Redaktor:Vegetator/pieskovisko

Hluchavkotvaré
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Lamiales
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Hluchavkotvaré (Lamiales)

Opis upraviť

Rastlinné druhy tohto radu sú pravé dvojklíčnolistové rastliny, byliny alebo majú drevnaté stonky.[1] Bežné sú zygomorfné kvety (súmerné), ktoré majú päť petál s horným okrajom z dvoch petál a spodným okrajom z troch petál, avšak aktinomorfné kvety sú tiež viditeľné.[1][2] Majú potenciálne päť tyčiniek, ale tie sú zvyčajne redukované na dve alebo štyri.[1][2] Produkujú tiež jednu čnelku pripevnenú k semenníku, ktorý zvyčajne obsahuje dva plodolisty.[3] Semenníky sú väčšinou pozorovaný ako vrchné.[4] Súkvetie je typicky videné ako vrcholík, strapec alebo klas.[5] Typ ovocia sú zvyčajne dehiscentné tobolky.[6] U hluchavkotvarých sú prítomné trichómy.[1]

Čeľade upraviť

Referencie upraviť

  1. a b c d Flowering plants, dicotyledons: Lamiales (except Acanthaceae including Avicenniaceae). Ed. J. W. Kadereit. Berlin : Springer, 2004. ISBN 3-540-40593-3.
  2. a b ENDRESS, Peter K. Evolution of floral symmetry. Current Opinion in Plant Biology, February 2001, s. 86–91. DOI10.1016/S1369-5266(00)00140-0. PMID 11163173. (po anglicky)
  3. Bilabiate Flowers: The Ultimate Response to Bees?. Annals of Botany, 2007-08-01, s. 361–374. ISSN 1095-8290. DOI10.1093/aob/mcm123. PMID 17652341. (po anglicky)
  4. Asterid Phylogenomics/Phylotranscriptomics Uncover Morphological Evolutionary Histories and Support Phylogenetic Placement for Numerous Whole-Genome Duplications. Molecular Biology and Evolution, 2020-11-01, s. 3188–3210. ISSN 0737-4038. DOI10.1093/molbev/msaa160. PMID 32652014. (po anglicky)
  5. Chyba citácie Neplatná značka <ref>; nebol zadaný text pre referencie s názvom Schäferhoff-2010
  6. Toward a comprehensive understanding of phylogenetic relationships among lineages of Acanthaceae s.l. (Lamiales). American Journal of Botany, 2008-09-01, s. 1136–1152. ISSN 0002-9122. DOI10.3732/ajb.0800096. PMID 21632432. (po anglicky)

Iné projekty upraviť


Referencie upraviť

Iné projekty upraviť


Hviezdnik ročný (Stenactis annua) je to jednoročná rastlina.

Môže ísť o jednoročnú, dvojročnú alebo trvalú rastlinu.


Pôvodom je zo Severnej Ameriky, Na území Slovenska ide o invázny druh.[1]


Šalát záhradný
 
Lactuca sativa var. capitata
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Centaurea cyanus
Carl Linné
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Bôb obyčajný (Vicia faba, Faba vulgaris - Moench,, Faba bona - Medik.) Vicia faba L. (Faba bona Medik.; Faba equina Medik.; Faba faba (L.) House, nom. illeg., tautonym; Faba major Desf.; Faba minor Roxb.; Faba sativa Bernh.; Faba vulgaris Moench; Orobus faba Brot.; Vicia equina Steud.; Vicia esculenta Salisb.; Vicia vulgaris Gray)

Je jednoročná rastlina vysoká 40 až 60 cm. Byľ je hrubá cca 1 cm, je dutá a má štyri strany. Listy sú mäsité, sivozelené. Biele kvety, s čiernofialovou škvrnou na krídlach, vyrastajú z listových pazúch . Struky sú veľké a majú viacero semien.[2][3]

Pôvodom je pravdepodobne z Prednej Ázie alebo severnej Afriky.[2]

Pestujú sa ako zelenina alebo krmovina. Zelené rastliny sa silážujú.

Na území Slovenska sú známe tri poddruhy, ktoré sa líšia veľkosťou semien:[3]

  • bôb obyčajný konský (F. vulgaris subsp. equina) semená sú hranaté a sploštené.
  • bôb obyčajný holubí (F. vulgaris subsp. minor) semená sú malé a guľaté.
  • bôb obyčajný svinský (F. vulgaris subsp. major) semená sú veľké a sploštené

Referencie upraviť

  1. Invázne druhy [online]. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody SR, [cit. 2020-04-01]. Dostupné online.
  2. a b BOJNANSKÝ, Vít; FARGAŠOVÁ, Agáta. Atlas of Seeds and Fruits of Central and East-European Flora (The Carpathian Mountains Region). [s.l.] : Springer Science & Business Media, 2007. 1046 s. ISBN 978-1-4020-5362-7. S. 325.
  3. a b BARANEC, Tibor; POLÁČIKOVÁ, Mária; KOŠŤÁL, Jaroslav. Systematická botanika. 3. nezmen. vyd. Nitra : Slovenská poľnohospodárska univerzita, 2009. ISBN 978-80-552-0286-0. S. 111.



Harvard College Observatory (HCO) je inštitúcia spravujúca komplex budov a viacerých prístrojov používaných pre astronomický výskum na Harvard University Department of Astronomy. Nachádza sa v Cambridge v štáte Massachusetts v Spojených štátoch a bolo založené v roku 1839. Spolu so Smithsonian Astrophysical Observatory je súčasťou Harvard-Smithsonian Center for Astrophysics.

V HCO je umiestnená zbierka približne 500 000 astronomických dosiek vytvorených od polovice 80. rokov do roku 1989 (s odstupom rokov 1953 – 1968).[1] Toto 100-ročné pokrytie je jedinečným zdrojom pre štúdium časových variácií vo vesmíre. Projekt Digital Access to a Sky Century @ Harvard digitálne skenuje a archivuje tieto fotografické tabuľky. [2]




Voš detská alebo voš hlavová (Pediculus capitis) je ľudský ektoparazit. Parazituje výhradne na ľuďoch, vo vlasoch, kde saje krv.

Ľahko sa deteguje v spánkovej oblasti. Neprenáša vážne ochorenia. Likviduje sa hlavne opakovaným umývaním šampónmi s obsahom insekticídov.[2]


Ostrica (Carex) je veľký rod tráv s približne 2 000 druhmi[3] z čeľade šachorovité (Cyperaceae)



Bystruškovité
hetanž – súčasnosť
 
bystruška fialová
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Carabidae
Linnaeus, 1758
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Bystruškovité (Carabidae) je veľká čeľaď chrobákov.


Referencie upraviť

  1. HCO Astronomical Plate Stacks [online]. . Dostupné online.
  2. VOLF, Petr; HORÁK, Petr, a kol. Paraziti a jejich biologie. 1. vyd. Praha : Triton, 2007. 318 s. ISBN 978-80-7387-008-9. S. 274.
  3. Andrew L. Hipp. Nonuniform processes of chromosome evolution in sedges (Carex: Cyperaceae). Evolution, 2007, s. 2175–2194. Dostupné online. DOI10.1111/j.1558-5646.2007.00183.x. PMID 17767589.

Iné projekty upraviť

Hadomor španielsky
 
kvitnúca rastlina
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Scorzonera hispanica
Carl Linné
Synonymá
Myscolus hispanicus (L.) Endl., Scorzonera hispanica var. intermedia Rochel
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Hadomor španielsky[1] (iné názvy: hadí mor španielsky[2]) (Scorzonera hispanica) je trvalá rastlina z čeľade astrovité (Asteraceae). Jeho dužinatý podzemok sa nazýva čierny koreň.[3] Pochádza z Južnej Európy a pestuje sa ako plodina v Južnej a Strednej Európe[4]. Rastie na pôdach chudobných na živiny, suchých pastvinách, skalnatých oblastiach, v húštinách a na vápenatých alebo slienitých pôdach mierneho pásma.[5]

Opis upraviť

Komerčne sa pestuje ako jednoročná, hoci ide o dvojročnú rastlinu. Po vegetatívnej fáze v prvom roku rastlina kvitne v druhom roku a môže dosiahnuť výšku 60 cm s priemerom stonky 5 cm. Hermafroditné kvety sú opeľované hmyzom.[6] Kvetná hlava je koncová a pozostáva zo žltého súkvetia. Stonka je hladká a olistená a listy kopijovité až vajcovité s celistvými okrajmi.[5] Tvorí dlhý valcovitý koreň s hnedastou až čiernou korkovou vrstvou. Ak sa zbierajú mladé, mrkvovité korene sú jemné, dlhé a zúžené s lesklou bielou dužinou.[7] Obsahujú mliečnu šťavu, ktorá na vzduchu sfarbí korienky do čiernej.[7]


Referencie upraviť

  1. ČERVENKA, Martin. Slovenské botanické názvoslovie. Bratislava : Príroda, 1986. 517 s. S. 416.
  2. TIBENSKÝ, Ján. Slovensko: Priroda. Bratislava : Obzor, 1972. 960 s. S. 434.
  3. hadomor. In: Encyclopaedia Beliana [online]. Bratislava: Slovenská akadémia vied, [cit. 2022-04-11]. Dostupné online.
  4. GRANICA, Sebastian. Qualitative and quantitative analyses of secondary metabolites in aerial and subaerial of Scorzonera hispanica L. (black salsify. Food Chemistry, 2015, s. 321–331. Dostupné online. DOI10.1016/j.foodchem.2014.10.006. PMID 25466029.
  5. Chyba citácie Neplatná značka <ref>; nebol zadaný text pre referencie s názvom Bermejo, Neglected Crops
  6. RANA, M.K.. Vegetable Crop Science. 1st. vyd. [s.l.] : CRC Press, 2017.
  7. a b BASTGEN, Christa; SCHRÖDER, Berko; ZURLUTTER, Stefanie. Welche essbare Wildpflanze ist das?. 1. vyd. Stuttgart : Franckh-Kosmos Verlags-GmbH & Co.KG, 2017. ISBN 978-3-440-15193-8. S. 108.

Iné projekty upraviť

Portulaka zeleninová (Portulaca oleracea) je jednoročná sukulentná rastlina z čeľade portulakovité (Portulacaceae).