Vrana popolavá

druh vtáka rodu Corvus

Vrana popolavá ( lat. Corvus cornix) je spevavec z čeľade krkavcovitých. Do roku 2002 sa pod názvom vrana túlavá východoeurópska alebo vrana obyčajná východoeurópska (lat. Corvus corone cornix) považovala za poddruh vrany túlavej/obyčajnej.[2] Žije vo východnej časti Európy od Uralu po západnú časť Škandinávskeho polostrova. Hranica rozšírenia prechádza cez Nemecko, Česko, Rakúsko, západné Slovensko a Taliansko.[2]

Vrana popolavá
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
(na Slovensku[1])
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Corvus cornix
Linnaeus, 1758
Synonymá
Corvus corone cornix,
vrana obyčajná,
vrana túlavá

Mapa rozšírenia vrany popolavej
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Vrana popolavá meria 46[3] – 47 cm[4] a váži 360 – 638 g.[2]

Samec i samica majú čiernu hlavu, zobák, hrvoľ, krídla, chvost a nohy. Ostatnú časť tela majú sivú. Dospelé majú čiernu farbu s fialkastým leskom, mladé matnú.[2]

Zachrípnuté krákanie "krá", znie suchšie ako hlas havrana čierneho.[3][4]

Výskyt a stav na Slovensku

upraviť

Žije na celom území Slovenska od nížin až do vysokých hôr (Nízke Tatry, lokalita Jasná 1 300 m n. m., potravu hľadá až vo výškach 1 700 m n. m., Vysoké Tatry).[5]

Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 8 000 - 15 000, zimujúcich jedincov 20 000 - 40 000. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje sa zmenšili o 20 - 50%. Ekosozologický status v roku 2014 LC* A2b - menej dotknutý.[1][6][7] Stupeň ohrozenia S - vyhovujúci ochranársky status.[5]

Poľnohospodárska krajina s roztrúsenými stromami, vetrolamy, okraje polí a lesov, pobrežná stromová vegetácia tokov a vodných plôch. [2][3][5] Nevyhýba sa ani blízkosti ľudí, hniezdi i v mestách na cintorínoch a parkoch (Bratislava, Košice, Banská Štiavnica).[5]

Hniezdenie

upraviť

Hniezdi na okraji lesa, v pásoch stromov alebo na solitérnych veľkých stromoch.[3]. Na Východoslovenskej rovine a v Košickej kotline hniezdi aj na vysokých stožiaroch elektrického vedenia.[5]. Okrem obdobia hniezdenia žijú v kŕdľoch. Koncom februára či v marci sa páriky oddelia a začnú hniezdiť. Najprv je obdobie toku, kedy spolu sedia, samček ticho spieva a pritom ježí perie. Potom obaja stavajú hniezdo vysoko na stromoch. Používajú konáre, byliny a korienky. Od konca marca, v priebehu apríla až v máji prebieha znášanie vajíčok. Býva ich 4 - 6, majú zelenkastú farbu a sú škvrnité. Na znáške sedí iba samica 17 - 18 dní, samec jej nosí potravu. Vyliahnuté mláďatá vychovávajú 31 - 32 dní.[2]

Potrava

upraviť

Všežravec uprednostňujúci mäsitú potravu. Prispôsobuje sa zdroju potravy. Na jar zbiera hmyz, pandravy a drobné stavovce na poliach, vyberá vtáčie hniezda alebo chytí i mláďatá cicavcov, pri vodách žaby, mŕtve ryby alebo uviaznuté po povodniach v plytkých mláčkach. Na jeseň chytá hraboše, zbiera ovocie, orechy a chodí aj na zrejúcu kukuricu.[3] V zime hľadá potravu na hnojiskách, smetiskách i pri odpadových košoch v mestách.[2][3]

Ochrana

upraviť

Je zákonom chránená, spoločenská hodnota je 180 € (Vyhláška MŽP č. 24/2003 Z.z. v znení č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z., účinnosť od 01.01.2015).[8].

Galéria

upraviť

Referencie

upraviť
  1. a b Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. [online]. vtaky.sk, 2014, [cit. 2018-03-03]. Dostupné online.
  2. a b c d e f g FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 2. Bratislava : Veda, 1979.
  3. a b c d e f PETERSON, R. T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P. A. D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
  4. a b JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
  5. a b c d e DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autori druhu Dušan Karaska, Ladislav Mošanský. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Vrana obyčajná / Vrana túlavá, s. 585 - 587.
  6. DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online [cit. 2018-03-03].
  7. JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry [online]. Bratislava: Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, [cit. 2018-03-04]. Dostupné online.
  8. Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z.) s účinnosťou od 01.01.2015 [online]. epi.sk, [cit. 2020-02-18]. Dostupné online.

Iné projekty

upraviť

Externé odkazy

upraviť