Otvoriť hlavné menu

Lev jaskynný[1] alebo jaskynný lev[2] (lat. Panthera spelaea) je vyhynutý druh mačkovitej šelmy z rodu Panthera, ktorý sa vyvinul v Európe pravdepodobne pred menej ako 600 000 rokmi. Fylogenetická analýza vzoriek fosílnych kostí ukázala, že je veľmi odlišná a geneticky izolovaná od moderného leva (Panthera leo) vyskytujúceho sa v Afrike a Ázii.[3] Analýza morfologických rozdielov a mitochondriálnych údajov podporuje taxonomické uznanie leva jaskynného ako samostatný druh, ktorý sa od leva odčlenil asi pred 1,9 miliónmi rokov.[4][5]Najstaršie známe fragmenty kostí boli vykopané v Jakutsku a rádiokarbónovou metódou boli datované na aspoň 62 400 rokov. Vyhynul asi pred 13 000 rokmi.[6]

Panthera spelaea
0.1 – 0.011 mil.
Panthera leo spelaea in Vienna.jpg
Kostra v Naturhistorisches Museum Wien
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Panthera spelaea
Goldfuss, 1810
Synonymá
Panthera leo spelaea M. Boule & L. De Villeneuve, 1927
Panthera leo vereshchagini Baryshnikov & Boeskorov, 2001
Cave lion range.png
červenou je zobrazený maximálny areál rozšírenia Panthera spelaea, modrou Panthera atrox a zelenou Panthera leo
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Ľudia v neskorom paleolite lovili jaskynné levy pre ich kožušinu a možno prispeli aj k ich vyhynutiu.[7]

TaxonómiaUpraviť

Niekoľko autorov považovalo Panthera spelaea za poddruh moderného leva púšťového a preto sa označuje aj ako Panthera leo spelaea.[8][9][10][3] Výsledky z morfologických štúdií však poukazujú na to, že sa odlišuje v anatómii lebky a zubov čo zdôvodňuje špecifický stav Panthera spelaea[11][12]. Toto hodnotenie podporujú aj výsledky fylogenetických štúdií[13][4][5].

V roku 2001 bol navrhnutý poddruh P. spelaea vereshchagini pre sedem exemplárov nájdených na Sibíri a Yukone, ktoré majú menšie lebky a zuby ako priemerný jedinec P. spelaea[14]. Genetická analýza pomocou starej DNA neposkytla žiadny dôkaz o odlišnom stave poddruhu; DNA znaky z P. spelaea z Európy a Aljašky boli nerozoznateľné, čo svedčí o jednej veľkej panmiktickej populácii[4].

Jeden autor považoval jaskynného leva za príbuzného tigra na základe porovnania tvaru lebky a navrhol vedecký názov Panthera tigris spelaea[15].

EvolúciaUpraviť

Lev jaskynný sa vyvinul v neskorej glaciálnej dobe sál alebo ém z druhu P. fossilis, ktorý sa prvýkrát objavil v Eurázii asi pred 700 000 rokmi[3]. Pozostatky kostry P. spelaea vykopané v Poľsku boli rádiokarbónovým datovaním medzi skorým a neskorým vistulanovým zaľadnením a sú staré medzi 109 000 a 57 000 rokov[17]. V Eurázii vyhynul medzi 14 900 a 14 100 rokmi a prežil v Beringii až do obdobia pred 13 800 až 13 300 rokmi, ako ustúpilo zaľadnenie vistulan.[6]

Údaje o sekvenciách z mitochondriálnej DNA z fosílnych pozostatkov jaskynného leva ukazujú, že Panthera leo atrox reprezentuje sesterskú skupinu P. spelaea a pravdepodobne vznikol, keď sa skorá populácia P. spelaea stala izolovanou na juh od Kordillerského ľadovcového štítu pred asi 340 000 rokmi[4]. Nasledujúci kladogram ukazuje genetický vzťah medzi P. spelaea a inými veľkými mačkami[5].



Felis catus 




Neofelis nebulosa 





Panthera tigris sondaica



Panthera tigris tigris 





Panthera onca 




Panthera uncia 





Panthera pardus 



Panthera pardus orientalis 






Panthera leo leo 



Panthera leo melanochaita




Panthera spelaea 









OpisUpraviť

 
Nákres kostry.
 
Nástenné kresby v jaskyni Lascaux.

Lev jaskynný je známy z paleolitických jaskynných malieb, sôch zo slonoviny a hlinených figúriek. Tieto archeologické artefakty naznačujú, že sa mohli používať v paleolitických náboženských rituáloch[18][19]. Kresba vo francúzskej Chauvetovej jaskyni, ktorá sa odhaduje na 30 000 rokov, zobrazuje spolu dva jaskynné levy. Ten, ktorý je v popredí, je o niečo menší ako ten v pozadí, ktorý bol nakreslený s mieškom a bez hrivy[20]. To naznačuje, že samcom úplne chýbala hriva, alebo ich mali veľmi malú[6].

Pred oddelením sa z Panthera leo, boli jaskynné levy považované za jeden z najväčších poddruhov leva. Kostra dospelého samca nájdená v roku 1985 v blízkosti Siegsdorfu v Nemecku mala výšku ramena približne 1,2 m a dĺžku tela 2,1 m bez chvosta, podobnú veľkosť ako veľké súčasné levy. Veľkosť tohto samca bola prekročená inými jedincami. To naznačuje, že P. spelaea môže byť o 10% väčší ako súčasné levy, ale menší ako skorší Panthera fossilis alebo neskorší Panthera atrox[21]. Ako aj u súčasných levov, samice boli menšie ako samci[22].

V roku 2016 bola nájdená srsť v blízkosti rieky Malý Aňuj. Tá bola prostredníctvom analýzy DNA identifikovaná ako srsť jaskynného leva. Porovnanie so srsťou súčasného leva odhalilo, že jaskynný lev mal srsť pravdepodobne podobnej farby ako súčasný lev, hoci mierne svetlejšiu. Okrem toho sa predpokladá, že jaskynný lev mal veľmi hrubú a hustú spodnú srsť, ktorá obsahovala uzavreté a stlačené žlté až biele zvlnené chlpy s menším objemom tmavších ochranných chĺpkov, ako prípadnú adaptáciu na klímu doby ľadovej.[23]

RozšírenieUpraviť

Lev jaskynný vytvoril súvislú populáciu z Európy až na Aljašku skrz Beringiu, zaniknutú súš v Beringovom prielive[24]. Areál rozšírenia siahal z Pyrenejského polostrova, Juhovýchodnej Európy, Veľkej Británie, Strednej Európy, Východoeurópskej nížiny a väčšiny severnej Eurázie do Kanady a na Aljašku. Najstaršie známe skameneliny boli vykopané v severovýchodnom Jakutsku a boli datované na vek 62 400 rokov. Najmladšie známe skameneliny sú datované na 11 925 rokov a našli sa blízko mesta Fairbanks na Aljaške[6]. Články prstov vykopané v španielskom jaskynnom komplexe La Garma boli rádiokarbónovou metódou datované na 14 300 až 14 000 rokov [23]. Na Slovensku boli pozostatky lebky, stehennej kosti a panvy vykopané v desiatich krasových jaskyniach v kopcovitých a horských oblastiach v nadmorských výškach 240 až 1313 m[25]. V Jakutskej jaskyni sa kosti P. spelaea našli spolu s ostatkami ľudí, vlka, sobov, pleistocénneho koňa a rýb vo vrstve starej 13 200 až 21 500 rokov[26]. V roku 2008 sa v blízkosti rieky Malý Aňuj na Čukotke objavil dobre zachovalý dospelý exemplár, ktorý si zachoval niekoľko zhlukov chlpov[27].

ObjavyUpraviť

P. spelaea prvýkrát opísal nemecký paleontológ Georg August Goldfuss v roku 1810 pod binomickým menom Felis spelaea. Jeho prvá fosílna lebka bola vykopaná v jaskyni v južnom Nemecku. Výskum naznačuje, že sa môže pochádzať z obdobia würm[28][29][6][3].

V roku 2015 boli v blízkosti rieky Ujandina v Jakutsku na Sibíri objavené dve zmrazené mláďatá jaskynných levov v permafroste, datované na 25 000 až 55 000 rokov[30][31][32]. Výsledky výskumu naznačujú, že mláďatá boli v čase úmrtia sotva jeden týždeň staré, pretože ich mliečne zuby úplne nevypadli. Ďalšie dôkazy ukazujú, že mláďatá boli ukryté v brlohu, kým neboli dosť staré na to, aby sa pripojili k svorke. Výskumníci si myslia, že mláďatá boli uväznené a zabité zosuvom pôdy, a ich pozostatky sa dobre zachovali pri nedostatku vzduchu. Druhá expedícia na miesto, kde boli nájdené mláďatá, bola naplánovaná na rok 2016 v nádeji, že sa nájdu pozostatky tretieho mláďaťa alebo matky.[33]

V roku 2017 bol v Jakutsku na brehu rieky Tirechťach, prítok rieky Indigirka, nájdený ďalší zmrazený exemplár, ktorý bol považovaný za mláďa leva. Jedinec dostal meno „Boris“[34] a bol považovaný za o niečo starší ako mláďatá z roku 2015. Odhaduje sa, že v čase svojej smrti bol starý približne jeden a pol až dva mesiace[35]. V roku 2018 sa v lokalite vzdialenej 15 m našlo ďalšie mláďa. Dostalo meno „Spartak“, v čase smrti bolo staré približne mesiac a zomrelo asi pred 50 000 rokmi, a predpokladá sa, že ide o súrodenca mláďaťa menom „Boris“.[34]

PaleobiológiaUpraviť

 
Jaskynný lev so sobom. Autor maľby Heinrich Harder[36].

Jaskynné levy obývali otvorené prostredia ako mamutiu step a tajgu. Veľké množstvá ich pozostatkov sa vykopali v jaskyniach, kde sa našli aj kosti hyeny jaskynnej, medveďa jaskynného a paleolitických artefaktov[37][38]. Pravdepodobne bol samotárskym lovcom[39].

Izotopové analýzy vzoriek kostného kolagénu extrahovaných z fosílií ukazujú, že sa živili hlavne mláďatami jaskynných medveďov, sobmi a ďalšími jeleňovitými, ktorí boli hlavnou zložkou ich stravy. Neskoršie jaskynné levy lovili predovšetkým soby, až na pokraj lokálneho vyhynutia alebo vyhynutia oboch druhov[40]. Ďalšie možné druhy koristi boli jeleň obrovský, jeleň lesný, pižmoň severský, Bison priscus, mladé nosorožce srstnaté a mladé mamuty[6]. Pravdepodobne súťažil o korisť s európskym leopardom Panthera pardus spelaea[41].

ReferencieUpraviť

  1. TIBENSKÝ, Ján. Slovensko. Zost. Ján Tibenský a kol. Zost. archeolog. části Ján Dekan: Dejiny. [s.l.] : Obzor, 1971. 896 s. S. 11.
  2. NOVOTNÝ, Bohuslav. Encyklopédia archeológie. [s.l.] : Obzor, 1986. 1028 s. S. 697.
  3. a b c d BURGER, J.; ROSENDAHL, W.; LOREILLE, O.. Molecular phylogeny of the extinct cave lion Panthera leo spelaea. Molecular Phylogenetics and Evolution, 2004, s. 841–849. Dostupné online [cit. 2011-12-17]. DOI10.1016/j.ympev.2003.07.020. PMID 15012963.
  4. a b c d Phylogeography of lions (Panthera leo ssp.) reveals three distinct taxa and a late Pleistocene reduction in genetic diversity. Molecular Ecology, 2009, s. 1668–1677. Dostupné online. DOI10.1111/j.1365-294X.2009.04134.x. PMID 19302360.
  5. a b c Mitogenomics of the Extinct Cave Lion, Panthera spelaea (Goldfuss, 1810), Resolve its Position within the Panthera Cats. Open Quaternary, 2016, s. 4. DOI10.5334/oq.24.
  6. a b c d e f Extinction chronology of the cave lion Panthera spelaea. Quaternary Science Reviews, 2011, s. 2329–2340. DOI10.1016/j.quascirev.2010.04.023.
  7. Marián Cueto , Edgard Camarós, Pedro Castaños, Roberto Ontañón, Pablo Arias. Under the Skin of a Lion: Unique Evidence of Upper Paleolithic Exploitation and Use of Cave Lion (Panthera spelaea) from the Lower Gallery of La Garma (Spain). PLOS, 2016 DOI: 10.1371/journal.pone.0163591
  8. Kurtén, B., 1968. Pleistocene Mammals of Europe. Weidenfeld and Nicolson, London.
  9. Hemmer, H.. Untersuchungen zur Stammesgeschichte der Pantherkatzen (Pantherinae) Teil 3. Zur Artgeschichte des Löwen Panthera (Panthera) leo (Linnaeus, 1758). Veröffentlichungen der Zoologischen Staatssammlung 17, 1974, s. 167–280. Dostupné online.
  10. Turner, A.. Dental sex dimorphism in European lions (Panthera leo L.) of the Upper Pleistocene: palaeoecological and palaeoethological implications. Annales Zoologici Fennici, 1984, s. 1–8.
  11. Spassov, N., Iliev, N.. Proceedings of the International Symposium VI. Thracia Pontica : [s.n.], 1994. Animal remains from the submerged Late Eneolithic – early Bronze Age settlements in Sozopol (South Bulgarian Black Sea Coast), s. 287–314.
  12. Sotnikova, M., Nikolskiy, P.. Systematic position of the cave lion Panthera spelaea (Goldfuss) based on cranial and dental characters. Quaternary International, 2006, s. 218–228. DOI10.1016/j.quaint.2005.03.019.
  13. Phylogeny of the great cats (Felidae: Pantherinae), and the influence of fossil taxa and missing characters. Cladistics, 2008, s. 977–992. DOI10.1111/j.1096-0031.2008.00226.x.
  14. The Pleistocene cave lion, Panthera spelaea (Carnivora, Felidae) from Yakutia, Russia. Cranium, 2001, s. 7–24. Dostupné online.
  15. Groiss, J. Th.. Der Höhlentiger Panthera tigris spelaea (Goldfuss). Neues Jahrbuch für Geologie und Paläontologie, 1996, s. 399–414.
  16. Chauvet, J.-M.; Brunel, D. E.; Hillaire, C.. Dawn of Art: The Chauvet Cave. The oldest known paintings in the world. New York : Harry N. Abrams, 1996.
  17. Marciszak, A., and Stefaniak, K.. Two forms of cave lion: Middle Pleistocene Panthera spelaea fossilis Reichenau, 1906 and Upper Pleistocene Panthera spelaea spelaea Goldfuss, 1810 from the Bisnik Cave, Poland. Neues Jahrbuch für Geologie und Paläontologie, Abhandlungen, 2010, s. 339–351. DOI10.1127/0077-7749/2010/0117.
  18. Journey Through the Ice Age. London : Weidenfeld & Nicolson, 1997.
  19. Guthrie, R. D.. The Nature of Paleolithic Art. Chicago : University of Chicago Press, 2005.
  20. Evolution of the mane and group-living in the lion (Panthera leo): a review. Journal of Zoology, 2004, s. 329–342. DOI10.1017/S0952836904005242.
  21. Koenigswald, W. v. (2002). Lebendige Eiszeit. Darmstadt: Theiss-Wissenschaftliche Buchgemeinschaft. ISBN 3-8062-1734-3
  22. Diedrich, C. G.. Late Pleistocene Panthera leo spelaea (Goldfuss, 1810) skeletons from the Czech Republic (central Europe); their pathological cranial features and injuries resulting from intraspecific fights, conflicts with hyenas, and attacks on cave bears. Bulletin of Geosciences, 2011, s. 817–840. DOI10.3140/bull.geosci.1263.
  23. Morphological and genetic identification and isotopic study of the hair of a cave lion (Panthera spelaea Goldfuss, 1810) from the Malyi Anyui River (Chukotka, Russia). Quaternary Science Reviews, 2016, s. 61–73. Dostupné online. DOI10.1016/j.quascirev.2016.04.018.
  24. Ersmark, E., Orlando, L., Sandoval-Castellanos, E., Barnes, I., Barnett, R., Stuart, A., Lister, A., Dalén, L.. Population Demography and Genetic Diversity in the Pleistocene Cave Lion. Open Quaternary, 2015, s. Art. 4. Dostupné online. DOI10.5334/oq.aa.
  25. Sabol, M.. A record of Pleistocene lion-like felids in the territory of Slovakia. Quaternaire, 2011, s. 215−228.
  26. Kuzmin, Y. V., Kosintsev, P. A., Stepanov, A. D., Boeskorov, G. G., and Cruz, R. J.. Chronology and faunal remains of the Khayrgas Cave (Eastern Siberia, Russia). Radiocarbon, 2017, s. 575−582. DOI10.1017/RDC.2016.39.
  27. On the discovery of a cave lion from the Malyi Anyui River (Chukotka, Russia). Quaternary Science Reviews, 2015, s. 135–151. Dostupné online. DOI10.1016/j.quascirev.2015.03.029.
  28. Goldfuss, G. A.. Die Umgebungen von Muggensdorf. Erlangen : Johann Jakob Palm, 1810.
  29. Diedrich, C. G.. The holotypes of the upper Pleistocene Crocuta crocuta spelaea (Goldfuss, 1823: Hyaenidae) and Panthera leo spelaea (Goldfuss, 1810: Felidae) of the Zoolithen Cave hyena den (South Germany) and their palaeo-ecological interpretation. Zoological Journal of the Linnean Society, 2008, s. 822–831. DOI10.1111/j.1096-3642.2008.00425.x.
  30. Extinct lion cubs found in Siberia are up to 55,000 years old - latest test results reveal [online]. The Siberian Times, 2016, [cit. 2017-11-12]. Dostupné online.
  31. Meet this extinct cave lion, at least 10,000 years old - world exclusive [online]. [Cit. 2015-10-29]. Dostupné online.
  32. SWITEK, B.. Frozen Cave Lion Cubs from the Ice Age Found in Siberia [online]. 2015, [cit. 2015-10-29]. Dostupné online.
  33. Whiskers still bristling after more than 12,000 years in the Siberian cold [online]. The Siberian Times, 17 November 2015, [cit. 2016-11-25]. Dostupné online.
  34. a b GERTCYK, Olga. Cute first pictures of new 50,000 year old cave lion cub found perfectly preserved in permafrost [online]. The Siberian Times, 2018-09-12, [cit. 2018-09-16]. Dostupné online.
  35. Extinct cave lion cub in ‘perfect’ condition found in Siberia rising cloning hopes [online]. The Siberian Times, 9 November 2017, [cit. 2017-11-12]. Dostupné online.
  36. Bölsche, W., Harder, H.. Tiere der Urwelt. Serie III. Wandsbek-Hamburg : Verlag der Kakao-Compagnie Theodor Reichardt, 1900.
  37. Diedrich, C. G.. The largest European lion Panthera leo spelaea (Goldfuss 1810) population from the Zoolithen Cave, Germany: specialised cave bear predators of Europe. Historical Biology, 2011, s. 271–311. DOI10.1080/08912963.2010.546529.
  38. Diedrich, C. G.. Pleistocene Panthera leo spelaea (Goldfuss 1810) remains from the Balve cave (NW Germany) - a cave bear, hyena den and middle palaeolithic human cave – and review of the Sauerland Karst lion cave sites. Quaternaire, 2011, s. 105–127.
  39. Bocherens, H.. Isotopic tracking of large carnivore palaeoecology in the mammoth steppe. Quaternary Science Reviews, 2015, s. 42–71. DOI10.1016/j.quascirev.2015.03.018.
  40. Isotopic evidence for dietary ecology of cave lion (Panthera spelaea) in North-Western Europe: prey choice, competition and implications for extinction. Quaternary International, 2011, s. 249–261. Dostupné online. DOI10.1016/j.quaint.2011.02.023. [nefunkčný odkaz]
  41. Diedrich, C. G.. Late Pleistocene leopards across Europe – northernmost European German population, highest elevated records in the Swiss Alps, complete skeletons in the Bosnia Herzegowina Dinarids and comparison to the Ice Age cave art. Quaternary Science Reviews, 2013, s. 167–193. Dostupné online. DOI10.1016/j.quascirev.2013.05.009.

Iné projektyUpraviť

ZdrojUpraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Panthera spelaea na anglickej Wikipédii.