Portál:Slovensko/Osobnosti mesiaca (2007)
Obsah upraviť
5/2007 upraviť
Milan Rastislav Štefánik (* 21. júl 1880, Košariská, okres Senica – † 4. máj 1919 tragická smrť, Ivanka pri Dunaji) bol slovenský astronóm, politik, generál francúzskej armády.
V rokoch 1913 – 1918 organizoval česko-slovenské légie v Srbsku, Rumunsku, Rusku, Taliansku a v roku 1918 protisovietsku intervenciu na Sibíri; člen Národnej rady v Paríži, prvý česko-slovenský minister národnej obrany. Zahynul pri leteckej katastrofe pri návrate na Slovensko.
Cieľom Štefánikovho pôsobenia sa stal Paríž. Sem dorazil 28. novembra 1904. Začiatky však boli ťažké. Na začiatok mu pomohol V. Šrobár získať pôžičku v ružomberskej banke. Štefánikovým cieľom bolo vtedy dostať sa medzi dvoch najslávnejších astronómov v Paríži: ku Camillovi Flammarionovi a Julesovi Janssenovi. Táto nádej sa mu však hneď nesplnila a musel čakať do jari. Vtedy sa druhmi mladého Štefánika stala skupina českých umelcov v Paríži (sochári Bohumil Kafka a Otakar Španiel, maliari Ludvík Strimpl, Tomáš František Šimon, Hugo Boetinger a i.). Spriatelil sa aj s grófom Hanušom Kolowratom, ktorý sa neskôr stal rakúsko-uhorským vojenským atašé. Začiatkom apríla 1905 prišiel do Paríža profesor Janssen. Štefánik sa k nemu dostal, aj na jeho hvezdáreň v Meudone. Janssena Štefánik upútal. Ako hosť na Meudonskej hvezdárni podnikal Štefánik rôzne výpravy (napr. 20. júna 1905 výstup na observatórium na vrchole Mont Blancu, alebo 30. augusta pozoroval v španielskom Alcosebre úplné zatmenie Slnka).
6/2007 upraviť
Ľudovít Štúr, vo svojej dobe Ludevít Velislav Štúr (* 28. október 1815, Uhrovec – † 12. január 1856, Modra) bol najvýznamnejší predstaviteľ slovenského národného života v polovici 19. storočia, poslanec uhorského snemu za mesto Zvolen v rokoch 1848 – 1849, kodifikátor súčasného slovenského spisovného jazyka založeného na stredoslovenských nárečiach (okolo 1843), jeden z vedúcich účastníkov Slovenského povstania v rokoch 1848 – 1849, politik, jazykovedec, učiteľ, spisovateľ a novinár.
Narodil sa 28. októbra 1815 v obci Uhrovec,ležiacej v južnej časti Strážovských vrchov, ako druhorodený syn národne uvedomelého učiteľa uhrovskej ev.a.v školy,kde získal základne vzdelanie.V roku 1827 odchádza študovať na nižšie gymnázium do Rábu(dnešný Gyor),kde si jeho usilovnosť a bystrosť nadaného žiaka všimol najmä profesor Petz, ktorý bol známy svojím obdivom k antickému umeniu a vzdelanosti. Petz orientoval svojich žiakov aj na diela slovanských autorov a prebudil tak u mladého Štúra záujem o svet Slovanstva. Po absolvovaní dvoch ročníkov v Rábe sa Ľudovít Štúr zapísal na evanjelické lýceum do Bratislavy.
7/2007 upraviť
Pribina (Privina, Priuuinna) (*? – † 861) bol prvé historicky známe slovenské knieža. V rokoch 825 až 833 bol posledné knieža samostatného Nitrianskeho kniežatstva a asi od roku 840 do 861 prvé knieža Blatenského kniežatstva na území dnešného Maďarska. Za manželku mal Bavorku.
Či bol Pribina pôvodne pohanom je dnes sporné, častejšie sa usudzuje, že áno. Vo svojom kniežatstve dal každopádne už okolo roku 828 postaviť kresťanský kostol, ktorý mu vysvätil osobne soľnohradský arcibiskup Adalram. Bol to prvý známy kostol západných a východných Slovanov. Skutočnosť, že to Pribina vykonal nezávisle od susedného vládcu Mojmíra je jedným z dôkazov o vtedy ešte samostatnom postavení Nitrianskeho kniežatstva. Táto udalosť je dôležitá aj preto, lebo vysvätenie kostola bol úkon, spadajúci do právomocí pasovského biskupa. Predpokladá sa, že Pribina mal veľmi blízky vzťah k soľnohradskému arcibiskupovi Adalramovi.
8/2007 upraviť
Móric Beňovský (celým menom Matúš Móric Michal František Serafín August Beňovský), vtedy písané Beňowský, (* 20. september 1746, Vrbové – † 23. máj 1786, osada „Mauritania“, Madagaskar) bol slovenský dobrodruh, cestovateľ, objaviteľ, kolonizátor, spisovateľ, kráľ Madagaskaru, plukovník francúzskej armády, veliteľ poľskej armády a rakúsky vojak. Bol prvý Európan, ktorý sa plavil v severnom Tichom oceáne (dlho pred Jamesom Cookom a de La Pérousom). Autor Pamätí.
Rok jeho narodenia (1741 / 1746) je sporný. Narodil sa vo Vrbovom a svoje detstvo strávil vo Vrbovom. Svoju kariéru začal ako dôstojník rakúskej armády (Slovensko bolo vtedy súčasťou Uhorska, ktoré bolo súčasťou rakúskej monarchie) v sedemročnej vojne. Jeho názory na náboženstvo a vzťah k autoritám spôsobili, že bol nútený opustiť rakúsku monarchiu (teda aj Uhorsko).
Beňovský bol typický predstaviteľ obdobia osvietenstva, rozvoja dopravy a obchodu, objavovania neznámych území, Bol:
- prvý Európan, ktorý sa plavil v severnom Pacifiku – preskúmal západné pobrežie Aljašky medzi ústím Yukonu a Kuskokwinu, pričom sa plavil pozdĺž ostrova Unimak (Aleuty), a jeho cesta do Macaa bolo prvá známa cesta zo severovýchodného pobrežia na juhovýchodné pobrežie Ázie
- prvý človek, ktorý navštívil štyri kontinenty (Európa, Ázia, Afrika, Amerika)
- prvý človek, ktorý preskúmal Ostrov sv. Vavrinca
- významý výskumník Madagaskaru a prvý kráľ zjednoteného Madagaskaru
- prvý slovenský autor celosvetového bestselleru
- prvý Slovák, ktorý zasiahol do vývoja väčšieho počtu krajín (minimálne Poľska, USA, Francúzska, Rakúska a Madagaskaru)
9/2007 upraviť
Michal Miloslav Hodža (* 22. september 1811, Rakša – † 26. marec 1870, Tešín, Poľsko) bol slovenský národný buditeľ, evanjelický kňaz, básnik, jazykovedec, reprezentant slovenského národného hnutia v 40. rokoch 19. storočia (člen „trojice“ Štúr-Hurban-Hodža).
Pochádzal z roľnícko-mlynárskej slobodníckej rodiny. Študoval v Rakši, Mošovciach, na gymnáziu v Banskej Bystrici a Rožňave, potom v rokoch 1829 – 1832 pokračoval štúdiom teológie na evanjelickom kolégiu v Prešove a v rokoch 1832 – 1834 študoval teológiu na evanjelickom lýceu v Bratislave. Počas štúdia v Bratislave začal pracovať v Spoločnosti reči a literatúry československej, pričom v rokoch 1833 – 1834 bol taktiež zástupcom predsedu spoločnosti (podpredseda). V rokoch 1834 – 1836 pôsobil ako vychovávateľ v Rakši a Podrečanoch. V rokoch 1834 – 1837 pokračoval v štúdiu teológie vo Viedni, kde bol v roku 1837 vysvätený za kňaza a až do roku 1866 pôsobil ako evanjelický farár v Liptovskom Mikuláši. Koncom 30. rokov navrhol vydávať poučné a náučné časopisy (Krasomil, Vedomil tatranský, Slovenské noviny, Slovenská včela). Bol spolutvorca Prosbopisu liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. V roku 1840 bol dekanom liptovského seniorátu a vyslancom na dištriktuálne konventy, o rok neskôr člen redakcie evanjelického Spěvníka.
10/2007 upraviť
Jozef Kroner (* 20. marec 1924, Staškov – † 12. marec 1998, Bratislava) bol slovenský herec. Brat herca Ľudovíta Kronera, otec herečky Zuzany Kronerovej, manžel herečky Terézie Hurbanovej-Kronerovej.
Pochádza z dvanástich detí. Začínal ako robotník v Trenčíne, neskôr ako vedúci dielne v Považskej Bystrici. Popri práci sa venoval ochotníckemu divadlu. Začínal v Armádnom divadle v Martine (1948 – 1956). Od roku 1956 pôsobil v činohre SND v Bratislave až do roku 1984, keď odišiel do dôchodku. Účinkoval v mnohých televíznych filmoch a seriáloch – Kubo (1965), Živý bič (1966), Rysavá jalovica (1970), Ruže a sneh, Vôňa remesla, Slovácko sa nesúdi (1978, 1984), Sváko Ragan (1975), Nech žije deduško (1978). Je autorom kníh: Herec na udici (1970), Herec nielen na udici (1974), S kamerou a s udicou (1979), Neobyčajný testament (1982) a O rybke Beličke (1983). O jeho živote a tvorbe nakrútil režisér Fero Fenič tv. film Trate Jozefa Kronera (1987). Na základe hlasovania slovenských filmových novinárov v Ankete 2000 sa Jozef Kroner stal slovenským hercom 20. storočia.
11/2007 upraviť
Matej Bel z Očovej (po maďarsky Bél Mátyás, po nemecky Matthias Bél) (* 22. marec 1684, Očová – † 29. august 1749, Bratislava) bol slovenský polyhistor, encyklopedista, filozof, pedagóg, evanjelický kazateľ, priekopník slovenského osvietenstva, jeden z najvýznamnejších európskych vedcov 18. storočia, zakladateľ modernej vlastivedy v Uhorsku a vzor francúzskeho encyklopedistu Diderota.
Vo vedeckej práci presadzoval moderné metódy – kolektívnu prácu, postup podľa stanoveného plánu, štúdium prameňov a archívov a kritický postoj k faktom. V tomto ohľade už prekonal aj osvietencov.
Pochádzal z roľnícko-drenicnej rodiny z Očovej, rodina mala v dedine prímeno Funtík. Bol žiakom súkromných škôl v Lučenci, potom v Kalinove a Dolnej Strehovej. Mal to šťastie, že jeho otec Matej Bel Funtík v synovi videl veľký talent. Rodičia podporovali Mateja v štúdiách. Tak sa v roku 1695 dostal na banskobystrické gymnázium, potom na gymnázium do Bratislavy, ďalej do Vesprému a do Pápy. V roku 1704 sa vrátil do Banskej Bystrice, kde zmaturoval.
Toto cestovanie mladého Mateja prinútilo poznávať rôzne kúty Uhorska, ich zemepis, faunu a flóru. Na cestách spoznával ľudí, ich zvyky a obyčaje.
12/2007 upraviť
Jozef Gabčík (* 8. apríl 1912, Poluvsie – † 18. jún 1942, Praha) bol slovenský vojak, ktorý bol členom Operácie Anthropoid, operácie na zavraždenie Reinharda Heydricha.
Do roku 1939 pracovník chemickej továrne v Žiline. 4. júna 1939 prešiel ilegálne do Poľska, kde vstúpil do česko-slovenského vojska. V júli 1939 bol vyslaný do Francúzska, kde sa stal členom česko-slovenskej jednotky v Agde. Po porážke Francúzska v júli 1940 odišiel do Veľkej Británie.
Od roku 1940 príslušník česko-slovenského vojska vo Veľkej Británii. Po špeciálnom parašutistickom a spravodajskom výcviku bol v noci z 28. na 29. decembra 1941 s členmi skupiny Anthropoid vysadený na územie protektorátu Čechy a Morava a 27. mája 1942 spolu s Janom Kubišom vykonal atentát na zastupujúceho ríšskeho protektora Reinharda Heydricha.