Otvoriť hlavné menu

Košice – mestská časť Kavečany

mestská časť Košíc

Košice – mestská časť Kavečany[4] (iné názvy: Košice-Kavečany, Kavečany) (maď. Kavocsán, Kavecsán) sú mestská časť Košíc, súčasť okresu Košice I.

Košice – mestská časť Kavečany
mestská časť Košíc
Kavečany.JPG
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Košický kraj
Okres Košice I
Región Abov (Košice a okolie)
Nadmorská výška 458 m n. m.
Súradnice 48°46′25″S 21°12′27″V / 48,773611°S 21,207500°V / 48.773611; 21.207500
Rozloha 10,5 km² (1 050 ha) [1]
Obyvateľstvo 1 337 (31. 12. 2018) [2]
Hustota 127,33 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1347
Starosta Martin Balčík[3] (KDH, OĽaNO, SaS)
PSČ 040 01
ŠÚJ 598119
EČV KE
Tel. predvoľba +421-55
Poloha mestskej časti na Slovensku
Red pog.svg
Poloha mestskej časti na Slovensku
Poloha v rámci Košíc
Poloha v rámci Košíc
Wikimedia Commons: Kavečany
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Symboly obceUpraviť

Podľa Heraldického registra [5] má obec tieto symboly prijaté v roku 2004. Erb je podľa baníckeho motívu podľa odtlačku pečatidla obce z 19. storočia.

ErbUpraviť

Na červenom štíte zlatovlasou anjelskou okrídlenou hlavou prevýšené zlaté, skrížené banícke kladivká - bicie a rozpájacie - na strieborných rukovätiach. Autorom erbu mestskej časti Košice-Kavečany je Mgr.Marcel Bodnár.

VlajkaUpraviť

Vlajka má podobu v jednej štvrti od žrde štiepeného listu, ktorého žrďová časť je žlto – modro delená, vejúca časť pozostáva zo štyroch pozdĺžnych pruhov čierneho, bieleho, žltého a červeného v pomere 2:1:1:2. Vlajka má pomer strán 2 : 3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.

PolohopisUpraviť

UliceUpraviť

Budanová, Gorovecká, Gazdovská, Kadlubská, Kopečná, K ihrisku, Lovecká, Lyžiarská, Na rožku, Nivky, Oblá, Podkamenná, Strážna, Široká, Šamborska, Rokytská, Vyšná

Vodné tokyUpraviť

potok Hrubša

Chránené územiaUpraviť

1. januára 2000 bola Všeobecne záväznou vyhláškou Krajského úradu v Košiciach vyhlásená prírodná pamiatka Kavečianska stráň. Má rozlohu 31 933 m². Na jej území je zaznamenaný výskyt chráneného a ohrozeného ponikleca veľkokvetého (Pulsatilla grandis). Taktiež sa tu vyskytuje ľan žltý (Linum flavum), orlíček obyčajný (Aquilegia vulgaris) a iné druhy xerotermickej vegetácie. Patrí do geomorfologického celku Čierna hora.

Kultúra a zaujímavostiUpraviť

PamiatkyUpraviť

Kostol sv. Petra a PavlaUpraviť

 
Kostol sv. Petra a Pavla
 
Hlavný oltár kostola v roku 1930

Postavený v roku 1783. Od roku 2003 prešiel kompletnou rekonštrukciou vrátane strechy, interiéru, exteriéru a oplotenia. Vnútro kostola oživujú impozantné oltáre. Hlavnému oltáru dominuje socha Najsvätejšieho Srdca Ježišovho, a patrocínium sv. Petra po ľavej strane a sv. Pavla po pravej. Pravý bočný oltár je zasvätený Panne Márii Ružencovej. Na ľavom bočnom oltári sa nachádzajú sochy sv. Jozefa, sv. Alžbety Uhorskej a sv. Anny.

ŠportUpraviť

Hospodárstvo a infraštruktúraUpraviť

DopravaUpraviť

  • autobus číslo 29

ŠkolstvoUpraviť

  • materská škola U veselých medvedíkov

Pozri ajUpraviť

ReferencieUpraviť

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, [cit. 2019-05-02]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. Nariadenie vlády č. 258/1996 Z. z. Slovenskej republiky, ktorým sa vydáva Zoznam obcí a vojenských obvodov tvoriacich jednotlivé okresy [online]. Ministerstvo spravodlivosti SR, 1996-08-13, [cit. 2015-10-27]. Dostupné online.
  5. Heraldický register SR VI. - str.76-77

Externé odkazyUpraviť

ZdrojeUpraviť