Pakostov
Pakostov je obec na Slovensku v okrese Humenné.
| Pakostov | |
| obec | |
 | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Prešovský kraj |
| Okres | Humenné |
| Región | Horný Zemplín |
| Nadmorská výška | 188 m n. m. |
| Súradnice | 49°05′30″S 21°49′24″V / 49,0918°S 21,8232°V |
| Rozloha | 14,38 km² (1 438 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 445 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 30,95 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1567 |
| Starosta | Jozef Fedorko[3] (HLAS-SD) |
| PSČ | 094 07 (pošta Nižná Sitnica) |
| ŠÚJ | 528951 |
| EČV (do r. 2022) | HE |
| Tel. predvoľba | +421-57 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Pakostov, Humenné District | |
| Webová stránka: pakostov.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Polohopis
upraviťObec leží v severnej časti okresu Humenné, 26 km na SZ od okresného mesta v krásnom lesnom prostredí .
Podnebie
upraviťObec spadá do mierneho pásma s vnútrozemskou klímou. Zrážky sa po celý rok pohybujú okolo 7 mm. Vetry majú zväčša západné až severné prúdenie.
Vodstvo
upraviťOsou doliny je rieka Oľka.
Flóra a fauna
upraviťZ kvetín sa vyskytuje pľúcnik lekársky, veternica hájna, prvosienka jarná, kostihoj srdcovitý, zubačka žľaznatá, rumanček, šafran, materina dúška, sedmokrásky, snežienky a iné .
V okolitých lesoch prevládajú bukové, hrabové a brezové porasty, dub, lieska, jelša, osika, smrek, borovica a hrab.
V lesoch sa vyskytujú skoro všetky druhy našej zveri ako jeleň, srna, diviak, vlk, líška, zajac, kuna, jež, rys, jazvec a z vtákov sova obyčajná, jastrab, bažanty, jarabice, vrana obyčajná, ďateľ, krkavec čierny, hrdlička, drozd, kuvik, a pod. Z plazov sa tu vyskytuje užovka, vretenica obyčajná a viaceré druhy jašteríc. V močiaroch sa vyskytuje ropucha zelená a rosnička zelená.
Dejiny
upraviťPakostov v čase 2. svetovej vojny vznikol zlúčením dvoch obcí:
Do 50-tych rokov 20 storočia obyvatelia pracovali väčšinou v poľnohospodárstve a v lesoch, neskôr aj v priemyselných podnikoch okolitých miest. Najtuhšia zima bola v roku 1929 keď vymrzlo zasiate obilie. Aj to prispelo k veľkému nedostatku potravín.
Veľký požiar v Pakostove zaznamenali 9. mája 1935. Druhý požiar vznikol 11. mája 1936. Vinník oboch veľkých požiarov sa nikdy nenašiel.
Obec bola v novembri 1944 vypálená nemeckými vojakmi, za pomoc poskytnutú obyvateľmi obce partizánom. Zhorelo 25 domov.[4]
Odievanie
upraviťĽudový odev sa udržal veľmi dlho. Ženský odev pozostával z dlhej košele z domáceho plátna, siahajúcej po kolená. Na košeľu sa obliekala sukňa tiež z domáceho plátna. Ďalšia sukňa bola už z kúpeného plátna. Vpredu sa nosila zástera tzv. „fartuch“. Neskôr sa rozdelila na dve súčasti odevu a to na spodničku tzv. „podolok“ a na hornú časť, ktorá sa nazývala „oplečko“. Inú spodnú bielizeň ženy ani dievčatá nepoznali. Na oplečko si obliekali lajbliky a blúzky. Vlasy si ženy upravovali začesaním dozadu a zapletením do vrkoča. Vydaté ženy nosili na hlave šatku a tzv. „mičodu“ , čo bol kus tvrdšieho papiera, pripevneného vo vlasoch a upevneného šatkou.
Základnou súčasťou odevu mužov bola košeľa , ktorú šili z ľanového plátna. Rukávy boli z jednej šírky plátna a to od pleca až po zápästie. Golier bol úzky a zväzoval sa šnúrkou. V nezmenenej forme sa dlho uchovali nohavice, spodky tzv. „gače“.
Školstvo
upraviťReformou Márie Terézie v oblasti školstva bola zavedená školská dochádzka pre deti od šiesteho do dvanásteho roku. Deti sa učili v škole čítať, písať a počítať. Písalo sa na tabuľku tzv. "grifíkom". Tabuľka mala rozmery 15x20 cm, drevený rámček okolo a zotierala sa handričkou. Deti do školy nosili aj polienka - dve drevá na kúrenie. Prvý záznam o existencii školy v Pakostove je z roku 1857. Po roku 1918 sa na škole v Pakostove začalo vyučovať po slovensky. Cirkevná škola bola zmenená na štátnu.
Kultúra a zaujímavosti
upraviťPamiatky
upraviť- Mohylník, archeologická lokalita pochádzajúca z obdobia eneolitu. Lokalita nebola doposiaľ skúmaná.[5]
- Gréckokatolícky Chrám ochrany presvätej Bohorodičky, jednoloďová barokovo-klasicistická stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z roku 1850. Obnovou prešiel v roku 1925. Zariadenie chrámu je novodobé.[6] Fasády s nárožným zaoblením sú členené lizénami a polkruhovo ukončenými oknami so šambránami. Veža s nárožným zaoblením a pilastrami je ukončená barokovou helmicou s laternou.
- Rímskokatolícky Kostol nanebovstúpenia Pána, jednoloďová tradicionalistická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, pravdepodobne z rokov 30. rokov 20. storočia. Fasády kostola sú členené lizénami a pravouhlo ukončenými oknami so šambránami. Plochy fasády majú štruktúrovanú omietku, v kontraste s reliéfnymi prvkami. Na severnej fasáde je nika so sochou Madony. Veža s lizénami je ukončená zvonovitou helmicou.
Hospodárstvo a infraštruktúra
upraviťPoľnohospodárstvo
upraviťNa pozemkoch Pakostova sa pestuje raž, jačmeň, ovos, pšenica, zemiaky, fazuľa, repa, konope, ľan, bob, pohanka-tatarka a záhradná zelenina.
Referencie
upraviť- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ MANIAK, Marcel. Nikdy viac! : príbeh vypálených obcí. [Poprad] : Popradská tlačiareň, 2019. 231 s. ISBN 978-80-89613-26-7. S. 66.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Pakostov – Chrám ochrany presvätej Bohorodičky [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
Iné projekty
upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pakostov
