Betelgeuze
| Pozorovacie dáta Epocha J2000.0 | |
|---|---|
| Súhvezdie | Orión |
| Rektascenzia | 05h 55m 10,3s |
| Deklinácia | 07° 24′ 25″Súradnice:  05h 55m 10s; 07° 24′ 25″
|
| Zdanlivá magnitúda (V) | +0,3 do +1,2 |
| Spektrálne charakteristiky | |
| Spektrálny typ | M2Iab |
| U-B farebný index | 2.06 |
| B-V farebný index | 1.86 |
| R-I farebný index | - |
| Typ premennosti | polopravidelná |
| Astrometria | |
| Radiálna rýchlosť (Rv) | +21,0 km/s |
| Vlastný pohyb (μ) | RA: 27,33 mas/r Dek.: 10,86 mas/r |
| Paralaxa (π) | 7.63 ± 1.64 mas |
| Vzdialenosť | približne 430 ly (približne 130 pc) |
| Absolútna magnitúda (MV) | −5,14 |
| Fyzikálne charakteristiky | |
| Hmotnosť | 15 M☉ |
| Polomer | 650 R☉ |
| Svietivosť | 40 000–100 000 (bolometrická) L☉ |
| Teplota | 3 600 K |
| Metalicita | |
| Rotácia | |
| Vek | 6 × 106 rokov |
| Iné označenia | |
| Databázové referencie | |
| SIMBAD | dáta
|
Betelgeuze (arab. 'ibl al-džawzā' – obrova pazucha alebo plece hrdinu, Betelgeuse, Betelgeux alebo Beteigeux alebo Alfa Orionis (α Ori / α Orionis)) je druhá najjasnejšia hviezda v súhvezdí Orión a ôsma najjasnejšia hviezda na nočnej oblohe. Jej jasnosť dosahuje približne prvú magnitúdu, ale s časom sa mení, pretože Betelgeuze je polopravidelná premenná hviezda. Z tohto dôvodu jej jasnosť kolíše v rozmedzí 0,0 mag. do 1,3 mag. Cykly trvajú cca 420 dní.
Hoci je označená gréckym písmenom „alfa“, ktoré sa väčšinou dáva najjasnejšej hviezde súhvezdia, nie je jasnejšia ako Rigel (Beta Orionis). Podľa jedného zdroja sa v maxime svojej jasnosti niekedy stáva jasnejšou než Rigel, no podľa iných zdrojov sa nikdy nestáva jasnejšou než Rigel a premenlivosť spôsobila len zlý odhad jej jasnosti.[1]
Pri vzdialenosti od Slnka 500 až 652 ly je Betelgeuze naším najbližším nadobrom.[2] Je to stará hviezda a väčšina hviezd obrazca Orióna je oveľa mladších ako ona. Betelgeuze má z nich tiež najväčší vlastný pohyb.
Charakteristika
upraviťBetelgeuze je typický príklad červeného nadobra[3] spektrálneho typu M2, triedy svietivosti Ia. Patrí medzi spetroskopické dvojhviezdy. Predstavuje jedno zo záverečných štádií vývoja hviezd, zaraďuje sa medzi chladných nadobrov, ktorí už v jadre spálili vodík a nafúkli sa do obrovských rozmerov. Nafukovaním sa povrch hviezdy ochladil na 3000 K. Maximum vyžarovania tak má pri nízkej teplote v infračervenej oblasti okolo 1000 nm. Betelgeuze patrí medzi infračervené hviezdy. Priemer je premenlivý, od 730 do 1000 slnečných polomerov. S priemerom sa mení aj jej zdanlivá jasnosť od 0,42 až 0,2 v maxime po 0,51 v minime. Má 23 800-násobne väčšiu svietivosť ako Slnko. Jej vzdialenosť nie je presne známa (predpokladaná je 652 svetelných rokov).[2]
Povrch
upraviťPovrchová teplota bola určená z jej spektra a z nej bol potom pomocou Stefanov-Boltzmannovho zákona odvodený priemer hviezdy. Jeho veľkosť je asi 1,5 miliardy kilometrov, čo je viac, ako priemer dráhy Jupitera. Jej objem je miliónkrát väčší ako objem Slnka. Kvôli obrovskej vzdialenosti však jej disk vidíme len pod uhlom 0,1´, takže aj najväčšie pozemské ďalekohľady ju zobrazia len ako bod. Až Hubblovmu vesmírnemu ďalekohľadu sa 3. marca 1995 podarilo zobraziť Betelgeuze ako disk. Bol to prvý obrázok disku hviezdy (aj keď so značne zlým rozlíšením), ak nepočítame Slnko.[2] Na jej povrchu sa nachádza obrovská biela škvrna, ktorej teplota 5000 K je o viac ako 2 000 K väčšia než teplota okolia. Pôvod tejto škvrny zatiaľ nie je vysvetlený.
Atmosféra a okolie
upraviťHviezda má rozsiahlu atmosféru s priemerom okolo 2 miliárd kilometrov. Obklopujú ju tri koncentrické obálky, ktoré hviezda dávnejšie odhodila. Najväčšia z nich má polomer 4,5 ly, čo je viac ako vzdialenosť Slnka od jeho najbližšej hviezdy. Obálky emitujú silné infračervené žiarenie. V zdanlivej vzdialenosti 40“ od Betelgeuze sa nachádza sprievodca 14. magnitúdy.
Vývoj
upraviťČervený nadobor je jedno zo záverečných štádií vývoja veľmi hmotných hviezd. Kým bola Betelgeuze na hlavnej postupnosti, mala až 40-násobok hmotnosti Slnka. Polovicu tejto hmoty stratila prostredníctvom hviezdneho vetra. Ďalší vývoj hviezdy bude pokračovať explóziou supernovy a skolabované jadro sa následne premení na čiernu dieru.[2]
Táto hviezda sa z dosiaľ neznámych príčin rýchlo zmenšuje.[4] Astronómovia na observatóriu Mount Wilson v Kalifornii (USA) zistili, že sa jej priemer od roku 1993 do 2008 znížil o 15 %. Jej svietivosť sa však za túto dobu nezmenila. Príčiny tohto javu nie sú známe a existuje viacero teórií, ktoré ho vysvetľujú. Niektorí astronómovia si myslia, že by mohlo ísť o začiatok gravitačného kolapsu, vďaka ktorému by sa z hviezdy stala extrémne jasná supernova a následne neutrónová hviezda či dokonca čierna diera. Ďalšie možné vysvetlenie pripisujú javu pravidelnej pulzácie, nie je vylúčená ani chyba merania.
Vo februári 2020 zaznamenal teleskop VLT zníženie svietivosti o 36 % ale aj zmenu jej zdanlivého tvaru. Dôvodom môže byť ochladenie časti povrchu alebo výron prachu smerom k Zemi.[5]
Betelgeuze vo fikcii
upraviť- V knihe Stopárov sprievodca galaxiou je to hviezda, o ktorej Ford Prefect, priateľ hlavného hrdinu Artura Denta tvrdí, že v blízkosti onej hviezdy je jeho rodná planéta.
- O tejto hviezde je zmienka aj v knihe Stanislava Lema Hviezdne denníky na výpravách Ijona Tichého.
Referencie
upraviť- ↑ Josip Kleczek. Velká encyklopedie vesmíru. [s.l.] : Academia, Praha, 2002. ISBN 80-200-0906-X. S. 45.
- ↑ a b c d PLAUCHOVÁ, Jana. Súhvezdia od Andromedy po Žirafu. Redakcia Eduard Koči; ilustrácie Peter Zimnikoval; Beata Zimnikovalová, Michal Mojžiš, Tibor Krátky. prvé vyd. Hurbanovo : Slovenská ústredná hvezdáreň Hurbanovo, 2023. 592 s. ISBN 978-80-89998-357. Kapitola Orión, s. 412 – 414.
- ↑ Red Supergiants [online]. hyperphysics.phy-astr.gsu.edu, [cit. 2018-09-22]. Dostupné online.
- ↑ OTČENÁŠKOVÁ, Martina. Monitor [online]. Český rozhlas Leonardo, 2009-06-12, [cit. 2009-06-13]. Kapitola Rudý veleobr sa záhadne zmenšuje. Čas 15:40 od začiatku stopáže. Dostupné online.
- ↑ information@eso.org. ESO Telescope Sees Surface of Dim Betelgeuse [online]. eso.org, [cit. 2020-02-17]. Dostupné online.