REPUBLIKA

politická strana na Slovensku
(Presmerované z HZD)
Disambig.svg Toto je článok o politickej strane. O forme vlády pozri republika.

Súradnice: 48°07′18″S 17°05′51″V / 48,121772°S 17,097616°V / 48.121772; 17.097616

REPUBLIKA je národno-konzervatívnekrajne pravicové[pozn 2] politické hnutie pôsobiace na Slovensku, ktoré bolo vytvorené 9. marca 2021 skupinou poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) a bývalých členov krajne pravicovej politickej strany Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko (ĽSNS) po tom, čo v roku 2021 opustili poslanecký klub ĽSNS a pretransformovali existujúcu politickú stranu HLAS ĽUDU. Tú založil ešte v roku 2002 bývalý politik Hnutia za demokratické Slovensko a neskorší prezident Slovenskej republiky (SR) Ivan Gašparovič pod názvom Hnutie za demokraciu (skratka HZD), pričom v rokoch 2006 – 2018 strana vykazovala pasivitu až kým ju v roku 2018 prevzal a premenoval poslanec NR SR Peter Marček.

REPUBLIKA
REPUBLIKA
Základné informácie
Založenie12. júl 2002 (ako HZD)
21. december 2018 (ako HLAS ĽUDU)
9. marec 2021 (ako REPUBLIKA)
PredsedaMilan Uhrík
PodpredsedaMilan Mazurek
Miroslav Suja
Ondrej Ďurica[1]
Ideológienárodný konzervativizmus
krajná pravica<breuroskepticizmus[pozn 1]
Politické spektrumpravica
IČO31811761
Počet členov 50 (31. 12. 2018)
Medzinárodné organizácie
Európska politická stranaAliancia pre Európu národov (2004 – 2009)
Ďalšie informácie
SídloKopčianska 3756/10
851 01 Bratislava-Petržalka
Farby     červená
     modrá
Webhnutie-republika.sk/
Politika na Slovensku
Coat of Arms of Slovakia.svg
Ústava Slovenskej republiky
Ústavní činitelia
Prezidentka SR: Zuzana Čaputová

Predseda NR SR: Boris Kollár

Predseda vlády SR: Eduard Heger
Štátne orgány
Národná rada · Vláda · Prezident
Ústavný súd · Súdna rada · Najvyšší súd
Prokuratúra · Verejný ochranca práv · Najvyšší kontrolný úrad
Politické strany v Národnej rade
Koalícia:
OĽANO · SME RODINA · SaS · ZA ĽUDÍ
Opozícia
SMER – SD · ĽSNS · HLAS - SD · ŽIVOT
Vlády
1989 – 1990 · 1990 – 1991 · 1991 – 1992
1992 – 1994 · 1994 – 1994 · 1994 – 1998
1998 – 2002 · 2002 – 2006 · 2006 – 2010
2010 – 2012 · 2012 – 2016 · 2016 – 2018
2018 – 2020 · 2020 – 2021 · od 2021
Poslanci NR SR
1992 – 1994 · 1994 – 1998 · 1998 – 2002
2002 – 2006 · 2006 – 2010 · 2010 – 2012
2012 – 2016 · 2016 – 2020 · 2020 – 2024
Voľby na Slovensku
Prezidentské voľby
(1989· 1993 · 1998 · 1999 · 2004
2009 · 2014 · 2019
Parlamentné voľby
1990 (fed.· 1992 (fed.· 1994 · 1998 · 2002
2006 · 2010 · 2012 · 2016 · 2020
Krajské voľby
2001 · 2005 · 2009 · 2013 · 2017 · 2022
Komunálne voľby
1990 · 1994 · 1998 · 2002
2006 · 2010 · 2014 · 2018 · 2022
Európske parlamentné voľby
2004 · 2009 · 2014 · 2019
Referendá
1994 · 1997 · 1998 · 2000
2003 · 2004 · 2010 · 2015
Zahraničná politika
Európska únia · NATO · OSN · WTO
OECD · OBSE · Vyšehradská skupina
Sídlo hnutia na Kopčianskej 3756/10 v Bratislave-Petržalke
Sídlo hnutia HLAS ĽUDU na Šafárikovom námestí 79/7 v Bratislave-Starom Meste

IdeológiaUpraviť

V čl. 2 ods. 1 Stanov politického hnutia REPUBLIKA sa hnutie „hlási k Cyrilo-metodskej tradícii a k demokratickému zriadeniu zakotvenému v Ústave Slovenskej republiky.[2] Zakladateľ a predseda hnutia Milan Uhrík pokladá svoj politický subjekt za konzervatívne a národne orientované“[3] alebo „konzervatívne hnutie“[4], ktoré chce „robiť pronárodnú politiku tak, aby sa za ňu voliči a ľudia a naši členovia nemuseli hanbiť“[5], pričom zároveň odmieta, že by išlo o „klon“ Kotlebovcov – Ľudovej strany Naše Slovensko (ĽSNS).[4] Podľa vyjadrenia analytika GLOBSECu Daniela Mila z apríla 2021 sa hnutie nevyjadruje k Slovenskej republike rokov 1939 – 1945 ani sa neangažuje s antisemitskými prúdmi, ktoré boli prítomné v ĽSNS.[6]

Časť verejnosti,[6] médií[7] a politikov vyjadrila skepsu nad tvrdeniami, že REPUBLIKA ideologicky nenadväzuje na ĽSNS – ktorá je charakterizovaná ako krajne pravicová, pravicovo-extrémistická[8]neonacistická[9] strana –, nakoľko medzi ĽSNS a zakladajúcimi členmi REPUBLIKY existuje personálna kontinuita. Podpredsedami REPUBLIKY sú Milan Mazurek, Miroslav SujaOndrej Ďurica, ktorí figurovali vo vedení ĽSNS. Napriek tomu, že sa Mazurek ospravedlnil za svoje vulgárne prejavy proti moslimskej rodine počas antiimigrantského protestu v roku 2015,[10] podľa D. Mila naďalej trvá na svojich názoroch, len si „dáva [...] oveľa väčší pozor na limity dané trestným zákonom“, pričom vo svojich nových vystúpeniach „opakuje to isté, len iným slovníkom“.[11] Suja mal v minulosti väzby na neonacistickú scénu, konkrétne je doložená jeho podpora hudobnej skupiny Krátky Proces).[12][13] Počas jeho súčasného pôsobenia vo funkcii poslanca Národnej rady SR (NR SR) vyvolal viacero kontroverzií, keď v dôsledku opakovaného narúšania poriadku na schôdzi národnej rady voči nemu Mandátový a imunitný výbor NR SR začal dva disciplinárne konania.[14][15] Napokon Ďurica v minulosti vystupoval v hudobnej skupine Biely odpor, pričom jeho tvorbu možno aj na základe rozhodnutia súdu pokladať za neonacistickú.[16] Suja ani Ďurica sa od svojej minulosti doposiaľ nedištancovali, rovnako ani Uhrík sa nevymedzil voči antisemitským či protirómskym výrokom.[6]

Vo svojich zahraničnopolitických postojoch hnutie deklaruje snahu o reformu Európskej únie (jej návrat „naspäť k čisto hospodárskemu združeniu"[17], teda zastáva euroskeptickú pozíciu), presadzuje vystúpenie Slovenska z Organizácie Severoatlantickej zmluvy a zastáva silný proruský postoj.[18] V otázke ruskej invázie na Ukrajinu REPUBLIKA síce formálne odsúdila útok, ale zároveň odmieta, aby Slovensko podporovalo Ukrajinu dodávkami vojenského materiálu, spochybňuje spravodajstvo mainstreamových médií[19] a v zhode s ruskou propagandou pokladá za vinníka vojny Spojené štáty, ktoré podľa M. Uhríka podporovali ukrajinskú vládu aj keď „dlhé roky nerešpektovala dohodu z Minska“.[20]

HistóriaUpraviť

HZDUpraviť

Strana bola založená 12. júla 2002, potom ako Ivan Gašparovič vystúpil z HZDS. Bol zakladateľom strany a jej prvým predsedom. Po tom, čo bol v roku 2004 s podporou HZD zvolený v priamej voľbe občanmi za prezidenta Slovenskej republiky, sa predsedom strany stal Jozef Grapa.[21]

Po neúspechu v parlamentných voľbách v roku 2006 bola strana v rokoch 2006 – 2018 až na komunálnu úroveň prakticky úplne neaktívna a v celoštátnych voľbách vôbec nekandidovala.

HLAS ĽUDUUpraviť

V roku 2018 sa do HZD vrátil jeho niekdajší člen predsedníctva, Peter Marček, ktorý sa stal, ako v tom čase poslanec Národnej rady SR zvolený za stranu SME RODINA, novým predsedom strany.[22] Premenoval ju na HLAS ĽUDU a ohlásil smerovanie formou priamej demokracie. Strana sa aktivizovala pri voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2019. Tu však získala len 0,21 % hlasov a žiaden mandát nezískala. HLAS ĽUDU kandidoval v parlamentných voľbách vo februári 2020 na čele s volebnou líderkou, nezaradenou poslankyňou Martinou Šimkovičovou. Vo voľbách získala strana iba 0,06 % hlasov a skončila na bez mandátu 21. mieste z 25 kandidujúcich subjektov.

RepublikaUpraviť

V marci 2021 sa objavili informácie, že Peter Marček poskytol stranu HLAS ĽUDU kolektívu ľudí okolo Milana Uhríka a Milana Mazureka, ktorí opustili ĽSNS kvôli zmene straníckych stanov a posilneniu moci jej predsedu. Vzhľadom k pandemickej situácii sa tak vyhli povinnosti vyzbierať 10 tisíc podpisov pri registrácii novej politickej strany.[22] Ako jedna z tvárí pretransformovanej strany by mala vystupovať aj Martina Šimkovičová.[22] Pri prevzatí strany Uhrík vyhlásil, že REPUBLIKA nebude klonom ĽSNS.[23]

Okrem Uhríka a Mazureka sú členmi ďalší štyria bývalí poslanci za ĽSNS Ondrej Ďurica, Miroslav Suja, Miroslav Urban a Eduard Kočiš.[24] Podľa prieskumu Focusu pre televíziu Markíza v septembri 2021 by Republika získala 6,8 % hlasov, kým ĽSNS 4,8 %. Strany by spolu mali 11,6 %. Podľa tohto prieskumu len polovica voličov Republiky k nej prešla od kotlebovcov a hlasy by získali aj od voličov OĽaNO či Sme rodina (okolo 30 %). Zvyšných zhruba 20 % pochádza z táborov Smeru, SNS, SaS a Za ľudí a aj spomedzi nevoličov.[24]

Kritika a kontroverzieUpraviť

Antisemitské prejavy asistenta europoslanca Milana UhríkaUpraviť

Asistentom europoslanca a predsedu strany Milana Uhríka je Radovan Fašung. Fašung stál za stránkou AntiSoros, ktorá zverejňovala antisemitské, nenávistné a dezinformačné príspevky. Keď stránku v roku 2019 zablokoval Facebook, vznikla stránka AntiSoros nezastavíš. Tá bola v marci 2021 premenovaná na Denník Republika. Fašung vlastní aj doménu dennik-republika.sk.[25]

Žaloba lekára Petra Sabaku na Milana Uhríka a Milana MazurekaUpraviť

V októbri 2021 podal lekár infektológ a univerzitný pedagóg Peter Sabaka občiansku žalobu na Milana Uhríka a Milana Mazureka. Uhrík na sociálnej sieti Facebook Sabaku obvinil z toho, že od predsedu Národnej rady SR Borisa Kollára dostal štátnu cenu Jozefa Miloslava Hurbana spojenú s finančnou odmenou 28 000 eur, ktorá má podľa Uhríka slúžiť ako „tichá odmena za verejné schvaľovanie nezmyselných covid obmedzení“.[26] Sabaka podľa oficiálneho zdôvodnenia získal túto cenu za svoju prácu na infektologickej klinike starajúcej sa o pacientov s ťažkým prebehol ochorenia COVID-19 Univerzitnej nemocnice Bratislave – Nemocnici akademika Ladislava Dérera.[27] Mazurek vo videu publikovanom na Facebooku nepriamo spojil Sabakovo pôsobenie so smrťou chlapca v rómskej osade v Jarovniciach, ktorého tamojšia pediatrička nevyšetrila z dôvodu, že jeho matka nebola zaočkovaná ani otestovaná na prítomnosť COVIDu-19.[26][28]

Volebné výsledkyUpraviť

Volebné výsledky z volieb do Národnej rady SR a Európskeho parlamentu, v ktorých sa zúčastnila strana HZD, resp. HLAS ĽUDU.

Rok volieb Voľby do pomer hlasov % počet mandátov umiestnenie parlamentné postavenie
2002 Národná rada SR 3,28 % 0 10. miesto neúčasť v parlamente
2004 * Európsky parlament 1,69 % 0 10. miesto neúčasť v parlamente
2006 Národná rada SR 0,63 % 0 10. miesto neúčasť v parlamente
2019 Európsky parlament 0,21 % 0 25. miesto neúčasť v parlamente
2020 Národná rada SR 0,06 % 0 21. miesto neúčasť v parlamente

* strana sa zúčastnila volieb vo volebnej koalícii s Ľudovou úniou

Volebné preferencieUpraviť

Volebné preferencie strany v percentách podľa Štatistického úradu SR do marca 2009. (Pozn.: Od júla 2006 do apríla 2007 sa skúmali sympatie k politickej strane.) Od apríla 2009 do augusta 2021 preferencie podľa agentúry Focus. Neskôr s rôznych zdrojov. Hrubo vyznačené preferencie znamenajú prekročenie hranice 5 % potrebnej na vstup do parlamentu.

Preferencie podľa agentúry FOCUS:

Rok I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII
2004 . . . . . . 3,1 4,0 3,3 4,1 3,3 2,2
2005 2,5 2,0 2,8 2,1 1,6 2,2 1,7 2,7 2,6 2,3 3,3 2,7
2006 2,2 2,4 2,6 1,3 1,5 2,3 1,2 1,0 1,2 0,8 1,6 1,1
2007 0,6 1,2 0,9 0,7 1,0 0,9 1,5 0,9 1,7 0,8 0,8 1,0
2008 0,8 0,8 0,8 0,5 1,7 0,8 1,5 0,9 1,2 0,5 2,2 0,9
2009 1,2 1,2 0,7 2,0 1,1 1,9 . 0,3 1,2 0,7 0,3 0,9
2010 0,8 1,0 . . . . . . . . . .
2021 . . . 4,7 4,5 4,6 . . 6,8 5,5 6,8 6,8
2022 7,8

Preferencie podľa agentúry AKO:

Rok I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII
2021 . . . . . . . . . . . 5,9
2022 6,2

Vedenie stranyUpraviť

Predsedníctvo strany má podľa stanov deväť členov vrátane predsedu, podpredsedov a generálneho manažéra.[29]

Predsedovia stranyUpraviť

Poradie Meno Fotografia Začiatok obdobia Koniec obdobia Poznámka
1 Ivan Gašparovič 12. júl 2002 17. apríl 2004 Ako predseda HZD
2 Jozef Grapa 17. apríl 2004 12. december 2018 Ako predseda HZD
3 Peter Marček 12. december 2018 9. marec 2021 Do 21. decembra 2020 ako predseda HZD,
odvtedy ako predseda HLAS ĽUDU
4 Milan Uhrík 9. marec 2021 súčasnosť Ako predseda REPUBLIKA

Členská základňaUpraviť

Podľa výročnej správy mala strana k 31. decembru 2012 1 502 členov.[30] K 31. decembru 2017 mala strana 350, ku koncu roka 2018 už len 50 členov.[31]

PoznámkyUpraviť

  1. Pozri bližšie kapitolu Ideológia
  2. Pozri bližšie kapitolu Ideológia

ReferencieUpraviť

  1. Náš tím REPUBLIKA, Nitra: REPUBLIKA, c2022, https://www.hnutie-republika.sk/nas-tim/#vedenie-hnutia, dost. 2022-02-13 
  2. Šablóna:Citácia Harvarde
  3. MILAN UHRÍK: Republika je demokratická strana pripravená na vládnutie“, Teraz.sk (Bratislava: Tlačová agentúra Slovenskej republiky), 2021, 2021-11-04, https://www.teraz.sk/publicistika/milan-uhrik-republika-je-demokraticka/588176-clanok.html, dost. 2022-02-13, „Hnutie, ktoré založili bývalí členovia Ľudovej strany Naše Slovensko, sa podľa neho [Milana Uhríka] považuje za konzervatívne a národne orientované, odmieta však provokácie extrémistického typu.“ 
  4. a b SITA; cho (2021), „Odídenci z ĽSNS predstavili názov hnutia. Pomohol im ten istý muž, ktorý Kollárovi so Sme rodina“, HNonline.sk (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2021-03-09, https://slovensko.hnonline.sk/2313230-odidenci-od-kotlebu-predstavili-nazov-svojej-strany-nie-je-to-klon-lsns-tvrdi-uhrik, dost. 2023-02-13 
  5. TASRTV (2021), MILAN UHRÍK: Republika je demokratická strana pripravená na vládnutie, Bratislava: YouTube (vyd. 2021-11-05), https://www.youtube.com/watch?v=NshTzivmu8Y, dost. 2022-02-13 
  6. a b c Osvaldová, Lucia (2021), „Analytik Milo: Kto bude dvojkou v ĽSNS, je nejasné, nikto z Kotlebových súpútnikov nemá výtlak (+ podcast)“, Denník N (Bratislava: N Press), 2021-04-20, https://dennikn.sk/2358857/analytik-milo-kto-bude-dvojkou-v-lsns-je-nejasne-nikto-z-kotlebovych-suputnikov-nema-vytlak-podcast/, dost. 2022-02-13 
  7. Mikušovič, Dušan (2022), „„S Republikou nemáme problém“. Fico po prvý raz pripustil koalíciu s krajnou pravicou, chce blok Smeru, Hlasu, SNS a Uhríka“, Denník N (Bratislava: N Press), 2022-02-09, https://dennikn.sk/2713267/s-republikou-nemame-problem-fico-po-prvy-raz-pripustil-koaliciu-s-krajnou-pravicou-chce-blok-smeru-hlasu-sns-a-uhrika/, dost. 2022-02-13 
  8. Štefančík, Radoslav; Hvasta, Miloslav (2019), Jazyk pravicového extrémizmu, Bratislava: Vydavateľ EKONÓM, str. 238, ISBN 978-80-225-4642-3, https://www.academia.edu/45010781/Jazyk_pravicov%C3%A9ho_extr%C3%A9mizmu, dost. 2023-02-13, „V priebehu niekoľkých rokov sa oficiálny jazyk predstaviteľov Kotleby – Ľudovej strany Naše Slovensko výrazne zmenil od absolútneho extrému smerom k hranici, za ktorou je už akceptovateľný stred. Tento jav sa dá vysvetliť určite aj snahou otvoriť sa širším skupinám obyvateľstva, ale nemožno vylúčiť aj úsilie vyhnúť sa možnému zákazu činnosti strany po skúsenostiach s rozpustením Slovenskej pospolitosti – Národnej strany. Predstavitelia ĽSNS sa tak neprezliekli len z uniforiem do zelených tričiek, ale modifikovali aj spôsob komunikácie. V ich jazyku však stále ostalo dostatok výrazových prostriedkov vyvolávajúcich etnickú, rasovú, či náboženskú neznášanlivosť. Navyše, ak u oficiálnych straníckych predstaviteľov existuje snaha o zmenu štýlu politickej komunikácie, táto absentuje u fanúšikov či radových členov ĽSNS. Preto je stále na mieste, aby sme túto stranícku formáciu aj naďalej označovali prívlastkom pravicovo-extrémistická. Výraz extrémistická si zaslúžia aj kvôli potieraniu hlavných princípov liberálnej demokracie a otvorenej spoločnosti, na ktorých sa naopak zhodujú politici z demokratického stredu.“ 
  9. Drábik, Jakub (2019), Fašizmus (1. vyd.), Bratislava: Vydavateľstvo Premedia, str. 551-[561], ISBN 978-80-8159-781-7, „[K]omplexné posúdenie činnosti a rétoriky strany a jej členov nám ukazuje, že ĽSNS napĺňa definičné kritériá neonacistickej strany. Kotlebova predchádzajúca činnosť a neustále útoky na demokraciu a demokratický systém, velebenie nedemokratických režimov, deklarovanie snahy o dosiahnutie alternatívy k súčasnej dekadentnej dobe, novej epochy a žiarivých zajtrajškoch, medzinárodná spolupráca s podobne ladenými hnutiami, rasistické a antisemitské vyjadrenia a používanie neonacistickej symboliky jasne poukazujú na ideológiu strany. ĽSNS je vo svojej podstate neonacistická strana, patriaca do väčšej rodiny fašistických hnutí.“ 
  10. Poslanec Milan Mazurek sa vo videu ospravedlňuje za svoje „mladícke pochybenia““, Denník N (Bratislava: N Press), 2021, 2021-01-28, https://dennikn.sk/minuta/2246113/, dost. 2023-02-13 
  11. Osvaldová, Lucia; Vražda, Daniel (2021), „Žalobu Mazureka súd zamietol, kamarát z detstva sa mu nemusí ospravedlniť za tvrdenie, že obhajoval Tretiu ríšu“, Denník N (Bratislava: N Press), 2021-05-24, https://dennikn.sk/2401901/zalobu-mazureka-sud-zamietol-kamarat-z-detstva-sa-mu-nemusi-ospravedlnit-za-tvrdenie-ze-obhajoval-tretiu-risu/, dost. 2023-02-13 
  12. Benčík, Ján (2020), „Suja, Kotleba a Danica „jejdawau“ na proteste majiteľov fitnescentier“, Blog Denníka N (Bratislava: N Press s.r.o.), 2020-05-27, https://dennikn.sk/blog/1907903/suja-kotleba-a-danica-jejdawau-na-proteste-majitelov-fitnescentier/, dost. 2022-02-13 
  13. Turček, Martin (2018), „Kotlebovec Suja tvrdí, že neonacistov nepozná. Sám podpísal zmluvu s kapelou“, Aktuality.sk (Ringier Axel Springer Media: N Press), 2018-08-28, https://www.aktuality.sk/clanok/618471/kotlebovec-suja-tvrdi-ze-neonacistov-nepozna-osobne-podpisal-zmluvu-s-kapelou/, dost. 2023-02-13 
  14. Uznesenie Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky č. 24. z 26. októbra 2021 k návrhu predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Borisa Kollára republiky na začatie disciplinárneho konania v zmysle § 32 ods. 5 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov proti poslancovi Národnej rady Slovenskej republiky Miroslavovi Sujovi, Bratislava: Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky, 2021 (vyd. 2021-10-26), https://www.nrsr.sk/dl/Browser/Document?documentId=285317, dost. 2022-02-13 
  15. Uznesenie Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky č. 25 z 2. decembra 2021 k disciplinárnemu konaniu podľa § 135 písm. a) zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov proti poslancovi Národnej rady Slovenskej republiky Miroslavovi Sujovi, Bratislava: Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky, 2021 (vyd. 2021-12-02), https://www.nrsr.sk/dl/Browser/Document?documentId=285933, dost. 2022-02-13 
  16. Cuprik, Roman (2018), „Novinári podľa súdu môžu Ondreja Ďuricu označiť za neonacistu“, SME (Bratislava: Petit Press), 2018-03-28, https://domov.sme.sk/c/20790667/novinari-podla-sudu-mozu-duricu-oznacit-za-neonacistu.html, dost. 2023-02-13 
  17. Pracovný program, Nitra: REPUBLIKA, c2022, https://www.hnutie-republika.sk/program/, dost. 2022-02-13 
  18. Šnídl, Vladimír (2021), „Blaha i Uhrík vysvetľujú Vrbětice podľa ruskej šablóny, kde za všetkým stojí Amerika“, Denník N (Bratislava: N Press), 2021-04-19, https://dennikn.sk/2357089/vidime-americku-stopu-slovenski-zastancovia-putina-vysvetluju-vrbetice-podla-ruskej-sablony/, dost. 2022-04-14 
  19. Šnídl, Vladimír (2022), „Venujte sa americkým vojnám a neverte médiám. Ako slovenskí obhajcovia Putina odvádzajú pozornosť od jeho agresie“, Denník N (Bratislava: N Press), 2022-02-28, https://dennikn.sk/2744478/venujte-sa-americkym-vojnam-a-neverte-mediam-ako-slovenski-obhajcovia-putina-odvadzaju-pozornost-od-jeho-agresie/, dost. 2022-04-14 
  20. Pochopenie pre zabratie časti ukrajinského územia vyjadrilo s jednodňovým meškaním aj hnutie Republika“, Denník N (Bratislava: N Press), 2022, 2022-02-23, https://dennikn.sk/minuta/2733672/, dost. 2022-04-14 
  21. Register politických strán a politických hnutí [online]. Bratislava: Ministerstvo vnútra SR, [cit. 2018-08-09]. Dostupné online.
  22. a b c KYSEĽ, Tomáš. Uhrík získal stranu Ivana Gašparoviča. Dostal ju od muža, ktorý vybavil stranu aj Kollárovi. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2021-03-08. Dostupné online [cit. 2021-03-08].
  23. Odídenci od Kotlebu už prevzali od exposlanca. dennikn.sk (Bratislava: N Press), 2021-03-09. Dostupné online [cit. 2021-03-12]. ISSN 1339-844X.
  24. a b KERN, Miro. Ľavicovejší, s vyšším vzdelaním a s lepšími platmi – kto sú voliči Republiky a čím sú iní než kotlebovci. dennikn.sk (Bratislava: N Press), 2021-09-14. Dostupné online [cit. 2021-10-26]. ISSN 1339-844X.
  25. STRUHÁRIK, Filip. Vytváral nenávistné príspevky o Židoch, dnes je asistentom Milana Uhríka a členom jeho strany. dennikn.sk (Bratislava: N Press), 2021-07-14. Dostupné online [cit. 2021-08-14]. ISSN 1339-844X.
  26. a b Šnídl, Vladimír (2021), „Lekár Sabaka žaluje Uhríka s Mazurekom. Nemôžu o mne beztrestne šíriť nepravdy, hovorí“, Denník N (Bratislava: N Press), 2021-10-18, https://dennikn.sk/2577970/lekar-sabaka-zaluje-uhrikovcov-nemozu-o-mne-beztrestne-sirit-nepravdy-hovori/ 
  27. VIDEO: Boris Kollár udelil siedmim laureátom cenu J. M. Hurbana“, Teraz.sk (Bratislava: Tlačová agentúra Slovenskej republiky), 2021, 2021-09-16, https://www.teraz.sk/najnovsie/nrsr-b-kollar-udelil-siedmim-laureat/577078-clanok.html 
  28. Šnídl, Vladimír (2021), „Mazurek s Uhríkom ďalej huckajú ľudí proti lekárom. Prispievajú k syndrómu vyhorenia, hovorí Sabaka“, Denník N (Bratislava: N Press), 2021-10-05, https://dennikn.sk/2560760/mazurek-s-uhrikom-dalej-huckaju-ludi-proti-lekarom-prispievaju-k-syndromu-vyhorenia-hovori-sabaka/?ref=inc 
  29. Stanovy politického hnutia REPUBLIKA [online]. hnutie-republika.sk, [cit. 2022-01-17]. Dostupné online.
  30. Výročná správa za rok 2012 – Hnutie za demokraciu [online]. www.nrsr.sk, 29.8.2013, [cit. 2013-09-06]. Dostupné online. ((po slovensky))
  31. Výročná správa za rok 2017 – Hnutie za demokraciu [online]. Bratislava: Ministerstvo vnútra SR, [cit. 2019-08-15]. Dostupné online.

Pozri ajUpraviť

Externé odkazyUpraviť