Marihuana

Marihuana (iné názvy: ganja, tráva, šun, šuník, šunes, špan, weed, zelené, šiška, mariška, konope, fumo, fono, ploštica, zaza, vlajka) je droga zložená z usušených listov, plodov alebo kvetov konope (Cannabis sp.). Najdôležitejšou účinnou látkou je δ-9-tetrahydrokanabinol (THC), ktorý tvorí cca 1 % rastliny.

Usušené šišky konopy

List konope

Konope

Psychoaktívne zložky

Listy a stonky majú menší obsah aktívnych látok. Šišky obsahujú najväčší podiel v rastline. Semienka neobsahujú aktívnu látku THC. Taktiež samičie rastliny obsahujú viac aktívnych látok ako samčie.

Marihuana obsahuje viac ako 460 známych zlúčenín, z nich 60 má 21-uhlíkovú štruktúru typickú pre kanabinoidy. Psychicky najaktívnejší kanabinoid je tetrahydrokanabinol. Kanabinoidy sú rozpustné v alkohole a v tukoch.

Tetrahydrokanabinol

Chemický vzorec δ-9-tetrahydrokanabinolu

Základná účinná látka obsiahnutá v marihuane je δ-9-tetrahydrokanabinol (THC, v inom systéme δ1-trans-tetrahydrokanabinol, bežne zaužívané pomenovanie tetrahydrokanabinol). Spravidla sa obsah THC pohybuje od 0,01 % – 2 % (sinsemilla - rastlina bez semien okolo 10 % a viac). Obsah závisí aj od toho, či zmes obsahuje iba šišky alebo aj listy rastliny. V organizme sa aktívne δ-9-tetrahydrokanabinol rozkladá na dva hlavné metabolity 11-hydroxy-tetrahydrokanabinol a 1-nor-9-karboxy-δ-9-tetrahydrokanabinol. Tieto látky sa rozpúšťajú v tukoch a preto pretrvávajú v organizme aj dlhšiu dobu po užití. Pri dlhšom skladovaní môže marihuana úplne stratiť THC.

Kanabidiol

Kanabidiol alebo (CBD) je bioprekurzorom terahydrokanabinolu. Pri biosyntéze v bunkách rastlín je CBD medzistupňom pri tvorbe THC.

Taktiež sa vyskytuje takmer vo všetkých odrodách konope. Obsah látky v rastline sa pohybuje od stopového množstva až po zhruba 95 % prítomných kanabinoidov. Nemá psychoaktívne účinky, má sedatívne, analgetické, antibiotické a tiež antipsychotické vlastnosti. CBD má tlmivé účinky a pôsobí proti účinkom THC a odďaľuje začiatok pôsobenia THC. Šľachtené odrody bohaté na CBD sa používajú v medicíne (v zahraničí) na liečbu a zmiernenie symptómov sklerózy multiplex, Alzheimerovej choroby a iných neurologických ochorení.

Kanabinol

Kanabinol alebo (CBN) je degradačný produkt THC. Nie je produkovaný rastlinou, prirodzene sa v nej nevyskytuje. Čerstvé vzorky marihuany ho obsahujú minimum, ale zlé uskladnenie alebo výroba hašiša z marihuany môže spôsobiť oxidáciu THC na CBN. Čisté formy CBN majú najviac 10 % psychoaktivity THC. CBN pôsobí hlavne na orientáciu a jej stratu.

Tetrahydrokanabivarín

Tetrahydrokanabivarín (THCV) je propylderivát THC. Na aromatickom kruhu naviazaný pentylový reťazec s piatimi uhlíkmi je nahradený propylovým reťazcom s troma uhlíkmi. Tieto propylové canabinoly boli identifikované v niekoľkých druhoch v juhovýchodnej a strednej Ázie a Afriky. Pôsobenie na človeka je málo preskúmané.

Kanabichromém

Kanabichromém alebo (CBC) je ďalší kanabinoid, i keď sa v rastline nachádza v menšej koncentrácii ako CBD alebo THC. Jeho obsah neprekračuje 20 % celkových kanabinoidov. Nemá psychotropné účinky na človeka, ale jeho prítomnosť umocňuje pôsobenie THC.

Charakteristika podľa regiónov

Západoafrická a karibská marihuana

Západoafrická a karibská marihuana je po skosení zelená, počas sušenia zhnedne. Je dobre lisovateľná vďaka vysokému obsahu živičných látok. Pri spracovaní sa plodnaté a kvetnaté časti rastliny drvia, semená sú tmavohnedej farby. Karibské prípravky sú obvykle horšej kvality, pretože obsahujú veľa stonkových častí.

Severoafrická marihuana

Severoafrická marihuana je svetlo zelená, prípadne žltá. Je nadrobno nasekaná rastlinná drť, ktorá obsahuje semená a stonkové časti.

Juhoamerická marihuana

V Južnej Amerike sa vyrába marihuana podobná karibskej, teda horšej kvality, obsahujúca viac vláknitých častí a menej oleja.

Indická marihuana

Indická marihuana má tri bežné typy:

• hnedá farba, veľmi lepkavá a obsahuje kvetné a plodnaté konce vetiev
• tmavo hnedá alebo tmavo zelená farba, podobná juhoafrickej konope
• zelená farba, zložená hlavne z listov

História

Vlákna zo stonky konopy

Prvé stretnutie človeka s marihuanou sa uskutočnilo asi v neolite, mladšej dobe kamennej. Skupiny neolitických ľudí sa začali usádzať a budovať si trvalé sídla a konope sa vyskytovala ako divoko rastúca rastlina.

Najstaršie dôkazy o používaní konopy pochádzajú z doby pred siedmimi tisíckami rokov v starom Babylone. Prvenstvo v pestovaní konopy mala Čína, najstarší historický dôkaz o využívaní konope sa našiel z doby neolitu v údolí Žltej rieky pred 6 500 rokmi. Využívali konopu hlavne na šaty, rybárske siete, laná. Konopné vlákna sa s rozvíjajúcim priemyslom stále ľahšie získavali.

Okrem vlákien Číňania využívali konopu aj pre jej semená. Spolu s ryžou, prosom a sójou boli jedným z najstarších používaných zrnín.

Pôvod názvu „marihuana“

Pôvod názvu „marihuana“ je spojený s obdobím začiatku 20. storočia v USA, kedy došlo k nárastu obáv z užívania tejto rastliny medzi mexickými prisťahovalcami. Samotný výraz „marihuana“ je odvodený od mexického ľudového označenia pre rastlinu konopa siata (lat. Cannabis sativa resp. Canabis sativa subsp. sativa resp. Canabis sativa subsp. sativa var. sativa). Toto označenie bolo často používané v americkej mediálnej kampani počas 30. rokov 20. storočia, ktorá mala za cieľ démonizovať marihuanu. Kampane viedli k vytvoreniu negatívneho obrazu tejto rastliny, čo následne viedlo k jej kriminalizácii. Dôležitú úlohu v tomto procese zohral Richard Nixon, ktorý počas svojej prezidentskej kampane a následného pôsobenia aktívne presadzoval „vojnu proti drogám“, pričom marihuana bola jednou z hlavných látok, proti ktorým bola táto vojna vedená.

Výskyt

Výskyt v organizme

Po vyfajčení jednej marihuanovej cigarety (joint) sa dá preukázať 40 % – 50 % THC v bunkových membránach, po 4 – 8 dňoch v krvi, 10 % – 20 % po 30 dňoch a 1 % po 48 – 138 dňoch v tukovom tkanive a vo vlasoch. Pri pravidelnom užívaní sa účinná látka THC hromadí v organizme.

Testy na obsah THC v krvi sú náročné a drahé. Jeden test stojí približne 100 €. Testy, ktoré sú schopné zistiť THC po jednom mesiaci stoja približne 133 – 166 € a trvajú okolo 18 hodín.

Vplyv na organizmus človeka vdychovaním spalín

Fyzické poruchy

• porucha rastu ^{[chýba zdroj]}
• znižovanie imunitného potenciálu ^{[chýba zdroj]}
• poškodzovanie dýchacej sústavy ^{[chýba zdroj]}

Pohlavné determinácie

Marihuana výrazne ovplyvňuje dozrievanie spermií.^{[chýba zdroj]} Viaže sa na mužský pohlavný hormón testosterón a spôsobuje jeho degradáciu.^{[chýba zdroj]} Je takisto spojovaná s predčasnými pôrodmi, poškodením plodu počas tehotenstva a s menštruačnými problémami. ^{[chýba zdroj]}

Nervové determinácie

THC sa viaže na postsynaptické receptory centrálnej nervovej sústavy a spôsobuje spomalenie synaptického prenosu.^{[chýba zdroj]}

Následky používania

Dopady zriedkavejšieho používania	Dopady chronického užívania	Vedľajšie príznaky
znížená kapacita vnímania a porozumenia sťaženie koncentrácie, apatia zmeny nálad sťažené dýchanie predĺženie reakčného času zmenená orientácia v čase a priestore impulzívne chovanie Pomalosť Únava Krvavé oči	znížená kapacita vnímania a porozumenia zhoršenie krátkodobej pamäti zvýšenie reakčného času zmenená orientácia v čase a priestore kolísanie nálad, chronická apatia Impotencia (lekársky potvrdené) u ľudí s predispozíciou k psychickým poruchám môže pôsobiť ako ich spúšťač	Ich výskyt a sila závisí hlavne od dĺžky doby užívania, psychiky jednotlivca a odrody rastliny. rozšírené zrenice červené oči, silne stimulujúce afrodiziakum zvýšená chuť na jedlo, hlavne sladké zvýšená spotreba tekutín sucho v ústach silný tlkot srdca Bolesti hlavy Točenie hlavy, Paranoja zmätenosť zvýšena frekvencia tepu

Metaanalýzou a skúmaním bola zistená súvislosť s užívaním marihuany v mladosti s paranojou, depresiou s samovražednými sklonmi v dospelosti.

Využitie^{[chýba zdroj]}

Medicína

Poznávanie mechanizmov účinkov „najzneužívanejšej“, tzv. mäkkej drogy – marihuany na ľudský organizmus viedlo pred takmer 20 rokmi k objaveniu 'endokanabinoidného systému /EKS/. Ľudský organizmus si sám produkuje, podobne ako iné narkotiká /napr. endorfíny/ svoju "vlastnú marihuanu".

Fľaša s cannabis

Podobne ako sa počas evolúcie vyvinul imunitný systém ako ochrana voči mikróbom, vznikol aj menej známy endokanabinoidný systém. Aktivuje sa v prípade poškodenia mozgu pri traume mozgu, redukuje rozsah mozgového edému, má dôležitú ochrannú úlohu vo vývoji pečeňovej encefalopatie /ta je súčasťou cirhózy/, roztrúsenej sklerózy, Alzheimerovej a Parkinsonovej choroby a iných neurologických ochorení. Spoluzodpovedá však aj za vznik závislosti na niektorých návykových látkach, ale regulácie energetickej rovnováhy človeka, príjmu potravy a telesnej hmotnosti čo získava na dôležitosti v dnešnej epidémii nadváhy a obezity! Získal svoj názov od rastliny konope /Cannabis sp./. Už od staroveku sa usušené a rozomleté listy, plody alebo šišky tejto rastliny používajú pre ich analgetické a euforické účinky ako návyková látka marihuana. Najstaršie dôkazy sú z doby pred 7 tisíckami rokov v starom Babylone. Účinnými psychoaktívnymi látkami, ktoré konope obsahuje sú lipofilné alkaloidy, nazývané kanabinoidy. Tie pôsobia v ľudskom tele prostredníctvom aktivácie 2 typov kanabinoidných receptorov CB1 a CB2 /CB, z angl. cannabinoid/.

Predklinickými štúdiami na zvieratách sa dokázalo, že CB1 receptory sú exprimované centrálne, v rôznych oblastiach mozgu zodpovedajúcimi za kontrolu chuti do jedla, ale aj periférne, v kostrovom svalstve, tukovom tkanive a pečeni. Aktivácia týchto receptorov má celkový anabolický efekt na organizmus. Dochádza k narušeniu energetickej rovnováhy. Na úrovni CNS dochádza okrem účinkov na psychiku v širšom zmysle slova, aj k ovplyvneniu energetickej rovnováhy so zvýšenou chuťou do jedla. Za normálnych okolností sa po najedení znižuje hladina našich endokanabinoidov a naopak, zvyšuje počas hladovania. Táto skutočnosť je v súčasnosti predmetom záujmu medicínskeho výskumu.^{[chýba zdroj]}

Význam stimulácie CB2 receptorov je viac menej neznámy. Sú prevažne súčasťou membrán bielych krviniek.

Prirodzenými aktivátormi, agonistami týchto receptorov sú látky telu vlastné – endokanabinoidy – odvodené od kyseliny arachidonovej s autokrinno-parakrinnými účinkami – anandamid a 2-arachidonylglycerol. Pozoruhodné je, že aktivita EKS je za normálnych okolností nízka. Endokanabinoidy sa syntetizujú za normálnych okolností na požiadanie a hneď podliehajú rýchlej degradácii. Stimulácia je teda iba krátkodobá a obmedzená na tie bunky a tkanivá, ktoré boli vystavené stresu a zvyčajne končí, keď sa organizmus z prechodného nerovnovážneho stavu zotaví. Niektoré chronické patologické stavy ako napr. dlhotrvajúci nadmerný príjem potravy. alkoholu alebo fajčenie marihuany resp.nikotínu vedú k dlhotrvajúcej a nadmernej stimulácii EC systému, a z toho vyplývajúce psychotropné ale aj mnohé metabolické a vaskulárne dôsledky.

Exogénny príjem kanabinoidov významne ovplyvňuje činnosť celého organizmu aj prostredníctvom uvedených receptorov ako súčasti endokaninoidného fyziologického systému ľudského organizmu.

Semienka sú bohaté na mastné kyseliny ovplyvňujúce náš prirodzene sa vyskytujúci endokanabinoidný fyziologický systém. Obsahujú aj vyše 30 % oleja a vysoké množstvo aminokyselín a minerály ako horčík, fosfor, draslík, síru. Je dobrým zdrojom mangánu, zinku, vápniku železa a vitamínu A. Pre svoju koncentráciu živín je ďaleko cennejšia ako sója. Obsahuje 25 % dobre stráviteľných bielkovín. Semená môžu byť použité ako vhodná bielkovinová náhrada za mäso pre vegetariánov. Na rozdiel od sóje obsahuje konopné semienko methionín a neobsahuje inhibítor trypsínu.

Konope spôsobuje úľavu a má utišujúce účinky (podobne ako napríklad kodeín). V USA a Kanade, ale aj v iných štátoch, sa už oficiálne predpisuje na liečbu rôznych chorôb. Používa sa aj pri liečbe AIDS (liek Marinol). Pacient trpiaci vírusom HIV stráca potrebu dopĺňať tekutiny. Pri fajčení marihuany sa zvyšuje nárok na vodu. Ďalej je veľmi účinná pri potláčaní vedľajších znakov chemoterapie ako napríklad zvracanie. THC taktiež výrazne umocňuje účinok opiátov používaných proti bolesti. V kombinácii THC a opiátových liekov proti bolesti (morfium, fentanyl) stačí niekoľkonásobne menšie množstvo opiátu, čo výrazne zlepšuje kvalitu liečby, nakoľko opiáty majú veľa vedľajších účinkov. Bolo vedecky potvrdené, že marihuana dokáže ničiť rakovinové bunky.

Výťažky z konopy obsahuje ústny sprej Sativex, je účinný pre ľudí so sklerózou, zmierňuje stuhnutosť a kŕče.

Interakcie

Zvyšuje riziko sedácie s inými liekmi, ktoré majú sedatívny účinky na centrálny nervový systém. Patria medzi ne anxiolytiká, hypnotiká, všetky anastetiká, antihistaminiká a alkohol.

Priemysel

Hoci je dnes marihuana známa hlavne pre svoje psychotropné účinky, konope je priemyselne veľmi významná rastlina. Nachádza uplatnenia v rôznych odvetviach.

• Využíva sa v textilnom priemysle, kde sa konopné vlákna používajú na výrobu oblečenia, hlavne v kombinácii s ľanom.
• V papiernictve, kde sa vyrába konopný papier, ktorý tvoril do roku 1883 3/4 celkovej produkcie papiera.
• Dá sa z nej destilovať benzín, ktorý je pre prírodu oveľa čistejší.
• Vyrábajú sa z nej konopné laná, ktoré sú veľmi pružné a pevné.
• Veľké uplatnenie v stavebníctve, ako izolačná látka.
• Využitie v kozmetike, pridáva sa do šampónov, kondicionérov a masážnych olejov.

Marihuana ako droga

Fajčenie marihuany

Marihuana je najčastejšia mäkká droga, ktorá je rozšírená po celom svete. Hlavnými konzumentmi sú ľudia vo veku od 15 do 25 rokov.^{[chýba zdroj]} Široká verejnosť usudzuje, že aj keď marihuana nie je pre človeka smrteľne nebezpečná, môže tvoriť podobne ako alkohol most ku tvrdším drogám ako sú extáza, pervitín, heroín alebo kokaín.

Pri prvej konzumácii sa marihuana prejavuje veľmi individuálne. Niektorí konzumenti pociťujú ospalosť, sucho v ústach alebo eufóriu, ktorú zvyčajne zažívajú pravidelnejší konzumenti. Aj doba účinku je individuálna, ale priemerne to je 1 – 5 hodín.

Obvyklé účinky vyvolané marihuanou sú:

• zmenené vnímanie času, priestoru a osôb
• eufória, pocit šťastia a veselosť
• nesúvislý tok myšlienok a reči
• zaostrenie zmyslov
• niekedy únava, ťažkopádnosť, závraty a sucho v ústach
• zrakové halucinácie (pri väčších dávkach)
• sluchové halucinácie (pri väčších dávkach)
• hmatové halucinácie (pri veľmi vysokých dávkach)

Spôsob užívania

Sú rôzne spôsoby prípravy a užívania. Pri fajčení sa účinok prejaví po 1 – 10 minútach a trvá 1 – 4 hodiny. Ak sa marihuana pridáva ako prísada do jedál, účinok sa prejaví po 30 – 60 minútach, a trvá 2 – 6 hodín.

Fajčenie

Marihuana sa fajčí samostatne, alebo v zmesi s tabakom. Cigareta s marihuanou sa nazýva aj joint. Iný spôsob fajčenia marihuany je aj pomocou improvizovanej alebo špeciálnej vodnej fajky zvanej bong alebo bongo. Používa sa aj malá fajočka.

Rovnako ako každý iný dym, aj marihuanový dym pľúca poškodzuje, čo umocňuje i spôsob inhalácie, pri ktorej je dym v pľúcach niekoľko sekúnd zadržiavaný pre zvýšenie efektivity užitia. V porovnaní s tabakom obsahuje marihuana niekoľko-násobne viac dechtu,^{[chýba zdroj]} aj keď podľa výsledkov štúdie vedcov z Kalifornskej univerzity v Los Angeles jej fajčenie nezvyšuje riziko rakoviny pľúc.

Joint

Ručne balené cigarety s marihuanou, tzv. jointy

Joint je ručne vyrobená marihuanová cigareta. Skladá sa z papierika (prípadne z ochuteného tabakového listu tzv. "Blunt"), filtra (tvrdý papier, najčastejšie roh zo škatuľky cigariet), tabaku a marihuany. Do jointu sa najbežnejšie pridáva tabak a marihuana (hlavne samičie kvety) v rôznych pomeroch. Joint sa však môže skladať buď iba z marihuany, alebo z marihuany a hašišu.

Vaporizácia

Vaporizovanie marihuany je proces, pri ktorom sa rastlina alebo jej extrakty zahrievajú na teplotu, ktorá umožňuje uvoľňovanie účinných látok, ako sú kanabinoidy a terpény, bez toho, aby došlo k spaľovaniu materiálu. Tento spôsob konzumácie je považovaný za menej škodlivý v porovnaní s fajčením, pretože pri vaporizácii nevznikajú škodlivé produkty spaľovania, ako je decht alebo oxid uhoľnatý. Výskumy ukazujú, že vaporizácia môže významne znížiť riziko respiračných problémov spojených s fajčením marihuany, čo z nej robí bezpečnejšiu alternatívu pre dlhodobých užívateľov marihuany. Tým, že sa zabraňuje spaľovaniu, vaporizácia minimalizuje vznik toxických vedľajších produktov, ktoré sú prítomné pri fajčení​. Proces vaporizácie totižto výrazne znižuje vdychovanie škodlivých vedľajších produktov, ako sú dráždivé látky a potenciálne karcinogény, ktoré sa zvyčajne vytvárajú pri fajčení. Vaporizácia pri nižších teplotách umožňuje selektívne extrahovať terapeutické zložky, ako sú THC, CBD a iné kanabioidy, a zároveň minimalizovať expozíciu škodlivým látkam spojeným so spaľovaním.

Iné spôsoby fajčenia

Hlavná psychoaktívna látka – THC – je rozpustná v tukoch a alkohole, čo umožňuje marihuanu prijímať vo forme jedál a nápojov. Najčastejšími požívatinami v ktorých sa marihuana objavuje sú mlieko, koláče, maslo alebo alkoholické nápoje. Pri požívaní marihuany touto cestou je hrozba predávkovania vyššia než pri jej fajčení.

Závislosť

Miera možnej závislosti na marihuane sa vo všeobecnosti považuje za ľahkú a významne slabšiu než napr. závislosť na tabaku, alkohole, kokaíne alebo heroíne, ale trochu silnejšiu ako závislosť na psilocybíne, meskalíne, LSD a MDMA. Relatívne rozšíreným názorom je, že fyzická závislosť na marihuane nevzniká, ale tento názor možno považovať za zjednodušujúci, pretože vzhľadom k spoločným patobiologickým mechanizmom vzniku závislostí od mäkkých a tvrdých drog, alkoholu, nikotínu, ale aj tučných opulentných jedál a pod., možno tvrdiť, že závislosti všetkého druhu majú veľký vplyv na fungovanie organizmu.

Článok v britskom lekárskom časopise The Lancet priniesol zhodnotenie závislostí na rôznych látkach v škále od 0 (žiadna závislosť) do 3 (maximálna závislosť), kde psychická závislosť na marihuane získala hodnotu 1,7 a fyzická závislosť hodnotu 0,8.

Užívatelia závislí na marihuane pri prerušení jej užívania reportujú mimoiného nespavosť, nervozitu, stratu chuti k jedlu, podráždenosť a hnev. Tieto symptómy sú len mierne a obvykle trvajú 2 – 4 dni.

Otrava

Pri otrave dochádza k poruchám vedomia. Smrť predávkovaním marihuanou alebo THC v jeho prírodnej forme nebola u človeka nikdy zaznamenaná. Smrteľná dávka THC podľa všetkého presahuje jeho účinnú dávku viac než 1000-násobne.

Rastliny používané v marihuane

konopa siata (Cannabis sativa)

Marihuana je najčastejšie zmes rastlín konopa siata (Cannabis sativa) a konopa hašišová (Cannabis indica) patriacich do čeľade Cannabaceae.

Konopa je jednoročná, dvojdomá rastlina pestovaná skoro výlučne zo semien. Koreňový systém je slabo vyvinutý, hlavný koreň dosahuje dĺžku 40 cm. Kvety samičích jedincov sú žlté až červenkasté, rastlina je svetlejšia ako samčia. Stavba samičej rastliny je pevnejšia, súkvetia tvoria mohutné šišky a husto obrastajú konce stonky.

Konopa siata

Konopa siata (lat. Cannabis sativa resp. Canabis sativa subsp. sativa resp. Canabis sativa subsp. sativa var. sativa) je druh (resp. poddruh/odroda konopy siatej) najčastejšie používaný v priemysle pre svoj nízky obsah omamných látok (THC <0,3%). Zhruba 4 m vysoké rastliny so silnou vláknitou stonkou sú rozšírené po celej Európe, Amerike a Ázii. Semená sú spravidla jednofarebné, sivo biele až svetlo hnedé. Z konopnej stonky sa získava vlákno, z ktorého sa tká textil a tiež veľmi pevné námorné laná. Pestuje sa v Európe, Ázii a severnej Amerike.

Konopa hašišová

Konopa hašišová (lat. Cannabis indica resp. Canabis sativa subsp. indica resp. Canabis sativa subsp. indica var. indica) je druh (resp. v závislosti od systému poddruh/odroda konopy siatej) využívaný hlavne ako droga pre svoj vysoký obsah THC (niektoré hydroponické odrody a druhy môžu dosiahnuť aj nad 20% THC). Nízke rastliny, dorastajú do 1 m výšky. Sú veľmi husté, stonka nie je tak vláknitá. Sú silno rozdvojené a majú husto posadené listy. Samčie kvetenstvo je husto žľaznaté, semená v dobe zrelosti samé odpadávajú. Druh má vysoko omamné účinky, pretože obsah THC je vyšší ako pri iných druhoch a pestuje sa iba na tento účel.

Konopa rumovisková

Konopa rumovisková (lat. Cannabis ruderalis resp. Cannabis sativa subsp. ruderalis/Cannabis sativa subsp. spontanea resp. Canabis sativa subsp. sativa var. spontanea) je druh (resp. poddruh/odroda konopy siatej), ktorý rastie divoko a plane. Sú to veľmi malé rastlinky, vysoké asi do 60 cm. Majú tenkú vláknitú stonku s riedkymi listami. Listy sú však veľké. Semená sú na povrchu mozaikovité. Tento druh sa vyznačuje veľmi skorým kvitnutím, nezávisle od okolitých podmienok. Tento druh je burinatý, vyskytuje sa na rumoviskách, neobrábaných poliach a na lúkach. Obsah omamných látok je kolísavý, mierny, niekedy až minimálny (max. THC <5%). Vyskytuje sa hlavne v strednej a južnej Európe, južnom Rusku, na Urale, v Malej a Strednej Ázii.

Zákon

Na Slovensku je trestné pestovať marihuanu. V niektorých krajinách je špecifické používanie, pestovanie a distribúcia legalizovaná.

Slovenský zákon týkajucí sa marihuany je momentálne jeden z najprísnejších v EU. Paradoxom však je, že podľa analýzy Nadácie otvorenej spoločnosti je pomer stíhaných užívateľov oproti dílerom približne 77 percent k 23. V roku 2010 bolo preto založené občianske združenie dekriminalizacia.sk, ktoré požaduje legislatívnu zmenu vo forme väčšej právnej ochrany užívateľov.

Hašiš

Hašiš

Slovo hašiš je arabského pôvodu a znamená tráva. Je to extrahovaná živica predovšetkým z konopy hašišovej. Živica je žltá až tmavohnedá hmota, ktorá sa získava rôznymi tradičnými technologickými postupmi. V Indickom hašiši je obsah živice vysoký. Najrozšírenejší v Európe je marocký hašiš, ktorý je trvanlivý 2 – 3 roky.

Hašiš sa takisto ako marihuana fajčí, môže sa však pridať do jedla. Účinky sú 5 – 8-krát (50 – 70 percent) silnejšie ako pri marihuane. Pri vyšších dávkach sa prejavujú pseudohalucinácie a poruchy priestorového vnímania.

Iné projekty

Biologický portál

Commons

Wikislovník

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Marihuana
• Wikislovník ponúka heslo Marihuana

Zdroje a externé odkazy

• Addiction Biology Volume 13 Issue 2 , (June 2008)^{[nefunkčný odkaz]} Cannabis and psychiatric disorders: it is not only addiction (p 264 – 275) The endogenous cannabinoid system and drug addiction: 20 years after the discovery of the CB1 receptor (p 143 – 146) The pharmacology of the endocannabinoid system: functional and structural interactions with other neurotransmitter systems and their repercussions in behavioral addiction (p 160 – 187) Cannabis reinforcement and dependence: role of the cannabinoid CB1 receptor (p 188 – 195) The role of CB1 receptors in psychostimulant addiction (p 225 – 238) Puberty as a highly vulnerable developmental period for the consequences of cannabis exposure (p 253 – 263)