Wikipédia

Právny obzor

Právny obzor: teoretický časopis pre otázky štátu a práva je slovenský vedecký časopis venovaný otázkam práva a štátu. V tlačenej podobe vychádza nepretržite od roku 1917[1], vďaka čomu patrí medzi najstaršie odborné časopisy v regióne Strednej Európy.[2] Od svojho vzniku vychádzal v slovenčine, od roku 2016 vychádza jedno špeciálne číslo ročne aj v angličtine. V súčasnosti vychádza ročne 6 čísel.[3]

Právny obzor
Periodicita6x ročne (dnes)
KrajinaSlovensko
VydavateľÚstav štátu a práva SAV
(od roku 2016 distribuuje Wolters Kluwer)
V minulosti:
1. Emil Stodola (1917 – 1920)
2. Právnická jednota na Slovensku (1920 – 1951)
3. Jednota československých právnikov (1951)
4. Práv. ústav Ministerstva spravodlivosti (1951 – 1955)
5. Veda (1955 – )
Druh tlačovinyvedecký časopis
Prvé vydanie1917
Posledné vydaniestále vydávané
ŠéfredaktorOľga Ovečková (2024)
Formáttlačená a elektronická verzia
ISSN2729-9228; 0032-6984
Linkhttp://www.pravnyobzor.sk/

Časopis je indexovaný v databázach SCOPUS a HeinOnline.[3] Súčasným hlavným redaktorom je Oľga Ovečková (2024).[4]

Zakladateľom Právneho obzoru bol slovenský právnik Emil Stodola. Časopis zohrával významnú úlohu pri zrode slovenskej právnej a právnickej terminológie a predstavoval jedno z prvých miest pre publikovanie slovenskej právnickej spisby. V časoch Prvej ČSR prispel aj k diskusii o unifikácii práva v rámci právneho dualizmu a dodnes je významným dokumentom právnického života v 20. storočí v Československu.[2]:17[5] „Ako jediný časopis kontinuálne vychádzal aj počas dvoch totalitných režimov na Slovensku a stal sa súčasťou obrodného procesu po roku 1989.“[6]

História

upraviť
 
Zakladateľ Právneho obzoru, Emil Stodola (1862 – 1945)

Slovenské právnictvo v Uhorsku

upraviť

Pred vznikom Právneho obzoru publikovali slovenskí právnici svoje články spravidla v českých časopisoch (napr. Sborník věd právních a státních), prípadne časopisoch neorientovaných na právo, akými boli napríklad Slovenské Pohľady[7] či Slovenský Peňažník.[6] V 19. storočí vychádzal v Bratislave aj časopis Zeitschrift für Gesetzkunde und Rechtspflege zunächst in Ungarn, Croatien unde Slavonien, Siebenbürgen, Serbien und dem Temeser Banat, ktorý však nemal dlhé trvanie (1855 – 1860) a bol písaný v nemčine.[8][6] Situácia pre rozvoj slovenskej právnej vedy bola každopádne obmedzená.[7] Okrem absencie miest pre publikáciu boli mnohí slovenskí advokáti v období maďarizácie aj väznení. V roku 1910 pôsobil v Uhorsku len jeden slovenský sudca a 92 slovenských advokátov.[9] „Trvalý rozvoj slovenskej právnej vedy sa [tak] mohol začať až po založení právnického časopisu Právny obzor a vzniku Československa“.[6]

Prvé čísla

upraviť

Právny obzor vznikol ešte v období Rakúsko-Uhorska (v roku 1917) z iniciatívy slovenského právnika Emila Stodolu. Pôvodne bol vydávaný v Budapešti.[5] V článku nazvanom Príhlas k obecenstvu stanovil Emil Stodola za hlavné úlohy časopisu vybudovať slovenskú právnu terminológiu, informovať o platnom práve, vydávať judikatúru a pestovať právnu vedu.[10] Časopis sa snažil presadzovať národné práva Slovákov v Uhorsku. Keďže bol financovaný súkromne (a jeho trvanie v časoch Uhorska nebolo dlhé), uhorská cenzúra si jeho obsah napriek silne proslovenským postojom nestihla všimnúť.[6] Boli v ňom publikované tiež slovníkové príspevky k maďarskej terminológii a jej prekladom do slovenčiny od Adolfa Zátureckého a Michala Slávika.[11] Od počiatku svojho pôsobenia sa Právny obzor potýkal s finančnými problémami a slabším čitateľským zázemím.[5] Celkovo mal asi iba sto predplatiteľov, čo bolo spôsobené veľmi slabým stavom slovenskej advokácie.[12][6]

Časopis v období 1918 – 1948

upraviť
 
Hlavný redaktor Právneho obzoru v rokoch 1921 – 1936, Vladimir Fajnor (1875 – 1952)

Potenciál časopisu sa naplno rozvinul až po vzniku Československej republiky v roku 1918, keď významne prispel k rozvoju diskusie o unifikácii (zjednotení) práva v českých krajinách (kde platilo rakúske právo) a na Slovensku a v Podkarpatsku (kde platilo uhorské právo). Emil Stodola chcel síce časopis po vydaní druhého ročníka zastaviť, no nakoniec bolo jeho vydávanie aj vďaka podpore bratislavského advokáta Cyrila Bařinku (zodpovedný redaktor v rokoch 1921 – 1939) a Vladimíra Fajnora (hlavný redaktor v rokoch 1921 – 1936) zachované.[13] Od roku 1920 vydávala Právny obzor novozaložená stavovská organizácia Právnická jednota na Slovensku a jeho náklad sa zvýšil najprv na 1000 (1920) a následne na 3000 exemplárov (1921). K aprílu 1923 mal časopis už 2209 predplatiteľov.[6]

V roku 1922 začala v Právnom obzore vychádzať aj osobitná príloha nazvaná Vestník Ministerstva unifikačného, v ktorej sa publikovali úradné správy ministerstva a odborné články o unifikačných prácach. Právny obzor sa tak stal oficiálnym orgánom Ministerstva pre unifikáciu a čoskoro sa stal najvýznamnejším odborným časopisom na Slovensku.[5] Býva tiež považovaný za mienkotvorný časopis danej doby.[2]:17

Hoci si časopis počas celej svojej existencie zachoval všeobecný charakter[2]:17, tematicky v ňom už počas Prvej ČSR prevažovalo súkromné právo. Oblasti verejného práva sa navyše neskôr začal venovať mesačník Verejné právo.[14] Do Právneho obzoru prispievali v danom období mnohí významní českí a slovenskí civilisti a procesualisti, ako napríklad Adolf Vladimír Záturecký[15], Vladimír Fajnor[16], František Rouček[17], Jaromír Sedláček[18], Augustín Ráth[19], Václav Hora[20], no aj kánonista Vratislav Bušek[21] a mnohí ďalší. Okrem odborných článkov publikoval časopis aj judikatúru Najvyššieho súdu ČSR a príspevky o aplikácii práva.[5] Redakcii sa tak postupne darilo rozširovať okruh prispievateľov aj o právnikov z praxe, najmä z prostredia súdnictva, notárstva a advokácie.[2]:83 Povedľa slovenského (uhorského) práva a českého (rakúskeho) práva v časopise vyšlo aj viacero príspevkov k zahraničnému právu a stavu unifikácie v daných krajinách.[22]

V roku 1933 mal Právny obzor 2115 odberateľov, z toho 1812 na Slovensku, 153 v Čechách, 67 na Morave a 2 v Sliezsku. Odoberali ho však aj čitatelia z Juhoslávie (26), Bulharska (13), USA (8), Rakúska (3) a po jednom čitatelia z Rumunska, ZSSR (Ruska), Nemecka, Talianska či Japonska. Drvivú väčšinu jeho čitateľov tvorili notári a advokáti.[2]:61

 
V Právnom obzore publikoval aj viceguvernér Slovenskej národnej banky a člen štátnej rady SR Jozef Fundárek (1896 – 1991)

Časopis vychádzal aj počas druhej svetovej vojny. Išlo o obdobie, keď do časopisu začali kvalitnými príspevkami pravidelne prispievať civilisti ako Karol Plank, jeho manželka Oľga Planková (rodinné právo)[23] a najmä Štefan Luby[24], ktorý býva považovaný za najpoprednejšieho slovenského právnika európskeho formátu. Stránky Právneho obzoru tak dodnes poskytujú relatívne komplexný pohľad na vývoj Lubyho vedeckej tvorby“[5]. Právnici ako Štefan Fundárek či Karel Kizlink začali otvárať otázku charakteru obchodných spoločností a spojených otázok.[25] Na rozdiel od neskoršieho obdobia vlády KSČ, sa časopis v období Slovenského štátu nevenoval politickým témam a až na pár výnimiek[26] sa nevenoval ani právu fašistických štátov.[27] Po druhej svetovej vojne sa opätovne stala aktuálnou otázka právneho dualizmu a unifikácie, ktorej sa na stránkach Právneho obzoru v rokoch 1946 – 1948 venoval najmä Štefan Luby. Séria jeho článkov Československý občiansky zákonník a slovenské súkromné právo zohrala významnú úlohu pri tvorbe prvej kodifikácie občianskeho práva v ČSR (Občiansky zákonník z roku 1950).[27]

 
Hlavný redaktor Právneho obzoru v rokoch 1946 – 1948, Štefan Luby (1910 – 1976)

Časopis v dobe komunizmu

upraviť

Nová etapa vývoja Právneho obzoru nastala v období nástupu vlády Komunistickej strany v Československu[5], keď sa do obsahu časopisu „v rámci boja proti buržoáznym oportunistickým a revizionistickým názorom“[1] dostalo veľké množstvo politicky ladených príspevkov plných propagandy. Časopis tiež pravidelne informoval o udalostiach spojených s pôsobením KSČ a KSS (zjazdy strany a pod.), na druhú stranu aj neskorší socialistickí autori časopisu v danom období vytýkali malú pozornosť niektorým praktickým problém, ktoré vznikli v rámci zavádzania socialistického práva.[27] Už roky 1947 a 1948 znamenali pre časopis ústup od oblasti právnej teórie a filozofie a príklon k jednostrannému vplyvu sovietskej právnej vedy. V ročníku 1950 preto napríklad úplne absentovala všeobecná teória.[2]:139 Ešte v roku 1958 sa socialistickí recenzenti časopisu pozastavili nad „zarážajúco“ malým podielom príspevkov zo všeobecnej teórie štátu a práva.[28] Veľká pozornosť bola v 50. rokoch 20. storočia venovaná vlastníckemu právu a rodinnému právu. Spomedzi starších prispievateľov, akými boli napríklad manželia Plankovci, publicistiky najvýraznejšou osobou zostával Štefan Luby[29]. Viaceré články pravidelne publikovali aj Ján Azud[30], Ján Steiner[31] či Ján Spišiak[32] a ďalší. V časopise boli publikované aj práce zahraničných autorov zo štátov Východného bloku.[27] Začali byť vydávané aj monotematicky ladené čísla. Rok 1951 sa na stránkach časopisu niesol v duchu oslavných reakcií na Stalinov spis Marxizmus a otázky jazykovedy.[2]:139

V roku 1951 prevzala vydávanie Jednota československých právnikov – odbočka Bratislava, no už o rok začal časopis plniť úlohu rezortného časopisu Ministerstva spravodlivosti. Od januára 1955 vychádzal časopis v Ústave štátu a práva SAV (resp. vo Vede, vydavateľstve Slovenskej akadémie vied).[1] Zväčšila sa tiež frekventovanosť vydávania časopisu, ktorý po novom vychádzal desaťkrát za rok (mesačne s výnimkou letných mesiacov).[28]

 
Do časopisu Právny obzor pravidelne prispieval aj predseda vlády socialistického Slovenska, Peter Colotka (1925 – 2019) a neskôr, od 80. rokov 20. storočia, aj jeho syn Peter Colotka ml.

V období komunizmu sa časopis okrem politicko-právnych aspektov venoval (z hľadiska čisto právneho) hlavne občianskemu právu[28] a v porovnaní s predchádzajúcim obdobím v značnom rozsahu aj pracovnoprávnej oblasti. Osobitne po zmiernení triedneho boja v ňom však okrem politicky exponovaných právnikov či politikov (osobitne neskorší slovenský premiér Peter Colotka[33]) pravidelne publikovali aj významní českí a slovenskí právnici, ako napríklad Oľga Ovečková[34] (obchodné právo), Ján Cirák[35], Ján Lazar[36] (občianske právo), Alexandra Krsková[37] (právna etika), Ján Drgonec[38], Jozef Prusák[39], Eduard Bárány[40] (teória práva) či neskorší prvý predseda slovenského Ústavného súdu Milan Čič. Do časopisu prispel aj azda najvýznamnejší český právnik daného obdobia, Viktor Knapp[41]. Zriedkavejšie boli príspevky historicko-právneho charakteru, keďže tieto boli publikované v iných periodikách ako napríklad Právnické štúdie[28]: viaceré príspevky tu publikovali Karol Rebro[42] a Martin Vietor[43], neskôr príspevkom prispeli aj Jiří Cvetler[44] či Peter Blaho[45] (druhý menovaný aj neskôr po roku 1989),

Časopis po roku 1989

upraviť

Po páde komunizmu a rozpade Česko-Slovenska prešiel Právny obzor ideovým prerodom i menšou krízou financovania. V 90. rokoch 20. storočia sa v časopise vystriedalo viacero hlavných redaktorov, až nakoniec redakčné vedenie časopisu dostala v roku 1996 na starosť významná špecialistka na oblasť obchodného práva, Oľga Ovečková, ktorá do časopisu prispievala už od 60. rokov 20. storočia.[46]

V novom období obsah jednotlivých čísel časopisu prešiel výraznou premenou v závislosti od spoločenských potrieb. Spočiatku prevládali práce venované premene hospodárstva a práva zo socialistického modelu na kapitalistický, čo sa prejavilo aj na obsahovej štruktúre časopisu a vo zvýšenej frekvencii článkov z oblasti úlohy práva v ekonomike.[2]:209 Neskôr sa začali rozoberať aktuálne otázky spojené s rekodifikáciou niektorých oblastí práva (trestné právo, verejná správa). Na rozdiel od obdobia spred februára 1948 bola spočiatku (až na pár výnimiek)[47] len malá pozornosť venovaná otázkam občianskeho práva[2]:224, čo bolo zrejme spôsobené aj s opakovaným odkladaním celkovej súkromnoprávnej rekodifikácie. Veľká pozornosť bola venovaná teoretickým a ústavnoprávnym otázkami, najmä právnym princípom[48] a právnemu štátu[49]. Oblasť občianskeho práva začala byť po prestávke opätovne významnejšie reflektovaná až na prelome 20. a 21. storočia, keď do časopisu začali prispievať aj nové tváre z mladšej i staršej generácie, ako napríklad Lucia Žitňanská[50], Peter Kerecman[51], Katarína Kalesná[52], Kristián Csach[53], Karel Eliáš[54], Jan Hurdík[55], Martina Gajdošová[56] a mnohí ďalší. Mimo súkromného práva do Právneho obzoru prispievali napr. Alexander Bröstl, Peter Colotka ml., Eduard Barány a Ladislav Orosz[57], Marek Káčer či Tomáš Gábriš a mnohí ďalší. Vysoko aktuálnou sa začiatkom nového storočia stali otázky spojené so vstupom Slovenska do Európskej únie (2004), akými boli napríklad vzťah európskeho a slovenského práva. Pozornosť však bola nanovo venovaná aj otázkam z oblasti právnych dejín.[58]

V roku 2013 získal časopis ocenenie v kategórií Najlepší právnický časopis v Slovenskej republike za rok 2012.[59] V roku 2017 oslávil časopis sto rokov nepretržitého vydávania.[2][5]

Obsah

upraviť

Každé číslo časopisu obsahuje približne 4 až 5 vedeckých článkov, ročne býva v časopise publikovaných 30 až 34 vedeckých článkov. Okrem vedeckých článkov obsahujú čísla Právneho obzoru aj pravidelné rubriky Z vedeckého života, Recenzie a anotácie či stĺpček Novinky.[3]

Zoznam hlavných a výkonných redaktorov

upraviť
Zoznam podľa:[46]
Roky Hlavný redaktor Výkonný redaktor
1917 – 1920 Emil Stodola Emil Stodola
1921 – 1936 Vladimír Fajnor Cyril Bařinka
1936 – 1937 Karel Laštovka Cyril Bařinka
1937 – 1939 Jozef Fundárek Cyril Bařinka
1939 – 1945 Jozef Fundárek  –
1946 – 1948 Štefan Luby  –
1949 – 1950 Július Viktory  –
1951 Rudolf Strechaj Ján Feješ
1952 – 1953 Rudolf Strechaj Vojtech Zlatný
1954 – 1955 Ladislav Šubert Vojtech Zlatný
1956 – 1962 Ladislav Šubert  –
1963 – 1968 Ladislav Šubert Augustín Jágerský
1969 Félix Vašečka Oto Štepnička
1970 Ján Azud Oľga Ovečková
1971 – 1972 Ján Azud Ján Krajčík
1973 – 975 Ján Azud Mária Bašistová
1976 – 1990 Ján Azud Miloš Řehůřek
1991 Ján Bakiča Štefan Šebesta
1992 – 1993 Ján Bakiča Tatiana Weissová
1994 – 1995 Eduard Barány Tatiana Weissová
1996 – 2016 Oľga Ovečková Tatiana Weissová
2016 Oľga Ovečková Viliam Janáč

Referencie

upraviť
  1. ↑ a b c Právny obzor. In: Encyklopédia Slovenska. Zväzok IV. N – Q. Bratislava : Veda, 1980. S. 511.
  2. ↑ a b c d e f g h i j k OVEČKOVÁ, Oľga; VOZÁR, Jozef, a kol. 100 rokov časopisu PRÁVNY OBZOR 1917 – 2017. Bratislava : Veda, 2017. 512 s. ISBN 978-80-224-1614-6.
  3. ↑ a b c Základné informácie. In: Právny obzor [online]. Bratislava: Právny obzor, [cit. 2024-07-16]. Dostupné online.
  4. ↑ Hlavný redaktor. In: Právny obzor [online]. Bratislava: Právny obzor, [cit. 2024-07-16]. Dostupné online.
  5. ↑ a b c d e f g h OVEČKOVÁ, Oľga. Sto rokov Právneho obzoru. Právny obzor, 2017, roč. 100, čís. 6, s. 640 – 643.
  6. ↑ a b c d e f g VOZÁR, Jozef. Začiatky pestovania právnej vedy na Slovensku. Historický časopis, 2017, roč. 65, čís. 2, s. 321 – 333. ISSN 0018-2575.
  7. ↑ a b FAJNOR, Vladimír. Práca slovenských právnikov pred prevratom a v prvom desaťročí Republiky. Právny obzor, 1928, roč. 11, s. 704 – 712.
  8. ↑ MORÁVEK, Jaroslav. Bratislavský právnický časopis z poloviny 19. století. Právny obzor, 1967, roč. 50, čís. 7, s. 659.
  9. ↑ Smutná štatistika. Právny obzor, 1918, roč. 1, čís. 1, s. 100.
  10. ↑ STODOLA, Emil. Príhlas k obecenstvu. Právny obzor, 1917, roč. 1, čís. 1, s. 1 – 2.
  11. ↑ ZÁTURECKÝ, Adolf; SLÁVIK, Michal. Právne názvoslovie a Poznámky a doplňky k názvosloviu. Právny obzor, 1918, roč. 1, čís. 1, s. 21 – 119.
  12. ↑ BAŘINKA, Cyril. Zpráva o II. riadnej valnej hromade Právnickej Jednoty na Slovensku v Bratislave. Právny obzor, 1924, roč. 7, s. 51.
  13. ↑ BAŘINKA, Cyril. K päťdesiatinm nášho hlavného redaktora doc. dra Vladimíra Fajnora. Právny obzor, 1925, roč. 8, s. 255 – 259.
  14. ↑ VOZÁR, Jozef. Vladimír Fajnor. Bratislava : Veda, 2017. ISBN 978-80-224-1600-9. S. 96.
  15. ↑ Napr. ZÁTURECKÝ, A. Prehľad slovenskej časti rozhodnutí Najvyššieho súdu Československej republiky vo veciach občianskych. Právny obzor, 1923, roč. 6, čís. 1, s. 90 – 91.
  16. ↑ Napr. FAJNOR, Vladimír. Dedičské právo na Slovensku. Právny obzor, 1923, roč. 6, čís. 1, s. 9 – 114.
  17. ↑ Napr. ROUČEK, František. Ručení za nedostatky skutkové a právní. Právny obzor, 1923, roč. 6, čís. 2, s. 8 – 16. alebo ROUČEK, František. Služebnosti de lege ferenda. Právny obzor, 1924, roč. 7, s. 129 – 135.
  18. ↑ Napr. SEDLÁČEK, Jaromír. Problém peněžních dluhů. Právny obzor, 1926, roč. 9, s. 366 – 395.
  19. ↑ Napr. RÁTH, Augustín. O prvkoch záväzkov.. Právny obzor, 1923, roč. 6, čís. 1, s. 65 – 71.
  20. ↑ HORA, Václav. Vybrané části z uherského civilního práva procesního. Právny obzor, 1921, roč. 4, čís. 1, s. 1 – 234.
  21. ↑ Napr. BUŠEK, Vratislav. Rozluka státu od církví. Právny obzor, roč. 1924, čís. 7, s. 193 – 199.
  22. ↑ Napr. FRITZ, Josef. Unifikační problém jinde a u nás. Právny obzor, 1926, roč. 9, čís. 14, s. 411 – 431.
  23. ↑ Napr. PLANKOVÁ, Oľga. Právna úprava manželstva v návrhu zákona o rodine. Právny obzor, 1963, roč. 46, čís. 2, s. 95 – 104.
  24. ↑ Napr. LUBY, Štefan. Kľúčna moc manželky a Kľúčna moc manželky (dokončenie). Právny obzor, 1944, roč. 27, čís. 3 – 4.
  25. ↑ FUNDÁREK, Jozef. Sú verejné a komanditné spoločnosti právnickými osobami?. Právny Obzor, 1944, roč. 27, čís. 1, s. 1 – 14. a KIZLINK, Karel. Zmenkové úkony verejnej spoločnosti. Právny obzor, 1944, roč. 7, čís. 2, s. 41 – 44.
  26. ↑ Napr. OSVÁTH, Julius. Národnesocialistické súkromné právo. Právny obzor, 1942, roč. 25, čís. 2 – 3, s. 48 – 53.
  27. ↑ a b c d PLANK, Karol; BAVORSKÝ, Ján. Päťdesiat rokov právneho obzoru a občianske právo. Právny obzor, 1967, roč. 50, čís. 6, s. 542 – 560.
  28. ↑ a b c d Právnické časopisy SAV. Naša veda, 1958, roč. 5, čís. 9, s. 404 – 406. ISSN 0469-6220.
  29. ↑ Napr.: Zodpovednosť za ohrozenie a porušenie autorskoprávnych pomerov (1962, Roč. 45, čís. 3, s. 160 – 174); Komplexná úprava a ochrana autorskoprávnych vzťahov jednotlivými odvetviami právneho poriadku Roč. 45, čís. 5, 1965, s. 257 – 270; Ako upraviť mimozáväzkovú zodpovednosť v budúcom občianksom zákonníku 1961, Roč. 44, čís. 6, s. 321 – 341; Právne úkony a zmluvy v osnove Občianskeho zákonníka a v návrhu Hospodárskeho zákonníka 1961, Roč. 46, čís. 3, s. 137 – 153 a mnohé ďalšie
  30. ↑ Napr. AZUD, Ján. Medzinárodný význam vzniku ZSSR a jeho vplyv na rozvoj medzinárodného práva. Právny Obzor, 1972, roč. 55, čís. 10, s. 882 – 892.
  31. ↑ Napr. STEINER, Ján. Koakvizícia a zákonné majetkové spoločenstvo. Právny obzor, 1952, roč. 35, čís. 8, s. 755 – 763. či STEINER, Ján. Právna úprava spoločného majetku manželov. Právny obzor, 1961, roč. 44, čís. 9, s. 544 – 555.
  32. ↑ SPIŠIAK, Ján. Novácia záväzkov z prefakturácie vo svetle zákonných predpisov o zániku práv. Právny obzor, 1962, roč. 45, čís. 7, s. 417 – 431. či SPIŠIAK, Ján. Platobné a úverové vzťahy vo svetle návrhu Hospodárskeho zákonník. Právny obzor, 1963, roč. 46, čís. 4, s. 221 – 234.
  33. ↑ Napr. COLOTKA, Peter. Za ďalší tvorivý rozvoj vedy o štáte a práve. Právny obzor, 1962, roč. 45, čís. 6, s. 321 – 340. či COLOTKA, Peter. Prvý máj - veľký sviatok medzinárodnej družby pracujúcich. Právny obzor, 1953, roč. 36, čís. 5, s. 377 – 385. a mnohé ďalšie.
  34. ↑ Napr. OVEČKOVÁ, Oľga. Právnoteoretický základ hospodárskoprávnej zodpovednosti orgánov hospodárskeho riadenia. Právny obzor, 1985, roč. 68, čís. 8, s. 753 – 767.
  35. ↑ Napr. CIRÁK, Ján. Zodpovednosť za neoprávnený majetkový prospech v novele Občianskeho zákonníka. Právny obzor, 1985, roč. 68, čís. 2, s. 171 – 183. či CIRÁK, Ján. Pojem, fukcie a pramene zmenkového práva. Právny obzor, 1998, roč. 81, čís. 3, s. 247 – 263.
  36. ↑ Napr. LAZAR, Ján. Inštitucionálne zmeny v Občianskom zákonníku. Právny obzor, 1985, roč. 68, čís. 6, s. 470 – 487. či LAZAR, Ján. O názoroch na vlastnícke právo v encyklike pápeža Jána Pavla II. Laborem exercens. Právny obzor, 1983, roč. 66, čís. 8, s. 672 – 690. a mnohé ďalšie.
  37. ↑ Napr. KRSKOVÁ, Alexandra. Princíp spravodlivosti v socialistickom práve. Právny obzor, 1977, roč. 60, čís. 6, s. 452 – 464. a mnohé ďalšie.
  38. ↑ Napr. DRGONEC, Ján. Islamský právny systém. Právny obzor, 1985, roč. 67, čís. 1, s. 77 – 91. či DRGONEC, Ján. Africká právna kultúra. Právny obzor, 1987, roč. 70, čís. 7, s. 607 – 619.
  39. ↑ Napr. PRUSÁK, Jozef. Efektívne pôsobenie právnej normy. Právny obzor, 1977, roč. 60, čís. 7, s. 537 – 550.
  40. ↑ Napr. BÁRÁNY, Eduard. Socialistický právny štát. Právny obzor, 1989, roč. 72, čís. 1, s. 62 – 75. a mnohé ďalšie.
  41. ↑ KNAPP, Viktor. Některé problémy kladení otázek a hodnocení odpovědí v právu. Právny obzor, 1985, roč. 68, čís. 2, s. 137 – 144.
  42. ↑ Napr. REBRO, Karol. Právnická fakulta Univerzity v Trnave. Právny obzor, 1967, roč. 50, čís. 3, s. 247 – 256. a ďalšie.
  43. ↑ Napr. VIETOR, Martin. Košická právnická akadémia. Právny obzor, 1967, roč. 50, čís. 7, s. 641 – 652. a VIETOR, Vietor. Typy a formy štátu na území Slovenska. Právny obzor, 1952, roč. 35, čís. 1, s. 53 – 79.
  44. ↑ CVETLER, Jiří. K notářům v Byzanci. Právny obzor, 1972, roč. 55, čís. 8, s. 739 – 759.
  45. ↑ BLAHO, Peter. Niektoré teórie o držbe a ich kritika. Právny obzor, 1972, roč. 55, čís. 8, s. 759 – 773.
  46. ↑ a b Hlavní a výkonní redaktori. In: Právny obzor [online]. Bratislava: Právny obzor, [cit. 2024-07-16]. Dostupné online.
  47. ↑ Napr. LAZAR, Ján. K stavu, problémom a perspektívam rozvoja základnej občianskoprávnej úpravy. Právny obzor, 1989, roč. 72, čís. 5, s. 388 – 398.
  48. ↑ Napr. celé číslo: Právny obzor, 2003, Roč. 86, čís. 3.
  49. ↑ Napr. celé číslo: Právny obzor, 1995, Roč. 78, čís. 5.
  50. ↑ Napr. ŽITŇANSKÁ, Lucia. Harmonizácia slovenského práva obchodných spoločností s právom Európskej únie. Právny obzor, 2001, roč. 84, čís. 6, s. 506 – 513.
  51. ↑ Napr. KERECMAN, Peter. Zabezpečenie záväzkov prevodom práva. Právny obzor, 1998, roč. 81, čís. 3, s. 264 – 275.
  52. ↑ Cf. prof. JUDr. Katarína Kalesná CSc. In: Právny obzor [online]. Legalis, [cit. 2024-07-17]. Dostupné online.
  53. ↑ Napr. CSACH, Kristián. Miesto dispozitívnych a kogentných právnych noriem (nielen) v obchodnom práve. Právny obzor, 2007, roč. 90, čís. 2, s. 102 – 121.
  54. ↑ Napr. ELIÁŠ, Karel. Pojetí obecných paradigmat práva pohledem Emila Svobody. Právny obzor, 2018, roč. 101, čís. 6, s. 535 – 553.
  55. ↑ Napr. HURDÍK, Jan. Relativizace právnických osob. Právny obzor, 2001, roč. 84, čís. 6, s. 539 – 548. či HURDÍK, Jan. Sociální normy soukromého práva a jejich místo ve struktuře soukromého práva. Právny obzor, 2018, roč. 101, čís. 5, s. 431 – 454.
  56. ↑ doc. JUDr. Mgr. Martina Gajdošová PhD. In: Právny obzor [online]. Legalis, [cit. 2024-07-17]. Dostupné online.
  57. ↑ Napr. OROSZ, Ladislav. Princíp deľby moci v ústavnom systéme Slovenskej republiky. Právny obzor, 1995, roč. 78, čís. 5, s. 391 – 400.
  58. ↑ Napr. KUCHÁR, R. Majetkové vzťahy, ich jazykové vyjadrenia a kódex Magdeburského práva. Právny obzor, 2010, roč. 93, čís. 1, s. 57 – 76. či ŠVECOVÁ, Adriana; LACLAVÍKOVÁ, Miriam. Zabezpečenie pohľadávok zriadením záložného práva na nehnuteľnosti v Uhorsku obdobia stredoveku.... Právny obzor, 2010, roč. 93, čís. 2, s. 156 – 170.
  59. ↑ Ocenenia. In: Právny obzor [online]. Bratislava: Ústav štátu a práva SAV, [cit. 2024-07-17]. Dostupné online.

Ďalšia literatúra

upraviť
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Právny_obzor&oldid=7884841“