Košice – mestská časť Barca
Košice – mestská časť Barca[4] (iné názvy: Košice-Barca, Barca; v minulosti aj Barča, maď. Bárca, Bárcza) je mestská časť Košíc, súčasť okresu Košice IV. V minulosti to bola samostatná obec, rozširovaním Košíc sa s nimi zlúčila v druhej polovici 20. storočia.
Košice – mestská časť Barca | |
mestská časť Košíc | |
Pohľad na časť Abovskej ulice
| |
Štát | Slovensko |
---|---|
Kraj | Košický kraj |
Okres | Košice IV |
Región | Abov |
Vodný tok | Myslavský potok |
Nadmorská výška | 210 m n. m. |
Súradnice | 48°40′40″S 21°15′54″V / 48,677778°S 21,265000°V |
Rozloha | 18,13 km² (1 813 ha) [1] |
Obyvateľstvo | 3 710 (31. 12. 2023) [2] |
Hustota | 204,63 obyv./km² |
Prvá pís. zmienka | 1215 |
Starosta | Gabriel Krištof[3] (nezávislý) |
PSČ | 040 17 |
ŠÚJ | 599093 |
EČV (do r. 2022) | KE |
Tel. predvoľba | +421-55 |
Adresa miestneho úradu |
Abovská 32 |
E-mailová adresa | starosta@barca.sk |
Telefón | 055/72 62 411 |
Fax | 055/72 62 438 |
Poloha mestskej časti na Slovensku
| |
Interaktívna mapa mestskej časti
| |
Wikimedia Commons: Barca | |
Webová stránka: barca.sk | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Dejiny
upraviťPravekí ľudia sa živili zbieraním plodov a najmä lovom mamutov (z tejto činnosti pochádza ich názov - lovci mamutov) a na sezónnych táboriskách aké poznáme medzi inými z Barce pri Košiciach, si začali budovať chatrče z prútia.[5]
Symboly obce
upraviťMestské zastupiteľstvo v Košiciach uznesením č. 1201/2006 na svojom XXV. rokovaní dňa 26. októbra 2006 v súlade so zákonom o obecnom zriadení schválilo Všeobecne záväzné nariadenie mesta Košice č. 82 o erbe a vlajke mestskej časti Košice-Barca.
Erb
upraviťV červenom štíte z položeného, hrotom vľavo smerujúceho lemeša vyrastajú tri klasy sprevádzané dvomi hviezdami, všetko zlaté.[1] Archivované 2016-03-19 na Wayback Machine
Vlajka
upraviťVlajka mestskej časti pozostáva z dvoch pozdĺžnych pruhov vo farbách červenej a žltej, list je lemovaný žlto – modro deleným lemom. Vlajka má pomer strán 2:3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.[2][nefunkčný odkaz]
Polohopis
upraviťČasti obce
upraviť- Boľarov (Borodáčova, Vozárova, Gavlovičova, Krátka, Barčianska)
- Habeš (Osloboditeľov, Medená, Bronzová, Cínova, Zinková, Pri stanici, Strieborná, Mosadzná)
- Nová Barca (Podnikateľská, Močiarna, Kubíková, Pri vagovni)
- Nový Jarek (Barčianska, Hraničná, Kapustná, Ľanová, Ovocná, Turnianska)
- Ortaš (Abovská, Matičná, Teplého)
- Stará Barca (Hečkova, Pokojná, Pri pošte, Tešedíkova, Zborovjanova)
- Svetlá Pusta ("Világoš")
- Tatry (Timravy, Poničanova, Kostrova, Horovova, Svetlá)
Ulice
upraviťAbovská, Andraščíkova, Barčianska, Borodáčova, Bronzová, Cínová, Cirbusovej, Čkalovova, Fándlyho, Gavlovičova, Hečkova, Horovova, Hraničná, Chrómová,Kapustná, Kostrova, Krátka, Kubíková, Ľanová, Matičná, Medená, Močiarna, Mosadzná, Nám. mladých poľnohospodárov, Niklová, Ovocná, Pokojná, Poničanova, Pri stanici, Pri pošte, Pri vagovni, Radlinského, Strieborná, Svetlá, Svetlá pusta, Teplého, Timravy, Turnianska, Ulica Osloboditeľov, Vozárova, Za školou, Zborovjanova, Zemianska, Zinková.
Vodné toky
upraviťStavby
upraviťK mestskej časti Barca patrí aj Múzeum letectva a Letisko Košice.
- Kaštieľ rodiny Ziči je postavený v renesančnom štýle a bol viackrát renovovaný. Pôvodne bol postavený v 15. storočí. Renovovaný bol v roku 1849. V roku 1899 ho prestaval známy košický staviteľ Jakab. Budova slúžila viacerým účelom. V roku 1935 tu bolo Štátne pokusné hospodárstvo, v rokoch 1936 - 1938 tu bola zriadená "Gazdinská škola", v roku 1938 sem umiestnili vojenské veliteľstvo, neskôr Maďarskú žandársku školu. Po oslobodení až do roku 1952 bola časť budovy využívaná na účely zriadenej stanice Zboru národnej bezpečnosti. Od 9. októbra 1955 do 18. septembra 1970 bola v budove kaštieľa Stredná poľnohospodárska technická škola, následne v týchto priestoroch bolo umiestnené Stredné poľnohospodárske učilište. V roku 2008 odkúpila budovu mestská časť a zriadila v nej miestny úrad, knižnicu, múzeum a poštu.
- Kaštieľ rodiny Barcai sa nachádza v parku naproti reformovanému kostolu, a je postavený v barokovom štýle zo 17. storočia a konečnú dnešnú podobu dostal v roku 1840. Pri jeho renovácii z neho vybrali základný kameň, na ktorom bol nápis z roku 1454 pri príležitosti vtedajšej renovácie. Tento kaštieľ používala rodina Barcaiovcov prakticky až do roku 1945. Od roku 1955 v ňom sídlil Domov mládeže Strednej Poľnohospodársko-technickej školy. V súčasnosti je plánovaný ako hotel.
- Kaštieľ rodiny Berzevici je stavbou barokového slohu z 18. storočia, prestavaný v 19. storočí. Po prvej svetovej vojne Berzevici prenajal veľkostatok aj s budovami Moškovičovi, ktorý nechal kaštieľ spustnúť. Po skončení druhej svetovej vojny v ňom umiestnili obchod a hostinec Potravného družstva, ako aj poštový úrad, neskôr slúžil ako sklad. V roku 1976 ho prevzal Pamiatkostav Prešov a neskôr Štátne reštaurátorské ateliéry, ktoré ho mali rekonštruovať. V roku 1995 sa po vyše štvorročných snahách podarilo kaštieľ odkúpiť mestskej časti Košice-Barca. Tá následne kaštieľ predala a dnes ako zrekonštruovaný slúži na súkromné účely.
- Kostol sv. Petra a Pavla patrí rímskokatolíckej cirkvi. Bol postavený v gotickom slohu v 14. storočí. Bol prestavaný. Prvá časť v roku 1934 a druhá v roku 1944. Posledná väčšia rekonštrukcia prebehla v 80. rokoch minulého storočia. Je zasvätený svätým Petrovi a Pavlovi.
- Kalvínsky kostol je kostolom reformovanej cirkvi. Bol postavený v roku 1795 a jeho posledná väčšia úprava bola vykonaná v 90-tych rokoch minulého storočia. Vedľa kostola je budova fary postavená v roku 1905.
Pomníky
upraviť- Socha pápeža Jána Pavla II. - slávnostne je oddhalil bývalý osobný tajomník pápeža kardinál Stanisław Dziwisz dňa 15. júla 2006 - 11 rokov po návšteve pápeža Jána Pavla II. v Košiciach-Barci (2. júl 1995). Počas slávnostnej liturgie na košickom letisku vtedy pápež svätorečil troch košických mučeníkov, vyhlásil Košickú arcidiecézu a udelil arcibiskupské pálium Alojzovi Tkáčovi. Socha je umiestnená na konečnej zastávke električky č. 4, pred vstupom do parku. Na slávnosti odhalenia sochy sa zúčastnili Mons. Henryk Józef Nowacky, apoštolský nuncius Svätej stolice na Slovensku, Mons. Alojz Tkáč, košický arcibiskup-metropolita, slovenský eurokomisár Ján Figeľ, exprezidenti Slovenska Michal Kováč a Rudolf Schuster a ďalší významní hostia. Autorom sochy je Mgr. art. Peter Harničár, zhotovil ju zo žuly a lešteného nerezového plechu. Munument je vysoký 4,72 metra.
Parky
upraviťNa území mestskej časti sa nachádza park o veľkosti 7 ha, ktorý v minulosti patril medzi najkrajšie parky bývalej Abovskej stolice. Jeho súčasťou je aj jazierko nachádzajúce sa priamo v parku.
Šport
upraviť- Štadión TJ Barca
- Futbalový klub Barca hrajúci 4- tú najvyššiu súťaž.
Hospodárstvo a infraštruktúra
upraviťDoprava
upraviťAutobusové linky č. 12, 24 a električkové linky č. 4 a R8.
Dôležité firmy
upraviťOsobnosti
upraviť- Major Jaroslav Teplý - archeológ
- Vladimír Janočko
Rodáci
upraviť- vdp. Imrich Sedlák - rímskokatolícky kňaz
- Jozef Plachý
- Peter Bonk
Starostovia
upraviť- 1990 - 2002 Ladislav Buľko
- 2002 - súčasnosť František Krištof
Galéria
upraviť-
Jazierko v Barčanskom parku
-
Kalvínsky kostol
Referencie
upraviť- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ Nariadenie vlády č. 258/1996 Z. z. Slovenskej republiky, ktorým sa vydáva Zoznam obcí a vojenských obvodov tvoriacich jednotlivé okresy [online]. Ministerstvo spravodlivosti SR, 1996-08-13, [cit. 2015-10-27]. Dostupné online.
- ↑ GOLÁŇ, K.; KROPILÁK, M.; RATKOŠ, P., TIBENSKÝ J. Československé dejiny. Redakcia M. Kropilák; ilustrácie F. Šesták. 1. vyd. Bratislava : Vydavateľstvo Osveta, 1961. 384 s., 40. Kapitola 2. Počiatky rodovej organizácie, s. 14.
- ↑ barca.sk[nefunkčný odkaz]
Iné projekty
upraviť- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Košice – mestská časť Barca