Otvoriť hlavné menu

Hustopeče (nem. Auspitz)[2]mesto v okrese Břeclav v Juhomoravskom kraji, 30 km južne od Brna, v národopisnej oblasti Hanáckeho Slovácka. Žije tu takmer 6 000 obyvateľov. Oblasť je osídlená už od prehistorických čias, prvá zmienka o Hustopečích je z 1. polovice 13. storočia. Dnes leží na dopravnom ťahu medzi Brnom a Bratislavou v úrodnej a klimaticky teplej oblasti s tradíciou pestovania vína a ovocných stromov. Hustopeče boli v 18. storočí najväčšou vinárskou obcou na Morave. V 50. rokoch 20. storočia došlo aj k rozvoju priemyslu: významným podnikom bola Mostárna Hustopeče, ktorá však už ukončila činnosť a priemyslový areál prevzali nové podniky.

Hustopeče
mesto
Hustopeče municipality.JPG
Mestský úrad
Flag of Hustopece.svg
Znak města Hustopeče hires.svg
Štát Česko Česko
Kraj (NUTS 3) Juhomoravský (CZ064)
Okres (LAU 1) Břeclav (CZ0644)
Obec s rozš. pôs. Hustopeče
Poverená obec Hustopeče
Historická krajina Morava
Nadmorská výška 215 m n. m.
Súradnice 48°56′29″S 16°43′59″V / 48,941389°S 16,733056°V / 48.941389; 16.733056
Rozloha 24,53 km² (2 453 ha)
Obyvateľstvo 5 862 (1. 1. 2014) [1]
Hustota 238,97 obyv./km²
Starosta PaedDr. Hana Potměšilová
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 693 01
Miestne časti 1
Zákl. síd. jednotky 12
Katastrálne územie 1
LAU 2 (obec) CZ0644 584495
Adresa mestského
úradu
Městský úřad Hustopeče
Dukelské náměstí 2
693 01 Hustopeče
E-mailová adresa posta@hustopece-city.cz
Poloha mesta v Česku
Red pog.svg
Poloha mesta v Česku
Wikimedia Commons: Hustopeče
Štatistika: ČSÚ
Webová stránka: www.hustopece-city.cz
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Portal.svg Český portál

Mestom preteká riečka Štinkovka, na okolitých svahoch sú medzi vinohradmi aj pôvodné stepné trávniky. Turistický ruch sa sústredí okolo vinárstva. Z historických pamiatok je možné menovať renesančné budovy na námestí (Starú radnicu, Dům U Synků, kašna Žumberák), v 20. storočí bola postavená nová radnice a kostol svätého Václava a svätej Anežky Českej.

DejinyUpraviť

 
Hustopeče v roku 1909, pohľadnica

Hustopeče sa nachádzajú v oblasti jedného z najstarších osídlení na južnej Morave, severne od hrádze Nových Mlýnů. Predpokladá sa pravidelný výskyt „lovcov mamutov“ (20–25 000 pred Kr.), doložené sú neolitické sídliská (koniec 4. a začiatok 3. tisícročia pred Kr.) i keltské pohrebiská (3. storočie pred Kr.). Prvé zmienky o sídle pochádzajú z 1. polovice 13. storočia. Významnú úlohu v ich dejinách zohrali kláštor Králové (Aula Regia), ktorému Hustopeče patrili od začiatku 14. do konce 16. storočia, a kniežací rod Lichtenštajnovcov, ktorému patrili v 2. polovici 19. storočia. Gotický dvojlodný kostol sv. Václava, v ktorom miništroval v detstve aj T.G. Masaryk, bol zbúraný v roku 1962 po zrútení veže, v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch neudržiavanej. Na mesto boli povýšené v roku 1572. Hustopeče boli po dlhý čas hlavným centrom juhomoravského vinárstva, ktoré však od prelomu 19. a 20. storočia prudko upadalo vďaka plesňovým ochoreniam a premnoženiu škodcov. Na začiatku 20. storočia došlo k zániku väčšiny zostávajúcich vinohradov kvôli fyloxére viničovej a plesňovým chorobám. Obnovu, ktorá začala v dvadsiatych rokoch, prerušila 2. svetová vojna, a k jej pokračovaniu došlo až po skončení vojny, dnes je mesto aj so svojim okolím opäť významnou vinárskou oblasťou. Mesto je dobre dostupné, keďže leží pri diaľnici D2 spájajúcej Brno s Bratislavou a 1. železničnom koridore (Děčín-Praha-Brno-Břeclav).

Mesto bolo elektrifikované v roku 1922, ale stavba vodovodu sa neustále odkladala a došlo k nej až v rokoch 1947–1954.[3]

Od 1. augusta 1976 do 31. decembra 1997 bol Kurdějov časťou Hustopečí.[4]

Partnerské mestáUpraviť

ReferencieUpraviť

  1. Český statistický úřad – Počet obyvatel v obcích České republiky k 1. 1. 2014 (PDF; 504 KiB)
  2. HOSÁK, Ladislav. Historický místopis země Moravskoslezské. Praha : Academia, 2004. 1144 s. ISBN 80-200-1225-7. S. 252. (po česky)
  3. JAN, Libor; NEZHODOVÁ, Soňa. Hustopeče: město uprostřed jihomoravských vinic. 1. vyd. [s.l.] : Hustopeče: Město Hustopeče, 2010. 775 s. ISBN 978-80-254-8243-8.
  4. Historický lexikon obcí České republiky 1869-2005. II. díl, Abecední přehled obcí a částí obcí v letech 1869-2005. Praha : Český statistický úřad, 2006. 623 s. ISBN 80-250-1311-1. S. 260.
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Hustopeče na českej Wikipédii.

Iné projektyUpraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hustopeče

PanoramaUpraviť

Externé odkazyUpraviť