Miroslav Válek

slovenský básnik, publicista, prekladateľ a politik

Miroslav Válek (* 17. júl 1927, Trnava – † 27. január 1991, Bratislava) bol slovenský básnik, publicista, prekladateľ, kultúrny organizátor, politik, normalizačný minister kultúry (od 1. januára 1969 do decembra 1988), významný reprezentant modernej slovenskej poézie a autor literatúry pre deti a mládež.

Miroslav Válek
slovenský básnik, publicista,
prekladateľ a komunistický politik
Medaila Válka od Jána Kulicha
Medaila Válka od Jána Kulicha
Osobné informácie
Narodenie17. júl 1927
 Trnava, Česko-Slovensko
Úmrtie27. január 1991 (63 rokov)
 Bratislava, Česko-Slovensko
Dielo
DebutDotyky (1959)
PodpisMiroslav Válek, podpis

ŽivotopisUpraviť

Narodil sa 17. júla 1927 v úradníckej rodine v Trnave, kde absolvoval základnú školu a v roku 1939 pokračoval v štúdiu na miestnom Rímskokatolíckom biskupskom reálnom československom gymnáziu, odkiaľ v kvinte prešiel na obchodnú akadémiu, kde v roku 1947 zmaturoval. V štúdiu pokračoval na Vysokej škole obchodnej v Bratislave (1947 – 1949), štúdium však nedokončil zo zdravotných dôvodov (tuberkulóza).

V roku 1949 však začal pracovať ako redaktor.[1] Prešiel redakciami viacerých časopisov (Slovenský roľník, Týždeň, Družstevný obzor), pracoval vo vydavateľstve Mladé letá. Od roku 1957 bol v časopise Mladá tvorba, kde neskôr, už ako člen KSČ, pôsobil ako šéfredaktor (1962 – 1966). V rokoch 1966 – 1967 bol spoluzakladateľom a prvým šéfredaktorom literárneho časopisu Romboid. Zároveň zastával funkciu tajomníka Zväzu slovenských spisovateľov (ZSS), ktorý Romboid vydával. Od roku 1967 do roku 1968 pôsobil ako predseda ZSS. [2]

V roku 1962 vstúpil do Komunistickej strany Československa. Po vzniku federatívneho usporiadania ČSSR od 1. januára 1969 sa stal ministrom kultúry SSR a zároveň členom Ústredného výboru a Predsedníctva ÚV KSS. [2] Ako politik sa hlásil k praxi tzv. normalizácie. V rokoch 1971 – 1976 bol poslancom Snemovne národov Federálneho zhromaždenia. V rokoch 1976 až 1989 bol poslancom Slovenskej národnej rady (SNR).

Z najvyšších politických funkcii odišiel až v roku 1988 (v decembri 1988 rezignoval na funkciu ministra) a potom krátko (do konca novembra 1989) pôsobil ako predseda Zväzu československých spisovateľov (ZČSS) v Prahe[2] a poslanec SNR.

Zomrel 27. januára 1991 v Bratislave.

Miroslav Válek bol trikrát ženatý, mal dcéru Miroslavu a nevlastného syna Andreja. [3][4]

TvorbaUpraviť

Miroslav Válek publikoval svoje prvotiny už v rokoch 1942 – 1948, a to prevažne v katolícky orientovaných periodikách (Plameň, Rozvoj, Rozhľady, Jas, Nová práca). Tieto básne publikoval ešte pred svojím debutom Dotyky a výber z nich vyšiel knižne až v roku 1971 ako rozšírené vydanie Dotykov pod názvom Zápalky. Podľa J. Zambora v nich „[b]ásnik exponuje situácie citovej nenaplnenosti“.[5] Pre počiatočné obdobie Válkovej tvorby je príznačné využívanie sylabotonického veršového systému, kým voľný verš sa uňho presadzuje až v druhej polovici 50. rokov.

V roku 1951 však u Válka nastáva obdobie 5 rokov odmlčania, nepublikuje, vracia sa až roku 1956, po určitom uvoľnení politickej situácie. V Mladej tvorbe vyšla jeho báseň Lynčovaný, zobrazujúca lynčovanie černochov v Amerike, metaforicky však pomenúva životný pocit lyrického subjektu („Zdalo sa mi, že som visel na povraze“).[6] Vo svojej tvorivej činnosti Válek pokračuje vydaním debutu Dotyky (1959). Prvá časť (Nite) sa zaoberá predovšetkým problematikou ľúbostných vzťahov a autor tu strieda uvoľnený rýmovaný sylabotonický verš s voľným veršom, naproti tomu v druhej časti Rovina už využíva len voľný verš.[7]

Válek ďalej vydáva v pomerne krátkom časovom odstupe tri básnické zbierky – Príťažlivosť (1961), Nepokoj (1963) a Milovanie v husej koži (1965) –, ktoré sú neskôr spolu s debutovou zbierkou súborne pomenované ako Štyri knihy nepokoja. V Príťažlivosti sa rozširuje priestor Válkovej poézie. Vydaním tretej zbierky Nepokoj dochádza k zmene básnikovho pohľadu z utopistickej predstavy prevahy človeka nad prírodou na hľadisko, keď príroda stojí nad človekom. Následná zbierka Milovanie v husej koži vyústila do roviny existencialistickej poézie, dochádza tu ku konfrontácii človeka s prázdnotou bytia. V jednotlivých zbierkach Miroslava Válka sa uplatňuje intertextualita, teda medzi jednotlivými zbierkami možno sledovať určitú nadväznosť.[8]

Piata básnická skladba Slovo z roku 1976 sa však takpovediac vymyká z doterajšej autorovej tvorby. Venoval ju „komunistickej strane, ktorá ma učí stať sa človekom“. „Všetky pochybnosti a váhania sú hrané, rétorické, niet tu zložitosti, na začiatku bola jednoduchá odpoveď, ku ktorej sa hľadali otázky, boli pripravené slogany, ku ktorým sa hľadali rýmy,“ napísal Valér Mikula v roku 2005.[9] Eduard Chmelár má k tomuto rozboru prof. Mikulu ostré výhrady: Rušivou stránkou tohto vydania sú však Mikulove úzkoprsé politické komentáre, neustále spochybňovanie autorových zámerov a často až špekulatívne prisudzovanie motivácie, ktoré vyúsťuje skôr do zlomyseľného ako odborného posudzovania diela. Mikula až príliš často skĺzava z roviny literárnej kritiky do oblasti politickej kritiky literatúry neuvedomujúc si, že vnáša do poézie rovnako cudzorodé prvky, aké sám objavil u Válka. [10]

Okrem poézie sa Válek venoval i prekladom či esejistike a je jedným zo zakladateľov modernej poézie pre deti. Knižné vydania výberov z Válkovej poézie vyšli v ruštine, poľštine, češtine, bulharčine, ukrajinčine, maďarčine, taliančine, nemčine a fínčine.

 
Pamätná tabuľa Miroslava Válka na chodbe SPŠ dopravnej v Trnave

OceneniaUpraviť

KritikaUpraviť

Podľa informácií z Mitrochinovho archívu napísala KGB hlásenie, ktoré sa týkalo účasti M. Válka na 9. konferencii ministrov kultúry socialistických štátov v júli 1978 v Moskve. Po odchode z hotelovej izby hotela Mir tam ponechal spomienkové predmety na konferenciu a niekoľko kníh, ktoré mu boli slávnostne odovzdané na ministerstve kultúry ZSSR (Leninovo Umenie a revolúcia, Brežnevov životopis, oslavná publikácia venovaná 60 rokom úspechov sovietskej kultúry, kniha o ochrane historických a umeleckých pamiatok v ZSSR). KGB trvala na tom, že tieto predmety boli úmyselne „zanechané, nie iba zabudnuté“. Hlásenie o tejto udalosti bolo poslané Andropovovi a styčnej kancelárii KGB v Prahe.[11]

Ako minister kultúry Slovenskej socialistickej republiky podľa neoveriteľných informácií osobne pozoroval z okna hotela Carlton zásah policajných zložiek proti zhromaždeniu na „bratislavský Veľký piatok“ (Sviečková manifestácia) 25. marca 1988.[12] Podľa iných informácií sa neskôr k situácii vyjadril aj kriticky,[13] zákrok polície však nezastavil, a to napriek tomu, že bol absolventom cirkevného gymnázia. Válkov čiastočne kritický prejav v Ústrednom výbore Komunistickej strany Slovenska v roku 1988 citovalo aj vysielanie Slobodnej Európy. Podľa Kusého jeho sebareflexia prišla neskoro.[13] Podľa iných zdrojov sa mu táto čiastočná kritika „prepiekla“ vďaka dobrým vzťahom v Prahe.[chýba zdroj] Je možné, že aj pod vplyvom týchto udalostí odišiel z najvyšších politických funkcií, avšak až v roku 1988, a potom do konca novembra 1989 pôsobil ako predseda Zväzu československých spisovateľov (ZČSS) v Prahe a poslanec SNR. (V januári 1991 zomrel.)

Válek sa podieľal na príprave správy o zhromaždení veriacich a zásahu poriadkových síl proti nim pre ÚV KSČ v apríli 1988. Súčasťou tejto správy bola aj informácia, ktorú 20. apríla 1988 pripravili Válek a minister vnútra Štefan Lazar. Manifestáciu zhodnotili ako výsledok aktivít Vatikánu zameraných na oslabovanie režimu v ČSSR a priebeh zásahu ako adekvátny. 20. apríla 1988 Združenie katolíckych duchovných Pacem in terris usporiadalo jubilejné zasadanie, na ktorom Válek označil zásah za potrebný: ak by sa neuskutočnil, nepriatelia režimu by slávili úspech a „veriaci by zvíťazili nad štátom“.[14]

DieloUpraviť

Básnické zbierkyUpraviť

Zhudobnené básneUpraviť

Diela pre deti a mládežUpraviť

  • 1959Kúzla pod stolom
  • 1960Pozrime sa do prírody, kto osoží a kto škodí
  • 1961Kde žijú vtáčky
  • 1964Veľká cestovná horúčka pre malých cestovateľov
  • 1970Do Tramtárie
  • 1975Panpulóni (výber)
  • 2006Lastovička vo fraku

EsejeUpraviť

  • 1979O literatúre a kultúre
  • 1999Inšpirácie

PrekladyUpraviť

Preklady pre detiUpraviť

  • 1957Raj domova (český básnik J. Čarka)
  • 1961Zázraky a divy (poľský básnik Julian Tuwim)
  • 1964Prvé písmená (sovietsky prozaik S. Baruzdin)

Výber z prekladateľskej tvorbyUpraviť

Súborné dielo a výbery z poézieUpraviť

  • 1967Tri knihy nepokoja
  • 1971Štyri knihy nepokoja
  • 1973Súvislosti
  • 1977Zakázaná láska
  • 2005Básnické dielo
  • 2017 – Drobnosť a iné básne (doposiaľ knižne nepublikované básne)

FilmUpraviť

ReferencieUpraviť

  1. Miroslav Válek | osobnosti.sk [online]. www.osobnosti.sk, [cit. 2018-03-28]. Dostupné online.
  2. a b c Miroslav Válek, Literárne informačné centrum, Online
  3. MIKULA, V.: Kalendárium života a diela Miroslava Válka. In: VÁLEK, Miroslav: Básnické dielo. Bratislava : Kalligram, 2005, s.529-32., Online
  4. Karásek, Ján: Válek: Komunistický politik, ktorého ženy spáchali samovraždu, In: HN Magazín, 27.2.2016 Online
  5. ZAMBOR, J.: Miroslav Válek. In: Portréty slovenských spisovateľov 3. Bratislava: Vydavateľstvo UK, 2003, s.53.
  6. MIKULA, V.: Básnik medzi triumfom a zúfalstvom. In: VÁLEK, Miroslav: Básnické dielo. Bratislava : Kalligram, 2005, s.539.
  7. ZAMBOR, J.: Miroslav Válek. In: Portréty slovenských spisovateľov 3. Bratislava: Vydavateľstvo UK, 2003, s.56.
  8. ZAMBOR, J.: Miroslav Válek. In: Portréty slovenských spisovateľov 3. Bratislava: Vydavateľstvo UK, 2003, s.62.
  9. MIKULA, V.: Básnik medzi triumfom a zúfalstvom. In: VÁLEK, Miroslav: Básnické dielo. Bratislava: Kalligram, 2005, s. 542.
  10. CHMELÁR, Eduard. Na noži – Hodnotný výber so zlomyseľným koncom [online]. Bratislava: Literárne informačné centrum, 25.1.2013, [cit. 2021-06-06]. Dostupné online.
  11. ANDREW, Christopher; MITROCHIN, Vasilij. Neznámé špionážní operace KGB : Mitrochinův archiv. Preklad Ondřej Novák. Vyd. 1. Praha : Academia, 2001. 696 s. ISBN 80-200-0810-1. S. 284 – 285.
  12. KOPCSAYOVÁ, Iris: Cynik alebo trpiteľ? Miroslav Válek bol hlavne nešťastný muž. In. SME, 29. 1. 2016. Dostupné on-line
  13. a b REHÁK, Oliver. Ako chcel Miroslav Válek riešiť divadlo a ako divadlo vyriešilo jeho [online]. Denník N, 2015-03-31, [cit. 2019-11-27]. Dostupné online.
  14. DUBOVSKÝ, Patrik. Sviečková manifestácia 25. marca 1988 [online]. Sekcia vedeckého výskumu Ústavu pamäti národa, [cit. 2019-11-27]. Dostupné online.

LiteratúraUpraviť

  • Básnické dielo. Ed. Valér Mikula. 1. vyd. Bratislava : Kalligram, 2005. 553 s. (Knižnica slovenskej literatúry; zv. 2.) ISBN 80-7149-795-9.
  • BOKNÍKOVÁ, Andrea a kol.: Portréty slovenských spisovateľov 3. Bratislava : Vydavateľstvo UK, 2003. 115 s. ISBN 80-223-1779-9
  • SEDLÁK, I. a kol.: Dejiny slovenskej literatúry II. Martin : Vydavateľstvo Matice slovenskej, 2009.
  • KOPCSAYOVÁ, Iris: Cynik alebo trpiteľ? Miroslav Válek bol hlavne nešťastný muž. In: SME, 29. 1. 2016. Dostupné on-line.
  • ZAMBOR, J.: Niečo ako láska, niečo ako soľ. Miroslav Válek v interpretáciách. Bratislava: Literárne informačné centrum, 2013. 249 s. ISBN 978-80-8119-075-9
  • ZAMBOR, J.: V ako Válek. Válkova Óda na lásku ako báseň znepokojenia. In: Stavebnosť básne. Bratislava : LIC, 2018, s. 66 - 84.

Iné projektyUpraviť