Hustopeče

mesto v Česku

Hustopeče (nem. Auspitz)[2]mesto v okrese Břeclav v Juhomoravskom kraji, 30 km južne od Brna, v národopisnej oblasti Hanáckeho Slovácka. Žije tu takmer 6 000 obyvateľov. Oblasť je osídlená už od prehistorických čias, prvá zmienka o Hustopečích je z 1. polovice 13. storočia. Dnes leží na dopravnom ťahu medzi Brnom a Bratislavou v úrodnej a klimaticky teplej oblasti s tradíciou pestovania vína a ovocných stromov. Hustopeče boli v 18. storočí najväčšou vinárskou obcou na Morave. V 50. rokoch 20. storočia došlo aj k rozvoju priemyslu: významným podnikom bola Mostárna Hustopeče, ktorá však už ukončila činnosť a priemyslový areál prevzali nové podniky.

Hustopeče
mesto
Mestský úrad
Štát Česko Česko
Kraj (NUTS 3) Juhomoravský (CZ064)
Okres (LAU 1) Břeclav (CZ0644)
Obec s rozš. pôs. Hustopeče
Poverená obec Hustopeče
Historická krajina Morava
Nadmorská výška 215 m n. m.
Súradnice 48°56′29″S 16°43′59″V / 48,941389°S 16,733056°V / 48.941389; 16.733056
Rozloha 24,53 km² (2 453 ha)
Obyvateľstvo 5 862 (1. 1. 2014) [1]
Hustota 238,97 obyv./km²
Starosta PaedDr. Hana Potměšilová
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 693 01
Miestne časti 1
Zákl. síd. jednotky 12
Katastrálne územie 1
LAU 2 (obec) CZ0644 584495
Adresa mestského
úradu
Městský úřad Hustopeče
Dukelské náměstí 2
693 01 Hustopeče
E-mailová adresa posta@hustopece-city.cz
Poloha mesta v Česku
Poloha mesta v Česku
Wikimedia Commons: Hustopeče
Štatistika: ČSÚ
Webová stránka: www.hustopece-city.cz
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Mestom preteká riečka Štinkovka, na okolitých svahoch sú medzi vinohradmi aj pôvodné stepné trávniky. Turistický ruch sa sústredí okolo vinárstva. Z historických pamiatok je možné menovať renesančné budovy na námestí (Starú radnicu, Dům U Synků, kašna Žumberák), v 20. storočí bola postavená nová radnice a kostol svätého Václava a svätej Anežky Českej.

 
Hustopeče v roku 1909, pohľadnica
 
Nádvoří domu U Synků: Socha kvasinky vinné (Saccharomyces cerevisiae)
 
Hustopeče: hrob rodičů Tomáše Garriguea Masaryka

Hustopeče sa nachádzajú v oblasti jedného z najstarších osídlení na južnej Morave, severne od hrádze Nových Mlýnů. Predpokladá sa pravidelný výskyt „lovcov mamutov“ (20–25 000 pred Kr.), doložené sú neolitické sídliská (koniec 4. a začiatok 3. tisícročia pred Kr.) i keltské pohrebiská (3. storočie pred Kr.). Prvé zmienky o sídle pochádzajú z 1. polovice 13. storočia. Významnú úlohu v ich dejinách zohrali kláštor Králové (Aula Regia), ktorému Hustopeče patrili od začiatku 14. do konce 16. storočia, a kniežací rod Lichtenštajnovcov, ktorému patrili v 2. polovici 19. storočia. Gotický dvojlodný kostol sv. Václava, v ktorom miništroval v detstve aj T.G. Masaryk, bol zbúraný v roku 1962 po zrútení veže, v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch neudržiavanej. Na mesto boli povýšené v roku 1572. Hustopeče boli po dlhý čas hlavným centrom juhomoravského vinárstva, ktoré však od prelomu 19. a 20. storočia prudko upadalo vďaka plesňovým ochoreniam a premnoženiu škodcov. Na začiatku 20. storočia došlo k zániku väčšiny zostávajúcich vinohradov kvôli fyloxére viničovej a plesňovým chorobám. Obnovu, ktorá začala v dvadsiatych rokoch, prerušila 2. svetová vojna, a k jej pokračovaniu došlo až po skončení vojny, dnes je mesto aj so svojim okolím opäť významnou vinárskou oblasťou. Mesto je dobre dostupné, keďže leží pri diaľnici D2 spájajúcej Brno s Bratislavou a 1. železničnom koridore (Děčín-Praha-Brno-Břeclav).

Mesto bolo elektrifikované v roku 1922, ale stavba vodovodu sa neustále odkladala a došlo k nej až v rokoch 1947–1954.[3]

Od 1. augusta 1976 do 31. decembra 1997 bol Kurdějov časťou Hustopečí.[4]

Partnerské mestá

upraviť

Referencie

upraviť
  1. Český statistický úřad – Počet obyvatel v obcích České republiky k 1. 1. 2014 (PDF; 504 KiB)
  2. HOSÁK, Ladislav. Historický místopis země Moravskoslezské. Praha : Academia, 2004. 1144 s. ISBN 80-200-1225-7. S. 252. (po česky)
  3. JAN, Libor; NEZHODOVÁ, Soňa. Hustopeče: město uprostřed jihomoravských vinic. 1. vyd. [s.l.] : Hustopeče: Město Hustopeče, 2010. 775 s. ISBN 978-80-254-8243-8.
  4. Historický lexikon obcí České republiky 1869-2005. II. díl, Abecední přehled obcí a částí obcí v letech 1869-2005. Praha : Český statistický úřad, 2006. 623 s. ISBN 80-250-1311-1. S. 260.
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Hustopeče na českej Wikipédii.

Iné projekty

upraviť
  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hustopeče

Panorama

upraviť
 

Externé odkazy

upraviť
    Mestá a obce okresu Břeclav (9+54)

BavoryBoleradiceBorkovanyBořeticeBrod nad DyjíBrumoviceBřeclavBřezíBulharyDivákyDobré PoleDolní DunajoviceDolní VěstoniceDrnholecHlohovecHorní BojanoviceHorní VěstoniceHruškyHustopečeJevišovkaKašniceKlentniceKlobouky u BrnaKobylíKosticeKrumvířKřepiceKurdějovLadnáLanžhotLedniceMikulovMiloviceMoravská Nová VesMoravský ŽižkovMorkůvkyNěmčičkyNikolčiceNovosedlyNový PřerovPavlovPernáPodivínPopicePouzdřanyPřítlukyRakviceSedlecStaroviceStarovičkyStrachotínŠakviceŠitbořiceTvrdoniceTýnecUherčiceValticeVelké BíloviceVelké HostěrádkyVelké NěmčiceVelké PavloviceVrbiceZaječí