Portál:Byzantská ríša/Vybraný článok/Archív 2024
máj 2024
Červený chrám (bulh. Червената църква – Červenata cărkva) sú zvyšky ranokresťanského chrámu pri meste Peruštica v Plovdivskej oblasti v južnom Bulharsku.
V prvotnej podobe bola budova postavená na začiatku, alebo v polovici 4. storočia ako martýrium (antická kultová budova postavená na počesť mučeníkov), pričom išlo o stavbu v podobe tetrakonchy. Koncom 5. a začiatkom 6. storočia bola budova prestavaná na ranokresťanský chrám. Budova bola čiastočne upravená pri prestavbe v priebehu 11. a 12. storočia. Chrám bol využívaný pravdepodobne do 15. storočia.
Ide o jedinú sakrálnu budovu na území Bulharska postavenú v podobe tetrakonchy. V podobe po dokončení prestavby na ranokresťanský chrám budova zasa predstavuje jeden z mála príkladov chrámovej budovy s centrálne uloženou kupolou, jednou apsidou, nartexom a exonartexom na území Bulharska. Celkové rozmery chrámu v tejto podobe dosahovali 32,80x 25,90 metra.
Je bulharskou kultúrnou pamiatkou národného významu.
jún 2024
Konštantín Preslavský (* 9. storočie, asi byzantská Macedónia – † rané 10. storočie/915) bol stredoveký bulharský a veľkomoravský cirkevný spisovateľ a prekladateľ, vedúci predstaviteľ preslavskej literárnej školy, preslavský biskup a žiak svätých Cyrila a Metoda, resp. len Metoda.
Jeden zo zakladateľov bulharskej hymnickej poézie, podľa niektorých názorov tvorca či jeden z tvorcov cyriliky. V literatúre sa niekedy mylne počíta medzi sedmopočetníkov a označuje ako svätý. Jeho meno sa však v prameňoch medzi menami najbližších učeníkov Cyrila a Metoda nenachádza. Neexistujú tiež žiadne dôkazy o úcte voči nemu v období stredoveku. Je po ňom pomenovaná univerzita v bulharskom Šumene a národné humanitné gymnázium vo Varne.
júl 2024
Bitka pri Zemune alebo bitka pri Sirmiu (maď. Zimonyi csata) bolo stretnutie 8. júla 1167 medzi Byzantskou ríšou a Uhorským kráľovstvom. Byzantínci dosiahli rozhodujúce víťazstvo a prinútili Uhrov žiadať o mier za byzantských podmienok. Bitka upevnila byzantskú kontrolu nad západným Balkánom.
Od polovice 11. storočia Uhorské kráľovstvo rozširovalo svoje územie a vplyv smerom na juh s cieľom anektovať regióny Dalmácia a Chorvátsko. Toto úsilie a uhorské spojenectvo so srbskými kniežatstvami boli príčinou napätia s Byzantskou ríšou, ktorá považovala uhorskú expanziu za potenciálnu hrozbu byzantskej nadvlády na Balkáne. Byzantínci a Uhri sa navzájom napádali územie a Byzantínci pravidelne pomáhali uchádzačom o uhorský trón (napr. Borisovi Kolomanovičovi). Trenice a vypuknutie otvorených vojen medzi Byzantíncami a Uhrami dosiahli vrchol v 50. a 60. rokoch 12. storočia.
august 2024
Ostrogótske umenie bolo jedným z najranejších prúdov predrománskeho výtvarného umenia. Ako národné umenie germánskeho Ostrogótov bolo spojené predovšetkým s existenciou Ostrogótskeho kráľovstva na území dnešného Talianska, kde sa kmeň usadil v roku 488. Hlavným centrom jeho rozvoja bola Ravenna, bývalé hlavné sídlo rímskych cisárov. Vrchol dosiahlo za vlády kráľa Theodoricha, ktorý financoval rozsiahlu výstavbu a opravu stavieb.
Ostrogótske umenie predstavovalo transformáciu neskoroantického a ranokresťanského umenia na ranostredoveké umenie. V dôsledku historického vývoja umenie Ostrogótov menilo svoj charakter. Z pôvodne pohanského barbarského umenia neskôr vznikol osobitný umelecký štýl prijímajúci početné prvky z kresťanského, a najmä byzantského umenia. Na rozdiel od ortodoxného byzantského umenia, sa však umenie prevažne ariánskych Ostrogótov vyznačovalo čiastočne odlišnou ikonografiou.
september 2024
Narodenie Panny Márie (v kresťanstve konštantínopolskej tradície: narodenie presvätej Bohorodičky je kresťanstvom predpokladaná udalosť narodenia Márie, matky Ježiša Krista. Opísaná bola po prvýkrát v apokryfnom Jakubovom protoevanjeliu z 2. storočia a jej slávenie bolo uznané cirkevnou tradíciou viacerých kresťanských cirkví. Spomína sa aj v Koráne.
Predreformačnými cirkvami je narodenie Panny Márie oslavované ako významný nepohyblivý sviatok cirkevného roku. V Gréckokatolíckej a Pravoslávnej cirkvi je jedným z dvanástich veľkých cirkevných sviatkov (dodekaortion), pričom v byzantskom kalendári predstavuje prvý veľký sviatok liturgického roka (začínajúceho 1. septembra).
Katolícke a pravoslávne cirkvi ho slávia 8. septembra (resp. 21. septembra, keď je 8. september podľa juliánskeho kalendára), východná tradícia však k sviatku pripája deň predsviatku a obdobie posviatku (do 12. septembra). Slávia ho aj Arméni, Kopti a Etiópčania.
Cieľom kresťanského slávenia nie je ani tak samotné Máriino narodenie, ako „večné predurčenie a požehnanie tej, ktorá sa jedného dňa stane Matkou Božieho Syna“. Udalosť je teda v pravoslávno-katolíckej tradícii predobrazom sviatku Narodenia Ježiša Krista, čo vidno v podobnej kompozícii ikony aj v texte tropára sviatku.
október 2024
Barlaam z Kalábrie (* okolo 1290, Seminara, Kalábria – † jún 1348 / 1350) bol juhotaliansky byzantský filozof, teológ a matematik, hlavný odporca hésychazmu v 14. storočí. Zúčastnil sa rokovaní medzi Latinskou a Pravoslávnou cirkvou o únii, po víťazstve hésychazmu v Byzancii konvertoval na katolicizmus a stal sa biskupom v Gerace.
Vo svojom myslení narážal na silnú byzantskú tradíciu a vysoko si ctil filozofiu. Platonizmus považoval za zlučiteľný s kresťanstvom a Aristotela za zlučiteľného s platonizmom. Hoci mal rád novoplatónsku literatúru, neprijal jej mystický aspekt a namiesto toho za prostriedok zblíženia s Bohom považoval morálnu očistu a získavanie vedeckých poznatkov. Býva označovaný aj ako „predstaviteľ aristotelizmu západnej scholastiky“
november 2024
Bazilika San Vitale je oktogonálny chrám zo 6. storočia v talianskom meste Ravenna. Ide o jeden z najvzácnejších príkladov ranokresťanskej a byzantskej architektúry v západnej Európe, s typickým centrálnym pôdorysom osemuholníka s kupolou nesenou ôsmimi stĺpmi a s priľahlými poschodovými galériami, ktorá sa stala vzorom pre cisársku palatínsku kaplnku v Aachene. Chrám San Vitale je jedným z väčších chrámov z obdobia cisára Justiniána I., ktorý prežil prakticky neporušený až do súčasnosti. Chrám bol rozšíreným systémom Chrámu svätého Sergia a Bakcha, i keď niektorí odborníci tvrdia že v ňom vidia svojbytnú architektúru, ktorá je prvým dokladom západoeurópskej architektúry ranného stredoveku. Stavba chrámu bola započatá v roku 526 na príkaz ravennského biskupa Ekklésia počas vlády ostrogótskej kráľovnej Amalaswinthy a vysvätený bol v roku 547. Chrám bol zasvätený mučeníkovi svätému Vitálovi Milánskemu, ktorý bol zároveň aj patrónom mesta. Ravenna bola predtým hlavným mestom Západorímskej ríše a hlavným mestom Ostrogótskeho kráľovstva. Výstavba chrámu predznamenala zvýšený záujem Byzantskej ríše o túto oblasť, ktorá vyvrcholila krátko na to zriadením Ravennského exarchátu, bol administratívnou jednotkou Byzantskej ríše na Apeninskom polostrove, na obranu proti rozpínavosti Longobardov. V roku 1960 udelil pápež Ján XXIII. chrámu, ako výnimočnej cirkevnej stavbe historického a cirkevného významu, čestný titul bazilika minor. Spolu s ďalšími ôsmimi pamiatkami v Ravenne bola bazilika zapísaná do zoznamu Svetového dedičstva UNESCO, v rámci lokality Ranokresťanské pamiatky v Ravenne.
december 2024
Efrém Sýrsky (* okolo 306, Nisibis – † 9. jún 373, Edessa) bol sýrsky básnik (hymnograf), teológ a učiteľ cirkvi (mariánsky doktor), autor početných dogmatických a exegetických spisov. Býva označovaný za najväčšieho zo sýrskych cirkevných otcov a prvého veľkého sýrskeho básnika. Podľa niektorých názorov najväčší teologický patristický básnik či najväčší básnik sýrskej literatúry vôbec. Ako reprezentant aramejsko-mezopotámskeho archaického kresťanstva nezaťaženého gréckymi vplyvmi postavil biblicko-semitskú tradíciu a jej symboly do protikladu kresťanstva ovplyvneného gréckou filozofiou. Jeho dielo bolo preložené do mnohých jazykov a výrazne ovplyvnilo východnú a byzantskú literatúru (napr. Romana Melóda). Jeho výroky sú taktiež súčasťou zbierok apofthegmata tón hagión paterón a Filokalia. Viacerými kresťanskými cirkvami je uctievaný ako svätý. Benedikt XV. ho v roku 1920 prehlásil za učiteľa cirkvi. Niektoré jeho hymny prešli do liturgie západnej i východnej cirkvi.