Doprava v Košiciach
Doprava v Košiciach je zabezpečovaná rozsiahlou infraštruktúrou mestskej a diaľkovej dopravy. Košice, ako metropola Východného Slovenska, sú významným dopravným uzlom.
Postupnú koordináciu všetkých systémov hromadnej dopravy by mala zabezpečiť Košická integrovaná doprava.
Cestná dopravaUpraviť
Košice sú spojené diaľnicou D1 s Prešovom, Popradom a Ružomberkom . Dokončenie jej nadväzujúcich úsekov, umožňujúcich diaľničné spojenie do Bratislavy a Žiliny, je predpokladané do roku 2024. Kvalitné prepojenie južným ťahom cez Zvolen má priniesť rýchlostná cesta R2. Diaľničné spojenie na maďarské hranice smerom na juh na Budapešť a Miškovec priniesla rýchlostná cesta R4, ktorej výstavba prebehla v rokoch 2010 – 2013.[1]
Vzhľadom na priaznivú urbanistickú štruktúru existujú v Košiciach dva mestské dopravné okruhy (sú označené zvislými informatívnymi dopravnými značkami) a vo výstavbe je diaľničný obchvat.
Vnútorný mestský okruh (I.) obkolesuje historické jadro a je tvorený širokými štvorpruhovými ulicami: Štefánikova, Protifašistických bojovníkov, Senný trh, Námestie osloboditeľov, Štúrova, Moyzesova a Hviezdoslavova (v opačnom smere Bačíkova-Továrenská).
Vonkajší mestský okruh (II.) prebieha okrajovými mestskými časťami štvorpruhovými komunikáciami: Alejová, Trieda SNP, Watsonova, Hlinkova, Prešovská, Južné nábrežie, Nižné Kapustníky. Východná časť mestského okruhu sa v rokoch 1987 – 2008 budovala ako diaľničný privádzač ku diaľnici D1 mimoúrovňovo. V obchvate sa križujú aj medzinárodné cesty: E50, E58, E71 a E571.
Diaľničný košický obchvat po vybudovaní obíde mesto a odkloní tranzitnú dopravu na všetky smery, spojí D1, R4 a R2. Začne v križovatke D1 Budimír, pokračovať bude v smere na východ, tam sa plánuje pokračovanie diaľnice na ukrajinskú hranicu, košický obchvat bude pokračovať ďalej na juh, tam sa napojí na R4 pokračujúcu k maďarským hraniciam a západná časť košického obchvatu skončí v križovatke Košice - Šaca, tu sa plánuje pokračovanie rýchlostnej cesty R2 až do Bratislavy. Výstavba obchvatu sa začala 11. novembra 2016, úsekom ďaľnice D1 Budimír - Bidovce. Ukončenie výstavby celého diaľničného obchvatu je naplánované na rok 2021.
CestyUpraviť
- cesta I. triedy č.
a diaľnica 
smer Prešov (
); - cesta I. triedy č.
smer Michalovce ( 
) - diaľnica vo výstavbe; - cesta I. triedy č. smer Miškolc
Maďarsko (
) - rýchlostná cesta 
otvorená 7. novembra 2013[2]; - cesta I. triedy č. smer Rožňava (
) - rýchlostná cesta 
vo výstavbe; - cesta II. triedy č.
smer Slovenské Nové Mesto; - cesta II. triedy č.
smer Spišská Nová Ves.
Mestské okruhyUpraviť
- Vnútorný mestský okruh (I.), okolo Starého Mesta, signalizovaný dopravnou značkou
. - Vonkajší mestský okruh (II.), typ rýchlostnej cesty, signalizovaný dopravnou značkou
. - Košický diaľničný obchvat, vo výstavbe.
Autobusová dopravaUpraviť
Autobusová doprava je zabezpečovaná z autobusovej stanice susediacej so železničnou, na prímestských, štátnych i medzinárodných linkách. Okrem tradičných západoeurópskych liniek je zabezpečované aj kvalitné spojenie s Ukrajinou do miest Užhorod a Mukačevo ale aj poľského mesta Krakov. Dopravu v rámci Košického kraja ale aj na medzinárodných linkách, zabezpečuje spoločnosť Eurobus.
Železničná dopravaUpraviť
Železničná doprava v Košiciach existuje od 14. augusta 1860, kedy bola predĺžená Potiská železnica od Miškovca do Košíc. Neskôr pribudli i ďalšie trate:
- 1870: Košicko-bohumínska železnica cez Žilinu do sliezskeho Bohumína, s odbočkou do Prešova.
- 1873: Zemplínska železnica do Michalian a ďalej na Čiernu nad Tisou.
- 1890: Turnianska železnica cez Turňu nad Bodvou a Tornanádasku do Miškovca, jej prepojením s Rožňavou od roku 1955 sa získalo aj južné spojenie so západom Slovenska.
Železničná stanica Košice vo východnej časti širšieho centra je hlavnou stanicou mesta, na ktorého území sa nachádzajú aj železničné stanice Barca, Krásna nad Hornádom a železničné zastávky Košice predmestie a Ťahanovce.
Z Košíc jazdia štátne Železnice Slovenskej republiky, České dráhy, maďarské železnice MÁV a dve súkromné spoločnosti jazdiace do Prahy - RegioJet a LeoExpress. Okrem štandardných prímestských liniek sa z Košíc dá cestovať priamo do Budapešti, Viedne, Prahy a Bratislavy.[3]
V Čermeľskom údolí na severovýchode mesta je v letnej sezóne v prevádzke úzkorozchodná Košická mládežnícka železnica.
V Košiciach končí širokorozchodná železničná trať s číslom 500, po ktorej sa dopravuje železná ruda z Ukrajiny do U. S. Steel Košice. V súčasnosti sa vážne uvažuje o jej predĺžení až do Viedne.[4]
TrateUpraviť
- Železničná trať Košice – Zvolen (trať č. 160)
- Železničná trať Košice – Hidasnémeti (trať č. 169)
- Železničná trať Košice – Žilina (trať č. 180)
- Železničná trať Košice – Muszyna (trať č. 188)
- Železničná trať Košice – Čierna nad Tisou (trať č. 190)
Letecká dopravaUpraviť
Na juhozápade mesta sa nachádza Medzinárodné letisko Košice, ktoré je druhé najväčšie letisko na Slovensku, podľa počtu pasažierov a pravidelných liniek. Z letiska sa dá letieť priamo do Bratislavy, Prahy, Viedne, Varšavy, Düsseldorfu, Mníchova, Istanbulu, Londýna, a letnými chartrovými letmi do mnohých dovolenkových destinácií.
Cyklistická dopravaUpraviť
Cyklistická doprava v Košiciach, sa teší vysokému záujmu najmä v letných mesiacoch, no ešte väčší záujem občanov mesta by moholi rozvinúť cyklistické chodníky, ktorých je na území mesta stále málo. Celková dĺžka cyklistickej siete v meste v roku 2013 bola 26 042 m. Z toho najviac cyklistických trás sa nachádza v mestskej časti Západ, v centre mesta pozdĺž celej Hlavnej ulice a na síslisku Nad Jazerom, popri nábreží rieky Hornád. Ďalšie cyklistické chodníky sú v mestskej časti Sever, smerujúce ku Čermeľskej železnici ale aj v južnej časti mesta, ktoré vedú popri ulici Južná trieda.[5]
Od 22. apríla 2019, sa v Košiciach spustila prevádzka najväčšieho systému bikesharing na Slovensku. Prevádzkovateľom tejto služby je spoločnosť Antik Telecom, ktorá začala s testovacou prevádzkou na jendom z najväčších košických sídlisk – v mestskej časti Nad jazerom. Systém dostal komerčný názov ANTIKCityBike. Postupne po ukončení testovacej prevádzky a vyladení možných chýb, sa bikesharing sprevádzkoval v celých Košiciach a spolu je v meste nasadených 1000 bicyklov.[6][7][8]
Veľkým rozdielom oproti menším bikesharingovým službám v iných slovenských mestách je fakt, že samotné bicykle majú iba odporúčané stanovištia, resp. miesta, kde ich bude Antik zhromažďovať z logických dôvodov a podľa potreby ľudí. Použivateľs služby však môže bicykel ponechať úplne kdekoľvek avšak malo by to byť na vhodnom mieste, na ktorom bicykel nebude zavadzať na chodníku a podobne. O výbere odporúčaných stanovíšť Antik jedná s mestom Košice aj všetkými mestskými časťami. Spoločnosť sa už okrem toho dohodla aj s viacerými významnými firmami a organizáciami na stanoviskách vo frekventovaných častiach mesta na ich súkromných, no verejne dostupných pozemkoch.[6][8]
Spoločnosť Antik prišla s ďalšou, tentokrát celoslovenskou novinkou a to zdieľaním elektrických skútrov. Systém plánuje spustiť ešte pred začiatkom zimy roka 2019 a bude funguvať na takmer identickom princípe ako bikesharing. Celkovo má byť k dispozícii až 120 skútrov.[9]
Mestská hromadná dopravaUpraviť
Mestskú hromadnú dopravu (MHD) zabezpečuje Dopravný podnik mesta Košice, a. s. pomocou električiek, autobusov a do roku 2015 aj trolejbusov. V súčasnosti DPMK prevádzkuje 69 liniek pravidelnej mestskej hromadnej dopravy.
Dopravný podnik mesta Košice je pokračovateľom prevádzky najstaršej mestskej hromadnej dopravy na Slovensku. Už v roku 1891 bola v Košiciach prevádzkovaná koľajová doprava, ktorá bola plne elektrifikovaná v roku 1914. Od polovice 90 - tych rokov sa začala prevádzka autobusov a od roku 1993 prevádzka trolejbusov.
Autobusová doprava sa v Košiciach prevádzkuje od polovice 20. storočia. V rokoch 2014 a 2015 bolo nakúpených 127 autobusov SOR, v roku 2016 ich doplnilo dalších 9. 14 z nich sú elektrobusy.
Košice majú najstaršiu električkovú dopravu na Slovensku. Mestské koľajové dráhy majú rozchod 1435 mm. Dopravný podnik prevádzkuje jedinú električkovú rýchlodráhu na Slovensku. V minulosti bolo rekonštruovaných 8 kusov prebehla rekonštrukcia, vozidiel Tatra ČKD KT8D5 boli rekonštruované na nízkopodlažný model KT8D5R.N2. V rokoch 2014, 2015 a 2017 bolo zakúpených celkovo 46 električiek Pragoimex Vario LF2+. Maximálna povolená rýchlosť električiek v Košiciach je stanovená na 65 km/h. V súčasnosti DPMK prevádzkuje 16 električkových linkiek.
ReferencieUpraviť
- ↑ Košice – Milhosť [online]. Bratislava : Národná diaľničná spoločnosť, 2005, [cit. 2009-07-29]. Dostupné online.
- ↑ KIZEK, Marián. Pri Košiciach otvorili časť rýchlocesty R4. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2013-11-07. Dostupné online [cit. 2019-03-18]. ISSN 1335-4418.
- ↑ Vyhľadanie spojenia - Oficiálna stránka ŽSR - Dostupné online
- ↑ Širokorozchodná trať by mohla byť do siedmich rokov. Denník SME, 28.05.2007. Dostupné online [cit. 2009-07-29]. ISSN 1335-4418.
- ↑ Cyklodoprava v Košiciach - cyklodoprava.sk - Dostupné online
- ↑ a b redakcia touchIT. V Košiciach spustili test bikesharingu [online]. touchit.sk, 2019-04-24, [cit. 2019-04-25]. Dostupné online.
- ↑ Najväčší bikesharing na Slovensku budú mať Košice [online]. fontech.startitup.sk, [cit. 2019-04-25]. Dostupné online.
- ↑ a b Martin Hodás. Košice dostanú najväčší bikesharing. Zriadi ho operátor. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2019-04-01. Dostupné online [cit. 2019-04-25].
- ↑ HUNYADIOVÁ, Veronika. Po bicykloch pribudnú zdieľané skútre [online]. Košice : kosicednes.sk, 18.06.19, [cit. 2019-06-18]. Dostupné online.
Iné projektyUpraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Doprava v Košiciach.
