Vítkovce
Vítkovce sú spišská obec na východnom Slovensku v Košickom kraji, v okrese Spišská Nová Ves. V blízkosti obce sa nachádzajú obce Chrasť nad Hornádom, Poráč, Olcnava, Spišský Hrušov a Bystrany.[4]
Vítkovce | |
obec | |
Štát | Slovensko |
---|---|
Kraj | Košický kraj |
Okres | Spišská Nová Ves |
Región | Spiš |
Vodné toky | Hornád, Lodina |
Nadmorská výška | 406 m n. m. |
Súradnice | 48°55′43″S 20°43′15″V / 48,9285°S 20,7209°V |
Rozloha | 5,22 km² (522 ha) [1] |
Obyvateľstvo | 649 (31. 12. 2023) [2] |
Hustota | 124,33 obyv./km² |
Prvá pís. zmienka | 1279 |
Starosta | Peter Dirda[3] (SRK) |
PSČ | 053 63 (pošta Spišský Hrušov) |
ŠÚJ | 543713 |
EČV (do r. 2022) | SN |
Tel. predvoľba | +421-53 |
Adresa obecného úradu |
Obec Vítkovce 053 63 Vítkovce 99 |
E-mailová adresa | poslať email |
Telefón | 053 / 42 99 129 |
Fax | 053 / 42 99 129 |
Poloha obce na Slovensku
| |
Interaktívna mapa obce
| |
Wikimedia Commons: Vítkovce | |
Webová stránka: obecvitkovce.sk | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Polohopis
upraviťObec sa rozkladá v južnej časti Hornádskej kotliny a na severných svahoch pohoria Galmus. Do katastra obce spadajú tzv. Vítkovské skaly. Na južnej strane sa nachádza členitý povrch Slovenského rudohoria. Katastrom obce pretekajú vodné toky Hornád a Lodina.[5]
Dejiny
upraviťVítkovce sa prvýkrát písomne spomínajú v roku 1279. Obec vznikla pravdepodobne v roku 1253, keď uhorský kráľ Belo IV. daroval Munkáčovmu synovi Vítkovi les. V roku 1298 sa spomína s povolením na stavbu kostola. Obec bola neskôr súčasťou majetku Spišskej Kapituly. V roku 1787 mala obec 15 domov a 114 obyvateľov a už v roku 1828 mala 19 domov a 140 obyvateľov. Obec mala skôr poľnohospodársky ráz. Počas prvej Československej republiky tu prevažovalo tkáčstvo alebo práca na železnici. Po požiaroch v rokoch 1950 a 1960 bola obec značne poškodená.[6][4]
Názov
upraviťVývin názvu obce Ostatné tvary názvu obce sú:[7]
- nemecký názov: Wittkendorff
- maďarský názov: Vítkóc, Vitfalu
Obyvateľstvo
upraviťVývoj obyvateľstva od roku 1869 – po súčasnosť
Graf je z technických dôvodov dočasne nedostupný. |
Zloženie obyvateľstva podľa náboženského vyznania (2001)
upraviťPočet obyvateľov | % | |
---|---|---|
Rímskokatolícka cirkev | 491 | 96,5 |
Gréckokatolícka cirkev | 1 | 0,2 |
Evanjelická cirkev a. v. | 2 | 0,4 |
Bez vyznania | 1 | 0,2 |
Ostatné a nezistené | 1 | 0,2 |
Zloženie obyvateľstva podľa národnosti (2001)
upraviťPočet obyvateľov | % | |
---|---|---|
slovenská | 444 | 87,2 |
rómska | 47 | 9,2 |
ostatné a nezistené | 18 | 3,5 |
Politika
upraviťStarostovia obce
upraviť1990 – 2002 – Jozef Pavlík (KDH)
2002 – 2006 – Jozef Olejník (NEKA)
Obecné zastupiteľstvo
upraviť1990 – 1994 – 12 poslancov
1994 – 1998 – 9 poslancov (9 KDH)
1998 – 2002 – 9 poslancov (8 KDH, 1 HZDS)
2002 – 2006 – 7 poslancov (5 PSNS, 1 HZDS, 1 KDH)
Kultúra a zaujímavosti
upraviťPamiatky
upraviť- Rímskokatolícky kostol sv. Filipa a Jakuba, jednoloďová ranogotická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z obdobia okolo roku 1300. V období okolo roku 1340 bol jeho interiér doplnený súborom nástenných malieb maľovaných technikou secco, ktoré sa dochovali na severnej stene lode. Zobrazujú Ladislavskú legendu v pomerne rustikálnej podobe. Maľby boli inšpirované freskami s rovnakým námetom v Kostole sv. Kataríny Alexandrijskej vo Veľkej Lomnici. V 17. storočí prešiel renesančnou úpravou, z ktorej pochádza zaklenutie presbytéria a lode. V 17. a 18. storočí bol barokovo upravený interiér, z tohto obdobia pochádza ranobarokový bočný oltár so sochou Piety a vrcholnobarokový hlavný oltár z polovice 18. storočia. Obnovou prešiel v 19. storočí. Nástenné maľby boli odkryté v roku 1905. Poslednou obnovou prešiel jeho exteriér v roku 2013.[4][8][9] Okrem samotnej hmoty stavby pochádzajú zo stredoveku viaceré architektonické prvky, ako románske štrbinové okno v presbytériu, združené okná veže a rozetové okno a v interiéri ranogotické pastofórium s pôvodnou mrežou.[10] Kostol má hladké fasády. Strecha je pokrytá šindľom. Veža kostola je ukončená ihlancovou helmicou
-
Kostol sv. Filipa a Jakuba
-
Interiér s hlavným oltárom
-
Socha Piety na bočnom oltári
-
Ladislavská legenda
-
Boj sv. Ladislava s Kumánom
Školstvo
upraviť- Materská škola - č. d. 81
- Základná škola 1. - 4. - č. d. 81
Občianska vybavenosť
upraviťFarský úrad
upraviť- Filiálka rímskokatolíckeho úradu Spišský Hrušov
Referencie
upraviť- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ a b c KUCHARÍK, Juraj. Spiš. 1. vyd. Bratislava : Dajama, 2018. ISBN 978-80-8136-082-4. S. 43.
- ↑ Vítkovce - Príroda - Okres Spišská Nová Ves - E-OBCE.sk [online]. www.e-obce.sk, [cit. 2020-11-19]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
- ↑ Vítkovce - História - Okres Spišská Nová Ves - E-OBCE.sk [online]. www.e-obce.sk, [cit. 2020-11-19]. Dostupné online. Archivované 2021-01-28 z originálu.
- ↑ Vítkovce - História - Okres Spišská Nová Ves - E-OBCE.sk [online]. www.e-obce.sk, [cit. 2020-11-19]. Dostupné online. Archivované 2021-01-28 z originálu.
- ↑ PODOLINSKÍ, Alexandra a Štefan. Vítkovce [online]. apsida.sk, [cit. 2020-11-19]. Dostupné online.
- ↑ Vítkovce - Kultúrne dedičstvo - Okres Spišská Nová Ves - E-OBCE.sk [online]. www.e-obce.sk, [cit. 2020-11-19]. Dostupné online. Archivované 2020-09-19 z originálu.
- ↑ Vítkovce [online]. Apsida.sk. Dostupné online.
Iné projekty
upraviť- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vítkovce
Externé odkazy
upraviť- Oficiálna stránka obce
- Apsida.sk- profil stredovekého kostola