Doprava v Košiciach

Doprava v Košiciach je zabezpečovaná rozsiahlou infraštruktúrou mestskej a diaľkovej dopravy. Košice, ako metropola Východného Slovenska, sú významným dopravným uzlom.

Mimoúrovňová križovatka Prešovská - Sečovská je jedným z najvyťaženejších úsekov v meste

Postupnú koordináciu všetkých systémov hromadnej dopravy by mala zabezpečiť integrovaná doprava na Východnom Slovensku s názvom IDS Východ.[1]

Cestná doprava upraviť

 
Pararelná k mestskému okruhu je ulica Kuzmányho

Košice sú spojené diaľnicou D1 s Prešovom, Popradom a Ružomberkom. Dokončenie jej nadväzujúcich úsekov, umožňujúcich diaľničné spojenie do Bratislavy a Žiliny, je predpokladané do roku 2024. Kvalitné prepojenie južným ťahom cez Zvolen má priniesť rýchlostná cesta R2. Diaľničné spojenie na maďarské hranice smerom na juh na Budapešť a Miškovec priniesla rýchlostná cesta R4, ktorej výstavba prebehla v rokoch 2010 – 2013.[2]

Vzhľadom na priaznivú urbanistickú štruktúru existujú v Košiciach dva mestské dopravné okruhy (sú označené zvislými informatívnymi dopravnými značkami) a vo výstavbe je diaľničný obchvat.

Vnútorný mestský okruh (I.) obkolesuje historické jadro a je tvorený širokými štvorpruhovými ulicami: Štefánikova, Protifašistických bojovníkov, Senný trh, Námestie osloboditeľov, Štúrova, Moyzesova a Hviezdoslavova (v opačnom smere Bačíkova-Továrenská).

Vonkajší mestský okruh (II.) prebieha okrajovými mestskými časťami štvorpruhovými komunikáciami: Alejová, Trieda SNP, Watsonova, Hlinkova, Prešovská, Južné nábrežie, Nižné Kapustníky. Východná časť mestského okruhu sa v rokoch 1987 – 2008 budovala ako diaľničný privádzač ku diaľnici D1 mimoúrovňovo. V obchvate sa križujú aj medzinárodné cesty: E50, E58, E71 a E571.

Diaľničný košický obchvat po dobudovaní obíde mesto a odkloní tranzitnú dopravu na všetky smery, spojí D1, R4 a R2. Začína v križovatke D1 Budimír, pokračovať bude v smere na východ kde sa plánuje pokračovanie diaľnice na ukrajinskú hranicu. Košický obchvat bude pokračovať ďalej na juh, tam sa napojí na R4 pokračujúcu k maďarským hraniciam. Západná časť košického obchvatu skončí v križovatke Košice - Šaca, tu sa plánuje pokračovanie rýchlostnej cesty R2 až do Bratislavy. Výstavba obchvatu sa začala 11. novembra 2016, úsekom ďaľnice D1 Budimír - Bidovce. Úsek bol slávnostne otvorený 16. decembra 2019.[3] Ukončenie výstavby celého diaľničného obchvatu je naplánované na rok 2023.

 
Cesta prvej triedy 19 medzi Sečovcami a Dargovom

Cesty upraviť

 
Časť vonkajšieho okruhu Košíc
 
Autobusová stanica na Staničnom námestí

Mestské okruhy upraviť

Autobusová doprava upraviť

Autobusová doprava je zabezpečovaná z autobusovej stanice susediacej so železničnou, na prímestských, štátnych i medzinárodných linkách. Okrem tradičných západoeurópskych liniek je zabezpečované aj kvalitné spojenie s Ukrajinou do miest Užhorod a Mukačevo ale aj poľského mesta Krakov. Dopravu v rámci Košického kraja ale aj na medzinárodných linkách, zabezpečuje spoločnosť Eurobus.[5][6]

Železničná doprava upraviť

 
Vlak na širokorozchodnej železnici pri Slančíku
 
Železničná stanica Košice

Železničná doprava v Košiciach existuje od 14. augusta 1860, kedy bola predĺžená Potiská železnica od Miškovca do Košíc. Neskôr pribudli i ďalšie trate:

Železničná stanica Košice vo východnej časti širšieho centra je hlavnou stanicou mesta, na ktorého území sa nachádzajú aj železničné stanice Barca, Krásna nad Hornádom a železničné zastávky Košice predmestie a Ťahanovce.

Z Košíc jazdí štátny národný dopravca Železničná spoločnosť Slovensko, a.s., České dráhy, maďarské železnice MÁV a dve súkromné spoločnosti jazdiace do Prahy - RegioJet a LeoExpress. Okrem štandardných prímestských liniek sa z Košíc dá cestovať priamo do Budapešti, Viedne, Prahy a Bratislavy.[7]

V Čermeľskom údolí na severovýchode mesta je v letnej sezóne v prevádzke úzkorozchodná Košická mládežnícka železnica.

V Košiciach končí širokorozchodná železničná trať s číslom 500, po ktorej sa dopravuje železná ruda z Ukrajiny do U. S. Steel Košice. V minulosti sa vážne uvažovalo o jej predĺžení až do Viedne.[8]

Trate upraviť

Letecká doprava upraviť

 
Terminál Medzinárodného letiska Košice
 
Nabíjacia stanica elektrických skútrov

Na juhozápade mesta sa nachádza Medzinárodné letisko Košice, ktoré je druhé najväčšie letisko na Slovensku, podľa počtu pasažierov a pravidelných liniek. Z letiska sa dá letieť priamo do Prahy, Viedne, Varšavy na letiská Fryderyka Chopina a Modlin, Düsseldorfu, Liverpoolu, Dublinu, Londýna na letiská Luton a Stansted, a letnými chartrovými letmi do mnohých dovolenkových destinácií.[9]

Cyklistická doprava upraviť

Cyklistická doprava v Košiciach, sa teší vysokému záujmu najmä v letných mesiacoch, no ešte väčší záujem občanov mesta by moholi rozvinúť cyklistické chodníky, ktorých je na území mesta stále málo. Celková dĺžka cyklistickej siete v meste v roku 2013 bola 26 042 m. Z toho najviac cyklistických trás sa nachádza v mestskej časti Západ, v centre mesta pozdĺž celej Hlavnej ulice a na síslisku Nad Jazerom, popri nábreží rieky Hornád. Ďalšie cyklistické chodníky sú v mestskej časti Sever, smerujúce ku Čermeľskej železnici ale aj v južnej časti mesta, ktoré vedú popri ulici Južná trieda.[10]

Od 22. apríla 2019, sa v Košiciach spustila prevádzka najväčšieho systému bikesharing na Slovensku. Prevádzkovateľom tejto služby je spoločnosť Antik Telecom, ktorá začala s testovacou prevádzkou na jendom z najväčších košických sídlisk – v mestskej časti Nad jazerom. Systém dostal komerčný názov ANTIKCityBike. Postupne po ukončení testovacej prevádzky a vyladení možných chýb, sa bikesharing sprevádzkoval v celých Košiciach a spolu je v meste nasadených 1000 bicyklov.[11][12][13]

Veľkým rozdielom oproti menším bikesharingovým službám v iných slovenských mestách je fakt, že samotné bicykle majú iba odporúčané stanovištia, resp. miesta, kde ich Antik zhromažďuje z logických dôvodov a podľa potreby ľudí. Použivateľs služby však môže bicykel ponechať úplne kdekoľvek avšak malo by to byť na vhodnom mieste, na ktorom bicykel nebude zavadzať na chodníku a podobne.[11][13]

Spoločnosť Antik prišla s ďalšou, tentokrát celoslovenskou novinkou a to zdieľaním elektrických skútrov. Systém spustila ešte pred začiatkom zimy roka 2019 a funguje na takmer identickom princípe ako bikesharing. Celkovo je k dispozícii až 120 skútrov.[14]

Mestská hromadná doprava upraviť

 
Električka Pragoimex Vario LF2+

Mestskú hromadnú dopravu (MHD) zabezpečuje Dopravný podnik mesta Košice, a. s. pomocou električiek, autobusov a do roku 2015 aj trolejbusov. V súčasnosti DPMK prevádzkuje 65 liniek pravidelnej mestskej hromadnej dopravy.

Dopravný podnik mesta Košice je pokračovateľom prevádzky najstaršej mestskej hromadnej dopravy na Slovensku. Už v roku 1891 bola v Košiciach prevádzkovaná koľajová doprava, ktorá bola plne elektrifikovaná v roku 1914. Od polovice 90 - tych rokov sa začala prevádzka autobusov a od roku 1993 prevádzka trolejbusov.

Autobusová doprava sa v Košiciach prevádzkuje od polovice 20. storočia. V rokoch 2014 a 2015 bolo nakúpených 127 autobusov SOR, v roku 2016 ich doplnilo dalších 9. 14 z nich sú elektrobusy.

Košice majú najstaršiu električkovú dopravu na Slovensku. Mestské koľajové dráhy majú rozchod 1435 mm. Dopravný podnik prevádzkuje jedinú električkovú rýchlodráhu na Slovensku. V minulosti bolo rekonštruovaných 8 kusov prebehla rekonštrukcia, vozidiel Tatra ČKD KT8D5 boli rekonštruované na nízkopodlažný model KT8D5R.N2. V rokoch 2014, 2015 a 2017 bolo zakúpených celkovo 46 električiek Pragoimex Vario LF2+. Maximálna povolená rýchlosť električiek v Košiciach je stanovená na 65 km/h. V súčasnosti DPMK prevádzkuje 16 električkových linkiek.

Referencie upraviť

  1. IDS Východ, s.r.o.. Mesto Košice vstupuje do integrovanej dopravy [online]. Košice: idsvychod.sk, 2020-11-27, [cit. 2020-12-28]. Dostupné online.
  2. Košice – Milhosť [online]. Bratislava: Národná diaľničná spoločnosť, 2005, [cit. 2009-07-29]. Dostupné online. Archivované 2010-11-25 z originálu.
  3. Úsek D1 Budimír - Bidovce slúži motoristom [online]. ndsas.sk, 2019-12-16, [cit. 2020-12-27]. Dostupné online. Archivované 2020-12-05 z originálu.
  4. KIZEK, Marián. Pri Košiciach otvorili časť rýchlocesty R4. SME (Bratislava: Petit Press), 2013-11-07. Dostupné online [cit. 2019-03-18]. ISSN 1335-4418.
  5. Eurobus, a.s.. Prímestská doprava [online]. Košice: eurobus.sk, [cit. 2021-02-05]. Dostupné online.
  6. Eurobus, a.s.. Zahraničná a diaľková doprava [online]. Košice: eurobus.sk, [cit. 2021-02-05]. Dostupné online.
  7. Vyhľadanie spojenia - Oficiálna stránka ŽSR - Dostupné online
  8. SITA. Širokorozchodná trať by mohla byť do siedmich rokov. SME (Bratislava: Petit Press), 2007-05-28. Dostupné online [cit. 2021-02-05]. ISSN 1335-4418.
  9. Letisko Košice. Mapa destinácií [online]. Košice: airportkosice.sk, [cit. 2021-02-05]. Dostupné online.
  10. Cyklodoprava v Košiciach - cyklodoprava.sk - Dostupné online
  11. a b redakcia touchIT. V Košiciach spustili test bikesharingu [online]. touchit.sk, 2019-04-24, [cit. 2019-04-25]. Dostupné online.
  12. Najväčší bikesharing na Slovensku budú mať Košice [online]. fontech.startitup.sk, [cit. 2019-04-25]. Dostupné online.
  13. a b Martin Hodás. Košice dostanú najväčší bikesharing. Zriadi ho operátor. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2019-04-01. Dostupné online [cit. 2019-04-25].
  14. HUNYADIOVÁ, Veronika. Po bicykloch pribudnú zdieľané skútre [online]. Košice: kosicednes.sk, 18.06.19, [cit. 2019-06-18]. Dostupné online. Archivované 2019-06-18 z originálu.

Iné projekty upraviť

Externé odkazy upraviť