Redaktor:Pe3kZA/Pieskovisko
| Deravá | |
| Łopata | |
| vrch | |
 Deravá v popredí
| |
| Štáty |  Slovensko,  Poľsko
|
|---|---|
| Regióny | Žilinský kraj, Malopoľské vojvodstvo |
| Okresy | Liptovský Mikuláš, Powiat tatrzański |
| Obce | Jamník, Witów |
| Časť | Liptovské Tatry |
| Pohorie | Tatry |
| Podcelok | Západné Tatry |
| Povodia | Váh, Dunajec |
| Nadmorská výška | 1 955,4 m n. m. |
| Súradnice | 49°12′17″S 19°46′43″V / 49,2048°S 19,7786°V |
| Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po  modrej značke z Račkovej doliny
|
  Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Tatier
| |
| Wikimedia Commons: Deravá | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Deravá[1] (1 955,4 m n. m.[2]; poľ. Łopata) je vrch v hlavnom hrebeni Západných Tatier na slovensko-poľskej hranici. Leží v závere Jamníckej doliny nad Pribylinou, približne 17 km severovýchodne od Liptovského Mikuláša.[3]
Poloha upraviť
Nachádza sa v západnej časti Tatier, v podcelku Západné Tatry a v ich časti Liptovské Tatry.[4] Leží na slovensko-poľskej hranici, na pomedzí Žilinského kraja a Malopoľského vojvodstva. Juhozápadná časť masívu patrí do katastra obce Jamník[1] v okrese Liptovský Mikuláš, severná a východná zasahuje na územie obce Witów v Powiate tatrzańskom.[5] Najbližšími sídlami sú juhovýchodne situované Podbanské, južne Pribylina a Konská a severozápadne ležiace Oravice, severným smerom sa nachádza Witów a severovýchodne Kościelisko.[2] Vrch sa nachádza v Tatranskom národnom parku v slovenskej i poľskej časti.[3]
Opis upraviť
Deravá leží v hlavnom hrebeni Západných Tatier, medzi Hrubým vrchom (2 137 m n. m.) a Volovcom (2 063 m n. m.). Na sever z vrcholu vybieha rázsocha na Czerwony Wierch (1 766 m n. m.). Juhozápadne orientované svahy klesajú do Jamníckej doliny, ktorou voda odteká Jamníckym potokom do Belej v povodí Váhu. Severovýchodne sa nachádza dolina Jarzabcza, severozápadne Vyžnia Chocholovská dolina, ktoré sú vetvami mohutnej Doliny Chochołowskej. Nimi vodu z tejto časti hrebeňa odvádza potok Siwa Woda do Čierneho Dunajca.[3]
Východným smerom sa nachádza Trzydniowiański Wierch (1 758 m n. m.), Czubik (1 846 m n. m.), Ornak (1 854 m n. m.), Zadni Ornak (1 867 m n. m.), Končistá (1 994 m n. m.), Klin (2 173 m n. m.), Bystrá (2 248 m n. m.), Hrubý vrch (2 137 m n. m.) a Jakubina (2 194 m n. m.), južným Vyšná Magura (2 095 m n. m.), Ostredok (2 050 m n. m.), Nižná Magura (1 919 m n. m.), Mládky (1 945 m n. m.), Malý Baranec (2 044 m n. m.), Baranec (2 185 m n. m.) a Smrek (2 072 m n. m.), západným Plačlivé (2 125 m n. m.), Ostrý Roháč (2 088 m n. m.), Hrubá kopa (2 166 m n. m.), Volovec (2 063 m n. m.) a Rákoň (1 879 m n. m.) a severným Kopa (1 596 m n. m.), Lúčna (1 653 m n. m.) a Czerwony Wierch (1 766 m n. m.).[2] Vrchol traverzuje značený turistický chodník.[3]
Výhľady upraviť
Hôľnatý vrchol[6] umožňuje kruhový rozhľad. Viditeľné sú tak okolité vrcholy Západných Tatier a okolité doliny, no tiež Oravské Beskydy a podhorie v priľahlej oblasti južného Poľska.[7]
Prístup upraviť
- po
červeno značenej turistickej hrebeňovke:
- od západu zo Smutného sedla cez Volovec (2 063 m n. m.)
- od východu z Pyšného sedla cez Klin (2 173 m n. m.) a Hrubý vrch (2 137 m n. m.)
- po
modrej značke z Pribyliny cez rázc. Jamníckej a Račkovej doliny a sedlo pod Hrubým vrchom - po
žltej značke zo Zverovky cez Rákoň a Volovec[3]
Referencie upraviť
- ↑ a b In: Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, dostupné v archíve.
- ↑ a b c TM 112 Západné Tatry – Roháče (10. vydanie, 2024) – Turistické mapy VKÚ [online]. vku-mapy.sk, [cit. 2024-04-26]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-04-26]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-04-26]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-04-26]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-04-26]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2024-04-26]. Dostupné online.
Pozri aj upraviť
Externé odkazy upraviť
Toto je článok o vrchu nad obcou Leštiny. O rovnomennom vrchu nad Hutami pozri Holica (vrch v Chočských vrchoch; 1339,8 m n. m.).| Borčianska brázda | |
| geomorfologická časť Slovenského krasu | |
 Brázda v okolí Lúčky
| |
| Štát | Slovensko
|
|---|---|
| Región | Košický |
| Okres | Rožňava |
| Časť | Slovenského krasu |
| Hranice | Horný vrch, Pipitka, Rožňavská kotlina |
| Mestá | Kováčová, Lúčka, Bôrka |
| Rieka | Čremošná |
| Súradnice | 48°38′02″S 20°42′58″V / 48,634°S 20,716°V |
| Najnižší bod | západný okraj územia |
| - poloha | údolie Čremošnej |
| - výška | cca 400 m n. m. |
  Poloha územia v rámci Slovenska
| |
  Poloha územia v rámci Košického kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Borčianska brázda[3] je geomorfologickou časťou Horného vrchu, podcelku Slovenského krasu.[4] Zaberá neveľké údolie východne od Rožňavy.[5]
Polohopis upraviť
Územie Borčianskej brázdy sa nachádza na severnom okraji strednej časti Slovenského krasu a zaberá severnú a centrálnu oblasť podcelku Horný vrch. Brázdu z veľkej časti obklopuje vlastný podcelok, len na severozápadnom okraji susedia Volovské vrchy podcelkom Pipitka a na západnom Rožňavská kotlina.[4] Stredom územia preteká riečka Čremošná[6], ktorá toto územie odvodňuje do Slanej.[5]
Lokalita leží v Košickom kraji, v okrese Rožňava a zasahuje na katastrálne územia obcí Kováčová, Lúčka, Bôrka a Drnava.[7] Údolím vedie cesta III. triedy, ktorá dopravne obsluhuje tieto obce.[1]
Chránené územia upraviť
Južná a východná časť územia okrajovo zasahuje do Národného parku Slovenský kras, na zvyšku brázdy nie sú žiadne iné osobitne chránené lokality.[5]
Turizmus upraviť
Borčianska brázda patrí medzi turisticky pokojnejšie oblasti. V Kováčovej sa nachádza vodný mlyn a v obci Lúčka ruina husitského kostola. Miestnou cestou z obce Bôrka sa dá prejsť do turisticky atraktívnej Zádielskej doliny.[6] Značené turistické chodníky v tejto časti Slovenského krasu nie sú.[5]
Referencie upraviť
- ↑ a b Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 3. Chyba citácie Neplatná značka
<ref>; názov „AA“ je použitý viackrát s rôznym obsahom - ↑ a b In: Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, dostupné v archíve. Chyba citácie Neplatná značka
<ref>; názov „Geo“ je použitý viackrát s rôznym obsahom - ↑ Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2024-04-14]. Dostupné online.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-04-14]. Dostupné online.
- ↑ a b c d mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2024-04-14]. Dostupné online.
- ↑ a b Slovenský kras – Domica. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 1999.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-04-14]. Dostupné online.