Ve Studeném

Ve Studeném je česká národná prírodná rezervácia, ktorá bola vyhlásená v roku 1935 ako prvé chránené územie v okrese Benešov. Nachádza sa v katastrálnom území Samechov obce Chocerady pozdĺž ľavého brehu Sázavského meandra, na úbočí hrebeňa Spáleného vrchu (459 m n. m.). Predmetom ochrany sú prirodzené lesné porasty s pralesovitou štruktúrou, tvorené prírodnými spoločenstvami bučín a suťových lesov. Ide o posledný rozsiahlejší komplex lesa so zachovanou prirodzenou druhovou skladbou v údolí Sázavy.

Ve Studeném
Národná prírodná rezervácia
NPR Ve Studeném
Štát	Česko
Región	Stredočeský kraj
Okres	Okres Benešov
Lokalita	Chocerady, Samechov
Nadmorská výška	285 - 459 m n. m.
Súradnice	49°52′25.15″S 14°51′42.6″V
Rozloha	0,4227 km² (42 ha)
Vznik	19. marec 1935
- Vyhlásilo	Ministerstvo školstva a národnej osvety
Správa	AOPK ČR - CHKO Blaník
Kód AOPK ČR	491
Ve Studeném Poloha na mape Česka
Wikimedia Commons: Ve Studeném
Webová stránka: Biolib.cz
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Pohľad na Spálený vrch

Suťová stráň

Prirodzené porasty bukov

Hraby vo vyšších polohách rezervácie

Bučina prechádza v hrabové dúbravy

Na území bolo zaznamenaných 35 druhov drevín a 190 druhov húb. Pralesný charakter územia dokladá veľké množstvo vzácnych a významných druhov húb a bohatá fauna mäkkýšov. Hniezdia tu aj niektoré druhy vážne ohrozených vtákov.

Predovšetkým vďaka svojej polohe a veľkej členitosti terénu je rezervácia hospodársky i turisticky takmer nedotknutá. Dynamika prirodzenej obnovy je dostatočná, a preto je hlavným cieľom ochrany bezzásahovosť.

Spadá pod správu CHKO Blaník a je jednou zo štyroch častí Európsky významnej lokality Posázavské bučiny v rámci sústavy NATURA 2000.

História

Rezervácia bola vyhlásená v roku 1935 a potom znovu v roku 2010. V roku 1962 bol dokonca podaný návrh na rozšírenie rezervácie, ale k jeho uskutočneniu nikdy nedošlo. Vytýčenie územia a ohraničenie plastovými medzníkmi bolo vykonané v roku 2007

V minulosti bolo územie často využívané k rôznym výskumom fauny, flóry, geológie i morfológie. Najstaršie stromy tu rastú už 200 rokov. Hoci tu bol pôvodne vysadený les na hospodárske účely, vďaka veľkej členitosti terénu nebolo územie nikdy intenzívne využívané ekonomicky ani poľovne. Iba pri západnom okraji terénne prístupnejšia časť územia bola ekonomicky využívaná, porasty na neprístupných miestach boli ponechané samovoľnému vývoju.

Umiestnenie

Rezervácia sa nachádza v Stredočeskom kraji v okrese Benešov v katastrálnom území obce Samechov. Leží na ľavom brehu Sázavského meandra pri východnom okraji Benešovskej pahorkatiny. Rozkladá sa na severnom úbočí Spáleného vrchu medzi Samechovom a Dojetřicami, približne 2 km západne od mesta Sázava.

Výmera samotného územia je 41,67 ha a ochranné pásmo zaberá ďalších 18,25 ha. Južnú hranicu tvoria poľnohospodárske pozemky využívané ako pasienky. Východná hranica prechádza lesom a hlboká roklina s potokom nahrádza hranicu západnú. Železničná trať severne od územia vedie po úpätí zo Sázavy do Stříbrné Skalice. Sklon svahov je okolo 50-60 %, ale na vystupujúcich skalkách môže dosahovať 100 %. Relatívne prevýšenie je približne 170 m.

Územie má svoju mezoklímu, kde prevažuje severná expozícia od vlhkého riečneho údolia a spôsobuje rast prevažne podhorských a horských druhov.

Prírodné pomery

Geológia

Strmé svahy suťových lesov sú členené chrbátmi s ryhami spôsobenými eróznou činnosťou vody. Plocha lesov je čiastočne hlinitá a čiastočne tvorená ako pohyblivými tak i zazemnenými suťami. Skalné odkryvy, typické pre suťové lesy sa tu nachádzajú ojedinele v najprudších úsekoch svahov.

Podložie je z prevažnej časti tvorené paleovulkanitmi, a to hlavne benešovským granodioritom, len vo východnej časti biotitickými rulami a v západnej metabazitmi.

Vodstvo

Západným okrajom rezervácie, súbežne s cestou, ktorá vedie od Stříbrnej Skalice k samote Vestec, tečie potôčik, ktorý obteká Spálený vrch z južného úpätia západnou stranou až k ústiu do Sázavy pri severnom okraji rezervácie. Pred ústím sa na ňom nachádza Samechovský vodopád.

Flóra

Prevažná časť lesov je tvorená bučinami, teda zmiešaným lesom s dominujúcim bukom lesným (Fagus sylvatica) a vtrúsenou jedľou, ktorá sa miestami omladzuje. V bylinnom poschodí môžeme nájsť zubačku cibuľkonosnú (Dentaria bulbifera), samorastlík klasnatý (Actaea spicata), bažanku trvácu (Mercurialis perennis), srnovník purpurový (Prenanthes purpurea) alebo lipkavec marinkový (Gálium odoratum). Iba na chrbte východnej časti je bylinné poschodie chudobné kvôli kyslým bikovým bučinám. So stúpajúcou nadmorskou výškou kvetnatá bučina postupne prechádza do hrabovej dúbravy. Bylinné poschodie je obohatené napr. pečeňovníkom trojlaločným (Hepatica nobilis), pľúcnikom tmavým (Pulmonaria obscura) a hrachorom jarným (Lathyrus vernus). Miestami môžeme v rezervácii nájsť i acidofilné dúbravy. Strmé časti rezervácie a hlboko zarezané údolia pokrývajú suťové lesy. Na sutiach sa vyskytujú javor horský (Acer pseudoplatanus), buk lesný (Fagus sylvatica), hrab obyčajný (Carpinus betulus), lipa malolistá (Tilia cordata) , lipa veľkolistá (Tilia platyphyllos) a brest horský (Ulmus glabra). Z kríkov sa tu najčastejšie nachádza baza čierna (Sambucus nigra) a najnápadnejšou bylinou na úpätiach je udatník lesný (Aruncus vulgaris).

Vďaka zachovanej pralesovej štruktúre, v ktorej sú rozptýlené odumreté rozkladajúce sa kmene, je rezervácia veľmi bohatá z mykologického hľadiska. Nad druhmi mykoríznymi prevládajú lignikolné (drevokazné) a saprotrofné druhy. Najvzácnejšia je drevná tvrdohuba bolínka ihličnanová (Camarops tubulina), kriticky ohrozená. Ďalej sa tu vyskytuje drevomor Chestersov (Nemania chestersii) z tvrdohubých a kriticky ohrozená rôsolovka mozgovitá (Ascotremella faginella) z vreckatých. Tiež sa tu nachádza množstvo zástupcov bazídiových húb. Z nelupenatých je to napríklad koralovec bukový (Hericium clathroides), z lupenatých šupinovka bledookrajová (Pholiota squarosoides), húževnatček medvedí (Lentinellus ursinus), prilbička šafránová (Mycena crocata) a holohlavec český (Psilocybe bohemica).

• 
  Lokalita je rajom mykológov
• 
  Golierovka
• 
  Trúdnik na spadnutom kmeni stromu

Fauna

Z bezstavovcov sa tu vyskytuje prevažne hmyz viazaný na listnaté stromy ako je roháčik bukový (Sinodendron cylindricum) a roháčik kovový (Platycerus caraboides). Z motýľov potom okáň bukový (Aglia tau) a chochlatka buková (Drymonia obliterata).

Pôvodnosť tunajších porastov dokladá významné spoločenstvo mäkkýšov. Z lesných druhov tu nájdeme vrásenku orlojovitú (Discus perspectivus), sklovatku krátkonohú (Daudebardia brevipes), Ruthenica filograna, vrkoč horský (Vertigo alpestris) a Eucobresia Diaphane. Pri severnej hranici areálu sa vyskytuje egopis skalný (Aegopis verticillus).

Zo stavovcov sa tu nachádza množstvo významne chránených druhov, z ktorých najvýznamnejší je výskyt mloka škvrnitého (Salamandra salamandra) žijúceho v potoku západnej časti územia. Z cicavcov je to napríklad hraboš podzemný (Microtus subterraneus). Hniezdiacimi vtákmi sú muchárik bielokrký (Ficedula albicollis) a nepravidelne modráň malý (Ficedula parva), ktorý je dnes považovaný za veľmi ohrozený druh. Bolo tu dokázané aj hniezdenie vážne ohrozeného bociana čierneho (Ciconia nigra).

Hospodárenie

Hlavným princípom ochrany je bezzásahovosť. Väčšina územia rezervácie je ponechaná samovoľnému prirodzenému vývoju vďaka dostatočnej dynamickej prirodzenej obnove. Iba niektoré okrajové časti sú ovplyvnené hospodárstvom. V nich sa plánuje postupne ich premeniť s využitím prirodzenej obnovy na stav zodpovedajúci pôvodnej druhovej skladbe a štruktúre. Pri obnove je potrebné podporiť najmä jedľu vtrúsenú v bučinách a zachovať vhodný biotop egopisa skalného.

Ohrozenie a problémy

Opäť vďaka morfológii terénu sú problémy spájané najmä s okrajmi rezervácie. Snáď okrem poškodzovania semenáčikov zverou, ktoré je viditeľné hlavne pri jedli. Obidva najvýznamnejšie problémy súvisia s človekom. Prvým je hrozba nelegálnej ťažby pri západnom okraji rezervácie. Druhým narušovanie územia v dôsledku blízkosti chatovej oblasti v severovýchodnej časti, a to hlavne zošľapom, ukladaním kompostu a odhadzovaním odpadkov.

Turizmus

Rezerváciou nevedie žiadny náučný chodník ani sa tu nenachádza turistické značenie. Spolu s ťažkou dostupnosťou je to dôvodom malej návštevnosti rezervácie. V budúcnosti je však v pláne umiestniť sem niekoľko informačných tabúľ.

Prístupové cesty

K územiu vedú dve cesty po okraji rezervácie. Prvá od Samechova je fyzicky náročná. Vedie zo severozápadu od údolia Sázavy a pokračuje strmým výstupom na Spálený vrch. Druhá miernejšia, tiahnuca sa po hrebeni z juhu, odbočuje zo žltej turistickej trasy medzi Vlkovcom a Dojetřickou hájovňou.

Do Samechova sa dostaneme zo zastávky Stříbrná Skalice, kam vedie lokálka Posázavský Pacifik z Čerčian. Do Dojetříc idú autobusy z Benešova i Sázavy.

Pozri aj

• Národná prírodná rezervácia
• Zoznam chránených území v okrese Benešov
• Chránená krajinná oblasť Blaník

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ve Studeném

Externé odkazy

• Informácie na Biolib.cz
• Popis rezervácie Archivované 2013-11-05 na Wayback Machine
• Profil rezervácie na stránkach AOPK ČR (nefunkčný odkaz)

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ve Studeném na českej Wikipédii.