Svätý Anton (obec)
Svätý Anton (v rokoch 1960 – 1996 Antol, maď. Szentantal, nem. Sankt Anton in der Au) je obec na Slovensku v okrese Banská Štiavnica. K obci patria usadlosti Rovne, Bažanica, Macko.
Svätý Anton | ||
obec | ||
Pohľad (smerom na sever) na časť obce z parku pri kaštieli
| ||
|
||
Štát | Slovensko | |
---|---|---|
Kraj | Banskobystrický kraj | |
Okres | Banská Štiavnica | |
Región | Hont | |
Vodné toky | Štiavnica, Studenský potok | |
Nadmorská výška | 449 m n. m. | |
Súradnice | 48°25′26″S 18°56′22″V / 48,423889°S 18,939444°V | |
Rozloha | 22,63 km² (2 263 ha) [1] | |
Obyvateľstvo | 1 284 (31. 12. 2023) [2] | |
Hustota | 56,74 obyv./km² | |
Prvá pís. zmienka | 1266 | |
Starosta | Martin Kminiak[3] (nezávislý) | |
PSČ | 969 72 | |
ŠÚJ | 516597 | |
EČV (do r. 2022) | BS | |
Tel. predvoľba | +421-45 | |
Adresa obecného úradu |
Svätý Anton 34 | |
E-mailová adresa | ocusvanton@bsnet.sk | |
Telefón | 045/6920753 | |
Fax | 045/6920752 | |
Poloha obce na Slovensku
| ||
Interaktívna mapa obce
| ||
Wikimedia Commons: Svätý Anton | ||
Webová stránka: svatyanton.sk | ||
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | ||
Freemap Slovakia: mapa | ||
OpenStreetMap: mapa | ||
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | ||
Polohopis
upraviťLeží v Štiavnických vrchoch, na rozhraní podcelkov Sitnianska vrchovina (západná časť) a Skalka (východná časť). Severo-južným smerom obcou preteká rieka Štiavnica, ktorá tu priberá ľavostranný Studenský potok a na konci obce i Račnov.
Centrom obce vedie cesta I/51 (Hontianske Nemce – Banská Štiavnica), po ktorej je okresné mesto vzdialené 4,5 km severozápadným smerom. Krupina leží 14 km juhovýchodne a krajská metropola 53 km severne.
Dejiny
upraviťPrvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1266. Názov dediny vychádza z názvu pôvodného kostola zasväteného svätému Antonovi Pustovníkovi. Názvy obce: 1266 Scentantollo; 1276 Sanctus Antonius; 1342 Zenthantal; 1808 Swätý Antal; 1920 Svätý Anton; 1960 Antol; v roku 1996 sa obec vrátila k pôvodnému Svätý Anton. V r. 1266 sa v prvej dochovanej listine uvádza, že územný celok okolo kostola bol zapísaný ako majetok rodiny HuntPoznanovcov. Od r.1342 sa v obci vyberalo mýto. Okrem mýtnej stanice sa tu nachádzali dve hutnícke zariadenia, tehelňa a tri mlyny, z ktorých sa zachoval len jeden, v súčasnosti prerobený na penzión. V roku 1472 patrila obec panstvu hradu Čabraď. V 16. storočí sa panstvo Čabraď rozdelilo a vzniklo hradné panstvo Sitno, ktorého sa obec stala súčasťou. V 17. storočí získal panstvo od Ferdinanda II. za zásluhy boja proti Turkom, Peter Kohári. Najmä rodina Koháriovcov sa zaslúžila o hospodársky, duchovný a kultúrny rozvoj celej obce. Po dostavbe kaštieľa r. 1744 sa stala sídlom správy koháriovských majetkov a vyvíjala sa ako zemepanské mestečko. Od roku 1826 patrila obec Coburgovcom, z ktorých Ferdinand, brat posledného vlastníka kaštieľa, navštevoval obec až do roku 1944.
Obyvatelia sa živili prácou v baniach a hutníckych zariadeniach, v miestnom kameňolome, v lesoch a v priemyselných podnikoch v Banskej Štiavnici. V pol. 20. stor. je známa výroba vyrezávaných a maľovaných betlehemov. V období medzi svetovými vojnami tu pôsobil divadelný krúžok Andreja Trúchleho. V súčasnosti sa v obci nachádza škôlka, základná deväťročná škola, miestna knižnica, dobrovoľný hasičský spolok, dva penzióny, ranč, reštauračné a obchodné prevádzky, futbalové a multifunkčné športové ihrisko. Obec je vybavená vlastnou vodovodnou sieťou a je napojená na plyn. Stredom obce prechádza hlavná cestná komunikácia spájajúca Banskú Štiavnicu s Hontianskymi Nemcami a ďalej na Šahy.
Kultúra a zaujímavosti
upraviťPamiatky
upraviť- Koháriovský kaštieľ je barokový kaštieľ, postavený na mieste bývalého hradu v roku 1744, začiatkom 19. storočia klasicisticky upravený. Trojpodlažná štvorkrídlová budova s vnútorným dvorom má hlavnú fasádu členenú rizalitom s trojiholníkovým štítom s tympanónom. Prízemie je dekorované vodorovnou bosážou, prvé poschodie je členené lizénovými poľami. V interiéri sa nachádzajú plastiky z Donnerovej školy, dobový nábytok z 18. a 19. storočia a zbierka poľovníckych trofejí. V kaštieli je umiestnené historické a poľovnícke múzeum. Súčasťou kaštieľa je aj kaplnka Nanebovzatia Panny Márie z roku 1722. Maľovaná výzdoba kaplnky je v duchu neskorobarokového iluzionizmu. Autorom fresiek z rokov 1750–1752 je Anton Schmidt.
-
Koháriovský kaštieľ
-
Pohľad na kaštieľ z hlavnej cesty
-
Hlavná fasáda kaštieľa
-
Nádvorie kaštieľa
-
Nádvorie kaštieľa
-
Freska v tympanóne kaštieľa
- Park pri kaštieli, pôvodne barokový park z 18. storočia, v 19. storočí upravený na módny anglický krajinársky park.[4] Okrem jazierok s vodopádmi a mostíkmi sa tu nachádza aj kaplnka zasvätená sv. Hubertovi. V roku 1878 bola v parku vysadená Sekvoja Mamutia, po ktorej zostalo len torzo, keďže v roku 1993 vyschla a bola spílená.
- Rímskokatolícky kostol sv. Antona opáta, neskorobaroková stavba so segmentovo ukončeným presbytériom a vežou tvoriacou súčasť hmoty kostola z rokov 1754-1779.[5] Fasáda kostola je členená pilastrami, veža je ukončená barokovou helmicou. V interiéri sa nachádza vzácny gotický tabuľový obraz Narodenie Pána od Majstra M. S. z roku 1506 a neskorogotická socha Panny Márie. V blízkosti kostola sa nachádza protiturecká obranná bašta, slúžiaca neskôr ako zvonica a čiastočne hrazdená stavba fary.
-
Anglický park pri kaštieli
-
Kostol sv. Antona opáta
-
Obraz Narodenie Pána od Majstra M. S.
- Kaplnka sv. Jána Nepomuckého, baroková stavba na pôdoryse štvorca so šindľovou strechou z rokov 1755-1758. Dynamická fasáda kaplnky je dekorovaná združenými pármi pilastrov a profilovanou rímsou. Štít je ukončený trojuholníkom s tympanónom. K portálu kaplnky patrí dekoratívna rokoková mreža. Nad portálom je umiestnený erb Koháriovcov.[6]
- Barokovo-klasicistická sýpka, jedná sa o dvojpodlažný objekt s fasádou členenou pilastrami a priebežnými rímsami z druhej polovice 18. storočia. Nachádza sa naproti kaštieľu.[7]
- Jurajova štôlna, chránený areál 200 m dlhej, sčasti zavalenej štôlne s biotopom vhodným pre niektoré druhy vzácnych živočíchov. Ústie štôlne sa nachádza v dolnej časti obce za roľníckym družstvom pri Ilijskom potoku.
-
Kaplnka sv. Jána Nepomuckého
-
Baroková sýpka pri kaštieli
-
Koháriovský erb nad portálom kaplnky
-
Jurajova štôlňa
Turizmus
upraviťZ obce vedie zelená značkovaná trasa východným smerom do Banského Studenca (Studenské jazerá) a západným smerom cez obec Ilija na rázcestie Vlčia jama pod Sitnom.[8]
Ubytovanie a reštaurácie
upraviť- penzión a reštaurácia Antolský Mlyn
- penzión a reštaurácia Starý Hostinec
- kaviareň a ubytovanie Madeira
- ranč a ubytovanie Ranč Nádej
Osobnosti obce
upraviťRodáci
upraviť- Andrej Truchlý-Sytniansky (* 1841 – † 1916), rímskokatolícky kňaz, spisovateľ, literárny kritik, prekladateľ.
- Michal Buzalka (* 1885 – † 1961), pomocný biskup Trnavskej apoštolskej administratúry a mučeník.
- Karol L. Zachar (* 1918 – † 2003), herec, divadelný režisér, scénický výtvarník a pedagóg.
Pozri aj
upraviťReferencie
upraviť- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2018-08-05]. Dostupné online.
Iné projekty
upraviť- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Svätý Anton (obec)
Externé odkazy
upraviť- Oficiálne stránky obce
- Najkrajší kraj- turistické atrakcie v obci
- Múzeum Svätý Anton