Chrček poľný

Chrček poľný[2] (iné názvy: škrečok poľný, chrček roľný[3], staršie: chrček obyčajný, škrečok obyčajný; lat. Cricetus cricetus) je druh chrčka a jediný druh rodu Cricetus. Pôvodne pochádza z veľkého územia od Západnej Európy, cez Strednú a Východnú Európu, Rusko a Kazachstan až k rieke Jenisej.[2] Je často považovaný za poľnohospodárskeho škodcu a pre svoju kožušinu bol lovený.

chrček poľný
Hamster.jpg
Stupeň ohrozenia
VyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
[1]
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Cricetus cricetus
Linnaeus, 1758
Synonymá
škrečok poľný,
chrček roľný,
chrček obyčajný,
škrečok obyčajný
CricetusCricetusIUCN.png
Mapa rozšírenia chrčka poľného

██  Celoročný výskyt

zostavil: IUCN SSC Small Mammal Specialist Group 2020

Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov chrček poľný patrí medzi kriticky ohrozené druhy, trend celkovej populácie je klesajúci, jeho stavy aj veľkosť areálu rozšírenia klesajú v celom areáli rozšírenia. Všade, kde bol vykonaný prieskum boli zistené straty početnosti a jeho areál rozšírenia sa stáva nesúvislý. [1]

V Európe boli lokálne vyhynutia zaznamenané v Belgicku, Holandsku, Francúzsku, Rakúsku, Nemecku, Poľsku, Česku, Maďarsku, Slovensku, na Ukrajine, Bielorusku i v Rusku. Neexistujú žiadne záznamy zo Švajčiarska a Luxembursku, v Gruzínsku je známy už len z jednej lokality. V strednej a vo východnej Európe sa jeho bývalý areál rožšírenia zmenšil o 75%. Na zmeny v početnosti poukazuje aj porovnanie relatívnych dát pred a po roku 1970 v provinciách Ruska, Bieloruska, Ukrajiny a Moldavska. Pred rokom 1970 bol chrček poľný hojným druhom v 28 provinciách, bežný v 37 a vzácny v 20-tich. Dnes je hojný len v 8, bežný v 27 ale stal sa vzácnym v 42 a v 8 provinciách vyhynul. Ostalo už len celkovo 7 od seba vzdialených oblastí, kde sa ešte chrček poľný hojne vyskytuje, dve z nich sú na Ukrajine, jedna v Kaukazskej oblasti, pri Volge, v regióne Uralu a dve oblasti na Sibíri. Významným faktom je celkový pokles a rozdrobenosť výskytu v celej východnej oblasti rozšírenia.[1]

Výsledky výskumov poukazujú na zníženie reprodukčnej schopnosti z priemerného počtu v 20. storočí 20 mláďat za rok na 5 – 6. Dôvod nie je jednoznačne zistený, možné dôvody môžu byť neustále rozširovanie monokultúr, rozvoj priemyslu, globálne otepľovanie a svetelné znečistenie. Hrozí, že za týchto podmienok do 30 rokov chrček poľný vyhynie.[4]

OpisUpraviť

Má žltohnedú dorzálnu kožušinu s bielymi škvrnami. Hruď a brucho je čierne. Chvost je krátky a srstnatý. Je oveľa väčší ako škrečok zlatý (Mesocricetus auratus) alebo trpasličie škrečky, ktoré sa bežne chovajú v domácnosti. Váži 220 – 460 g a dorastá do 21 – 28 cm, chvost 30 – 60 mm.[5] Jeho vzorec chrupu je 1/1, 0/0, 0/0, 3/3.

Zvyčajne sa dožívajú 4 roky, maximálna zistená dĺžka života je 8 – 10 rokov.[2]

Výskyt a stav na SlovenskuUpraviť

Zo 429 mapových kvadrátoch 12 x 11 km sieti Databanky fauny Slovenska (DFS) sa celkovo vyskytol v 171 (39,7% rozlohy Slovenska v nadmorských výškach do 400, maximálne 494 (Orlov) a 570 m n. m. (Podolínec). Žije najmä Podunajskej a Východoslovenskej rovine i v južnej časti Borskej nížiny. Nesúvisle v priľahlých pahorkatinách.[2]

Počas rokov 1971 a 1972 bolo vo Východoslovenskej nížine veľké premnoženie týchto škrečkov, odhadom 35 mil. jedincov.[5]

Ekosozologický status od roku 2001 DD - údajovo nedostatočný.[6]

Odhadovaná veľkosť populácie v rokoch 2007 – 2012 bola 1 000 – 5 000 jedincov pre panónsky bioregión a rovnako 1 000 – 5 000 jedincov alpský bioregión. Pre oba bioregióny rovnako platí, že krátkodobý trend i veľkosť územia na ktorom sa vyskytovali za posledných 12 rokov (2000 – 2012) aj dlhodobý trend od roku 1988 (1988 – 2012) boli neznáme. Kvalita biotopov bola vyhodnotená ako priemerná a stabilná.[7]

Z pohľadu výskytu v Karpatoch bol v rámci projektu Bioregio[8] v roku 2014 vypracovaný návrh ekosozologického statusu za celé pohorie ako DD - údajovo nedostatočný a za Slovensko VU - zraniteľný.[9]

Odhadovaná veľkosť populácie v rokoch 2013 – 2018 bola pre alpský bioregión 1 000 – 5 000 a rovnako aj pre panónsky bioregión 1 000 – 5 000. Krátkodobý trend veľkosti populácie za posledných 12 rokov (2007 – 2018) bol stabilný v oboch bioregiónoch. Kvalita i plocha obývaného biotopu boli vyhodnotené za posledných 12 rokov (2007 – 2018) ako stabilné, taktiež rovnako pre oba bioregióny. Veľkosť obývanej plochy v alpskom bioregóne bola 1 602 km², v panónskom bioregióne bola 3 181 km². Krátkodobý trend veľkosti obývanej plochy za posledných 12 rokov (2007 – 2018) bol pre oba bioregióny neznámy.[10]

SprávanieUpraviť

Je to nočný alebo súmračný druh. Žije jednotlivo v komplexe podzemných chodieb. Buduje si aj vertikálne chodby, cez ktoré, v prípade nebezpečia, rýchlo prepadne. Živí sa semiačkami, strukovinami, koreňovou zeleninou, trávou ale aj hmyzom. Jedlo si zbiera do lícneho vačku a odnáša do vymedzenej miestnosti, skladu. Tieto zásoby môžu byť dosť veľké a môžu obsahovať celkovo 65 kg jedla vrátane 50 kg zemiakov a 15 kg obilia.[11][5] Od októbra do marca hibernuje. Počas tohto obdobia sa každých päť alebo sedem dní zobudí a kŕmi sa zo svojich zásob. Sexuálnu dospelosť dosahujú po 43 dňoch a rozmnožujú sa od apríla do augusta. Gravidita trvá 17 – 18[2] (20[11]) dní a vo vrhu je 3 až 15 mláďat[11] (maximálny počet nájdených embryí 18[2]). Tie sú odstavené vo veku troch týždňov.[11] Dokážu sa rýchlo množiť.

Pri ohrození vydávajú zubami klepotavý zvuk.[5]

BiotopUpraviť

Jeho typickým biotopom sú nízko položené poľnohospodárske oblasti s ílovitou pôdou, jemnou hlinou alebo sprašou s hĺbkou viac ako 100 cm a pritom spodná voda musí byť hlbšie ako 120 cm. Plytké pôdy alebo podmáčané pôdy na svahoch neobýva trvalo. Takisto v miestach s veľmi jemnými piesčitými pôdami nežije. Obsadzuje polia s rôznymi kultúrami, brehy kanálov, medze a vetrolamy. Môže obývať aj lúky a záhrady. [2]

OchranaUpraviť

Je zákonom chránený, spoločenská hodnota je 50 € (Vyhláška MŽP č. 24/2003 Z.z. v znení č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z., účinnosť od 01.01.2015).[12]

Druh je zaradený do Bernského dohovoru (Príloha II)[13] a smernici o biotopoch (Príloha IV).

ReferencieUpraviť

  1. a b c IUCN Red list 2020.2. Prístup 10. júla 2020.
  2. a b c d e f g KRIŠTOFÍK, Ján; DANKO, Štefan, et al. Cicavce Slovenska, rozšírenie, bionómia a ochrana. Bratislava : Veda, 2012. Autori druhu Ján Krištofík, Michal Stanko, Peter Fenďa, Vladimíra Hanzelová & Marta Špakulová. ISBN 978-80-224-1264-3. Kapitola Chrček poľný - Cricetus cricetus, s. 142 – 147.
  3. BALÁŽ, Ivan; AMBROS, Michal; TULIS, Filip, et al. Hlodavce a hmyzožravce Slovenska. Nitra : Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, fakulta prírodných vied, 2013. ISBN 978-80-558-0437-8. Kapitola Chrček poľný, s. 60 - 61.
  4. Almost a third of lemurs and North Atlantic Right Whale now Critically Endangered - IUCN Red List [online]. iucn.org, 2020-07-09, [cit. 2020-07-10]. Dostupné online.
  5. a b c d Kolektív autorov. Cicavce. Bratislava : Ikar, 1996. ISBN 8071182362.
  6. BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam cicavcov (Mammalia) Slovenska: Dávid Žiak, Peter Urban (en: Red (Ecosozological) List of Mammals (Mammalia) of Slovakia), s. 154 - 156.
  7. ČERNECKÝ,J., GALVÁNKOVÁ,J., POVAŽAN,R., SAXA,A., ŠEFFER,J., ŠEFFEROVÁ,V., LASÁK,R., JANÁK,M. 2014. Správa o stave biotopov a druhov európskeho významu za obdobie rokov 2007 – 2012 v Slovenskej republike (Conservation status of habitats and species of Community interest in the period of 2007 – 2012 in the Slovak republic); [online]. Príprava vydania Černecký, J. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2014, [cit. 2020-03-25]. Dostupné online. ISBN 978-80-89310-79-1.
  8. https://www.interregeurope.eu/bioregio/
  9. Red List of Species, Habitats and Invasive Alien Species in the Carpathians (draft), editor: Ján Kadlečík [online]. the State Nature Conservancy of the Slovak Republic, ccibis.org, 2014, [cit. 2020-03-23]. Dostupné online. (En)
  10. Správa o stave druhov európskeho významu (reporting) v zmysle čl. 17 smernice o biotopoch za roky 2013 - 2018 (Annex B - Report format on the 'main results of the surveillance under Article 11' for Annex II, IV & V species) [online]. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, cdr.eionet.europa.eu, 04. 09. 2019, [cit. 2020-03-24]. Dostupné online. (En)
  11. a b c d MACDONALD, David. Mammals of Britain & Europe. London : HarperCollins, 1993. ISBN 0002197790. Kapitola 1, s. 30. (svk)
  12. Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z.) s účinnosťou od 01.01.2015 [online]. epi.sk, [cit. 2020-03-19]. Dostupné online.
  13. Dohovor o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť (Bernský dohovor) [online]. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody SR, 1997-01-01, [cit. 2020-02-21]. Dostupné online.

Iné projektyUpraviť

ZdrojUpraviť

  • Kryštufek, B., Vohralík, V., Meinig, H. & Zagorodnyuk, I. 2008. Cricetus cricetus. In: IUCN 2011. IUCN Red List of Threatened Species. Version 2011.2. (www.iucnredlist.org). Prístup 1. december 2011.
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku European hamster na anglickej Wikipédii.