Chtelnica

Chtelnica je obec na Slovensku, ktorá sa nachádza v severnej časti Trnavskej pahorkatiny na úpätí Malých Karpát v nadmorskej výške 204 m n. m., v údolí Chtelnického potoka.

Chtelnica
obec
Kostol najsvätejšej Trojice
Štát	Slovensko
Kraj	Trnavský kraj
Okres	Piešťany
Región	Dolné Považie
Vodný tok	Chtelnička
Nadmorská výška	204 m n. m.
Súradnice	48°34′08″S 17°37′28″V
Rozloha	32,97 km² (3 297 ha)
Obyvateľstvo	2 529 (31. 12. 2023)
Hustota	76,71 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1208
Starosta	Ján Horváth (SMER-SD)
PSČ	922 05
ŠÚJ	507121
EČV (do r. 2022)	PN
Tel. predvoľba	+421-33
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Chtelnica
Webová stránka: chtelnica.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál
Demonym: Chtelničan

Názov

Vývin názvu obce

• 1208 – 1209 – Wytelnize
• 1258 – Uitunche
• 1332 – 1337 – Visencia
• 1394 – Wythenche
• 1423 – Wittence
• 1437 – Tynicze
• 1531 – Vtelnica, Wftelnicz, Vitencia
• 1542 – Wtelnicza
• 1571, 1691 – Vitencze
• 1610 – Vience
• 1637 – Chtelnica, Wittencz
• 1773 – Vittencz, Chtelnitz, Chtelnicza
• 1786 – Wittenz, Chtelnicze, Telnitz
• 1808 – Vitténcz, Telnitz, Chtělnice
• 1863 – 1918 – Vittencz
• 1920 – Chtelnica

Dejiny

Prvá písomná zmienka o obci pochádza z rokov 1208 – 1209 v donačnej listine kráľa Ondreja II. V roku 1258 sa Chtelnica okrajovo spomína v darovacej listine kráľa Bela IV. komesovi Zochudovi a jeho bratom. Fara sa v obci spomína v rokoch 1332 – 1337. Prvá písomná zmienka o kostole sv. Jána Krstiteľa je z roku 1423.

Chtelnické privilégiá

Chtelnica musela získať prvé výsady mestečka už pred rokom 1394 (r. 1394 je spomínaná ako opidum Vitencye). Ďalšie výsady Chtelnica dostala od Stibora zo Stiboríc ml. v roku 1423. Tieto privilégiá zrejme zahŕňali mýtne právo a právo na výročný jarmok. Keď zomrel Stibor ml., Dobrovodské panstvo aj s Chtelnicou kráľ Žigmund venoval Michalovi Országhovi z Gútu. Gróf Országh získal od kráľa výsady, ktoré oslobodzovali Chtelnicu (Tynicze), Vrbové a Čachtice od platenia mýta a tridsiatku. Orságovci vlastnili panstvo až do roku 1567. Kráľ Matej II. potvrdil staré chtelnické výsady a rozšíril trhové právo z 3 na 4 výročné jarmoky. V 17. storočí získala Chtelnica aj hrdelné právo (právo meča). Cisár Karol VI. v roku 1712 udelil Chtelnici ďalšie výsady. Mestečko Chtelnica mohlo konať až šesť výročných jarmokov.

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

Sakrálne pamiatky

• Rímskokatolícky Kostol sv. Jána Krstiteľa, jednoloďová pôvodne gotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, asi zo začiatku 14. storočia. Prvá písomná zmienka o kostole pochádza z roku 1423. Po roku 1634 prešiel renesančnou úpravou, kostol bol opevnený. Barokovou úpravou prešiel v roku 1747. V rokoch 1781 a 1784 kostol vyhorel a loď už nebola obnovená. Pred presbytérium bolo predstavané priečelie s vežou. Presbytérium je zaklenuté stredovekou klenbou. Gotický portál do sakristie bol sekundárne použitý. Nachádza sa tu neskorobarokový oltár s obrazom Sťatia sv. Jána Krstiteľa a rokokovým tabernákulom z konca 18. storočia. Fasády kostola sú členené polkruhovo ukončenými oknami s profilovanými šambránami s klenákmi. Veža vyrastá z priečelia vo forme rizalitu. Nad portálom je umiestnená exteriérová kazateľnica. Veža je členená kordónovou rímsou a pilastrami a ukončená barokovou helmicou.

• 
  Kostol sv. Jána Krstiteľa
• 
• 
• 
  Detail veže
• 
  Detail oltára

• Rímskokatolícky Kostol najsvätejšej Trojice, jednoloďová neskorobaroková stavba s poleliptickým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z rokov 1794 – 1801. Po tom ako bol starý stredoveký kostol zničený opakujúcimi sa požiarmi, pristúpilo sa ku stavbe nového kostola. Donátormi stavby kostola boli zemepáni Erdődyovci. V interiéri sa nachádza barokovo-klasicistické zariadenie, hlavný oltár s tabernákulom a obrazom Najsvätejšej trojice, bočné oltáre a kazateľnica z doby vzniku súčasného kostola. Fasády kostola sú členené lizénami a polkruhovo ukončenými oknami so šambránami a klenákmi. Priečelie je členené pilastrami. Veža vyrastá zo štítového priečelia s nikami a sochami svätcov, vo forme rizalitu. Veža je členená pilastrami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a barokovou helmicou s laternou. Pri kostole je umiestnené barokové súsošie Kalvárie.

• 
  Kostol najsvätejšej Trojice
• 
• 
  Detail portálu
• 
  Detail veže
• 
  Interiér kostola

• Kaplnka sv. Rocha, neskororenesančná stavba s pravouhlým záverom, bez veže, z rokov 1680 – 1688. Nachádza sa tu oltárny obraz z konca 17. storočia s vyobrazením svätcov Rocha, Rozálie, Šebastiána a Izidora. Fasády kaplnky sú hladké, strecha je sedlová.

• Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie, baroková stavba s polygonálnym záverom a malou strešnou vežou, z roku 1737, Interiér je zaklenutý konchou. Donátorom kaplnky bol Ján Trebinský, čižmársky majster. Nachádza sa tu barokový oltár Sedembolestnej Panny Márie z doby vzniku kaplnky. V druhej polovici 19. storočia prešla rozsiahlymi úpravami, ktoré jej dali súčasnú podobu. Fasády sú členené lizénami s kvádrovaním a polkruhovo ukončenými oknami s profilovanými šambránami s klenákmi. Pred kaplnkou je predstavaná murovaná predsieň s polkruhovou archivoltou.

• Kaplnka sv. Kríža, baroková výklenková kaplnka z obdobia okolo roku 1720.

• 
  Kaplnka sv. Rocha
• 
• 
• 
• 
  Kaplnka sv. Kríža

Ostatné pamiatky

• Erdődyovský kaštieľ, dvojpodlažná dvojtraktová pôvodne renesančná stavba na pôdoryse obdĺžnika, z obdobia okolo roku 1603. Úpravami prešiel v roku 1679 a výraznou barokovou úpravou, ktorá mu dala súčasnú podobu prešiel v roku 1769. Prestavbu uskutočnil staviteľ Braun. V polovici 19. storočia sa kaštieľ dostal do vlastníctva Pálfiovcov, ktorí ho neskôr v roku 1912 prenajali Viktorovi Steinovi, majiteľovi bratislavského pivovaru. V roku 1918 bol kaštieľ vyrabovaný. Zariadenie kaštieľa odviezli ešte Pálfiovci, v roku 1941 tu bola otvorená vodcovská škola Hlinkovej mládeže. Ďalšia devastácia kaštieľa nastala po roku 1945, keď sa napr. stratilo zariadenie kaplnky s obrazom Ukrižovania. V rokoch 1966 – 1967 zbúrali hospodárske objekty kaštieľa kvôli výstavbe školy. V interiéri sa nachádzajú miestnosti s pruskými klenbami, alebo plochými stropmi. Interiéru dominuje hlavná sála v strednom rizalite, ktorá je zaklenutá českou plackou. Fasáde dominujú tri rizality, z ktorých stredný je na každej strane poleliptický a výrazné manzardové strechy s atikami. Fasády sú členené kordónovou rímsou a pilastrami a lizénami s kvádrovaním. Okná sú lemované profilovanými šambránami s klenákmi a parapetnou kazetou. Kaštieľ je z každej strany lemovaný dvojpodlažným barokovým pavilónom s manzardovou strechou. Vo východnom pavilóne je umiestnená Kaplnka Ukrižovania. Pri kaštieli sa nachádza prírodno-krajinársky park.

• 
  Erdődyovský kaštieľ
• 
• 
  Barokové pavilóny po obnove
• 
• 
  Interiér kaplnky

• Baroková kúria, dvojpodlažná baroková stavba na pôdoryse obdĺžnika, z obdobia okolo roku 1777. V polovici 20. storočia bolo zbúrané dvorové krídlo. Architektúrou vychádza z typu meštianskeho domu s prejazdom. Objekt, pôvodne patriaci vyššiemu panskému úradníkovi, slúžil ako pošta, knižnica či sklad. Fasáda je sedemosová, členená kordónovou rímsou, na poschodí zdvojenými pilastrami a lizénovými rámami. Okná majú šambrány s páskami, uchami a klenákmi. Strecha kúrie je sedlová.

• 
  Baroková kúria
• 

Osobnosti obce

Rodáci

• Štefan Polakovič (* 1912 – † 1999), kresťanský filozof

Referencie

• KLČO, M.: Okres Piešťany - stručná história a erby miest a obcí. Balneologické múzeum v Piešťanoch, 1999, ISBN 80-968258-0-1.
• Apsida.sk– profil gotického kostola

Pozri aj

• Zoznam kultúrnych pamiatok v obci Chtelnica
• Kostol Najsvätejšej Trojice

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Chtelnica

Externé odkazy

• Oficiálny web