Wikipédia

Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2019

voľby do Európskeho parlamentu (2019) na Slovensku

Voľby do Európskeho parlamentu v roku 2019 sa na Slovensku uskutočnili v sobotu 25. mája 2019.[1] V poradí dvanáste voľby do Európskeho parlamentu, zároveň štvrté na Slovensku, sa uskutočnili v EÚ v rámci celoeurópskych volieb do Európskeho parlamentu od 23. mája do 26. mája 2019.[2]

Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2019
ŠtátSlovensko Slovensko
OrganizáciaEurópska únia Európska únia
Druheuroparlamentné voľby
OrgánEurópsky parlament
(14 zo 14 poslancov za Slovensko)
SúčasťVolieb do Európskeho parlamentu v roku 2019
Dátum25. máj 2019
Zapísaní voliči4 429 801
Účasť22,25 %
Platné hlasy985 680
Počet strán31
Výsledky
Pre bližšie informácie pozri kapitolu Výsledky
Percentá hlasov
PS + SPOLU
  
 20,11 %
SMER – SD
  
 15,72 %
Kot. – ĽSNS
  
 12,07 %
KDH
  
 9,69 %
SaS
  
 9,62 %
OĽaNO
  
 5,25 %
SMK – MKP
  
 4,96 %
SNS
  
 4,09 %
Kresťanská únia
  
 3,85 %
SME RODINA
  
 3,23 %
MOST – HÍD
  
 2,59 %
KDŽP
  
 2,06 %
ostatní
  
 6,62 %

Počet poslancov v Európskom parlamente

     PS: 2
     SPOLU: 2
     SMER – SD: 3
      Kot. – ĽSNS: 2
     KDH: 2
     SaS: 2
     OĽaNO: 1
Poradie volieb
Poradie12. voľby do EP, 4. na Slovensku
Predchodca 2014
(celá EÚ) 		2019
(celá EÚ) 		2024
(celá EÚ) 		Nástupca
Politika na Slovensku
Ústava Slovenskej republiky
Ústavní činitelia
Prezidentka SR: Zuzana Čaputová

Predseda NR SR: Peter Žiga

Predseda vlády SR: Robert Fico
Štátne orgány
Národná rada · Vláda · Prezident
Ústavný súd · Súdna rada · Najvyšší súd
Prokuratúra · Verejný ochranca práv · Najvyšší kontrolný úrad
Politické strany v Národnej rade
Koalícia
SMER – SD · HLAS – SD · SNS
Opozícia
PS · SaS · SLOVENSKO · KDH
Vlády
1989 – 1990 · 1990 – 1991 · 1991 – 1992
1992 – 1994 · 1994 – 1994 · 1994 – 1998
1998 – 2002 · 2002 – 2006 · 2006 – 2010
2010 – 2012 · 2012 – 2016 · 2016 – 2018
2018 – 2020 · 2020 – 2021 · 2021 – 2023
2023 · od 2023
Poslanci NR SR
1992 – 1994 · 1994 – 1998 · 1998 – 2002
2002 – 2006 · 2006 – 2010 · 2010 – 2012
2012 – 2016 · 2016 – 2020 · 2020 – 2023
2023 – 2027
Voľby na Slovensku
Prezidentské voľby
(1989) · 1993 · 1998 · 1999 · 2004
2009 · 2014 · 2019 · 2024
Parlamentné voľby
1990 (fed.) · 1992 (fed.) · 1994 · 1998 · 2002
2006 · 2010 · 2012 · 2016 · 2020 · 2023
Krajské voľby
2001 · 2005 · 2009 · 2013 · 2017 · 2022
Komunálne voľby
1990 · 1994 · 1998 · 2002
2006 · 2010 · 2014 · 2018 · 2022
Európske parlamentné voľby
2004 · 2009 · 2014 · 2019 · 2024
Referendá
1994 · 1997 · 1998 · 2000
2003 · 2004 · 2010 · 2015 · 2023
Zahraničná politika
Európska únia · NATO · OSN · WTO
OECD · OBSE · Vyšehradská skupina

Novozvolený Európsky parlament bude mať 705 kresiel, pričom Slovensko v ňom obsadí 14 mandátov, o jeden viac ako v predošlom volebnom období. Parlament medzi rokmi 2014 – 2019 mal 751 kresiel, počet mandátov sa znížil kvôli vystúpeniu Spojeného kráľovstva z Európskej únie, ktoré je plánované na 29. marca 2019.[3]

Predchádzajúce voľby, obhajoby mandátov upraviť

Prechádzajúce voľby do Európskeho parlamentu sa na Slovensku konali 24. mája 2014. Volebná účasť dosiahla 13,05 %. Vo voľbách uspeli nasledujúce subjekty a kandidáti:

Strana Počet hlasov Hlasy
v %		 +/– Počet
mandátov		 +/–
SMER – sociálna demokracia 135 089 24,09 % ▼ -7,92 % 4 ▼ -1
Kresťanskodemokratické hnutie 74 108 13,21 % ▲ +2,34 % 2 ▬
Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana 43 467 7,75 % ▼ -9,24 % 2 ▬
OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti 41 829 7,46 % – 1 ▲ +1
NOVA – Konzervatívni demokrati Slovenska – Občianska konzervatívna strana 38 316 6,83 % – 1 ▲ +1
Sloboda a Solidarita 37 376 6,66 % ▲ +1,95 % 1 ▲ +1
Strana maďarskej komunity – Magyar Közösség Pártja 36 629 6,53 % ▼ -4,80 % 1 ▼ -1
MOST – HÍD 32 708 5,83 % – 1 ▲ +1

V priebehu volebného obdobia došlo ku dvom zmenám v politickej príslušnosti europoslancov, spôsobeným faktickým rozpadom strany SDKÚ-DS. Ivan Štefanec prestúpil do KDH, ktoré tak navýšilo počet mandátov na 3, zatiaľ čo Eduard Kukan z SDKÚ-DS vystúpil a zostal v EP pôsobiť ako na národnej úrovni nezávislý poslanec a na európskej úrovni naďalej člen Európskej ľudovej strany.

Vo voľbách do EP v roku 2019 sa rozhodli už nekandidovať Eduard Kukan či Richard Sulík.[4] Taktiež Jana Žitňanská ohlásila, že opätovne kandidovať nebude a chce sa sústrediť na svoje aktivity na Slovensku.[5]

Europoslanec
2014 – 2019		 Strana v roku 2014 Strana v roku 2019 Pozícia v eurovoľbách 2019
(miesto na kandidátke)
Monika Beňová SMER-SD SMER-SD kandidovala (1. miesto)
Pál Csáky SMK-MKP SMK-MKP kandidoval (1. miesto)
Eduard Kukan SDKÚ-DS nezávislý (člen EPP) nekandidoval
Vladimír Maňka SMER-SD SMER-SD nekandidoval
Miroslav Mikolášik KDH KDH nekandidoval
József Nagy MOST – HÍD MOST – HÍD kandidoval (1. miesto)
Branislav Škripek OĽaNO KÚ kandidoval (2. miesto)
Monika Smolková SMER-SD SMER-SD nekandidovala
Ivan Štefanec SDKÚ-DS KDH kandidoval (1. miesto)
Richard Sulík SaS SaS nekandidoval
Anna Záborská KDH KÚ kandidovala (1. miesto)
Boris Zala SMER-SD SMER-SD
(pozastavené členstvo) 		nekandidoval
Jana Žitňanská NOVA NOVA nekandidovala

Kandidátne listiny upraviť

Strany upraviť

Vo voľbách kandiduje 31 strán a koalícií. Vyžrebované poradie strán:[6]

  1. SMER – sociálna demokracia
  2. Kresťanská demokracia – Život a prosperita
  3. Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko
  4. Korektúra – Andrej Hryc
  5. Slovenská národná strana
  6. SME RODINA – Boris Kollár
  7. OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti
  8. Starostovia a nezávislí kandidáti
  9. Strana práce
  10. Strana tolerancie a spolunažívania
  11. Hlas ľudu
  12. Maďarská kresťanskodemokratická aliancia – Magyar Kereszténydemokrata Szövetség
  13. Doprava
  14. Kresťanskodemokratické hnutie
  15. Strana zelených Slovenska
  16. MOST – HÍD
  17. PRIAMA DEMOKRACIA
  18. Strana rómskej koalície – SRK
  19. Slovenská konzervatívna strana
  20. Slovenská národná jednota – strana vlastencov
  21. Strana maďarskej komunity – Magyar Közösség Pártja
  22. DOMA DOBRE
  23. koalícia Komunistická strana Slovenska, VZDOR – strana práce
  24. Európska demokratická strana
  25. Sloboda a Solidarita
  26. Slovenská ľudová strana Andreja Hlinku
  27. NAJ – Nezávislosť a Jednota
  28. Kresťanská únia
  29. koalícia Progresívne Slovensko, SPOLU – občianska demokracia
  30. Demokratická strana
  31. Národná koalícia

Lídri a členovia kandidátok upraviť

Pre zoznam všetkých kandidujúcich strán s kompletnými kandidátnymi listinami, pozrite Zoznam kandidačných listín pre voľby do EP na Slovensku v roku 2019.

Lídrov a členov kandidátok zatiaľ ohlásilo niekoľko strán:

Prieskumy verejnej mienky upraviť

Žiaden relevantný prieskum verejnej mienky sa na Slovensku až do marca 2019 v súvislosti s nadchádzajúcimi voľbami neuskutočnil. Na základe dát z decembra 2018 celoeurópsky predpovedný model Poll of Polls odhaduje, že voľby na Slovensku vyhrá frakcia Socialistov a demokratov (v zastúpení SMER-SD, ktorá získa 4 mandáty), oslabí Európska ľudová strana, ktorá by mala miesto terajších 6 získať iba 2 mandáty (1 KDH a 1 MOST-HÍD). Posilní Skupina európskych konzervatívcov a reformistov, ktorá by mala získať 4 mandáty (2 SaS a 2 OĽaNO). Zisk 1 mandátu predpokladá aj pre strany SME RODINA, SNS, ĽSNS (všetky zatiaľ bez príslušnosti k frakciám) a PS (frakcia ALDE).[17]

Podľa marcového prieskumu Focusu by zvíťazil SMER-SD, získal by zrejme tri kreslá. Predpovedanie zisku mandátov je však vzhľadom na percentuálnu blízkosť jednotlivým politických strán a koalícií veľmi otázne, o zisku jedného či dvoch kresiel pre viacero strán môže rozhodnúť aj veľmi malý počet hlasov.[18]

Dátum (2019) Agentúra Koalícia KSS-VZDOR SZS SMER-SD Koalícia PS-SPOLU-OD MOST – HÍD KDH SaS OĽaNO-NOVA SMK-MKP SNS SME RODINA ĽSNS Iné strany Vedenie o
1. – 15. marec 2019 Focus[18] 1,76 % 1,13 % 21,62 % 8,10 % 3,95 % 8,89 % 11,29 % 10,98 % 3,24 % 5,97 % 9,16 % 12,90 % 1,01 % 8,72 %

Volebný potenciál strán upraviť

Na prelome apríla a mája 2019 sa konal aj výskum zameraný na volebný potenciál strán. Meranie formou volebného potenciálu ukazuje, koľko percent hlasov by daný politický subjekt mohol v súčasnosti získať, ak by sa k nemu priklonili všetci ľudia, ktorí jeho voľbu reálne zvažujú a nevylučujú účasť vo voľbách. Takže do aktuálneho volebného potenciálu strany vstupujú len ľudia, ktorí potvrdia, že reálne a vážne zvažujú voľbu danej strany. Preto súčet volebných potenciálov nie je sto percent, ale viac, nakoľko voliči môžu reálne zvažovať voľbu viacerých strán.[19] Podľa daného prieskumu by sa do parlamentu dostalo až 10 strán, avšak reálne percentuálne zisky budú s určitosťou nižšie, nakoľko súčet volebných potenciálov dosiahol len u zvolených strán takmer 120 %.

Dátum (2019) Agentúra SMER-SD Koalícia PS-SPOLU-OD MOST – HÍD KDH SaS OĽaNO-NOVA Doprava SNS SME RODINA ĽSNS Iné strany Vedenie o
18. apríl – 9. máj 2019 Phoenix Research[19] 22,5 % 11,8 % 5,2 % 9,9 % 14,3 % 13,9 % 5,0 % 8,1 % 12,3 % 13,8 % N/A 8,2 %

Predvolebné debaty upraviť

Dátum Organizátor Kandidáti politických strán
KDH KDŽP KÚ MOST – HÍD OĽaNO PS-SPOLU SaS SME RODINA SMER-SD SNS
29. apríla 2019 Denník N[20] N/A N/A N/A N/A Igor Matovič N/A Eugen Jurzyca Peter Pčolinský Monika Beňová N/A
1. mája 2019 Bratislavské Hanusove dni[21] Marián Čaučík
Ján Figeľ
Miriam Kuzárová
Miriam Lexmann
Michal Považan 		Štefan Kuffa
Viliam Oberhauser
Lýdia Pilková
Marián Tkáč 		Peter Broz
Darius Hatok
Branislav Škripek
Anna Záborská 		N/A N/A N/A N/A N/A N/A N/A
6. mája 2019 Denník N v Novej Cvernovke[22] Ivan Štefanec N/A N/A Norbert Kurilla N/A Michal Šimečka N/A N/A N/A TBD
7. mája 2019 Slovenská klimatická akcia, ZEK, Bratislava[23] Ivan Štefanec N/A N/A Norbert Kurilla N/A Martin Hojsík Karol Galek N/A Monika Beňová N/A
9. mája 2019 Konzervatívny denník Postoj[24] N/A N/A N/A N/A N/A Michal Šimečka Eugen Jurzyca N/A N/A N/A
16. mája 2019 Globsec – Európa a jej susedia[25] Miriam Lexmann
Ivan Štefanec 		N/A N/A N/A N/A Michal Šimečka N/A N/A N/A N/A
16. mája 2019 Denník N v Tabačke Kulturfabrik[26] Ivan Štefanec N/A N/A N/A N/A Vladimír Bilčík Eugen Jurzyca N/A Monika Beňová N/A
17. mája 2019 Levočské fórum[27] Miriam Lexmann N/A N/A N/A Peter Pollák N/A Karol Galek N/A N/A N/A
 
Výsledky volieb na úrovni obcí.

Výsledky volieb upraviť

Hoci sa volebné miestnosti na Slovensku uzavreli v sobotu 25. mája 2019 o 22:00, volebné výsledky boli oznámené až v nedeľu o 23:00, kedy boli uzavreté volebné miestnosti vo všetkých členských krajinách EÚ. Napriek moratóriu na výsledky však rôzne spravodajské portály už v sobotu v noci zverejňovali neoficiálne výsledky volieb, kde sa na prvých troch miestach umiestňovali vždy strany SMER-SD, ĽSNS a koalícia PS-SPOLU.[28][29]

Víťazom sa stala koalícia strán Progresívne Slovensko a SPOLU – občianska demokracia, ktorá získala 20,11 % hlasov. Do parlamentu sa dostalo ďalších päť strán – SMER-SD, ĽSNS, KDH, SaS a OĽaNO. Ostatné strany boli pod volebným kvórom 5 %, prepadlo 26,92 % platných hlasov. Volebná účasť dosiahla 22,74%.

Politická strana Európska strana Hlasy % +/– Mandáty +/–
Progresívne Slovensko
SPOLU 		ALDE
EPP		 198 255 20,11 Nová 2 Nová
Nová 2 Nová
SMER – sociálna demokracia (SMER) PES 154 996 15,72 −8,37 ▼ 3 1 ▼
Ľudová strana Naše Slovensko (ĽSNS) APF 118 995 12,07 +10,34 ▲ 2 2 ▲
Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) EPP 95 588 9,69 -3,52 ▼ 2† 0 ▬
Sloboda a Solidarita (SaS) AECR 94 839 9,62 +2,96 ▲ 2 1 ▲
OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽaNO) AECR/EPP[pozn 1] 51 834 5,25 -2,39 ▼ 1 0 ▬
Strana maďarskej komunity – Magyar Közösség Pártja (SMK-MKP) EPP 48 929 4,96 -1,57 ▼ 0 1 ▼
Slovenská národná strana (1990) (SNS) – 40 330 4,09 +0,48 ▲ 0 0
Kresťanská únia (KÚ) – 37 974 3,85 Nová 0 Nová
SME RODINA – Boris Kollár EAPN 31 840 3,23 Nová 0 Nová
MOST – HÍD EPP 25 562 2,59 -3,24 ▼ 0 1 ▼
Kresťanská demokracia – Život a prosperita (KDŽP) – 20 374 2,06 Nová 0 Nová
KOREKTÚRA – Andrej Hryc – 8 460 0,85 Nová 0 Nová
Strana zelených Slovenska (SZS) – 7 845 0,79 – 0 -
*NÁRODNÁ KOALÍCIA – 7 145 0,72 -0,77▼ 0 -
Koalícia Komunistická strana Slovenska, VZDOR – strana práce PEL 6 199 0,62 -1,20 ▼ 0 0 ▬
DOMA DOBRE – 6 124 0,62 Nová 0 Nová
Demokratická strana (DS) – 5 092 0,51 – 0 0 ▬
DOPRAVA – 3 998 0,40 0
STAROSTOVIA A NEZÁVISLÍ KANDIDÁTI (STAN) – 2 976 0,30 0 0 ▬
Slovenská ľudová strana Andreja Hlinku (SĽSAH) – 2 953 0,29 – 0 0 ▬
Strana práce (SP) – 2 657 0,26 0
Maďarská kresťanskodemokratická aliancia – Magyar Kereszténydemokrata Szövetség (MKDA-MKDSZ) 2 270 0,23 +0,03 ▲ 0 0 ▬
PRIAMA DEMOKRACIA (PD) 2 222 0,22 -0,20 ▼ 0 0 ▬
HLAS ĽUDU – 2 101 0,21 0 0 ▬
NAJ – Nezávislosť a Jednota (NAJ) – 2 016 0,20 0
EURÓPSKA DEMOKRATICKÁ STRANA (EDS) ALDE 1 452 0,14 -0,52 ▼ 0 0 ▬
Strana tolerancie a spolunažívania (STS) – 918 0,09 0
SLOVENSKÁ NÁRODNÁ JEDNOTA - strana vlastencov – 621 0,06 0
SLOVENSKÁ KONZERVATÍVNA STRANA (SKS) – 603 0,06 Nová 0 Nová
Strana rómskej koalície – SRK – 512 0,05 0
Spolu prepadnute hlasy pod volebným kvórom - 271 173 26,92 – – –
Spolu - 1 007 398 100 – 14 +1
Registrovaní voliči / účasť - 4 429 801 22,74 – – –
Zdroj: [1] Archivované 2017-08-12 na Wayback Machine
*NÁRODNÁ KOALÍCIA kandidovala v minulých voľbách do EP ako Strana demokratického Slovenska skratka SDS

†Jeden mandát bude obsadený až po Brexite a odchode britských europoslancov

Zvolení poslanci upraviť

PS – ALDE

  1. Michal Šimečka, 81 735 preferenčných hlasov
  2. Martin Hojsík, 27 549 preferenčných hlasov

SPOLU – EPP

  1. Michal Wiezik, 29 998 preferenčných hlasov
  2. Vladimír Bilčík, 26 202 preferenčných hlasov

Smer – S&D

  1. Monika Beňová, 89 472 preferenčných hlasov
  2. Miroslav Číž, 51 362 preferenčných hlasov
  3. Robert Hajšel, 13 773 preferenčných hlasov

ĽSNS – APF

  1. Milan Uhrík, 42 779 preferenčných hlasov
  2. Miroslav Radačovský, 42 276 preferenčných hlasov

KDH – EPP

  1. Ivan Štefanec, 33 128 preferenčných hlasov
  2. Miriam Lexmann, 27 833 preferenčných hlasov

SaS – AECR

  1. Lucia Ďuriš Nicholsonová, 52 331 preferenčných hlasov
  2. Eugen Jurzyca, 33 540 preferenčných hlasov

OĽaNO – AECR/EPP[pozn 1]

  1. Peter Pollák, 23 815 preferenčných hlasov

Mandát Miriam Lexmann upraviť

Bližšie informácie v hlavnom článku: Lexmann paradox

Vďaka kontroverznej novelizácii volebného zákona (zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva) schválenej v skrátenom legislatívnom konaní v súvislosti s Brexitom sa doň dostalo matematicky nesprávne kritérium, na čo upozorňoval už v marci volebný geograf Daniel Kerekes.[31][32] V zmysle § 220a ods. 1 volebného zákona, zvolená europoslankyňa za KDH, Miriam Lexmann, môže nastúpiť do funkcie až po odchode Spojeného kráľovstva z EÚ. Mandát bol podľa zákona až do právnej účinnosti Brexitu odobratý strane, ktorá mala najnižší zvyšok po delení.[33] Tým nastala paradoxná situácia, že úspešnejšie KDH s 9,69 % má v súčasnej dobe zaistený iba jeden mandát, zatiaľ čo slabšie SaS s 9,62 % dva mandáty.

KDH sa kvôli brexitovej situácii vo veci Lexmannovej mandátu obrátilo na Ústavný súd s návrhom na začatie konania o ústavnosti a zákonnosti volieb.[34][35] O takom návrhu Ústavný súd rozhoduje v pléne zloženom zo všetkých sudcov, avšak na Ústavnom súde momentálne pôsobia iba 7 sudcovia z celkového počtu 13 sudcov. Keďže Ústavný súd sa neuzniesol nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých sudcov (t. j. za návrh rozhodnutia muselo hlasovať aspoň 7 sudcov), návrh bol zamietnutý, čím sa potvrdila ústavnosť a zákonnosť výsledkov eurovolieb.[36][37]

Poznámky upraviť

  1. ↑ a b 5. júna 2019 (11 dní po voľbách) avizoval Peter Pollák z OĽaNO prestup z Aliancie európskych konzervatívcov a reformistov (AECR) do frakcie Európskej ľudovej strany (EPP).[30]

Referencie upraviť

  1. ↑ Rozhodnutie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 28/2019 Z. z. o vyhlásení volieb do Európskeho parlamentu, [cit. 2019-02-05]. Dostupné online.
  2. ↑ Voľby do Európskeho parlamentu [online]. Bratislava: Európsky parlament – kancelária na Slovensku, [cit. 2019-01-17]. Dostupné online.
  3. ↑ ZACHOVÁ, Aneta. Evropský parlament se po brexitu zmenší. Společná kandidátka pro eurovolby neprošla [online]. 2018-02-12, [cit. 2019-01-17]. Dostupné online.
  4. ↑ a b c d GABRIŽOVÁ, Zuzana. Strany začínajú ohlasovať kandidátov do eurovolieb [online]. Euractiv.sk, 4.1.2019, [cit. 2019-01-17]. Dostupné online.
  5. ↑ Jana Žitňanská už nebude kandidovať do europarlamentu [online]. SME, 12.2.2019, [cit. 2019-02-12]. Dostupné online.
  6. ↑ TASR. Vo voľbách do EP bude možné hlasovať za kandidátov 31 strán a koalícií. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2019-03-05. Dostupné online [cit. 2019-03-06].
  7. ↑ KDH potvrdilo, že nepostaví vlastného prezidentského kandidáta [online]. Denník N, 15.12.2018, [cit. 2019-01-17]. Dostupné online.
  8. ↑ Bývalý šéf KDH Figeľ bude kandidovať v eurovoľbách [online]. TA3, 8.2.2019, [cit. 2019-02-10]. Dostupné online. Archivované 2019-02-12 z originálu.
  9. ↑ Záborská a Škripek povedú kandidátku Kresťanskej únie [online]. Anna Záborská.sk, 22.2.2019, [cit. 2019-02-22]. Dostupné online.
  10. ↑ Poslanci Národnej rady SR Uhrík, Beluský a Mazurek sú lídrami eurokandidátky ĽSNS [online]. Parlamentné listy, 10.1.2019, [cit. 2019-01-17]. Dostupné online.
  11. ↑ Nestraníckym kandidátom ĽSNS do eurovolieb je exsudca M. Radačovský [online]. Teraz.sk, 18.1.2019, [cit. 2019-01-18]. Dostupné online.
  12. ↑ Kandidátku ĽS Naše Slovensko do europarlamentu posilnil špičkový lekár – primár Miroslav Urban. naseslovensko.net, 2.2.2019, [cit. 2019-02-05].
  13. ↑ Progresívne Slovensko predstavilo kandidátov do eurovolieb [online]. Sme, 19.11.2018, [cit. 2019-01-17]. Dostupné online.
  14. ↑ Spolu a Progresívne Slovensko idú do eurovolieb spoločne [online]. Bratislava: TA3, 6.2.2019, [cit. 2019-02-06]. Dostupné online. Archivované 2019-02-07 z originálu.
  15. ↑ TASR. Lídrami strany NAJ do eurovolieb sú B. Grimm a Ľ. Moravčík. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2019-03-24. Dostupné online [cit. 2019-03-24].
  16. ↑ TASR. M. Šimkovičová kandiduje do EP za Starostov a nezávislých kandidátov. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2019-03-04. Dostupné online [cit. 2019-03-06].
  17. ↑ European Parliament – Slovakia [online]. Viedeň: Poll of Polls, [cit. 2019-01-17]. Dostupné online. (po anglicky)
  18. ↑ a b GABRIŽOVÁ, Zuzana. Prvý prieskum k eurovoľbám: Kotleba je druhý, poslancov by malo osem strán [online]. Bratislava: Euractiv, 2019-04-02, [cit. 2019-04-15]. Dostupné online.
  19. ↑ a b Prieskum: Do Európskeho parlamentu by sa dostalo 10 strán [online]. Pravda, 10.5.2019, [cit. 2019-05-20]. Dostupné online.
  20. ↑ Diskusia: Koho voliť v eurovoľbách I: Beňová, Matovič, Pčolinský, Jurzyca [online]. Denník N, 3.5.2019, [cit. 2019-05-20]. Dostupné online.
  21. ↑ Kresťania do Európy │ Kandidáti KDH, KÚ a KDŽP │ 1.5.2019 [online]. Bratislavské Hanusove dni, 2.5.2019, [cit. 2019-05-20]. Dostupné online.
  22. ↑ KOHO VOLIŤ V EUROVOĽBÁCH II: ŠIMEČKA, ŠTEFANEC, KURILLA [online]. Denník N, [cit. 2019-05-20]. Dostupné online.
  23. ↑ SZALAI, Pavol. Slovenské strany pred eurovoľbami podporujú uhlíkové clo, proti je len SaS [online]. Bratislava: Euractiv.sk, 7.5.2019, rev. 2019-05-09, [cit. 2019-05-20]. Dostupné online.
  24. ↑ HANUS, Martin. Progresívci verzus SaS o daniach a migrantoch (video) [online]. Konzervatívny denník Postoj, 9.5.2019, rev. 2019-05-09, [cit. 2019-05-20]. Dostupné online.
  25. ↑ Európa a jej susedia [online]. Globsec, [cit. 2019-05-20]. Dostupné online.
  26. ↑ BAKO, Štefan. Diskusia [online]. Euractiv.sk, 16.5.2019, [cit. 2019-05-20]. Dostupné online.
  27. ↑ 34. Levočské fórum [online]. Levoča: Levočské fórum, [cit. 2019-05-20]. Dostupné online.
  28. ↑ Minúta po minúte: Eurovoľby podľa neoficiálnych výsledkov vyhrala koalícia PS a Spolu. Sme, 26.5.2019, [cit. 2019-05-26].
  29. ↑ Predbežné výsledky posúvajú do europarlamentu PS/Spolu, Smer aj ĽSNS [online]. Pravda, 25.5.2019, rev. 2019-05-26, [cit. 2019-05-26]. Dostupné online.
  30. ↑ TASR. Pollák z OĽaNO sa pridáva k frakcii európskych ľudovcov. SME (Bratislava: Petit Press), 2019-06-05. Dostupné online [cit. 2019-10-14]. ISSN 1335-4418.
  31. ↑ KEREKES, Daniel. Mostu-Híd nemusí stačiť 5 %, aby mal europoslanca. Ak nebude brexit, problém má aj KDH a SaS [online]. Denník N, 2.3.2019, [cit. 2019-05-27]. Dostupné online.
  32. ↑ KEREKES, Daniel. Obyčajní ľudia sa čiernemu Petrovi vyhli o chlp. Ak by KDH získalo o 371 hlasov menej, Lexmann by šla do Bruselu [online]. Denník N, 26.5.2019, [cit. 2019-05-27]. Dostupné online.
  33. ↑ Zákon č. 37/2019 Z. z. , ktorým sa dopĺňa zákon č. 180/2014 Z.z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, [cit. 2019-05-27]. Dostupné online.
  34. ↑ KDH sa v prípade brexitového mandátu obráti na Ústavný súd [online]. SME, 31.5.2019, [cit. 2019-06-02]. Dostupné online.
  35. ↑ Návrh KDH na začatie konania o ústavnosti a zákonnosti volieb do Európskeho parlamentu [online]. ustavnysud.sk, 2019-06-04, [cit. 2019-07-20]. Dostupné online.
  36. ↑ Zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 8 ods. 5
  37. ↑ Ústavný súd zamietol podanie KDH voči výsledku eurovolieb [online]. Denník Postoj, 26.6.2019, [cit. 2019-06-28]. Dostupné online.


Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Voľby_do_Európskeho_parlamentu_na_Slovensku_v_roku_2019&oldid=7807740“