Ryby (Osteichthyes)
Ryby (iné názvy: kostnaté ryby, pravé ryby; lat. Osteichthyes, Pisces) sú taxón (obyčajne hodnotený ako nadtrieda, trieda či podstupeň) čeľustnatcov.
| Ryby | |
 | |
| Vedecká klasifikácia | |
|---|---|
| Vedecký názov | |
| Osteichthyes | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
V širšom (novšom) zmysle taxón Osteichthyes zahŕňa aj štvornožce (Tetrapoda), v takom prípade sú alternatívne latinské názvy taxónu Osteichthyes Neoteleostomi, Euteleostomi, Osteognathostomata a Neognathostomata; nasledujúci text článku sa zaberá len rybami bez štvornožcov.
Medzi kostnaté ryby sa zaraďujú výlučne vodné stavovce. Ich končatiny sú vyvinuté primárne vo forme dvoch párov plutiev (prsných a brušných plutiev). Pokožka rýb obsahuje k telu priliehajúce útvary odvodené zo zamše – šupiny, ktoré môžu byť dvoch základných typov: ganoidné a leptoidné. Majú zuby a lebku zloženú z veľkého počtu kostí. V nervovej sústave má dominantné postavenie stredný mozog. Urogenitálny a tráviaci systém vyúsťujú z tela samostatne (nemajú kloaku). Dýchanie zabezpečujú žiabre, ale u niektorých skupín sa vyskytujú aj pomocné dýchacie orgány: plynový mechúr, ktorý slúži aj na nadľahčovanie rýb, pľúcne vaky, alebo tzv. labyrint (čeľaď Belontiidae).
Variabilita potravinových nárokov rýb je veľmi veľká, existujú druhy dravé (karnivorné), všežravé, bylinožravé (herbivorné), planktónofágne aj parazitické.
Veda o rybách sa nazýva ichtyológia (gr. ichthys = ryba; logos = veda). Ide o najväčšiu (nad)triedu medzi chordátmi. Veľkosť ich tela sa pohybuje od 7 – 10 mm (najmenšie známe druhy) do 8 – 15 metrov.
Charakteristika
upraviťPozri aj charakteristiku pod: lúčoplutvovce, násadcoplutvovce a čeľustnatce
Väčšina rýb má charakteristický hydrodynamický „torpédovitý“ tvar tela, ktorý je prispôsobený tomu, aby pri pohybe vo vode kládol čo najmenší odpor. Väčšina rýb je viac či menej stranovo sploštená s jedným okom na každej strane tela. Výnimku predstavuje niekoľko skupín: platesy (Pleuronectidae) sú nápadne sploštené z chrbtovej a brušnej strane (dorziventrálne), dvojzubce (Diodontidae) sú pri nafúknutí až guľovité, kým úhory (Anguillidae) majú telo veľmi predĺžené, takmer hadovité.[1]
Charakteristické znaky kostnatých rýb sú:
- kostra je (aspoň sčasti) kostnatá, nie je tvorená iba chrupavkou, ako je tomu u parýb
- lebka má švy a jej kosti sú vzájomne pohyblivé
- väčšinou majú plávací mechúr (plynový mechúr)
- nízka koncentrácia močoviny a oxidu trimetylamínu v krvi (okrem dvojdyšníkov a latimérie)
Morské ryby majú vo svojich bunkách nižší obsah solí, ako v okolitom prostredí. Musia sa preto brániť neustálemu osmotickému vylučovaniu vody z ich tiel. Aby prežili, musia nepretržite piť morskú vodu a prijaté soli opäť z tela vylučovať[1].
Anatómia a morfológia
upraviťTelo ryby sa, podobne ako telo iných stavovcov, delí na hlavu, trup a chvost. Krk ešte nie je vyvinutý. Hlava končí posledným okrajom žiabrového viečka. Za ňou pokračuje trup, ktorého koniec je vymedzený análnym otvorom. Telo je zakončené chvostom prechádzajúcim do chvostovej plutvy.
Pokožka
upraviťPokožka rýb sa skladá z 10 – 30 vrstiev a nerohovatie. Väčšina rýb má ľahké, pružné cykloidné alebo ktenoidné šupiny (squame), na ktorých je spravidla tenká vrstva kože vylučujúca sliz určený predovšetkým na odpudzovanie parazitov a choroboplodných organizmov. Niektoré druhy nemajú vôbec šupiny alebo majú veľké ochranné platne.
Sfarbenie rýb je veľmi rozmanité a väčšinou závisí od prostredia, v ktorom ryba žije. Niektoré ryby sú schopné pri zmene prostredia zmeniť aj svoju farbu. Voľne plávajúce ryby majú tmavší chrbát, pričom boky a brucho sú svetlejšie. Niekedy sú pokryté vzorom, väčšinou striebristým,[2] ktorý má za úlohu rozrušiť obrys ich tela v očiach predátorov. Niektoré druhy sú sfarbené žiarivými farbami, aby odstrašili predátorov alebo ochraňovali svoje teritórium. Niekedy sfarbenie súvisí so sexualitou rýb.
Hlava
upraviť
Hlava začína ústnym otvorom, ktorého postavenie môže byť rôzne: terminálne (na konci tela), spodné (inferiorné) a horné (superiorné). Postavenie úst súvisí so spôsobom získavania potravy. Hlava obsahuje tiež párové nozdry, ktoré vedú do slepo končiaceho čuchového orgánu. Niektoré vymreté násadcoplutvovce však mali nozdry spojené s ústnym otvorom; toto spojenie sa pozoruje aj u súčasných dvojdyšných rýb.[3]
Na hlave je ďalej umiestnený pár očí, ktorých veľkosť závisí od spôsobu života. Primárne majú ryby komorové oči, ktoré sú charakteristické guľatou šošovkou. Akomodácia (zaostrovanie) takéhoto oka sa neuskutočňuje zväčšovaním vypuklosti šošovky, ako je tomu napr. u cicavcov, ale približovaním či vzďaľovaním šošovky od sietnice. Nie sú vyvinuté očné viečka ani slzné žľazy. Vo väčších hĺbkach, kam už nepreniká skoro nijaké slnečné svetlo, ryby väčšinou nemajú funkčný zrak.
Podobne ako ostatné ryby majú aj kostnaté ryby žiabre ako základný dýchací orgán. Žiabre sú párové a umiestnené v zadnej časti hlavy.
Trup
upraviťCharakteristickým znakom všetkých rýb sú plutvy, ktoré im umožňujú ovládať svoj pohyb. Plutvy slúžia primárne na plávanie, no rod Periophtalmus ich používa na šplhanie sa nad hladinu vody.,[2] Plynový mechúr, ak ho majú (chýba hlavne u hlbinných druhov), je naplnený plynom a pomocou neho regulujú svoj vztlak a udržiavajú ho v úzkom rozpätí. Plyn pochádza buď z tráviacej sústavy, s ktorou je u niektorých skupín plynový mechúr prepojený, alebo z plynovej žľazy.
.png)
. Rozoznávame
- párové plutvy (pinnae pares)
- prsné plutvy (pinnae pectorales)
- brušné plutvy (pinnae ventrales)
- nepárové plutvy (pinnae impares)
- análna plutva (pinna analis)
- chrbtová plutva (pinna dorsalis)
- chvostová plutva (pinna caudalis)
- tuková plutva (pinna adiposa)
Chrbtová plutva je zvyčajne jedna, niekedy ich môže byť aj viac. Makrely, tuniaky a niektoré ďalšie skupiny majú na chrbte za druhou chrbtovou plutvou ešte niekoľko drobných plutvičiek, ktoré slúžia na zníženie odporu vodných vrstiev tesne pri povrchu tela. [3] Taktiež análna plutva je spravidla jedna, no pri niektorých druhoch sú dve alebo viac. Tuková plutva pri väčšine druhoch spravidla chýba, no pre niektoré čeľade je typická (familia Characidae; Callichtyidae; Salmonidae atď.).
Postavenie aj funkcia plutiev sa môže mierne meniť. U štítovcov (Echeneidae) je chrbtová plutva premenená na prísavku.[2] Análna plutva je u živorodiek (genus Poecilia) premenená na kopulačné orgány. U lietajúcich rýb sú nápadne zväčšené prsné plutvy určené na krátkodobé plachtenie vo vzduchu.
Chvost
upraviťTelo ryby je zakončené mohutnou kostenou chvostovou plutvou nasadenou na svalovom nadstavci. Chvost (caudal) sa podieľa u ryby tak na pohybe vpred, ako aj na manévrovaní. Ak chrbtica skončí pred chvostovou plutvou, vzniká tzv. homocerkná plutva. Ak pokračuje až do chvostovej plutvy, vzniká nesúmerná heterocerkná chvostová plutva.
Kostra
upraviťKostra kostnatých rýb sa skladá z lebky (cranium), chrbtice (columna vertebralis) a plutiev (pinna/pinae).
Lebka je na rozdiel od lebky iných stavovcov s chrbticou spojená nepohyblivo a skladá sa z veľkého množstva kostí. Ústny otvor vystužujú tak ako u všetkých Gnathostomata čeľuste. Na rozdiel od drsnokožcov je žiabrový otvor prekrytý kosteným viečkom (skrelou – operculum). Prvý žiabrový otvor, spiraculum, je redukovaný alebo úplne chýba. V podnebnom komplexe sa prvýkrát objavujú nepárové kosti vomer a parasphenoid.
Chrbtica je tvorená stavcami, ktoré sa v procese ontogenézy zakladajú ako párové chrupavky, ktoré tvoria základ horných a dolných oblúkov stavcov. Rozrastaním a splývaním vonkajších koncov horných oblúkov vzniká chrbtový kanál, v ktorom je uložená miecha. V chvostovom oddieli splývajú aj vonkajšie konce dolných oblúkov a vytvárajú tzv. hemálnu chodbu, ktorou prechádza chrbtová aorta a chvostová žila. Chrbtica sa delí na chrbtový a chvostový oddiel.
Prsné ani brušné plutvy zodpovedajúce u iných stavovcov končatinám nie sú napojené na chrbticu, čo je znak, ktorý sa nijakých vyšších stavovcov už nevyskytuje. Kostra končatiny je tvorená lopatkou (scapula), na ktorú sa napájajú kosti basalia. Plutva pokračuje tenkými kosťami radialia až napokon jemnými kostenými lúčmi ceratotrichia, ktoré sú dobre viditeľné aj navonok. Násadcoplutvovce, v súčasnosti už vyčleňované ako samostatný taxón, majú odlišnú stavbu končatiny.
Svalstvo
upraviťRyby majú segmentované svalstvo, ktoré je najmä na trupe sústredené hlavne do hornej polovice tela (v spodnej polovici sú uložené orgány). Jednotlivé segmenty majú tvar dvojitého W so špičkami obrátenými k chvostu a zapadajú do seba. Medzi svalovinou je množstvo tenkých, často vidličnatých kostičiek, ktoré nie sú spojené s osovou kostrou. Svaly končatín sú u lúčoplutvovcov ukryté vnútri trupu, u násadcoplutvovcov vystupujú až do plutiev.
Obehová sústava
upraviť
Cievna sústava je uzavretá. Krv je čerpaná dvojdielnym srdcom, ktoré má rozšírenú časť zvanú bulbus arteriosus. Odkysličená krv je srdcom vytláčaná do 4 párov žiabrových oblúkov, kde sa okysličuje. Následne je tepnami rozvádzaná do vlásočníc vo všetkých tkanivách. Odkysličená krv zbiera vlásočnicami do žíl a prúdi opäť do srdca.
Zmysly
upraviťVäčšinou majú dobrý zrak a vynikajúci sluch. Mnohé druhy sú pestro sfarbené, čo im pomáha pri získavaní partnera a obrane teritória. Niektoré hlbokomorské či jaskynné druhy druhotne stratili zrak.
Orgánom sluchu je Weberov orgán, čo sú vlastne premenené chrbticové stavce priliehajúce k plynovému mechúru. Niektoré ryby aj vydávajú zvuky (spravidla pomocou plávacieho mechúra). Stredné ani vonkajšie ucho ešte nie je vyvinuté, vo vnútornom uchu však už majú tri polkruhovité chodby.
Majú vyvinutú čuchovú a chuťovú sliznicu, ktoré ale nie sú navzájom prepojené. Chemické zloženie vody dokážu vnímať celým povrchom tela.
Kostnaté ryby majú veľmi vyvinutú bočnú čiaru (linea lateralis), slúžiacu na vnímanie chvenia a pohybu, ktorá môže byť priama alebo delená, úplná alebo neúplná, dokonca pri niektorých druhoch môže chýbať úplne. Bočná čiara slúži na priestorovú orientáciu aj v tme alebo v zakalenej vode.
Rozmnožovanie
upraviť
Veľká väčšina druhov je oddeleného pohlavia (gonochorizmus), len veľmi vzácne sú hermafroditi a to hlavne hlbokomorské druhy. Existujú aj druhy meniace pohlavie počas života, napríklad muréna nosatá. Zmena pohlavia je bežná u druhov so silne vyvinutou teritorialitou žijúcich v uzavretých skupinách, tzv. háremoch. Háremy tvorí skupina menších samičiek a jeden väčší samček. Keď uhynie, je nahradený najväčšou samičkou, ktorá sa zmení na samca[4].
Ryby sa rozmnožujú väčšinou vonkajším oplodnením, malá skupina rýb však vnútorným oplodnením a rodia živé mláďatá – sú živorodé (napr. gupka dúhová). Pri vonkajšom oplodnení kladie samica na vopred vybraný podklad (u čeľade ihlovité dokonca do brušného vaku samca), alebo len voľne do vody vajíčka – ikry. Z nich sa vo väčšine prípadov vyliahnu juvenilné jedince, hoci niekedy sa hovorieva o larvách, pre ich značnú odlišnosť od dospelých jedincov. Len niekoľko málo druhov sa však vyvíja cez pravé larvy. Mláďatá sa niekedy vyliahnu so žĺtkovým vakom, čo je zásoba ich živín na určité obdobie.
Niektoré skupiny kvôli rozmnožovaniu migrujú na veľké vzdialenosti, niekedy dokonca až do iného typu prostredia. Príkladom je úhor európsky (Anguilla anguilla), ktorý žije v sladkých vodách, ale rozmnožovať sa chodí do Sargasového mora. Rozlišujeme anadrómne migrácie, pri ktorých migrujú morské druhy do riek napr. losos atlantický a katadrómne migrácie, pri ktorých sa naopak sladkovodné druhy odchádzajú rozmnožovať do morí.
Časť rýb (napr. čeľaď Cichlidae) má rozvinutú rodičovskú starostlivosť – starajú sa o vajíčka (ikry) aj o mláďatá. Iné taxóny sa starajú len o ikry, prípadne sa o ne nestarajú vôbec či ich dokonca požierajú – kanibalizmus.
Výskyt
upraviťRyby sú prispôsobené na trvalý život vo vodnom prostredí. Vyskytujú sa vo všetkých vodných biotopoch – od hlbokých morí po močiare. Niektoré žijú aj v extrémnych biotopoch, napríklad v polárnych vodách, termálnych prameňoch, vysychajúcich vodách, kyslých tokoch, vysokých nadmorských výškach, podzemných vodách a podobne. Obývajú sladké, brakické aj slané vody. Väčšina druhov žije výlučne buď v sladkých vodách, alebo v slaných vodách, len niektoré využívajú striedavo obe tieto prostredia.
Niektoré druhy sú čiastočne obojživelné a dokážu tráviť určitý čas na súši, rozmnožovanie všetkých rýb je však viazané výlučne na vodné prostredie, pretože ikry nie sú chránené proti vysychaniu.
Niektoré ryby žijú samostatne, iné v pároch, mnohé ryby plávajú v menších či veľkých (často desiatky tisíc jedincov) skupinách, tzv. kŕdľoch alebo húfoch, či stádach. Všetky organizmy v kŕdli sa správajú tak ako ich sused v kŕdli (používajú na to sluch, zrak a bočnú čiaru). Tento systém uľahčuje obranu, vyhľadávanie potravy a hľadanie partnera na párenie.
Pôvod
upraviťDlho sa predpokladalo, že ryby, podobne ako všetky bezstavovce, sa vyvinuli v mori. Až v 30. rokoch 20. storočia paleontológovia zistili, že prvé známe stavovce podobné rybám zo silúrskych a devónskych vrstiev sa nachádzajú iba v sladkovodných usadeninách. Približne v tom čase si aj fyziológovia všimli prekvapujúcu skutočnosť, že morské ryby majú nižšiu osmotickú hodnotu telových tekutín ako morská voda. Tieto poznatky viedli k záveru, že ryby sa vyvinuli v sladkých vodách a more osídlili až druhotne[1].
Systematika
upraviť(nad)trieda ryby (Osteichthyes/Pisces):
- rod †Andreolepis – alternatívne zaraďovaný do lúčoplutvovcov
- rod †Lophosteus – alternatívne zaraďovaný do lúčoplutvovcov
- rod †Psarolepis - alternatívne zaraďovaný do násadcoplutvovcov
- ...niekoľko ďalších vyhynutých rodov
- (pod)trieda lúčoplutvovce (Actinopterygii)
- (pod)trieda násadcoplutvovce (Sarcopterygii)
Taxón Osteichthyes z dnešného pohľadu zahŕňa aj (v taxóne Sarcopterygii) štvornožce (čiže obojživelníky, plazy, vtáky a cicavce), ale z tradičných a praktických dôvodov sa štvornožce klasifikujú oddelene. Ak sa klasifikujú oddelene, mení sa taxón Osteichthyes (a taxón Sacropterygii) na parafyletický taxón.
Referencie
upraviť- ↑ a b c V. Franc & R. Malina. Základy ekológie a vybrané kapitoly zo zoogeografie a zoochronológie. [s.l.] : KATEDRA BIOLÓGIE FAKULTY PRÍRODNÝCH VIED UNIVERZITA MATEJA BELA, 2006.
- ↑ a b c L. C. B. Dear, Peter Kemp. Velký slovník lodí a moře. [s.l.] : TTRITON. ISBN 978-80-7387-197-0. S. 402 – 404.
- ↑ a b Karel Pivnička, Karel Černý Květoslav Hýsek: Sladkovodní a mořské ryby Evropy Archivované 2011-07-06 na Wayback Machine, po česky
- ↑ Stephen Hutchinson, Lawrence E. Hawkins. Moře a oceány. [s.l.] : [s.n.]. ISBN 978-80-7234-738-4.
Iné projekty
upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ryby (Osteichthyes)
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Ryby (Osteichthyes)
