Vsetín

mesto v Česku

Vsetín (nem. Wsetin) je okresné mesto v Zlínskom kraji na severovýchodnej Morave na rieke Vsetínská Bečva, 27 km severovýchodne od Zlína a 60 km juhovýchodne od Olomouca. Žije tu približne 26 100 obyvateľov (2018).

Vsetín
mesto
Vsetínsky zámok
Štát Česko Česko
Kraj (NUTS 3) Zlínsky (CZ072)
Okres (LAU 1) Vsetín (CZ0723)
Obec s rozš. pôs. Vsetín
Poverená obec Vsetín
Historická krajina Morava
Rieka Vsetínská Bečva
Nadmorská výška 348 m n. m.
Súradnice 49°20′19″S 17°59′35″V / 49,338611°S 17,993056°V / 49.338611; 17.993056
Rozloha 57,61 km² (5 761 ha)
Obyvateľstvo 26 668 (1. 1. 2014) [1]
Hustota 462,91 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1308
Starosta Jiří Růžička (KDU-ČSL)
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 75501
Miestne časti 4
Zákl. síd. jednotky 26
Katastrálne územie 3
LAU 2 (obec) CZ0723 541630
Adresa mestského
úradu
Městský úřad Vsetín
Svárov 1080
755 01 Vsetín
E-mailová adresa posta@mestovsetin.cz
Poloha mesta v Česku
Poloha mesta v Česku
Wikimedia Commons: Vsetín
Štatistika: ČSÚ
Webová stránka: www.mestovsetin.cz
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Dejiny upraviť

 
Pečať mesta Vsetín

Najstaršie dejiny upraviť

Prvé zmienky o Vsetíne pochádzajú z rokov 12971308 a popisujú mestečko Setteinz v údolí Vsetínskej Bečvy, s mlynom a kostolom. Prvá písomná zmienka však pochádza až z roku 1307 a už v nasledujúcom roku bol rádom templárskych rytierov prenajatý Vokovi z Kravař. Názov Wsetin sa v dokumentoch vyskytuje od roku 1396, prvý vklad vsetínskeho panstva do Moravských zemských dosiek (pozemkovej knihy) bol uskutočnený v roku 1505. Rozhodujúci vplyv na vývoj mesta mala kolonizácia v 13. a 14. storočí. V 16. storočí sa na území Vsetínska rozšíril chov kôz, z neďalekého Slovenska, neskôr sa však viac presadil chov oviec. Túto činnosť vykonávala najmä čeľaď, nazývaná valasi. Tento názov sa postupne vžil ako obecné označenie obyvateľov celého regiónu. V polovici 15. storočia bola na pravom brehu rieky Vsetínskej Bečvy, v lokalite dnešného Horného námestia vybudovaná pevnosť, ktorá bola v 17. storočí prestavaná na zámok.

Rekatolizácia a tridsaťročná vojna upraviť

Roku 1609 vyženil vsetínske panstvo Albrecht z Valdštejna, neskorší cisársky vojvodca. Na Vsetínsko povolal jezuitov, za účelom rekatolizácie miestneho obyvateľstva. Náboženský a s ním spojený hospodársky útlak viedli až k rebéliám miestneho obyvateľstva za tridsaťročnej vojny. Vzbury vyvrcholili v roku 1644 popravou asi dvoch stoviek vzbúrencov, čo bola jedna z najmasovejších popráv v národnej histórii. Rebélie evanjelikov pokračovali i neskôr, definitívne upokojenie priniesol až tolerančný patent z roku 1781. V priebehu tridsaťročnej vojny sa Vsetín rozšíril z Horného mesta i na ľavý breh rieky Bečvy.

V roku 1663 vyplienil Vsetín turecko-tatársky vpád, ktorý zaznamenal vsetínsky kronikár: „Roku 1663, dne 6. oktobra vpadl Turek na Vsetín a pozajímal lidu mladého sebú mnoho a zmordoval selského lidu 676 osob nad Hovězím na Provazném a nocoval s táborem svým v panském dvoře.[2]

V roku 1708 počas povstania v Uhorsku Vsetín prepadli a vypálili uhorskí kuruci.[3]

 
Mestský pivovar v roku 1885

Priemyselné obdobie upraviť

V prvej polovici 19. storočia bolo mesto ovplyvnené technickou revolúciou. K prvým továrňam patrili cukrovar, parné píly, továreň na zápalky a v roku 1868 založená skláreň. Najvýznamnejším podnikom koncom 19. storočia bola továreň na výrobu nábytku bratov Thonetov a Jakuba a Josefa Kohna. Na konci 19. a na začiatku 20. storočia bolo mesto napojené na železnicu, začala výstavba mestskej elektrárne, nemocnice, škôl a ďalších verejných zariadení. V roku 1909 sa mesto stalo sídlom okresu.

V roku 1919 otvoril Josef Sousedík v budove bývalej píly staviteľa Londina vo Vsetíne-Trávníkách novú prevádzku na výrobu elektrických strojov „Závod na výrobu elektrických strojů pro stejnosměrný proud, Josef Sousedík - Vsetín“. V roku 1921 zmenil názov svojej firmy na „Elektrotechnická továrna - Josef Sousedík, Vsetín - Morava“. Po druhej svetovej vojne bola firma znárodnená a premenovaná na MEZ Vsetín s.p., od roku 2011 TES Vsetín s.r.o.

Mesto postihla hospodárska kríza v 30. rokoch 20. storočia, ktorej dopad zmiernilo až založenie závodu Zbrojovka Vsetín v roku 1937.[4] Vďaka tejto továrni došlo k zdvojnásobeniu počtu obyvateľov Vsetína počas prvej polovice 40. rokov 20. storočia, pretože kvôli zbrojnému priemyslu sa do mesta prisťahovali početné skupiny robotníkov z Brna. Po vojne sa naplno prejavili problémy, spôsobené rýchlym nárastom počtu obyvateľov: nedostatok bytov a zariadení občianskej vybavenosti. Mesto sa v tej dobe orientovalo na ťažký priemysel. Do roku 2003 bolo mesto sídlom okresného úradu.

Obyvateľstvo upraviť

 
Horné námestie so starou radnicou
 
Nová radnica

Počet obyvateľov je uvedený za Vsetín vrátane miestnych častí, ktoré k nemu v konkrétnej dobe patrili. V 90. rokoch sa od mesta odtrhli Janová, Ústí a Lhota u Vsetína.

Rok 1971 1981 1991 2001 2011
Počet obyvateľov[5] 22 141 29 966 31 625 29 203 27 225

Štruktúra obyvateľstva upraviť

Členenie mesta upraviť

Vsetín sa člení na tri časti, ležiace na troch katastrálnych územiach:

V minulosti boli súčasťou Vsetína aj dnes samostatné obce Janová, Lhota u Vsetína a Ústí.[6]

Samospráva upraviť

V komunálnych voľbách v roku 2018 získala najviac mandátov (5) KDU-ČSL. Na ustanovujúcom zasadaní zastupiteľstva 5. novembra 2018 bol starostom zvolený líder ľudovcov Jiří Růžička.

Doprava upraviť

Cez Vsetín vedie od Valašského Meziříčí železničná trať 280, jeden z hlavných ťahov v smere na Slovensko. V meste odbočuje trať 282 do Veľkých Karlovic, ktorá má na území Vsetína aj jednu stanicu. V rovnakých troch smeroch vedú mestom i cesty: hlavný ťah I/57 od Valašského Meziříčí cez Vsetín na Horní Lideč, II/487 smerom na Velké Karlovice a I/69 do Vizovic.

Vo Vsetíne premáva mestská autobusová doprava, ktorú vrátane prímestských spojov zabezpečuje ČSAD Vsetín a.s., člen skupiny ČSAD Invest, ktorá má vo Vsetíne hlavnú základňu.

Šport upraviť

V meste sídli šesťnásobný majster českej hokejovej extraligy, klub VHK ROBE Vsetín.

Pamiatky upraviť

 
Vsetínsky zámok
  • Zámok
  • Rímsko-katolícky Kostol Nanebovzatia Panny Márie
  • Maštaliska – tzv. bývalý Panský dom z roku 1710
  • Stará radnica (17201721)
  • Nová radnica
  • Baroková kamenná socha Nepoškvrneného počatia P. Marie na Hornom námestí
  • Evanjelický kostol Dolního sboru z roku 1782
  • Evanjelický kostol Horního sboru z roku 1827
  • Kamenný kríž z roku 1775 na Dolnom námestí
  • Nemocničná kaplnka svätej Ruženy z Limy
  • Obnovený pomník prezidenta Masaryka
  • Pomník na mieste vypálenej synagógy
  • Židovský cintorín

Osobnosti upraviť

Zaujímavosti upraviť

Roku 1865 dorazili do Texasu vsetínski imigranti a založili tam osadu Vsetin, existujúcu dodnes, asi 115 km juhovýchodne od Austinu. Austin je tiež názov významnej firmy, pôsobiacej vo Vsetíne.

Tomáš Garrigue Masaryk navštevoval mesto často ešte ako profesor a poslanec viedenskej ríšskej rady za Valašsko.[7] Ako prezident Československa navštívil mesto 24. júna 1928.[8]

Partnerské mestá upraviť

Referencie upraviť

  1. Český statistický úřad – Počet obyvatel v obcích České republiky k 1. 1. 2014 (PDF; 504 KiB)
  2. "Vsetín od tridsaťročnej vojny do roku 1848 Archivované 2020-03-29 na Wayback Machine". Mesto Vsetín.
  3. História lúpežných nájazdov na Moravu cez Kopanický průsmyk (16.-18. stor.). Masarykova univerzita.
  4. Programing: NOWONET [www.nowonet.com] - Tomáš Novosad. – Historie [online]. zvi.cz, [cit. 2018-11-13]. Dostupné online.
  5. Databáza demografických údajov za obce ČR, Český statistický úřad
  6. Historický lexikon obcí České republiky 1869–2005, II. díl. Praha: Český statistický úřad, 2006. ISBN 80-250-1311-1. S. 200, 274 a 549.
  7. T.G. Masaryk na Valašsku, díl I., Klub TGM Kopřivnice Masarykovho demokratického hnutia, 2011
  8. Jaromír Doležal: Život Prezidenta Osvoboditele Tomáše Garrigua Masaryka, Praha 1931

Literatúra upraviť

  • Kobliha, K.: Historický nástin okresu vsetínského In: Okres vsetínský. Vsetín 1938, s. 69–302.
  • Krajem portášů, Vsetín 1937
  • Burian, I., Burian, B.: Dějiny protestantismu na Vsetínsku, Vsetín 1993
  • kolektiv autorů: Okres Vsetín, Brno - Vsetín, 2002, ISBN 80-86298-09-4
  • Baletka, L. a kol: Vsetín : město a čas, Vsetín, 2008, ISBN 978-80-904139-1-7
  • Ottův slovník naučný, heslo Vsetín. Sv. 26, str. 1062.

Pozri aj upraviť

Iné projekty upraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vsetín

Externé odkazy upraviť

Zdroj upraviť

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Vsetín na českej Wikipédii.
Mestá a obce okresu Vsetín

BrankyBystřičkaDolní BečvaFrancova LhotaHalenkovHorní BečvaHorní LidečHošťálkováHovězíHuslenkyHutisko-SolanecChoryněJablůnkaJanováJarcováKarolinkaKateřiniceKelčKladerubyKrhováKunoviceLačnovLeskovecLešnáLhota u VsetínaLidečkoLiptálLoučkaLužnáMalá BystřiceMikulůvkaNový HrozenkovOznicePodolíPolicePoličnáPozděchovPrlovProstřední BečvaPržnoRatibořRožnov pod RadhoštěmRůžďkaSeninkaStřelnáStřítež nad BečvouŠtudlovÚstíValašská BystřiceValašská PolankaValašská SeniceValašské MeziříčíValašské PříkazyVelká LhotaVelké KarloviceVidčeViganticeVsetínZašováZděchovZubří