Vítkovce

obec na Slovensku v okrese Spišská Nová Ves

Vítkovce sú spišská obec na východnom Slovensku v Košickom kraji, v okrese Spišská Nová Ves. V blízkosti obce sa nachádzajú obce Chrasť nad Hornádom, Poráč, Olcnava, Spišský Hrušov a Bystrany.[4]

Vítkovce
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Košický kraj
Okres Spišská Nová Ves
Región Spiš
Vodné toky Hornád, Lodina
Nadmorská výška 406 m n. m.
Súradnice 48°55′43″S 20°43′15″V / 48,9285°S 20,7209°V / 48.9285; 20.7209
Rozloha 5,22 km² (522 ha) [1]
Obyvateľstvo 649 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 124,33 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1279
Starosta Peter Dirda[3] (SRK)
PSČ 053 63 (pošta Spišský Hrušov)
ŠÚJ 543713
EČV (do r. 2022) SN
Tel. predvoľba +421-53
Adresa obecného
úradu
Obec Vítkovce
053 63 Vítkovce 99
E-mailová adresa poslať email
Telefón 053 / 42 99 129
Fax 053 / 42 99 129
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Vítkovce
Webová stránka: obecvitkovce.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Polohopis

upraviť

Obec sa rozkladá v južnej časti Hornádskej kotliny a na severných svahoch pohoria Galmus. Do katastra obce spadajú tzv. Vítkovské skaly. Na južnej strane sa nachádza členitý povrch Slovenského rudohoria. Katastrom obce pretekajú vodné toky Hornád a Lodina.[5]

Vítkovce sa prvýkrát písomne spomínajú v roku 1279. Obec vznikla pravdepodobne v roku 1253, keď uhorský kráľ Belo IV. daroval Munkáčovmu synovi Vítkovi les. V roku 1298 sa spomína s povolením na stavbu kostola. Obec bola neskôr súčasťou majetku Spišskej Kapituly. V roku 1787 mala obec 15 domov a 114 obyvateľov a už v roku 1828 mala 19 domov a 140 obyvateľov. Obec mala skôr poľnohospodársky ráz. Počas prvej Československej republiky tu prevažovalo tkáčstvo alebo práca na železnici. Po požiaroch v rokoch 1950 a 1960 bola obec značne poškodená.[6][4]

Vývin názvu obce Ostatné tvary názvu obce sú:[7]

  • nemecký názov: Wittkendorff
  • maďarský názov: Vítkóc, Vitfalu

Obyvateľstvo

upraviť

Vývoj obyvateľstva od roku 1869 – po súčasnosť

Zloženie obyvateľstva podľa náboženského vyznania (2001)

upraviť
Počet obyvateľov %
Rímskokatolícka cirkev 491 96,5
Gréckokatolícka cirkev 1 0,2
Evanjelická cirkev a. v. 2 0,4
Bez vyznania 1 0,2
Ostatné a nezistené 1 0,2

Zloženie obyvateľstva podľa národnosti (2001)

upraviť
Počet obyvateľov %
slovenská 444 87,2
rómska 47 9,2
ostatné a nezistené 18 3,5

Politika

upraviť

Starostovia obce

upraviť

1990 – 2002 – Jozef Pavlík (KDH)
2002 – 2006 – Jozef Olejník (NEKA)

Obecné zastupiteľstvo

upraviť

1990 – 1994 – 12 poslancov
1994 – 1998 – 9 poslancov (9 KDH)
1998 – 2002 – 9 poslancov (8 KDH, 1 HZDS)
2002 – 2006 – 7 poslancov (5 PSNS, 1 HZDS, 1 KDH)

Kultúra a zaujímavosti

upraviť

Pamiatky

upraviť
  • Rímskokatolícky kostol sv. Filipa a Jakuba, jednoloďová ranogotická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z obdobia okolo roku 1300. V období okolo roku 1340 bol jeho interiér doplnený súborom nástenných malieb maľovaných technikou secco, ktoré sa dochovali na severnej stene lode. Zobrazujú Ladislavskú legendu v pomerne rustikálnej podobe. Maľby boli inšpirované freskami s rovnakým námetom v Kostole sv. Kataríny Alexandrijskej vo Veľkej Lomnici. V 17. storočí prešiel renesančnou úpravou, z ktorej pochádza zaklenutie presbytéria a lode. V 17. a 18. storočí bol barokovo upravený interiér, z tohto obdobia pochádza ranobarokový bočný oltár so sochou Piety a vrcholnobarokový hlavný oltár z polovice 18. storočia. Obnovou prešiel v 19. storočí. Nástenné maľby boli odkryté v roku 1905. Poslednou obnovou prešiel jeho exteriér v roku 2013.[4][8][9] Okrem samotnej hmoty stavby pochádzajú zo stredoveku viaceré architektonické prvky, ako románske štrbinové okno v presbytériu, združené okná veže a rozetové okno a v interiéri ranogotické pastofórium s pôvodnou mrežou.[10] Kostol má hladké fasády. Strecha je pokrytá šindľom. Veža kostola je ukončená ihlancovou helmicou

Školstvo

upraviť
  • Materská škola - č. d. 81
  • Základná škola 1. - 4. - č. d. 81

Občianska vybavenosť

upraviť

Farský úrad

upraviť

Referencie

upraviť
  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. a b c KUCHARÍK, Juraj. Spiš. 1. vyd. Bratislava : Dajama, 2018. ISBN 978-80-8136-082-4. S. 43.
  5. Vítkovce - Príroda - Okres Spišská Nová Ves - E-OBCE.sk [online]. www.e-obce.sk, [cit. 2020-11-19]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
  6. Vítkovce - História - Okres Spišská Nová Ves - E-OBCE.sk [online]. www.e-obce.sk, [cit. 2020-11-19]. Dostupné online. Archivované 2021-01-28 z originálu.
  7. Vítkovce - História - Okres Spišská Nová Ves - E-OBCE.sk [online]. www.e-obce.sk, [cit. 2020-11-19]. Dostupné online. Archivované 2021-01-28 z originálu.
  8. PODOLINSKÍ, Alexandra a Štefan. Vítkovce [online]. apsida.sk, [cit. 2020-11-19]. Dostupné online.
  9. Vítkovce - Kultúrne dedičstvo - Okres Spišská Nová Ves - E-OBCE.sk [online]. www.e-obce.sk, [cit. 2020-11-19]. Dostupné online. Archivované 2020-09-19 z originálu.
  10. Vítkovce [online]. Apsida.sk. Dostupné online.

Iné projekty

upraviť
  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vítkovce

Externé odkazy

upraviť