Wikipédia:Odporúčané články (2014)
2004 - 2005 - 2006 - 2007 - 2008 - 2009 - 2010 - 2011 - 2012 - 2013 - 2014 - 2015 - 2016 - 2017 - 2018 - 2019 - 2020 - 2021 - 2022 - 2023 - 2024
2014 upraviť
1/2014 upraviť
Nórske more (nór. Norskehavet) je okrajové more Atlantického oceánu, ktoré býva niekedy zaraďované k Severnému ľadovému oceánu. Tvorí dôležité spojenie medzi otvoreným severným Atlantikom a Severným ľadovým oceánom. More leží medzi Nórskom, Islandom, súostrovím Špicbergy a ostrovom Jan Mayen a má rozlohu 1,383 milióna km2. Na rozdiel od Severného mora, nadväzujúceho na juhu, a Barentsovho mora na severovýchode nie je šelfovým morom, ale dosahuje hĺbku až 4 000 metrov. Jeho dno je veľmi členité a bohaté na ložiská ropy a zemného plynu, pobrežné vody slúžia ako neresiská mnohým druhom rýb.
2/2014 upraviť
Dévanágarí (sans. देवनागरी dēvanāgarī, alebo nágarí (sans. नागरी nāgarī) je písmo typu abugida, ktoré sa používa v Indii, Nepále, Tibete a v juhovýchodnej Ázii. Je potomkom guptovského písma, spolu s písmami siddham a šáradá. Východné varianty guptovského písma sa volali nāgarī a prvé ich stopy dokázateľne pochádzajú z 8. storočia po Kr. Okolo roku 1200 ich začalo vytláčať písmo siddham, ktoré prežilo dodnes ako nosič textov tantrického budhizmu vo východnej Ázii, a písmo šáradá, ktoré sa používalo paralelne v Kašmíre. Dévanágarí sa píše zľava doprava, nerozoznáva veľké znaky od malých a má charakteristickú horizontálnu čiaru, ktorá prechádza hornou časťou znakov a spája ich. Dévanágarí je hlavným písmom hindčiny, maráthčiny a nepálčiny. Od 19. storočia je najčastejším písmom na zápis sanskrtu a jazyka páli.
3/2014 upraviť
Anastasiya Kuzmina (* 28. august 1984, Ťumeň, Sovietsky zväz, dnes Rusko) je slovenská biatlonistka ruského pôvodu. Je dvojnásobnou olympijskou víťazkou v biatlone. Takisto získala na zimných olympijských hrách aj jednu striebornú medailu.
Na ZOH 2010 vo Vancouveri vyhrala zlatú medailu v rýchlostných pretekoch na 7,5 km a striebornú v stíhacích pretekoch na 10 km. Víťazstvo z rýchlostných pretekov následne obhájila na Hrách 2014 v Soči. Slovensko reprezentuje od decembra 2008.
4/2014 upraviť
Sečovce sú mesto na Dolnom Zemplíne, súčasť okresu Trebišov, Košického kraja, Slovenskej republiky. Intravilán mesta sa rozprestiera na úpätí Slanských vrchov, v nadmorskej výške 110 až 160 m. n. m. juhovýchodne od Dargovského priesmyku prechádzajúc z Podslanskej pahorkatiny do Východoslovenskej nížiny. V západovýchodnom smere mestom preteká potok Trnávka, ktorý je hlavným zdrojom pre vodnú nádrž Sečovce. Pre oblasť Sečoviec je charakteristické mierne teplé a suché podnebie s chladnou zimou.
Archeologické nálezy dokazujú osídlenie priestoru Sečoviec v paleolite. Predpokladá sa, že Sečovce ako obec existujú nepretržite od 9. storočia, pričom prvá písomná zmienka pochádza z roku 1245. Od roku 1414 sa spomínajú ako mestečko. V 17. storočí sa vďaka rozkvetu remeselníctva a obchodu vyprofilovali na dôležité administratívne a obchodné centrum v Zemplínskej župe. V období od polovice 19. storočia do roku 1928 a v rokoch 1949 – 1960 boli Sečovce sídlom okresu.
5/2014 upraviť
Ježiš Kristus je ústrednou postavou kresťanstva. Ježiš verejne pôsobil asi od roku 28 ako pocestný kazateľ v oblasti dnešného Izraela a západného brehu Jordánu. Hlásal skorý príchod Božieho kráľovstva a vyzýval k obráteniu a pokániu. Okolo roku 30 ho Rimania v Jeruzaleme ukrižovali.
Meno Ježiš pochádza z gréckeho mena Iésus (Ἰησοῦς) polatinčeného v stredovekých verziách Biblie. Iésús sa uvádza v gréckej Septuaginte ako prepis hebrejského mena Jehošua alebo skrátene Ješua (Jahve je spasenie, Spasiteľ, Záchranca). Kresťania považujú Ježiša za Židmi očakávaného Mesiáša, Spasiteľa ľudstva a Božieho Syna.
Okrem Biblie existuje niekoľko prameňov, ktoré spomínajú existenciu osoby Ježiša Krista. Žiaden z ich autorov však nebol jeho súčasníkom. Najdôležitejšie z nich sú texty židovského dejepisca Jozefa Flávia, ktorý vo svojich spisoch okrem iného tvrdí: „V tomto čase tam bol Ježiš, múdry človek, ak je vôbec legitímne ho nazývať človekom“. Existuje tiež názor, že táto pasáž bola do diela pridaná neskôr nejakým príliš horlivým kresťanským opisovačom, keďže pasáž je prokresťanská a Flávius bol Žid.
6/2014 upraviť
Freddie Mercury (* 5. september 1946, Stone Town, Zanzibar – † 24. november 1991, Kensington, Londýn, Anglicko) bol britský producent, spevák a skladateľ, ktorý sa preslávil hlavne ako líder rockovej skupiny Queen. Bol slávny vďaka svojmu okázalému vystupovaniu a charakteristickému spevu v rozsahu štyroch oktáv. Okrem práce so skupinou Queen mal za sebou aj sólové projekty a občas spolupracoval ako producent a hosťujúci hudobník iných umelcov.
Zomrel iba jeden deň po zverejnení svojej diagnózy dňa 24. novembra 1991, na bronchopneumóniu po oslabení imunity infikovaním vírusom AIDS. Mercury posmrtne v roku 1992 dostal ocenenie Brit Award za výnimočný prínos pre hudbu. V tom istom roku bol na štadióne v londýnskom Wembley na jeho počesť usporiadaný obrovský koncert.
V roku 2001 bol Mercury spolu s ostatnými členmi kapely Queen uviedený do Rokenrolovej siene slávy, od roku 2002 má táto kapela svoju hviezdu na Hollywoodskom chodníku slávy, v roku 2003 sa dostali do Siene slávy hudobných skladateľov, v roku 2004 boli uvedení do Siene slávy Spojeného kráľovstva.
7/2014 upraviť
Slovenská republika bol štátny útvar v časti územia dnešného Slovenska v rokoch 1939 – 1945, hlavne počas druhej svetovej vojny. Bol to prvý samostatný štát Slovákov v moderných dejinách. Jeho existencia bola silne podmienená snahami Adolfa Hitlera o rozdrobenie Česko-Slovenska. Dnešná Slovenská republika (napriek zhodnému názvu) nie je jeho právnym ani ideologickým nástupcom.
Vznikla na území dnešného Slovenska (bez oblastí, ktoré patrili po prvej Viedenskej arbitráži Maďarsku a spočiatku aj bez drobných území pripojených k Poľsku) 14. marca 1939 po predchádzajúcom Hitlerovom rozhovore (dohode resp. pohrození) s Jozefom Tisom a Ferdinandom Ďurčanským 13. marca 1939 v Berlíne. Dovedna nový štát medzinárodne uznalo 27 štátov, medzi nimi bol aj Sovietsky zväz.
Najtesnejšie vzťahy mal Slovenský štát v dôsledku okolností svojho vzniku s Nemeckou ríšou. Nemecká ríša bola medzi prvými štátmi, ktoré uznali de facto et de iure Slovenský štát. Nemecko sa zároveň postavilo do pozície ochrancu zvrchovanosti Slovenska.
8/2014 upraviť
Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do ČSSR (krycí názov operácia Dunaj) bol vojenský vpád vojsk štyroch krajín Varšavskej zmluvy na čele so Sovietskym zväzom (ZSSR, Maďarsko, Poľsko, Bulharsko). Vojská NDR sa síce na inváziu tiež pripravili, ale v poslednej chvíli bola ich účasť odvolaná z Moskvy. Invázne vojská, ktoré na územie ČSSR vstúpili 21. augusta 1968, obsadili väčšinu strategických miest. Operácie sa zúčastnilo asi pol milióna vojakov a okolo 5 000 tankov pod sovietskym velením.
Verejnosť v priebehu prvého týždňa vyjadrovala silný odpor k takémuto činu spojeneckých krajín, sama však nebola schopná konať. Dôsledkom vpádu bolo potlačenie tunajšieho pokusu o reformu socializmu, procesu známeho ako Pražská jar. Dianie na česko-slovenskej politickej scéne vzbudzovalo obavy sovietskych štátnych predstaviteľov na čele s Leonidom Iľjičom Brežnevom, ktorí sa báli, že prebiehajúci proces by mohol oslabiť vedúcu pozíciu ZSSR v komunistickom bloku. Došlo k zatknutiu a internácii vedúcich predstaviteľov KSČ Alexandra Dubčeka, Josefa Smrkovského, Oldřicha Černíka a ďalších. Invázne jednotky Sovietskej armády zostali v krajine až do roku 1991.
9/2014 upraviť
Charles Darwin (* 12. február 1809, Shrewsbury, Spojené kráľovstvo – † 19. apríl 1882, Downe, Spojené kráľovstvo) bol britský prírodovedec, ktorý sa zapísal do dejín ako pôvodca teórie evolúcie prirodzeným výberom.
Darwinov záujem o prírodné vedy sa rozvinul počas štúdia medicíny (ktoré nedokončil) a neskôr teológie na univerzite v Cambridge a jeho popis tejto cesty z neho urobilo známeho geológa a populárneho autora. Vlastné biologické pozorovania ho inšpirovali k štúdiu transmutácie druhov (premena jedného druhu na iný) a tak v roku 1838 rozvinul svoju teóriu prirodzeného výberu. Keďže si plne uvedomoval, že reakcie na tak „kacírsku“ myšlienku budú mimoriadne negatívne, zveril sa so svojou prácou iba najbližším spolupracovníkom, a ďalej pracoval na zhromažďovaní dôkazov na podporu svojej teórie. V roku 1858 ho však informácia, že Alfred Russel Wallace vypracoval podobnú teóriu, prinútila svoje myšlienky predčasne zverejniť.
Jeho kniha O pôvode druhov (orig.názov: „On the Origin of Species by Means of Natural Selection, or The Preservation of Favoured Races in the Struggle for Life“), ktorá vyšla 24. novembra 1859 a ktorá vyvolala debaty na celom svete, dokazovala, že evolúcia zo spoločného predka je základným vedeckým vysvetlením pestrosti prírody.
10/2014 upraviť
Hviezda alebo zastarano stálica je plazmové (plynné), približne guľovité teleso vo vesmíre, ktoré má vlastný zdroj viditeľného žiarenia, drží ho pokope jeho vlastná gravitácia a má hmotnosť 0,08 až 300 hmotností Slnka. Vo hviezdach je sústredená väčšina viditeľnej hmoty vesmíru. Najbližšou hviezdou k Zemi je Slnko, ktoré je zdrojom väčšiny energie našej planéty. Pri vhodných atmosférických podmienkach sú v noci zo Zeme viditeľné aj iné hviezdy. Kvôli obrovským vzdialenostiam vyzerajú ako množstvo nehybných, viac či menej blikajúcich svetelných bodov.
Pod pojmom hviezda sa v starom chápaní myslel takmer každý objekt na nočnej oblohe ako planéta, kométa atď. okrem Mesiaca. V užšom astronomickom význame sú hviezdy tie kozmické guľovité objekty, ktoré majú vlastný zdroj viditeľného žiarenia. Počas veľkej časti svojej existencie prenesene nazývanej "život" je zdrojom tohto žiarenia hviezd termonukleárna fúzia vodíka na hélium v jadre hviezdy. Tá uvoľňuje energiu, ktorá prechádza vnútrom hviezdy a je vyžiarená do vonkajšieho priestoru. Potom, ako hviezda vyčerpá zásoby vodíka, vznikajú vo hviezde chemické prvky ťažšie ako hélium. Pred koncom života môžu hviezdy obsahovať aj degenerovanú hmotu. Astronómovia zisťujú hmotnosť, vek, metalicitu (chemické zloženie) a mnohé ďalšie vlastnosti hviezd pomocou pozorovania pohybu hviezdy vesmírom, svietivosti a analýzou jej žiarenia. Graf porovnávajúci teplotu hviezd s ich svietivosťou, známy ako Hertzsprungov-Russellov diagram, umožňuje zistiť vek a stav vývoja hviezdy.
11/2014 upraviť
Choroba vyvolaná vírusom Ebola je akútna vírusová choroba ľudí a niektorých zvierat, ktorú vyvolávajú vírusy patriace do rodu Ebolavirus. V MKCH-10 má kód A98.4 a patrí medzi tzv. vírusové hemoragické horúčky. Prejavuje sa vysokými horúčkami, početnými krvácaniami v tele a má vysokú smrtnosť.
Predpokladá sa, že choroba pôvodne pochádza zo zvierat (pôvodne asi z netopierov, najmä kaloňov) a kontaktom s telovými tekutinami či orgánmi zvierat sa prenesie na človeka. Následne sa prenáša z človeka na človeka prevažne prostredníctvom priameho telesného kontaktu s chorými (aj mŕtvymi) osobami či živočíchmi alebo prostredníctvom kontaktu s ich krvou alebo inými telovými tekutinami, a to aj ak sa nachádzajú na oblečení alebo iných predmetoch.
Prenos z človeka na človeka je zatiaľ jasne doložený len prostredníctvom priameho telesného kontaktu s chorými (aj mŕtvymi) osobami či živočíchmi alebo prostredníctvom kontaktu s ich krvou alebo inými telovými tekutinami. Nakaziť sa možno aj prostredníctvom predmetov, na ktorých sa nachádzajú nakazené telové tekutiny (látky, ihly a podobne), pretože vírus prežije aj mimo tela na predmetoch niekoľko dní.
12/2014 upraviť
Uhorský karpatský spolok bol prvou turistickou organizáciou v Uhorsku a na Slovensku. Bol založený 10. augusta 1873, dva roky po vybudovaní Košicko-bohumínskej železnice, ktorá umožnila rýchly nárast turistiky v oblasti. Jeho činnosť sa zameriavala predovšetkým na Tatry. Zakladatelia UKS nadviazali na vtedajší trend v západnej Európe a sformovali základy klubovej činnosti a filozofiu skĺbenia športovej aktivity v horách, spoznávania prírody a histórie s dobrovoľníckou činnosťou pri výchove mladých turistov a alpinistov, budovaní turistických chodníkov a turistických chát.
V čase založenia mal spolok 345 členov. Jeho členská základňa sa postupne rozširovala, najvyšší počet evidovali v roku 1889 – takmer päťtisíc členov. Sídlom spolku boli postupne mestá Kežmarok (1873 – 1884), Levoča (1884 – 1891) a Spišská Nová Ves (1891 – 1918). Prevzal úlohu organizátora a koordinátora vedecko-výskumnej činnosti na území Vysokých Tatier. Výsledky tejto práce boli systematicky publikované v ročenkách UKS. V rokoch 1874 – 1917 vyšlo 44 zväzkov. Ročenky obsahovali články o horskej turistike, vedeckom výskume, biografie a správy. Spolok neprežil koniec druhej svetovej vojny a nástup komunistického režimu.