Wikipédia

Baktérie

(Presmerované z Eubaktérie)

Baktérie (lat. Bacteria; iné slovenské a latinské názvy pozri nižšie) sú v súčasnom ponímaní doména z taxónu bunkovce (=bunkové organizmy; lat. Cellulata). Spolu s archeónmi tvoria neformálnu skupinu prokaryoty. Pojem baktérie sa pri bližšom pohľade v literatúre rôzne chápe (pozri nižšie); predmetom tohto článku (okrem čiastočne kapitoly o systematike) sú baktérie v najužšom zmysle, tzv. eubaktérie (Eubacteria).

Baktérie

Paličkovité baktérie Bacillus anthracis, pôvodcovia choroby antrax, medzi bunkami mozgomiechového moku
(svetelný mikroskop)
Vedecká klasifikácia
 
Vedecký názov
Bacteria
Synonymá
Eubacteria, Schizomycetes, Bacteriophyta
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Bakteriálna bunka sa bežne skladá z peptidoglykánovej bunkovej steny, jadrovej oblasti (nukleoidu), DNA bez intrónov, plazmidov a ribozómov prokaryotického typu. U baktérií sa nevyskytuje pohlavné rozmnožovanie, namiesto toho sa najčastejšie delia binárne. Baktérie sú najrozšírenejšou skupinou organizmov na svete.

Baktérie majú veľký význam v planetárnom obehu živín a často vstupujú do obojstranne prospešných vzťahov s inými organizmami. Na druhej strane je známych aj veľa patogénnych baktérií, teda druhov, ktoré spôsobujú infekcie.

Názvy

upraviť

Vedecké názvy

upraviť

Vedecké (latinské) názvy sú: Bacteria[1][2], Bacteriae[3], Bacteriophyta[3][4][5], Bacteriaceae[2], Bacteriomycetes[4]; staršie: Schizomycetes[5][2], Schistomycetes[6][7], Schizomycet(ac)eae[2][8], Schizomycophyta[9]. V textoch, v ktorých sú baktérie definované ako synonymum prokaryotov (porovnaj nižšie) sú ďalšími vedeckými názvami baktérií vedecké názvy prokaryotov (i keď prokaryoty v minulosti niekedy zahŕňali aj vírusy resp. nebunkovce).

Eubacteria:
V roku 1977 Woese vyčlenil z baktérií archeóny do samostatného taxónu. Názvy prokaryotov (teda baktérií v tradičnom ponímaní) bez archeónov sú: Eubacteria (Woese 1977)[10], [bez siníc] Eubacteriophyta[11][12], zriedkavo Neobacteria[13], zriedkavo [bez siníc] Bacteriobionta[13], ale dnes sa zďaleka najčastejšie používa názov Bacteria v užšom zmysle (Woese 1990)[1][14]. Názov Eubacteria sa teda vo význame prokaryoty bez archeónov používa od roku 1977; do začiatku 20. storočia sa však názvom Eubacteria označovalo niečo iné, a to všetky prokaryoty okrem sírnych baktérií (Thiobacteria), prípadne aj okrem myxobaktérií. [15][16][17]. Okrem toho Möhn 1984 názvom Eubacteria označil všetky Bacteriobionta (pozri vyššie) okrem spirochét a myxobaktérií [13].

Eubacteriae:
V 40. - 60. rokov 20. storočia sa u niektorých autorov v rámci baktérií vyskytoval taxón (trieda, kmeň a pod.) Eubacteriae, ktorým sa označovala podskupina baktérií zahŕňajúca typické baktérie, t.j. spravidla všetky prokaryoty okrem siníc, rickettsií v širšom zmysle (=rickettsie v užšom zmysle + bartonely + chlamýdie[18]), mykoplaziem, spirochét a myxobaktérií, neskôr aj okrem aktinomycét.[19][20][21]

Eubacteriales:
V 20. - 70. rokoch 20. storočia sa u mnohých autorov v rámci baktérií vyskytoval rad Eubacteriales (v niektorých systémoch bol zaradený ako jeden z radov vyššie spomínaného taxónu Eubacteriae[19]). Rad Eubacteriales zahŕňal najtypickejšie baktérie; t.j. konkrétne:

Taxónu Eubacteriales podľa definície a) je podobný zriedkavo sa vyskytujúci taxón (trieda) Bacteridae[11].

Slovenské názvy

upraviť

Slovenské názvy sú: baktérie[10]; staršie: poltivky[25][26][27], schizomycéty[28]; neformálne alebo staršie: mikróby[27][29][6], bacily[27]; zastarano nevhodne: plesne[27][6].

Eubacteria:
Slovenský ekvivalent vyššie spomínaného Woesovho latinského názvu Eubacteria (= prokaryoty okrem archeónov) je eubaktérie[10] alebo pravé baktérie[10]. Keďže tento taxón dnes spravidla označujeme po latinsky ako Bacteria v užšom zmysle, označujeme ho aj po slovensky spravidla ako baktérie v užšom zmysle[1]. Slovenský ekvivalent vyššie spomínaného podobného pojmu Eubacteriophyta (=Eubacteria okrem siníc) je pravé baktérie[11].

Eubacteriales:
Slovenský ekvivalent vyššie spomínaného radu baktérií nazývaného Eubacteriales je baktérie [v užšom zmysle] [5], pravé baktérie[30] alebo ojedinele eubaktérie[30]. Slovenský ekvivalent vyššie spomínanej triedy Bacteridae je baktérie pravé[11].

Systematická klasifikácia

upraviť
 
Baktérie Escherichia coli pod elektrónovým mikroskopom.

Rozsah pojmu a zaradenie v systéme

upraviť

Rozsah pojmu baktéria sa menil v závislosti od času aj autora. Pojem "baktérie" môže teda v závislosti od použitého systému označovať:

  • v minulosti:
    • prokaryoty
    • prokaryoty okrem siníc, rickettsií v širšom zmysle (= rickettsií v užšom zmysle, bartonel a chlamýdií) a prípadne mykoplaziem, niekedy aj okrem spirochét a občas aj okrem aktinomycét (Rickettsie, bartonely, chlamýdie a mykoplazmy sa v takýchto systémoch považovali za vírusy alebo organizmy na prechode medzi baktériami a vírusmi; spirochéty sa považovali za živočíchy alebo organizmy na prechode medzi baktériami a živočíchmi; aktinomycéty sa považovali za huby alebo za organizmy na prechode medzi baktériami a hubami.[31][32][33][34][35][36])
    • prokaryoty (prípadne okrem siníc) vrátane nebunkovcov, najmä vírusov
    • prokaryoty okrem siníc
    • prokaryoty okrem archeónov a siníc (Tento variant je pomerne zriedkavý. Synonymum: Eubacteriophyta)
  • dnes:
    • prokaryoty okrem archeónov (Synonymum:Eubacteria)

Vysvetlivka: Termín prokaryoty tu zahŕňa klasické baktérie (vrátane rickettsií, bartonel, chlamýdií, mykoplaziem, spirochét, aktinomycét), archeóny a sinice (vrátane prvozelených rias).

O variantoch zaradenia baktérií v systéme živých organizmov pozri Systém živých organizmov.

Delenie

upraviť

Uvádzame príklady delenia baktérií (Z tu uvedených delení baktérií niektoré do pojmu baktérie zahŕňajú sinice a/alebo archeóny, iné ich nezahŕňajú):

Tradičné systémy

upraviť
Podľa 8. vydania Bergey's Manual of Determinative Bacteriology (1974) (Delenie na 19 častí plus cyanobaktérie)
upraviť

ríša prokaryoty (Procaryotae):

Poznámky:

- Tie časti, ktoré nemajú uvedené rady, sa delia buď priamo na čeľade alebo priamo na rody.
- G+ znamená gramnegatívne, G- znamená grampozitívne
- Vyššie je zahrnuté aj to, čo sa neskôr označovalo ako archebaktérie, a to konkrétne jednak pod názvom "baktérie produkujúce metán" a jednak ako súčasť "gramnegatívnych aeróbnych paličiek".

Toto delenie baktérií na 19 skupín ("častí") je založené na rôznych charakteristikách ako Gramovo farbenie, tvar bunky, usporiadanie buniek do kolónií, požiadaviek na kyslík, pohyblivosti, či výživových a metabolických vlastnostiach.

V úvode tejto knihy je uvedené alternatívne základné delenie (chápané ako akýsi návrh do budúcnosti), a to takéto:
ríša prokaryoty (Procaryotae):

Zdroje tejto kapitoly:[37][38][39][40][41][42]

Podľa 1. vydania Bergey's Manual of Systematic Bacteriology (1984-1989) (Delenie na 33 sekcií)
upraviť

ríša Procaryotae (prokaryoty):

Základ tohto systému tvorí delenie na 33 sekcií; týchto 33 sekcií vlastne predstavuje len rozpracovanejšiu verziu vyššie spomínaných 19 "častí" z 8. vydania Bergey's Manual of Determinative Bacteriology. Tieto sekcie sa buď delia priamo na rody alebo sa delia na čeľade (a tie na rody) alebo sa delia na rady (a tie na čeľade a tie na rody) alebo sa delia na skupiny (a tie na spomínané rody resp. čeľade resp. rady). Toto delenie je založené na podobných (teda nie fylogenetických) princípoch ako vyššie uvedené delenie z 8. vydania Bergey's Manual of Determinative Bacteriology.

Rozdiel medzi (33) "sekciami" tohto systému a (19 resp. 20) "časťami" vyššie uvedeného systému podľa 8. vydania Bergey's Manual of Determinative Bacteriology spočíva (popri niektorých štylistických úpravách názvov) v tom, že:

-časť "špirálovité a zakrivené baktérie" (časť 6) bola rozdelená na dve sekcie (sekcie 2 a 3)
-časť "gramnegatívne koky a kokobacily" (časť 10) bola včlenená do gramnegatívnych aeróbnych paličiek a kokov (sekcia 4)
-časť "kĺzavé baktérie" (časť 2) bola rozdelená na dve sekcie (sekcie 23 a 24)
-časť "gramnegatívne anaeróbne baktérie" (časť 9) bola rozdelená na dve sekcie (sekcie 6 a 7)
-časť "aktinomycéty a príbuzné organizmy" (časť 17) bola rozdelená na 11 samostatných sekcií (všetky sekcie v triede Thallobacteria)
-archebaktérie (predtým časť 13 plus jedna súčasť časti 7) teraz tvoria 1 samostatnú skupinu (sekcia 25)
-sinice a prvozelené riasy, ktoré predtým tvorili špecifický taxón (prvé oddelenie), teraz tvoria normálnu sekciu (sekcia 19)
-pribudla nová sekcia "endosymbionty" (sekcia 11)

Zdroje tejto kapitoly:[43][44][45][46][47][48][49][50][51][52][42]

Podľa 9. vydania Bergey's Manual of Determinative Bacteriology (1994) (Delenie na 35 skupín)
upraviť

V tomto vydaní je vlastne použitý modifikovaný systém z vyššie uvedeného 1. vydania Bergey's Manual of Systematic Bacteriology. Formálne oddelenia sú tu nahradené nasledujúcimi skôr neformálnymi "kategóriami":

  • gramnegatívne eubaktérie, ktoré majú bunkové steny (zodpovedá oddeleniu Gracilicutes)
  • grampozitívne eubaktérie, ktoré majú bunkové steny (zodpovedá oddeleniu Firmicutes)
  • eubaktérie bez bunkových stien (zodpovedá oddeleniu Tenericutes)
  • archebaktérie (zodpovedá oddeleniu Mendosicutes)

Tieto kategórie sa nedelia na triedy, ale sa priamo delia na 35 "skupín" (veľmi podobných sekciám z 1. vydania Bergey's Manual of Systematic Bacteriology), ktoré sa buď delia priamo na rody alebo sa ďalej delia na "podskupiny" a tie na rody, pričom niektoré z týchto podskupín sú zároveň rady alebo čeľade.

Rozdiel medzi (35) "skupinami" tohto systému a (33) "sekciami" vyššie uvedeného systému podľa 1. vydania Bergey's Manual of Systematic Bacteriology spočíva v tom, že:

-ubudol taxón "endosymbionty"
-ubudla jedna skupina z bývalého taxónu "aktinomycéty a príbuzné organizmy"
-archebaktérie teraz už netvoria jednu sekciu, ale tvoria 5 samostatných skupín

Zdroje tejto kapitoly:[53][54]

Varianty odvodené z delení podľa Bergey's Manual z konca 20. storočia
upraviť

V literatúre existujú rôzne varianty vyššie uvedených delení z 1. vydania Bergey's Manual of Systematic Bacteriology (1984-1989) alebo z 9. vydania Bergey's Manual of Determinative Bacteriology (1994).

V jednom takomto upravenom systéme sa baktérie delia priamo na 21 sekcií. Takéto delenie vzniká tak, že sa 33 sekcií z 1. vydania Bergey's Manual of Systematic Bacteriology (1984-1989) zredukuje nasledujúcimi úpravami[55]:

-početné sekcie pokrývajúce aktinomycéty sú spojené do jedinej sekcie pod názvom "aktinomycéty" (ale nasledujúce organizmy, ktoré sú s aktinomycétami príbuzné, majú samostatné sekcie: nepravidelné nesporulujúce gramnegatívne paličky, nokardiovité, mykobaktérie)
-sekcia "endosymbionty" je vynechaná
-sekcie "oxygénne fototrofné baktérie" (t.j. sinice a prvozelené riasy) a "anoxygénne fototrofné baktérie" sú spojené do jednej sekcie (pod názvom: "anoxygénne alebo oxygénne fotosyntetizujúce gramnegatívne baktérie")
-sekcie "pučiace a/alebo príveskovité baktérie", "pošvovité baktérie", "kĺzavé nefotosyntetizujúce nefruktifikujúce kĺzavé baktérie" a "fruktifikujúce kĺzavé baktérie" sú spojené do jednej sekcie (pod názvom: "pučiace a (alebo) príveskovité; pošvovité; nefotosyntetizujúce nefruktifikujúce kĺzavé; fruktifikujúce gramnegatívne baktérie")

V inom systéme sa baktérie delia priamo na 25 skupín. Takéto delenie vzniká tak, že sa z úprav uvedených v predchádzajúcom odseku vykonajú prvé dve, ale nevykonajú sa posledné dve.[56]

Fylogenetické systémy

upraviť
Podľa Woese 1987 (Delenie na 11 kmeňov)
upraviť

praríša eubaktérie (Eubacteria):

Toto je jeden z prvých čisto fylogenetických systémov baktérií. Archebaktérie v tomto systéme tvoria samostatnú praríšu.

Zdroje tejto kapitoly: [57][52]

Podľa 2. vydania Bergey's Manual of Systematic Bacteriology (stav 2004) a Systema naturae 2000 (stav 2005) [58]
upraviť

Toto delenie používame v slovenskej Wikipédii.

Doména: Bacteria* (Eubacteria; nepresne Prokarya, Prokaryota) – baktérie (eubaktérie) skladajúca sa z jedinej rovnomennej ríše sa delí takto:

Kmeň/Oddelenie Trieda Rad
Aquificae Aquificae Aquificales
Thermotogae Thermotogae Thermotogales
Thermodesulfobacteria Thermodesulfobacteria Thermodesulfobacteriales
Deinococcus-Thermus Deinococci Deinococcales
Thermales
Chrysiogenetes Chrysiogenetes Chrysiogenales
Chloroflexi Chloroflexi Chloroflexales
Herpetosiphonales
Anaerolineae Anaerolineales
Thermomicrobia Thermomicrobia Thermomicrobiales
Nitrospira Nitrospira Nitrospirales
Deferribacteres Deferribacteres Deferribacterales
Cyanobacteria Cyanobacteria Subsekcie I – V
Chlorobi Chlorobia Chlorobiales
Proteobacteria Alphaproteobacteria Rhodospirillales
Rickettsiales
Rhodobacterales
Sphingomonadales
Caulobacterales
Rhizobiales
Parvularculales
Betaproteobacteria Burkholderiales
Hydrogenophilales
Methylophilales
Neisseriales
Nitrosomonadales
Rhodocyclales
Procabacteriales
Gammaproteobacteria Chromatiales
Acidithiobacillales
Xanthomonadales
Cardiobacteriales
Thiotrichales
Legionellales
Methylococcales
Oceanospirillales
Pseudomonadales
Alteromonadales
Vibrionales
Aeromonadales
Enterobacteriales
Pasteurellales
Deltaproteobacteria Desulfurellales
Desulfovibrionales
Desulfobacterales
Desulfarcales
Desulfuromonales
Syntrophobacterales
Bdellovibrionales
Myxococcales (3 podrady)
Epsilonproteobacteria Campylobacterales
Firmicutes Clostridia Clostridiales
Thermoanaerobacteriales
Haloanaerobiales
Mollicutes Mycoplasmatales
Entomoplasmatales
Acholeplasmatales
Anaeroplasmatales
Incertae sedis
Bacilli Bacillales
Lactobacillales
Actinobacteria Actinobacteria Acidimicrobiales
Rubrobacterales
Coriobacteriales
Sphaerobacterales
Actinomycetales (17 podradov)
Bifidobacterales
Planctomycetes Planctomycetacia Planctomycetales
Chlamydiae Chlamydiae Chlamydiales
Spirochaetes Spirochaetes Spirochaetales
Fibrobacteres Fibrobacteres Fibrobacterales
Acidobacteria Acidobacteria Acidobacteriales
Bacteroidetes Bacteroidetes Bacteroidales
Flavobacteria Flavobacteriales
Sphingobacteria Sphingobacteriales
Fusobacteria Fusobacteria Fusobacteriales
Verrucomicrobia Verrucomicrobiae Verrucomicrobiales
Dictyoglomi Dictyoglomi Dictyoglomales
Gemmatimonadetes Gemmatimonadetes Gemmatimonadales

plus:

Iné rozdelenie

upraviť

Podľa vzťahu ku kyslíku sa delia na :

  • aeróbne – kyslík je pre nich nenahraditeľný
  • fakultatívne anaeróbne – v prítomnosti kyslíka ho využívajú, inak získavajú energiu anaeróbne
  • anaeróbne – nepotrebujú (alebo netolerujú) kyslík

Podľa vzťahu k uhlíku sa delia na:

Podľa spôsobu získavania energie sa delia na:

  • chemotrofné (primárnym zdrojom je chemická energia)
  • fototrofné (primárnym zdrojom energie je svetelná energia)

Podľa zdroja dusíka

  • nitrogénne (žijú na koreňoch hľúzkovitých rastlín)
  • renitrifikačné (rozkladajú dusičnany na molekulový dusík)

Podľa štruktúry bunkovej steny sa delia na:

Poznámka: Archebaktérie (Mendosicutes) patria do oboch kategórií (t.j. niektoré sú grampozitívne a niektoré sú gramnegatívne).

Podľa pH optimálneho pre rast sa delia na:

  • acidofilné
  • alkalifilné

Podľa teploty optimálnej pre rast sa delia na:

  • psychrofilné
  • mezofilné
  • termofilné

Fotosyntetizujúce baktérie

upraviť

U fotosyntetizujúcich baktérií sa vyskytuje bakteriochlorofyl, farbivo potrebné na priebeh fotosyntézy. Fotosyntetizujúce baktérie majú cytoplazmatickú membránu na niektorých miestach preliačenú. Utvára vačky, ktoré obsahujú farbivo umožňujúce premenu energie svetelného (slnečného) žiarenia na energiu chemickú. Je to látka podobná chlorofylu. Bakteriálna fotosyntéza je anoxygénna (produktom nie je kyslík).

Tvar

upraviť
 
A – paličky (tyčinky); B – streptokoky; C – sarcíny; D – diplokoky; E – spirily, F – vibrio

Podľa tvaru bunky delíme baktérie na:

  • koky (guľovité baktérie): guľovité bunky usporiadané do retiazok sa volajú streptokoky, koky zoskupené do strapca sú stafylokoky, sarciny (balíčkovité kolónie), diplokoky (kolónie tvorené dvoma bunkami), tetrakoky (štyri bunky v kolónií)
  • paličky (= tyčinky, paličkovité baktérie, tyčinkovité baktérie): sú rovné, rožtekovito zahnuté, špirálovité alebo vláknité útvary:

Tvar baktérií je premenlivý v závislosti od mnohých faktorov, napríklad rastová fáza, vek kultúry, zloženia, kultivačného média, účinku antibiotík. Premenlivosť sťažuje diagnostiku.

Stavba

upraviť

Veľkosť

upraviť

Priemerná veľkosť bunky baktérií sa pohybuje okolo 0,3 – 2,0 µm. Len niektoré vodné baktérie majú veľkosť niekoľko desiatok i stoviek mikrometrov. Dajú sa pozorovať pod svetelným mikroskopom. Najväčšou známou baktériou je Epulopiscium fishelsoni dlhá až pol milimetra do roku 1999. Vtedy bola objavená baktéria Thiomargarita namibiensis s dĺžkou až 0.75mm. [59]

 

Cytoplazma

upraviť

Cytoplazma tvorí 75 – 95 % bunkovej hmoty. Obsahuje mnohé vysokomolekulové a nízkomolekulárne látky. K nim patria rozpustné lipidy, bielkoviny, stopové prvky a minerálne soli. V cytoplazme sa nachádzajú ribozómy, chromozóm, plazmidy.

Okrem toho sa v cytoplazme nachádzajú ešte rôzne inklúzie. Ide o granulá a vezikuly.

Cytoplazmatická membrána

upraviť

Cytoplazma je obklopená membránou, ktorá sa volá cytoplazmatická membrána. Pozostáva z dvojitej vrstvy fosfolipidov. Fosfátová časť je hydrofilná, lipidická časť ležiaca vo vnútri membrány vodu odpudzuje. Cytoplazmatická membrána má funkciu bariéry. Nachádzajú sa v nej mnohé polypeptidové molekuly, ktoré bunke umožňujú kontrolovať výmenu látok medzi vnútorným a vonkajším prostredím. Vďaka membránovému transportu sa tak môžu látky dostať do bunky alebo von.

V membráne sa nachádzajú enzýmy dýchacieho reťazca a enzýmy nutné pre stavbu bunkovej steny.

Bunková stena

upraviť

S výnimkou mykoplaziem majú baktérie bunkovú stenu, ktorá im určuje vonkajší tvar. Hlavnou časťou steny baktérií je mureín. Bunková stena tvorí pri Grampozitívnych baktériách až jednu tretinu hmoty baktérie. Pri Gramnegatívnych baktériách je to len 10 %. Bunka baktérie má na vonkajšej strane bunkovej steny slizovitú vrstvu (puzdro), niekedy aj bičíky.

Bičíky

upraviť

Bičíky umožňujú baktériám pohyb. Bičíky pôsobia ako silný antigén. Nazývajú sa aj H-antigény. Existuje rôzne rozmiestnenie bičíkov:

  • monotriché (jeden bičík)
  • lofotriché (viac zväzkovitých bičíkov)
  • peritriché baktérie (bičíky rozdelené po celom povrchu)

Glykokalyx

upraviť

Útvary na povrchu baktérie sú oveľa menšie než bičíky. Slúžia baktériám na pevné prilepenie k podkladu. Skladajú sa z vláknitých proteínov, ktoré sa spájajú s glykoproteínmi hostiteľskej bunky. Sú buď vo forme fimbrií (vlákienok) alebo pilusov (vláskov).

Gramovo farbenie

upraviť
Bližšie informácie v článkoch: Gramovo farbenie a grampozitívne baktérie

Gramovo farbenie zaviedol v roku 1884 Hans Christian Gram. Je to diferenciačné farbenie založené na sfarbení grampozitívnych a gramnegatívnych buniek baktérií. Rozdiel medzi týmito dvoma bunkami je predovšetkým v ich bunkovej stene. Bunkové steny G+ baktérií majú oveľa hrubšiu vrstvu peptidoglykánu ako bunkové steny G− baktérií. G− bunky majú vo vonkajšej bunkovej stene aj množstvo lipidov.

Princíp Gramovo farbenia spočíva v tom, že sa obidve bunky (G+ aj G−) zafarbia farbivom kryštálovou violeťou, čím sa obe sfarbia do fialova. Preparát sa potom morí jódom v roztoku jodidu draselného, ktorý s farbivom vytvorí komplex v obidvoch bunkách. Potom sa farbivo vymýva etanolom (alebo acetónom), pričom komplex sa vyplavuje len z G− baktérií (rozpúšťa sa vonkajšia lipidová vrstva bunkovej steny), ktoré sa odfarbia. Napokon sa preparát dofarbuje karbolfuchsínom (alebo safranínom). G+ bunky teda po Gramovom farbení ostávajú fialové, G− bunky sú červené (alebo ružové).

Rozdelenie baktérií na základe Gramovo farbenia má hlbší význam, medzi obidvoma kategóriami existujú mnohé ďalšie rozdiely (napríklad v citlivosti na antibakteriálne látky typu antibiotík).

Rozmnožovanie

upraviť

Rozmnožujú sa nepohlavne, priečnym delením, prípadne pučaním.

Pri priečnom delení sa bunka predĺži na dvojnásobnú veľkosť, pričom sa uprostred vytvorí septum (prehriadka zložená z membrány a základu bunkovej steny), ktoré bunku rozdelia na dve rovnaké časti. Z každej potom vznikne jedna sesterská bunka. Pri priečnom delení dochádza k replikácii DNA.

Pučanie prebieha tak, že zrelá bunka začne na svojom povrchu vytvárať novú bunku. Keď dcérska bunka dorastie do dostatočnej veľkosti, je do nej vpustená DNA a bunka je odpojená. Časom dorastie a môže sa začať sama rozmnožovať.

Výskyt

upraviť

Baktérie patria k najstarším organizmom nájdeným vo forme fosílií. Môžeme ich nájsť už v staršom proterozoiku. Skupina baktérie sa považuje za najrozšírenejšie živé organizmy. Dokážu prežiť vo vesmíre, v 100 °C teplých plameňov i v činných kráteroch na dne Mariánskej priekopy. Sú to prvé organizmy, ktoré kolonizujú oblasť, ktorá je napríklad postihnutá sopečnou erupciou.

Baktérie obývajú rôzne biotopy. Vyskytujú sa vo vzduchu, vo vode (sladkej i slanej) aj v pôde, vyskytujú sa na povrchu i vo vnútri organizmov. Ich rozšírenie a množstvo závisí od vhodnosti životných podmienok: od zdroja potravy, teploty, pH prostredia.

Aeróbne baktérie vyžadujú kyslík, anaeróbne baktérie žijú v prostredí bez kyslíka. Prevažná časť baktérií patrí medzi heterotrofné organizmy – saprofyty a parazity. Početné sú aj symbiotické baktérie.

Dajú sa odstrániť buď sterilizáciou (plameň, para, tlak, manganistan draselný, antibiotiká), alebo pasterizáciou.

Spóry

upraviť

Pri zhoršení životných podmienok, napríklad pri nedostatku potravy, môže dôjsť k tvoreniu spór. Spóry sú trvalou formou baktérií, ktoré prežívajú dlhodobo a môžu byť infekčné aj po dlhom čase. Spóry vznikajú zmršťovaním a zmenšovaním pôvodných buniek. Počas tejto fázy je zastavená výmena bunkových látok. Baktéria tak nepotrebuje ani potravu ani energiu na udržiavanie svojich životných pochodov. Len čo spóra natrafí na výhodnejšie životné podmienky, zmení sa opäť na živú baktériu.

Štúdium baktérií

upraviť

Štúdiom mikroskopických organizmov sa zaoberá mikrobiológia. Jej zakladateľom bol v 19. storočí Louis Pasteur. Neskoršie sa mikrobiológia rozdelila na viacero disciplín. Štúdiom baktérií sa zaoberá bakteriológia, o jej vznik sa výrazne zaslúžil nemecký lekár Robert Koch.

Význam

upraviť

Pozitívne vlastnosti

upraviť

Hlavný význam spočíva v tom, že spolu s hubami sa zúčastňujú na rozkladaní potravových reťazcov a premieňajú odumretú organickú hmotu späť na anorganickú (mineralizujú ju), čím umožňujú jej ďalšie využitie v prírodných ekologických systémoch. Baktérie Escherichia coli žijú v hrubom čreve.

Baktérie (aj niektoré nálevníky) majú v prírode aj veľkú úlohu v čistení vôd. Využívajú sa pre tento účel aj priemyselne. Niektoré druhy dokážu rozkladať uhľovodíky pochádzajúce z ropných havárií.

Veľké využitie baktérií je hlavne v potravinárskom priemysle. Používajú sa na výrobu syrov (Streptococcus thermophilus – ementál, Brevibacterium linens – olomoucké syrečky), pri výrobe smotany (Streptococcus cremoris), pri spracovaní mlieka (Streptococcus lactis), acidofilného mlieka (Lactobacillus acidophilus) a mliečnych výrobkov (jogurty – Lactobacillus bulgaricus, Streptococcus thermophillus). Využívajú sa na maslové kvasenie, alkoholové kvasenie (prebieha anaeróbne), octové kvasenie (prebieha aeróbne), výroba rozpúšťadiel (acetón, butanol – Clostridium acetobutylicum), enzýmov, výroba liehu zo škrobu, mliekarenský priemysel, výroba vitamínov, antibiotik, alkaloidov, aminokyselín, bielkovín.

V súčasnosti má veľký význam aj šľachtenie baktérií, ktoré nám umožňuje docielenie nadprodukcie žiadaných látok.

Negatívne vlastnosti

upraviť

Okrem žiadúceho rozkladu odumretého materiálu dochádza často k nechcenému rozkladu, hlavne potravín, ale aj iných výrobkov.

Najväčší negatívny význam majú baktérie, ktoré spôsobujú rozličné ochorenia ľudí. Veľký význam v boji proti týmto patogénnym baktériám má očkovanie. Väčšina baktérii spôsobuje infekcie svojim premnožením, sú však aj baktérie, ktoré spôsobujú intoxikácie. Do tejto skupiny patrí pôvodca tetanu. Ale oveľa nebezpečnejším ochorením je botulizmus. Botulotoxín, produkt druhu Clostridium botulinum, je jedným z najsilnejších bakteriálnych toxínov vôbec.

Okrem chorôb človeka spôsobujú veľké ekonomické straty aj choroby poľnohospodárskych zvierat (mor ošípaných, hydiny). Rastlinné bakteriálne infekcie sú pomerne nevýrazné.

Choroby

upraviť

Prenášajú sa priamym stykom, potravou, vdychovaním, poranenou kožou (infekcia rán, pohlavné choroby, tetanus), bodnutím hmyzom.

Iné bakteriálne choroby sú napríklad: kokcidióza, angína, úplavica, paratýfus,enterotoxikóza, trachóm, borelióza

Iné projekty

upraviť
  Biologický portál
  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Baktérie
  •   Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Baktérie
  •   Wikislovník ponúka heslo Baktérie

Referencie

upraviť
  1. ↑ a b c TIRJAKOVÁ et al. SYSTÉM EUKARYOTICKÝCH JEDNOBUNKOVCOV A ŽIVOČÍCHOV 2015 [1]
  2. ↑ a b c d BUCHANAN, R. E. STUDIES IN THE NOMENCLATURE ANDCLASSIFICATION OF THE BACTERIA II. THE PRIMARY SUBDIVISIONS OF THE SCHIZOMYCETES 1916 [2]
  3. ↑ a b MEYEN, Sergei. Fundamentals of Palaeobotany. [s.l.] : Springer Science & Business Media, 2012. 446 s. ISBN 978-94-009-3151-0. S. 21.
  4. ↑ a b Z našej prírody - rastliny... Bratislava: Prírody. 1984, S. 15
  5. ↑ a b c d baktérie. In: Malá encyklopédia biológie, 1975, S. 48
  6. ↑ a b c HLAVA, Jaroslav. Pathologická anatomie a bakteriologie .... [s.l.] : Bursik & Kohout, 1894. 806 s. S. 62.
  7. ↑ United States. Department of Agriculture. Special Report. [s.l.] : U.S. Government Printing Office, 1880. 322 s. S. 62.
  8. ↑ SYTNIANSKY . Niečo o mikroskopických hubách. In: Slovenské pohľady 1891 [3]
  9. ↑ https://www.oxfordreference.com/view/10.1093/acref/9780199211944.001.0001/acref-9780199211944-e-7452
  10. ↑ a b c d baktérie. In: Encyclopaedia Beliana 1 S. 550
  11. ↑ a b c d Skriptá z prednášok Lesnícka botanika – Technická univerzita Zvolen [4]
  12. ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2021-12-13]. Dostupné online. Archivované 2021-12-13 z originálu.
  13. ↑ a b c Möhn, E. System und Phylogenie der Lebewesen. Band 1. Physikalische, chemische und biologische Evolution. Prokaryonta. Eukaryonta (bis Ctenophora). E. Schweizerbartsche Verlagsbuchhandlung, Stuttgart. 1984
  14. ↑ https://www.ncbi.nlm.nih.gov/Taxonomy/Browser/wwwtax.cgi?mode=Info&id=2&lvl=3&lin=f&keep=1&srchmode=1&unlock
  15. ↑ MIGULA, W. Ueber ein neues System der Bakterien. Arbeiten aus dem Bakteriologischen Institut der Technischen Hochschule zu Karlsruhe, 1894, 1, Hft. 2, S. 235-238
  16. ↑ ENGLER, A., GILG, E. Syllabus der Pflanzenfamilien, Gebrüder Borntraeger Verlag, Berlin, 1919
  17. ↑ SMITH, E. F. Bacteria in relation to plant diseases. Vol. 1. 1905
  18. ↑ Bergey's Manual 1957 [5]
  19. ↑ a b STANIER, R. Y. et al.. The main outlines of bacterial classification. In: J. Bact., 42, 1941, S. 437-466
  20. ↑ KRASSILNIKOV, N. A. Guide to the identification of the bacteria and Actinomycetes. Academy of Sciences U.S.S.R., 1949 (preklad 1957) [6] (Poznámka: Chlamydozoa, použité v tomto článku, v tom čase zahŕňalo chlamýdie, rickettsie, bartonely, časť či všetky mykoplazmy a časť vírusov (ako uvádza napr. Moškovskij 1945))
  21. ↑ WHITTAKER, R. New Concepts of Kingdoms of Organisms 1969
  22. ↑ Eubacteriales. In: Malá československá encyklopedie
  23. ↑ Bergey's Manual 1957 [7] najmä obsah a str. 10, 11
  24. ↑ Bergey's Manual 1948 [8]
  25. ↑ DAUBNER, Imrich. Mikrobiológia vody. [s.l.] : Vydavateľstvo SAV, 1967. 462 s. S. 51.
  26. ↑ SYTNIANSKY . Niečo o mikroskopických hubách. In: Slovenské pohľady 1891 [9] (Poznámka: Názov poltivky je priradený k lat. názvu Schizomycetae [10])
  27. ↑ a b c d Velký lidový slovník naučný (všeobecný pramen osvěty, vzdělání a poučení pro všecky vrstvy českoslovanského národa ...). [s.l.] : Nákladem B. Kočího, 1907. 1702 s. Dostupné online.
  28. ↑ schizomycéta. In: ŠALING, S. et al. Veľký slovník cudzích slov. 2000, S. 1106 (Poznámka: V hesle uvedená definícia pojmu je vecne chybná.)
  29. ↑ Bakterien. In: Brockhaus' Kleines Konversations-Lexikon, fünfte Auflage, Band 2. Leipzig 1911., S. 183
  30. ↑ a b eubaktérie. In: ŠALING, S. et al. Veľký slovník cudzích slov 2000, S. 344
  31. ↑ SCHNEEWEISS, Ulrich. Allgemeine Mikrobiologie (Leitsätze für Studierende und Ärzte). [s.l.] : Walter de Gruyter GmbH & Co KG, 2019. 355 s. Dostupné online. ISBN 978-3-11150493-3. S. 170.
  32. ↑ Spirochaety. In: Masarykův slovník naučný VI., 1932, S. 852
  33. ↑ mikroorganizmy; riketsie; Mycoplasma. In: Malá encyklopédia biológie. 1975
  34. ↑ nižšie rastliny. In: Pyramída (encyklopedický časopis)
  35. ↑ WALKSMAN, S. A. ON THE CLASSIFICATION OF ACTINOMYCETES 1940 [11]
  36. ↑ Bergey's Manual of Determinative Bacteriology, 6th ed. The Williams and Wilkins Co., Baltimore 1948
  37. ↑ bakterie. In: Malá československá encyklopedie 1, S. 323-324 (Poznámka: V texte je chybne uvedený rok vydania 1984, správne má byť 1974)
  38. ↑ úryvky knihy sú dostupné na Google Books [12]
  39. ↑ TAURO, P.; KAPOOR, K. K.; YADAV, K. S.. An Introduction to Microbiology. [s.l.] : New Age International, 1986. 412 s. Dostupné online. ISBN 978-0-85226-878-0. S. 85 a nasl..
  40. ↑ KRAMAR, O. G., KRAVTSOVA, E. O. eds. General Microbiology. Morphology and ultrastructure of microorganisms. Part 1. 2007 [13]
  41. ↑ CARVER, B. Clinical Laboratory Procedure: Bacteriology. 1977 [14] chapter 1
  42. ↑ a b slovenské názvy sčasti podľa: baktérie. In: Encyclopaedia Beliana 1, S. 550
  43. ↑ mayatan.web.fc2.com, [cit. 2021-09-08]. Dostupné online.
  44. ↑ Systém uvedený pod názvom Krieg & Holt (1984-1989) Bergey's Manual of Systematic Bacteriology na [15]
  45. ↑ originál čiastočne dostupný na Google Books [16], obsah je aj tu [17]
  46. ↑ PRÄVE, Paul. Handbuch der Biotechnologie (mit 150 Tabellen, 26 Fliessschemata sowie 80 Strukturformeln und zahlreichen weiteren Zusammenstellungen und Formeln). [s.l.] : Oldenbourg Industrieverlag, 1994. 1045 s. Dostupné online. ISBN 978-3-8356-6223-0. (Poznámka: Namiesto "trieda" sa tu z neznámych dôvodov používa názov "pododdelenie")
  47. ↑ Krishna's Diversity of Microbes, Fungi & Lichens. [s.l.] : Krishna Prakashan Media. 432 s. Dostupné online. S. 1.85.
  48. ↑ [18]
  49. ↑ D. J. BAGYARAJ; G. RANGASWAMI. AGRICULTURAL MICROBIOLOGY. [s.l.] : PHI Learning Pvt. Ltd., 2007. 440 s. Dostupné online. ISBN 978-81-203-0668-4. S. 62 a nasl..
  50. ↑ D.K.Maheshwari. A Textbook of Microbiology. [s.l.] : S. Chand Publishing, 1999. 912 s. Dostupné online. ISBN 978-81-219-2620-1. S. 37 a nasl..
  51. ↑ KOŽURKOVÁ, M. Cvičenia z biochémie mikroorganizmov. Košice. 2011 [19]
  52. ↑ a b Systém živej prírody (kompletný) 2008 [20]
  53. ↑ HOLT, John G.. Bergey's Manual of Determinative Bacteriology. [s.l.] : Lippincott Williams & Wilkins, 1994. 787 s. Dostupné online. ISBN 978-0-683-00603-2.
  54. ↑ Bakterien. In: Lexikon der Biologie. [CD-ROM] München : Elsevier, Spektrum, Akad. Verl., 2005. ISBN 3-8274-0342-1.
  55. ↑ Systém živej prírody (kompletný) 2008 [21] (Poznámka: Tu je uvedených len 20 sekcií, pretože vypadla sekcia "nepohyblivé (alebo ojedinele pohyblivé) gramnegatívne zakrivené baktérie")
  56. ↑ baktérie. In: Encyclopaedia Beliana 1, S. 550 (Poznámka: V zozname sú pre svoj relatívne malý význam vynechané skupiny "nepohyblivé (alebo ojedinele pohyblivé) gramnegatívne zakrivené baktérie" a "gramnegatívne anaeróbne koky")
  57. ↑ WOESE, C. R. Bacterial evolution. In: MICROBIOLOGICAL REVIEWS, June 1987, p. 221-271 [22]
  58. ↑ Systema naturae 2000 (stav cca. 2005) [online]. [Cit. 2006-04-15]. Dostupné online. Archivované 2007-09-26 z originálu.
  59. ↑ Max Planck Society -- Research News Release [online]. web.archive.org, 2010-01-20, [cit. 2020-04-16]. Dostupné online. Archivované 2010-01-20 z originálu.

Externé odkazy

upraviť
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Baktérie&oldid=7925967“