petrovíc) vedie červená turistická značka.[14] Priehradu Hostivař lemuje cyklochodník (cyklotrasa A23), ktorý následne naväzuje aj na potok Botič (cyklotrasa P15 súbežne s červenou turistickou značkou).[15] Územím vedie taktiež náučný chodník „Povodím Botiče“ s odbočkou na Šance, ktorý zachádza až na Toulcův dvůr. V západnej časti prírodného parku sa tiež nachádzajú chodníky, tie už však nie sú nijak značené. V záujme návštíviť toto územie možno využiť mestskú hromadnú dopravu, autobusové či električkové spojenia s východiskom v časti Záběhlice (Praha 10), Petrovice, poprípade Háje (Praha 11).[14]
Referencie upraviť
- ↑ a b c NĚMEC, Jan; LOŽEK, Vojen. Chráněná území ČR 2. 1. vyd. Praha : Consult, 1997. ISBN 80-902132-1-9. S. 28. (čeština)
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o KUBÍKOVÁ, Jarmila; LOŽEK, Vojen; ŠPRYŇAR, Pavel. Chráněná území ČR XII. Praha : Agentura ochrany přírody a krajiny ČR, 2005. ISBN 80-86064-69-7. S. 228.
- ↑ a b c d e NĚMEC, Jan; LOŽEK, Vojen. Chráněná území ČR 2. 1. vyd. Praha : Consult, 1997. ISBN 80-902132-1-9. S. 92.
- ↑ a b Koridor Záběhlice-Hostivař: Sborník přírodovědných průzkumů, archivních materiálů a informací. Praha : 4. ZO ČSOP v Praze 10, 1987. S. 44.
- ↑ a b c d e Botič | Pražská příroda [online]. www.praha-priroda.cz, [cit. 2020-10-30]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f Česká společnost ornitologická [online]. [Cit. 2020-10-30]. Dostupné online. (po česky)
- ↑ a b c d e f Hostivař-Záběhlice [online]. [Cit. 2020-10-30]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e www.arcgis.com, [cit. 2020-10-30]. Dostupné online.
- ↑ a b Pražské přírodní parky [online]. www.prirodniparky.wz.cz, [cit. 2020-10-29]. Dostupné online. Archivované 2020-11-01 z originálu.
- ↑ a b c Koridor Záběhlice-Hostivař: Sborník přírodovědných průzkumů, archivních materiálů a informací. Praha : 4. ZO ČSOP v Praze 10, 1987. S. 16.
- ↑ Koridor Záběhlice-Hostivař: Sborník přírodovědných průzkumů, archivních materiálů a informací. Praha : 4. ZO ČSOP v Praze 10, 1987. S. 4 – 6.
- ↑ KUBÍKOVÁ, Jarmila; LOŽEK, Vojen; ŠPRYŇAR, Pavel. Chráněná území ČR XII. 1. vyd. Praha : Agentura ochrany přírody a krajiny ČR, 2005. ISBN 80-86064-69-7. S. 140.
- ↑ KUBÍKOVÁ, Jarmila; LOŽEK, Vojen; ŠPRYŇAR, Pavel. Chráněná území ČR XII. 1. vyd. Praha : Agentura ochrany přírody a krajiny ČR, 2005. ISBN 80-86064-69-7. S. 141.
- ↑ a b c Pražské přírodní parky [online]. www.prirodniparky.wz.cz, [cit. 2020-10-30]. Dostupné online. Archivované 2020-10-26 z originálu.
- ↑ REDAKCE. Výlet přes přírodní park Hostivař-Záběhlice a kolem Hostivařské přehrady [online]. Výlety a zábava s dětmi, [cit. 2020-10-30]. Dostupné online. (po česky)
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Prírodný park Hostivař-Záběhlice
