Miroslav Válek

slovenský básnik, publicista, prekladateľ a politik

Miroslav Válek (* 17. júl 1927, Trnava – † 27. január 1991, Bratislava) bol slovenský básnik, publicista, prekladateľ, kultúrny organizátor, politik, významný reprezentant modernej slovenskej poézie a autor literatúry pre deti a mládež.

Miroslav Válek
slovenský básnik, publicista,
prekladateľ a komunistický politik
Medaila Válka od Jána Kulicha
Medaila Válka od Jána Kulicha
Osobné informácie
Narodenie17. júl 1927
 Trnava, Česko-Slovensko
Úmrtie27. január 1991 (63 rokov)
 Bratislava, Česko-Slovensko
Dielo
DebutDotyky (1959)
PodpisMiroslav Válek, podpis

ŽivotopisUpraviť

Narodil sa 17. júla 1927 v úradníckej rodine v Trnave, kde absolvoval základnú školu a v roku 1939 pokračoval v štúdiu na miestnom Rímskokatolíckom biskupskom reálnom československom gymnáziu odkiaľ v kvinte prešiel na obchodnú akadémiu, kde v roku 1947 zmaturoval. V štúdiu pokračoval na Vysokej škole obchodnej v Bratislave (1947 – 1949), štúdium však nedokončil zo zdravotných dôvodov (tuberkulóza).

V roku 1949 však začal pracovať ako redaktor.[1] Prešiel redakciami viacerých časopisov: Slovenský roľník, Týždeň, Družstevný obzor, vo vydavateľstve Mladé letá. Od roku 1957 bol v časopise Mladá tvorba, kde neskôr, už ako člen KSČ, pôsobil ako šéfredaktor (1962 – 1966). V rokoch 1966 – 1967 bol spoluzakladateľom a prvým šéfredaktorom literárneho časopisu Romboid. Zároveň zastával funkciu tajomníka Zväzu slovenských spisovateľov (ZSS), ktorý Romboid vydával. Od roku 1967 do roku 1968 pôsobil ako predseda ZSS. [2]

V roku 1962 vstúpil do Komunistickej strany Československa. Po vzniku federatívneho usporiadania ČSSR od 1. januára 1969 sa stal ministrom kultúry SSR a zároveň členom Ústredného výboru a Predsedníctva ÚV KSS. [2] Ako politik sa hlásil k praxi tzv. normalizácie. V rokoch 1971 – 1976 bol poslancom Snemovne národov Federálneho zhromaždenia. V rokoch 1976 až 1989 bol poslancom Slovenskej národnej rady (SNR).

Z najvyšších politických funkcii odišiel až v roku 1988 a potom krátko (do konca novembra 1989) pôsobil ako predseda Zväzu česko-slovenských spisovateľov (ZČSS) v Prahe[2] a poslanec SNR.

Zomrel 27. januára 1991 v Bratislave.

Miroslav Válek bol trikrát ženatý, mal dcéru Miroslavu a nevlastného syna Andreja. [3][4]

TvorbaUpraviť

Miroslav Válek publikoval svoje prvotiny už v rokoch 1942 – 1948, a to prevažne v katolícky orientovaných periodikách (Plameň, Rozvoj, Rozhľady, Jas, Nová práca). Tieto básne publikoval ešte pred svojím debutom Dotyky a výber z nich vyšiel knižne až v roku 1971 ako rozšírené vydanie Dotykov pod názvom Zápalky. Podľa J. Zambora v nich: Básnik exponuje situácie citovej nenaplnenosti.“[5] Pre počiatočné obdobie Válkovej tvorby je príznačné využívanie sylabotonického veršového systému, kým voľný verš sa uňho presadzuje až v druhej polovici 50. rokov.

V roku 1951 však u Válka nastáva obdobie 5 rokov odmlčania, nepublikuje, vracia sa až roku 1956, po určitom uvoľnení politickej situácie. V Mladej tvorbe vyšla jeho báseň Lynčovaný, zobrazujúca lynčovanie černochov v Amerike, metaforicky však pomenúva životný pocit lyrického subjektu („Zdalo sa mi, že som visel na povraze“).[6] Vo svojej tvorivej činnosti Válek pokračuje vydaním debutu Dotyky (1959). Prvá časť – Nite sa zaoberá predovšetkým problematikou ľúbostných vzťahov a autor tu strieda uvoľnený rýmovaný sylabotonický verš s voľným veršom, naproti tomu v druhej časti – Rovina, už využíva len voľný verš.[7]

Válek ďalej vydáva tri básnické zbierky v pomerne krátkom časovom odstupe - Príťažlivosť (1961), Nepokoj (1963) a Milovanie v husej koži (1965), ktoré sú neskôr spolu s debutovou zbierkou súborne pomenované ako Štyri knihy nepokoja. V Príťažlivosti sa rozširuje priestor Válkovej poézie. Vydaním tretej zbierky Nepokoj, dochádza k zmene básnikovho pohľadu z utopistickej predstavy prevahy človeka nad prírodou na hľadisko, kedy príroda stojí nad človekom. Následná zbierka Milovanie v husej koži vyústila do roviny existencialistickej poézie, dochádza ku konfrontácii človeka s prázdnotou bytia. V jednotlivých zbierkach Miroslava Válka sa uplatňuje intertextualita, teda medzi jednotlivými zbierkami možno sledovať určitú nadväznosť.[8]

Piata básnická skladba Slovo, z roku 1976 sa však takpovediac vymyká z doterajšej autorovej tvorby. Venoval ju: „komunistickej strane, ktorá ma učí stať sa človekom“. "Všetky pochybnosti a váhania sú hrané, rétorické, niet tu zložitosti, na začiatku bola jednoduchá odpoveď, ku ktorej sa hľadali otázky, boli pripravené slogany, ku ktorým sa hľadali rýmy", napísal Valér Mikula v roku 2005. [9] Eduard Chmelár má k tomuto rozboru pána Mikulu ostré výhrady: Rušivou stránkou tohto vydania sú však Mikulove úzkoprsé politické komentáre, neustále spochybňovanie autorových zámerov a často až špekulatívne prisudzovanie motivácie, ktoré vyúsťuje skôr do zlomyseľného ako odborného posudzovania diela. Mikula až príliš často skĺzava z roviny literárnej kritiky do oblasti politickej kritiky literatúry neuvedomujúc si, že vnáša do poézie rovnako cudzorodé prvky, aké sám objavil u Válka. [10]

Okrem poézie sa Válek venoval i prekladom či esejistike a je jedným zo zakladateľov modernej poézie pre deti. Knižné vydania výberov z Válkovej poézie vyšli v ruštine, poľštine, češtine, bulharčine, ukrajinčine, maďarčine, taliančine, nemčine a fínčine.

 
Pamätná tabuľa Miroslava Válka na chodbe SPŠ dopravnej v Trnave

OceneniaUpraviť

KritikaUpraviť

Ako minister kultúry Slovenskej socialistickej republiky, podľa neoveriteľných informácií, osobne pozoroval z okna hotela Carlton zásah policajných zložiek proti zhromaždeniu na „bratislavský veľký piatok“ (Sviečková manifestácia) 25. marca 1988.[11] Podľa iných informácií sa neskôr k situácii vyjadril aj kriticky[12] však zákrok polície nezastavil a to napriek tomu, že bol absolventom cirkevného gymnázia. Válkov čiastočne kritický prejav na Ústrednom výbore komunistickej strany v roku 1988 citovalo aj vysielanie Slobodnej Európy. Podľa Kusého jeho sebareflexia prišla neskoro.[12] Podľa iných zdrojov sa mu táto čiastočná kritika "prepiekla" vďaka dobrým vzťahom v Prahe.[chýba zdroj] Je možné, že aj pod vplyvom týchto udalostí z najvyšších politických funkcii odišiel avšak až v roku 1988 a potom do konca novembra 1989 pôsobil ako predseda Zväzu česko-slovenských spisovateľov (ZČSS) v Prahe a poslanec SNR. (V januári 1991 zomrel.)

Válek sa podieľal na správe o zhromaždení veriacich a zásahu poriadkových síl proti nim pre ÚV KSČ v apríli 1988. Súčasťou tejto správy bola aj informácia, ktorú 20. apríla 1988 pripravil Válek a minister vnútra Štefan Lazar. Manifestáciu zhodnotili ako výsledok aktivít Vatikánu na oslabovanie režimu v ČSSR a priebeh zásahu ako adekvátny. 20. apríla 1988 Združenie katolíckych duchovných Pacem in terris usporiadalo jubilejné zasadanie, na ktorom Válek zásah označil za potrebný, ktorý ak by nebol, nepriatelia režimu by slávili úspech a „veriaci by zvíťazili nad štátom“.[13]

DieloUpraviť

Básnické zbierkyUpraviť

Zhudobnené básneUpraviť

Diela pre deti a mládežUpraviť

  • 1959Kúzla pod stolom
  • 1960Pozrime sa do prírody, kto osoží a kto škodí
  • 1961Kde žijú vtáčky
  • 1964Veľká cestovná horúčka pre malých cestovateľov
  • 1970Do Tramtárie
  • 1975Panpulóni (výber)
  • 2006Lastovička vo fraku

EsejeUpraviť

  • 1979O literatúre a kultúre
  • 1999Inšpirácie

PrekladyUpraviť

Preklady pre detiUpraviť

  • 1957Raj domova (český básnik J. Čarka)
  • 1961Zázraky a divy (poľský básnik Julian Tuwim)
  • 1964Prvé písmená (sovietskeho prozaika S. Baruzdina)

Výber z prekladateľskej tvorbyUpraviť

Súborné dielo a výbery z poézieUpraviť

  • 1967Tri knihy nepokoja
  • 1971Štyri knihy nepokoja
  • 1973Súvislosti
  • 1977Zakázaná láska
  • 2005Básnické dielo
  • 2017 - Drobnosť a iné básne (doposiaľ knižne nepublikované básne)

FilmUpraviť

Iné projektyUpraviť

ReferencieUpraviť

  1. Miroslav Válek | osobnosti.sk [online]. www.osobnosti.sk, [cit. 2018-03-28]. Dostupné online.
  2. a b c Miroslav Válek, Literárne informačné centrum, Online
  3. MIKULA, V.: Kalendárium života a diela Miroslava Válka. In: VÁLEK, Miroslav: Básnické dielo. Bratislava : Kalligram, 2005, s.529-32., Online
  4. Karásek, Ján: Válek: Komunistický politik, ktorého ženy spáchali samovraždu, In: HN Magazín, 27.2.2016 Online
  5. ZAMBOR, J.: Miroslav Válek. In: Portréty slovenských spisovateľov 3. Bratislava: Vydavateľstvo UK, 2003, s.53.
  6. MIKULA, V.: Básnik medzi triumfom a zúfalstvom. In: VÁLEK, Miroslav: Básnické dielo. Bratislava : Kalligram, 2005, s.539.
  7. ZAMBOR, J.: Miroslav Válek. In: Portréty slovenských spisovateľov 3. Bratislava: Vydavateľstvo UK, 2003, s.56.
  8. ZAMBOR, J.: Miroslav Válek. In: Portréty slovenských spisovateľov 3. Bratislava: Vydavateľstvo UK, 2003, s.62.
  9. MIKULA, V.: Básnik medzi triumfom a zúfalstvom. In: VÁLEK, Miroslav: Básnické dielo. Bratislava: Kalligram, 2005, s. 542.
  10. CHMELÁR, Eduard: Na noži. Hodnotný výber so zlomyseľným koncom. http://www.litcentrum.sk/recenzie/basnicke-dielo-miroslav-valek-editor-valer-mikula-na-nozi-hodnotny-vyber-so-zlomyselnym-koncom?
  11. KOPCSAYOVÁ, Iris: Cynik alebo trpiteľ? Miroslav Válek bol hlavne nešťastný muž. In. SME, 29. 1. 2016. Dostupné on-line
  12. a b REHÁK, Oliver. Ako chcel Miroslav Válek riešiť divadlo a ako divadlo vyriešilo jeho [online]. Denník N, 2015-03-31, [cit. 2019-11-27]. Dostupné online.
  13. DUBOVSKÝ, Patrik. Sviečková manifestácia 25. marca 1988 [online]. Sekcia vedeckého výskumu Ústavu pamäti národa, [cit. 2019-11-27]. Dostupné online.

LiteratúraUpraviť

  • VÁLEK, Miroslav: Básnické dielo. Bratislava : Kalligram, 2005. 553 s. ISBN 80-7149-795-9
  • BOKNÍKOVÁ, Andrea a kol.: Portréty slovenských spisovateľov 3. Bratislava : Vydavateľstvo UK, 2003. 115 s. ISBN 80-223-1777-9
  • SEDLÁK, I. a kol.: Dejiny slovenskej literatúry II. Martin : Vydavateľstvo Matice slovenskej, 2009.
  • KOPCSAYOVÁ, Iris: Cynik alebo trpiteľ? Miroslav Válek bol hlavne nešťastný muž. In: SME, 29. 1. 2016. Dostupné on-line.
  • ZAMBOR, J.: Niečo ako láska, niečo ako soľ. Miroslav Válek v interpretáciách. Bratislava: Literárne informačné centrum, 2013. 249 s. ISBN 978-80-8119-075-9
  • ZAMBOR, J.: V ako Válek. Válkova Óda na lásku ako báseň znepokojenia. In: Stavebnosť básne. Bratislava : LIC, 2018, s. 66 - 84.