Portál:Geografia/Odporúčané články/2006
Obsah upraviť
1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9 | 10 | 11 | 12 | 13 | - | - | - | - | 18 | 19 | 20 | 21 | 22 | 23 | 24 | 25 | 26 | 27 | 28 | 29 | 30 | 31 | 32 | 33 | 34 | 35 | 36 | 37 | 38 | 39 | 40 | 41 | 42 | 43 | 24 | 25 | 26 | 47 | 48 | 49 | 50 | 51 | 52
1/2006 upraviť
Hurgada (po arabsky: Al Ghardaqah الغردقة) je egyptské turistické centrum Červeného mora. Mesto bolo založené na začiatku 20. storočia a od 80. rokov bolo postupne rozširované americkými, európskymi a arabskými investormi na vedúci kúpeľný rezort pri Červenom mori. Prázdninové dediny a prvotriedne hotely poskytujú vynikajúce vodné športové zariadenia pre plachetnice, potápačov a šnorchlistov.
2/2006 upraviť
Spiš (po latinsky: Scepusium, po maďarsky: Szepes, po poľsky: Spisz, po nemecky: Zips) je názov historického komitátu, stolice a župy v Uhorsku. Spišská župa sa rozkladala prevažne v severovýchodnej časti dnešného Slovenska. Jej malá časť leží v dnešnom južnom Poľsku, medzi riekami Dunajec a Bialka a štátnou hranicou so Slovenskom.
Dnes je to len historický názov príslušného územia bez politickej subjektivity (ako Burgundsko či Baskicko vo Francúzsku), resp. označenie jedného z oficiálnych turistických regiónov Slovenska, avšak medzi ľuďmi je názov tohto regiónu stále zaužívaný.
3/2006 upraviť
Frankfurt nad Mohanom je s 655 079 obyvateľmi najväčším mestom v Hesensku a po Berlíne, Hamburgu, Mníchove a Kolíne nad Rýnom piatym najväčším mestom Nemecka.
Mestská zástavba zasahuje ďaleko za úzko vytýčené hranice mesta. Užšia mestská oblasť má približne 1,8 milióna obyvateľov a celý región Frankfurt/Rýn-Mohan je s vyše 5 miliónmi obyvateľov druhý najväčší metropolitný región Nemecka.
Frankfurt je sídlom Európskej centrálnej banky a najdôležitejším finančným centrom Nemecka. Má celosvetový význam ako veľtržné mesto a zároveň patrí k najdôležitejším dopravným uzlom Európy. Už od stredoveku bez prerušenia patrí k najdôležitejším mestským centrám Nemecka. V roku 1875 Frankfurt dosiahol hranicu 100 000 obyvateľov a stal sa veľkomestom. Centrálna poloha Frankfurtu nad Mohanom v Európe podstatne pomáha rozvoju Frankfurtského letiska, ktoré patrí k najdôležitejším letiskám Európy ako v osobnej tak aj v nákladnej preprave a naopak letisko je aj motorom rozvoja celého regiónu.
4/2006 upraviť
Malta (oficiálny názov: po maltsky Repubblika ta’ Malta a po anglicky Republic of Malta) je ostrovný štát v Stredozemnom mori.
Maltské súostrovie leží na strategickom mieste v Stredozemnom mori, 95 km južne od Sicílie a 290 km západne od Tuniska. Pozostáva z nasledujúcich obývaných ostrovov:
- Malta, 246 km²
- Gozo (po maltsky Ghawdex), 67 km² (okolo 30 000 obyvateľov)
- Comino (po maltsky Kemmuna), 3 km² (obývaný predovšetkým počas turistickej sezóny)
K Malte patria aj tri ostrovčeky Cominotto, Filfla Island a St. Paul's Island. Prevažná väčšina pobrežia všetkých ostrovov je skalnatá. Povrch sa skladá z rôznych druhov priepustného vápenca, ktorý sa používa ako stavebný materiál. Najvyšším bodom je Ta'Dmejrek (253 m). Geograficky aj geologicky patrí Malta k Európe.
Klimatické podmienky sú typické pre túto oblasť Stredozemného mora: mierne, vlhké zimné obdobie a horúce leto s prakticky nijakými zrážkami.
5/2006 upraviť
Fínsko (po fínsky: Suomi, po švédsky: Finland), dlhý tvar Fínska republika je severský štát v severovýchodnej Európe, ktorý omýva Baltické more na juhozápade, Fínsky záliv na juhovýchode a Botnický záliv na západe. Fínsko susedí na súši s Ruskom na východe, Švédskom na severozápade a Nórskom na severe a na mori má spoločnú hranicu naviac s Estónskom. Pod fínsku suverenitu tiež patrí súostrovie Ålandy na juhozápad od pobrežia, ktoré však má rozsiahlu autonómiu.
Fínsko je krajinou tisícich jazier a ostrovov, presnejšie 187 888 jazier a 179 584 ostrovov. Jazero Saimaa je piate najväčšie v Európe. Fínska krajina je prevažne rovinatá s nízkymi kopcami. Najvyšším bodom je Haltitunturi s výškou 1328 m nad morom. Nachádza sa na severozápade Fínska. Okrem mnohých jazier krajine dominujú rozsiahle severské lesy, ktoré zaberajú asi 68 % súše, a trochu obrábanej pôdy. Prevažná časť ostrovov leží na juhozápade (súostrovie Ålandy) a pozdĺž južného pobrežia vo Fínskom zálive. Fínsko je jedným z mála štátov na svete, ktorého územie sa stále zväčšuje. Od konca poslednej doby ľadovej sa plocha krajiny vďaka izostatickému dvíhaniu každý rok zväčšuje o zhruba 7 km2.
6/2006 upraviť
Paríž (franc.: Paris) je hlavné mesto Francúzska. Je tiež centrom regiónu Île-de-France, zahŕňajúceho Paríž a jeho predmestia, a súčasne sám tvorí jeden z francúzskych departementov (franc.: département de Paris).
Paríž vytvára so svojimi predmestiami a satelitnými mestami tzv. Veľký Paríž, sídelnú aglomeráciu, ktorej populácia bola v r. 2004 odhadovaná na 11,5 milióna obyvateľov (posledné sčítanie ľudu v r. 1999 zistilo 11 174 743 obyvateľov). Paríž tak prestavuje nejľudnatejšiu metropolitnú oblasť Európskej únie po Londýne. Vlastný obvod mesta (v zásade vymedzený okružnou diaľnicou a dvoma lesíkmi), z historických dôvodov pomerne malý, má oproti tomu podľa odhadov z r. 2004 len 2 142 800 obyvateľov (2 125 246 pri sčítaní r. 1999) na ploche 86,928 km² (bez Bouloňského a Vincenneského lesíka). Celá metropolitná oblasť (aire urbaine) obsahujúca 1584 obcí (commune) má rozlohu 14,518 km². Hustota osídlenia je vo vnútornom meste 24 448/km², v celej oblasti parížskej aglomerácie potom 770/km² (podľa údajov z roku 1999).
7/2006 upraviť
Udiča je obec na Slovensku v okrese Považská Bystrica.
Obec Udiča leží na severozápade Slovenska na pravom brehu Váhu v Púchovskom prelome pri ústí Marikovského potoka. Patrí do okresu Považská Bystrica, kraj Trenčiansky. Tvorí vstupnú bránu do Marikovskej doliny, ktorá je najdlhšia v okrese Považská Bystrica.
Katastrálne územie samotnej Udiče leží v doline stredného toku Váhu severnej časti Ilavskej kotliny na rozhraní Javorníkov a Strážovských vrchov. Okolie Udiče patrí ku karpatskej horskej sústave a to k Západným Karpatom.
Udiča susedí na východe s obcami Stupné, Jasenica, Šebešťanová a mestskými časťami Považskej Bystrice Orlové a Považské Podhradie, na severe s Hatným a Klieštinou, na západe s obcou Nimnica a mestom Púchov. Južnú hranicu tvorí rieka Váh oddeľujúca Udiču od obce Milochov na druhom brehu. Od okresného mesta Považská Bystrica je vzdialená približne 8 km a od mesta Púchov asi 10 km.
Udiča je najnižšie položenou obcou okresu Považská Bystrica. Stred obce leží v nadmorskej výške 291 metrov nad morom. Najvyšším vrchom sú Klapy vypínajúce sa do výšky 654 metrov nad morom.
8/2006 upraviť
Petržalka (po maďarsky Ligetfalu, po nemecky Engerau) je mestská časť Bratislavy s najväčším počtom obyvateľov a najhustejšie obývaná oblasť na Slovensku i v strednej Európe.
Pôvodne to bola malá vidiecka obec pri Bratislave s názvom Engerau (z nem. "úzka niva"). Nachádza sa na pravom brehu rieky Dunaj a v súčasnosti má okolo 117.000 obyvateľov. S ľavým brehom Dunaja ju spája 5 mostov — Most SNP, Nový most, Prístavný most, Most Lanfranconi a najnovší Most Apollo, ktorý bol uvedený do prevádzky v septembri 2005.
Podstatná časť územia Petržalky je zastavaná betónovými panelovými obytnými domami, ktoré vytvorili najväčšie sídlisko v strednej Európe. Nachádzajú sa tu aj dve umelo vytvorené jazerá, Veľký Draždiak a Malý Draždiak. Taktiež sa tu nachádza obchodné a zábavné centrum Aupark. Nachádza sa tu dostihová dráha, ktorá slúži primárne na dostihy, ale tiež sa využíva na sobotnú „burzu“.
9/2006 upraviť
Obec Udiča leží na severozápade Slovenska na pravom brehu Váhu v Púchovskom prelome pri ústí Marikovského potoka. Patrí do okresu Považská Bystrica, kraj Trenčiansky. Tvorí vstupnú bránu do Marikovskej doliny, ktorá je najdlhšia v okrese Považská Bystrica.
Katastrálne územie samotnej Udiče leží v doline stredného toku Váhu severnej časti Ilavskej kotliny na rozhraní Javorníkov a Strážovských vrchov. Okolie Udiče patrí ku karpatskej horskej sústave a to k Západným Karpatom.
Udiča susedí na východe s obcami Stupné, Jasenica, Šebešťanová a mestskými časťami Považskej Bystrice Orlové a Považské Podhradie, na severe s Hatným a Klieštinou, na západe s obcou Nimnica a mestom Púchov. Južnú hranicu tvorí rieka Váh oddeľujúca Udiču od obce Milochov na druhom brehu. Od okresného mesta Považská Bystrica je vzdialená približne 8 km a od mesta Púchov asi 10 km.
Obec tvorí niekoľko miestnych častí, kedysi samostatných obcí. Samotná Udiča sa skladá z bývalej Veľkej Udiče na ľavom brehu Marikovskeho potoka, Malej Udiče na jeho pravom brehu, osady Podvažie na brehu Váhu smerom na Považskú Bystricu a obce Okrut, ktorá zanikla v roku 1955 výstavbou Priehrady mládeže, pričom väčšinu jej obyvateľov presídlili do Udiče. Pod Udiču patrí aj miestna časť Prosné, vzdialená približne 2 km od centra obce smerom na Dolnú Marikovú, Upohlav, asi 2 km smerom na Púchov a Uhry, malá osada ležiaca pod vrchom Klapy asi 3 km od obce smerom na Považskú Bystricu.
Udiča je najnižšie položenou obcou okresu Považská Bystrica. Stred obce leží v nadmorskej výške 291 metrov nad morom. Najvyšším vrchom sú Klapy vypínajúce sa do výšky 654 metrov nad morom.
10/2006 upraviť
Poľsko, dlhý tvar Poľská republika, je štát nachádzajúci sa v strednej časti Európy. Poľsko susedí s Bieloruskom, Českom, Litvou, Nemeckom, Ruskom, Slovenskom, Ukrajinou. Na severe tvorí prirodzenú hranicu Baltské more.
Názov Poľsko sa odvodzuje od názvu kmeňa Poľania, ktorý žil vo Veľkopoľsku (časť Poľska). Slovo Polanie sa dá preložiť ako obývajúci otvorené polia. Je možné pripustiť, že hlavnou náplňou toho kmeňa bolo roľníctvo, na rozdiel od iných vtedajších kmeňov, napr. Vislanov či Mazovčanov, obývajúcich lesnaté oblasti.
V minulosti sa používal aj latinský názov terra Poloniae – Poľská zem alebo Regnum Poloniae. Názov Poľsko sa začal používať pre celú krajinu v 11. storočí. Zem Polanov sa od 14. storočia nazývala Staropoľsko, neskôr Veľkopoľsko, na rozdiel od Malopoľska na juhu.
Iné názvy Poľska a Poliakov (Lechia, po turecky: Lechistan, po litovsky: Lenkija, Lenkas, po rusky: Lechien, Lach, po nemecky: Lechien, po maďarsky: Lengyelorszag, Lengyel, po latinsky: Lechia, Lechites, po rusínsky: Lach, po starosloviensky: Lęchowie, Lęch) sú odvodené od názvu kmeňa Ledzania čiže Lachovia, ktorý, ako sa všeobecne usudzuje, obýval juhovýchodnú časť Poľska.
11/2006 upraviť
Rwanda je malý vnútrozemský štát z okolia Veľkých jazier v strednej Afrike, ktorý hraničí s Ugandou, Burundi, Konžskou demokratickou republikou a Tanzániou. Vďaka jej hornatému ale úrodnému terénu sa zvykne nazývať "Krajom tisícich vrchov" (francúzsky: Pays des Mille Collines). Okolitému svetu sa táto najhustejšie obývaná krajina kontinentálnej Afriky stala genocídou z roku 1994. Predtým ju svet poznal ako domov horských goríl.
12/2006 upraviť
Dejiny geografie ako jednej z najstarších vied vôbec siahajú ďaleko do histórie ľudstva. Zatiaľ čo mapy boli vyrábané a používané niekoľko tisícročí skôr (doklady sú o ich používaní Sumermi) prvou kultúrou, ktorá sa podujala na systematické a vedecké skúmanie Zeme boli až starovekí Gréci, ktorí aktívne rozvíjalí geografiu ako vedu. V starovekom Ríme sa pri objavovaní nových krajín rozvinuli najmä nové kartografické techniky.
Počas stredovekého úpadku vied v Európe boli významnými geografmi a kartografmi Arabi, ktorý nadviazali na staroveké poznatky.
Nasledujúc cesty Marca Pola v 13.storočí, sa v Európe opäť rozšíril záujem o geografiu. Veľké objavné cesty v 16-tom a 17-tom storočí zvýšili záujem o presné geografické údaje z preskúmaných oblastí a počas 18-teho storočia dochádza k etablovaniu sa geografie ako modernej vedy na európskych univerzitách.
V období 19-teho a hlavne od polovice 20-teho storočia dochádza v geografii k veľkému nárastu poznania ako aj k rozvoju teoreticko-metodického aparátu. Počas tohto obdobia prešla geografia štyrmi významnými obdobiami: environmentálny determinizmus, regionálna geografia, kvantitatívna revolúcia a kritická geografia.
Súčasná geografia je veľmi veľkou a rozmanitou vednou disciplínou, ktorá čerpá poznatky takmer z každej oblasti ľudského poznania ako aj prispieva k nemu.
13/2006 upraviť
Európska únia je medzinárodné spoločenstvo, ktoré od posledného rozšírenia v roku 2004 tvorí 25 členských štátov s celkovým počtom 455 miliónov obyvateľov (približne 7% svetovej populácie).
EÚ bola vytvorená v roku 1992 na základe Zmluvy o Európskej únii, známejšiu pod názvom Maastrichtská zmluva, ktorá nadväzovala na predchádzajúce európske aktivity, siahajúce do 50. rokov 20. storočia.
Medzi základné princípy Európskej únie patrí prenášanie právomocí národných štátov na medzinárodné európske inštitúcie. EÚ však nemá právomoc privlastniť si vyššiu právomoc, ako jej udelia jednotlivé štáty, nedá sa preto hovoriť o federácii. Jej spôsob rozhodovania je vo svetovom meradle unikátny, preto je Európska únia považovaná za štátne usporiadanie sui generis. Európska únia sama nemá právnu subjektivitu vzhľadom na citlivosť 2 nových pilierov, túto majú Európske spoločenstvá, ktoré tvoria prvý pilier.
Hlavným cieľom Európskej únie je Európa s výrazným hospodárskym rastom, konkurencieschopnou ekonomikou a zlepšujúcu sa kvalitu životného prostredia. A predovšetkým nové ciele- spoločná zahraničná a bezpečnostná politika a spolupráca v oblasti justície a vnútra. Mnohé jej ciele už boli zrealizované- menová únia a zavedenie občianstva únie.
Aktivity EÚ pokrývajú celú radu oblastí – poľnohospodárstvo, obchodnú politiku, menovú politiku a pod.
14/2006 upraviť
Odporúčaný článok 14/2006 - nepoužitý
15/2006 upraviť
Odporúčaný článok 15/2006 - nepoužitý
16/2006 upraviť
Odporúčaný článok 16/2006 - nepoužitý
17/2006 upraviť
Odporúčaný článok 17/2006 - nepoužitý
18/2006 upraviť
Tuvalu je ostrovný štát v Tichom oceáne medzi Havajom a Austráliou. Ostrovy, na ktorých sa nachádza, sa do roku 1976 označovali ako Lagúnové ostrovy alebo ostrovy Ellice (Elliceove ostrovy).
Hlavné mesto je Vaiaku. Tuvalu je po Vatikáne počtom obyvateľov druhý najmenší samostatný štát. Vzhľadom na nízku nadmorskú výšku, maximálne 5 metrov, ostrovy tvoriace tento štát sú ohrozené stúpaním vodnej hladiny v budúcnosti. Populácia má možnosť evakuácie v nasledujúcich dekádach na Nový Zéland alebo Niue, ktorý je tiež ohrozovaný stúpaním morskej hladiny, vykazuje však úbytok populácie.
19/2006 upraviť
Index ľudského rozvoja (angl. Human development index, HDI) je porovnávací údaj chudoby, gramotnosti, vzdelania, priemernej dĺžky života, pôrodnosti a ďalších faktorov štátov sveta vypracovný Organizáciou spojených národov (OSN). Štandardne sa používa na meranie potenciálnej sociálnej prosperity. Index vymyslel v roku 1990 pakistanský ekonóm Mahbub al Hak (angl. Mahbub ul Haq) a od roku 1993 ho OSN používa vo svojej ročnej správe.
HDI zahŕňa údaje štátu v troch základných pohľadoch na ďalší potenciálny rozvoj ľudských zdrojov.
- Dlhý a zdravý život meraný priemernou dlžkou pri narodení.
- Vedomosti merané gramotnosťou dospelého obyvateľstva (dve tretiny váhy hodnoty údaju) a počtom prihlásených na školy prvého, druhého a tretieho stupňa (tretina váhy hodnoty údaju).
- Slušný životný štandard meraný hrubým domácim produktom na hlavy k parite kúpnej sily v medzinárodných dolároch.
20/2006 upraviť
India, dlhý tvar Indická republika, je druhá najľudnatejšia krajina na svete.
Zaberá väčšiu časť Južnej Ázie a jej pobrežná čiara má viac ako 7 000 kilometrov. Susedí s Pakistanom na západe, Čínou, Nepálom a Bhutánom na severovýchode, Bangladéšom a Mjanmarskom na východe a v Indickom oceáne ležiacimi Maldivami na juhozápade, Srí Lankou na juhu a Indonéziou na juhovýchode. India považuje aj Afganistan za štát, s ktorým hraničí.
Podľa celkového HDP je indická ekonomika štvrtá najväčšia na svete. S počtom obyvateľov vyše jednej miliardy je druhou najľudnatejšia krajina na svete a rozlohou jej prislúcha siedme miesto. Je domovom niekoľkých starovekých civilizácií a centrom dôležitých historických obchodných ciest.
21/2006 upraviť
Sopka alebo vulkán je geomorfologický útvar vytvorený magmou vystupujúcou na zemský povrch. Iné formy sú bahnové sopky (tieto, až na pár výnimiek nesúvisia so sopečnou činnosťou) a ľadové sopky (vyskytujú sa na niektorých mesiacoch slnečnej sústavy – Europa, Enceladus, Triton, Titan).
Na našej planéte sa sopky vyskytujú pozdĺž hraníc litosférických dosiek a v takzvaných horúcich škvrnách.
Názov vulkán je odvodený od názvu sopky Volcano v Tyrrhenskom mori, prenesene od rímskeho boha Vulkána. Veda, skúmajúca sopečnú činnosť sa nazýva vulkanológia.
22/2006 upraviť
Ostrava je tretie najväčšie mesto v Česku na hraniciach Moravy a Sliezska, pri hraniciach s Poľskom a Slovenskom, v Ostravskej panve na sútoku Odry, Opavy a Ostravice.
Ide o aglomeráciu pôvodne 33 samostatných obcí (postupne zlúčené 1924, 1941, 1957, 1960 a 1976) rozkladajúcu sa na 214 km². Žije tu vyše 313 000 obyvateľov. Od konca 18. storočia, kedy sa tu našlo kamenné uhlie, bola Ostrava centrom ťažby uhlia a ťažkého priemyslu Česka.
23/2006 upraviť
Hranice na Moravě je české mesto ležiace v okrese Přerov. Má 19 941 obyvateľov a ich katastrálne územie má rozlohu 5251 ha.
- Vznik mesta
Hranice, mesto s takmer 20 000 obyvateľmi, leží prevažne na pravom brehu rieky Bečvy v nadmorskej výške 251 metrov. V minulosti bolo označované tiež ako Granice, Alba Ecclesia, Weissenkirchen, Weisskirchen, prípadne Mährische Weisskirchen. Geograficky príhodná krajina Moravskej brány bola osídlená prinajmenšom od paleolitu, ako o tom svedčia nálezy pazúrikových nástrojov a ďalších predmetov v okolí vrchu Kobylanka. Okolím mesta viedli početné cesty z Opavy alebo Poľska do Kelče a Kroměříža a cesta proti prúdu Bečvy do Poodria. Najstaršia písomne dochovaná správa o Hraniciach datovaná rokom 1169 je falzom zo začiatku 13. storočia, vzniknutým za sporu medzi kláštorom Hradiskom pri Olomouci a rajhradským kláštorom, a zmieňuje skôr územie nazývané Hranice, ako osadu. Označenie Hranice sa objavuje po prvýkrát bezpečne až v listine z roku 1222. Pôvodne trhová dedina Hranice bola vysadená na mesto pod názvom Alba Ecclesia po prvýkrát v roku 1276, druhýkrát 1292. Mesto bolo vystavané na podlhovastej vyvýšenine, z troch strán obklopenej potokmi Veličkou, Ludinou a riekou Bečvou.
24/2006 upraviť
Budapešť (po maďarsky Budapest) je hlavné mesto Maďarska, hospodárske, dopravné a kultúrne centrum krajiny. Je takisto správnym centrom Pešťskej župy (Pest megye). Veľkomesto vzniknuté roku 1873 zlúčením troch dovtedy samostatných častí (Budína, Starého Budína a Pešti), sa rozkladá po obidvoch brehoch rieky Dunaj (N47°30' E19°03') a na ploche 525 km2 má 1,8 milióna obyvateľov (2004).
25/2006 upraviť
.svg)
Podnestersko, dlhý tvar Podnesterská republika, je medzinárodne neuznaný, ale inak fakticky samostatný štát vyhlásený začiatkom roku 1992 v Moldavsku na území s ruským obyvateľstvom na ľavom brehu rieky Dnester. Z pohľadu Moldavska ide o región Moldavska pod názvom Podnesterská moldavská republika (PMR).
26/2006 upraviť
Podnestersko, dlhý tvar Podnesterská republika, je medzinárodne neuznaný, ale inak fakticky samostatný štát vyhlásený začiatkom roku 1992 v Moldavsku na území s ruským obyvateľstvom na ľavom brehu rieky Dnester. Z pohľadu Moldavska ide o región Moldavska pod názvom Podnesterská moldavská republika (PMR). Má rozlohu 4 163 km² a 555 500 obyvateľov (2004).
Nezávislosť Podnesterska dodnes neuznal nijaký štát ani medzinárodná organizácia. V zime 1991–1992 prebehla krátka vojna medzi moldavskou armádou a podnesterskými ozbrojenými silami, ktoré boli podporené sovietskou 14. armádou, umiestnenou v Podnestersku. Vojna sa skončila na mŕtvom bode, keďže moldavská armáda nebola dosť silná na to, aby premohla podnesterské ozbrojené skupiny. Podnestersko zaberá asi 17 % územia krajiny a žije tam asi 600 000 obyvateľov a dodnes nad ňou nemá vláda v Kišiňove akúkoľvek kontrolu. V hlavnom meste Podnesterska Tiraspole existuje paralelne ďalšia vláda, mnohými považovaná za diktatúru. Vláda z Tiraspolu si vytvorila v Podnesterku vlastný štát, ktorý má prakticky všetko od polície a súdov cez vlastnú menu až po armádu, ktorá je zárukou nedotknutosti podnesterského územia. Podnesterská vláda je ale úzko spätá s organizovaným zločinom, napr. minister pre štátnu bezpečnosť Vadim Anťufejev, je muž, ktorého hľadal Interpol za zločiny spáchané v Rige začiatkom 90. rokov. Neschopnosť moldavskej (kišiňovskej) vlády konať sa prejavila napr. v roku 2004, keď boli napriek protestom v Podnestersku zavreté všetky školy, ktoré vyučovali v moldavčine.
27/2006 upraviť
Španielsko, dlhý tvar Španielske kráľovstvo, je štát v juhozápadnej Európe.
Španielsko leží v juhozápadnej časti Európy, na Pyrenejskom polostrove. Jeho severné hranice tvorí pobrežie s Biskajským zálivom, severovýchodne susedí s Francúzskom, kde tvoria prírodnú hranicu Pyreneje, južne a juhovýchodne je hranicou pobrežie Stredozemného mora, severnú hranicu tvorí pobrežie Atlantického oceánu a hranica s Portugalskom.
Španielsko ako štát vzniklo postupným zjednocovaním viacerých kráľovstiev v 15. a 16. storočí. Ako štátny útvar malo najväčší svetový vplyv v 16. a 17. storočí, kým nepodľahlo v boji o nadvládu nad morom Anglicku. Následné nezachytenie obchodnej a vedeckotechnickej revolúcie malo za následok ďalší pokles bohatstva i politického vplyvu až za Francúzsko a Nemecko. Krajina v oboch svetových vojnách zostala neutrálna, výrazne však utrpela v občianskej vojne (1936 - 1939). Po smrti diktátora Francisca Franca v roku 1975 nastúpila krajina cestu k rýchlej demokratizácií a ekonomickému rastu. Tento proces vyvrcholil vstupom Španielska do EU v roku 1986. V súčasnosti bojuje najmä s vysokou nezamestnanosťou a útokmi teroristickej organizácie Baskicko a jeho sloboda (ETA).
28/2006 upraviť
Japonsko (po japonsky: 日本国 - Nihon alebo Nippon), dlhý tvar Japonské cisárstvo, je štát ležiaci na východnom okraji ázijského kontinentu, na východ od Číny a Kórey. Rozkladá sa na severe Ochotského mora po Východočínske more na juhu. Skladá sa z viac ako 3000 ostrovov, z ktorých najväčšie sú (od severu k juhu) Hokkaidó (北海道), Honšú (本州, najväčší ostrov), Šikoku (四国) a Kjúšu (九州). Väčšina japonských ostrovov je hornatých, a mnoho z nich je vulkanických. Najvyšším vrchom je vrch Fudži.
Japonsko má veľmi vysoké HDP na obyvateľa a je jednou z vedúcich priemyselných veľmocí. Je unitárnou konštitučnou monarchiou s cisárom a voleným parlamentom, jednou z najstarších legislatív v Ázii. Napriek členitému povrchu je jednou z krajín s najvyšším počtom obyvateľov a najvyššou hustotou obyvateľstva. Jeho hlavné mesto Tokio s vyše 30 miliónmi obyvateľov je jednou z najväčších veľkomestských oblastí na svete.
29/2006 upraviť
Kazachstan, dlhý tvar Kazašská republika, je štát v strednej Ázii. Bývalá republika ZSSR, teraz člen SNŠ. Hraničí s Uzbekistanom, Kirgizskom, Turkmenistanom, Ruskom a Čínou. Väčšina územia je tvorená stepou. V Kazachstane sa nachádza známy Bajkonur.
- Prírodné podmienky
Kazachstan je 9. najväčšia krajina na svete. 2. najväčšia krajina bývalého ZSSR. Rozkladá sa medzi Altajom a Volgou a medzi Západosibírskou nížinou a Ťan-šanom. Povrch krajiny je v prevažnej miere rovinatý, pohoria zasahujú iba okrajovo iba na juhu a východe. Na západe sa rozprestiera Kaspická nížina. Nevysoký a veľmi rozrušený masív Mudžogary a plošina Usťurt ju oddeľujú od Turanskej nížiny. Severná časť Turanskej nížiny zasahujúca do Kazachstanu je tvorená púšťami Kyzylkum, Veľké a Malé Barsuki, Priaralský Karakum a Mujunkum. Centrálnu časť krajiny vypĺňa Kazašská plošina, ku ktorej sa pripája Turgajská plošina a na severe okraje Západosibírskej nížiny. Horskú časť krajiny tvoria okrajové chrbty Ťanšanu. Pozdĺž východných hraníc sa rozkladajú tri osobitne vysoké horské masívy: Džungársky Alatau, Tabagataj a Altaj, oddelené zníženinami.
30/2006 upraviť
Cyprus (v gréčtine Kypros Κυπρος; a v turečtine Kıbrıs), dlhý tvar Cyperská republika, je štát na ostrove Cyprus v Stredozemnom mori, 113 kilometrov južne od Turecka.
Okrem Cyperskej republiky je na ostrove Cyprus aj Turecká republika Severný Cyprus, štát ktorý medzinárodne uznáva iba Turecko. Turecká republika Severný Cyprus vznikla odtrhnutím severnej časti ostrova od pôvodného Cypru.
Cyprus je od roku 2004 členom Európskej únie.
Rozloha ostrova je 9 251 km² (pričom vodné plochy zaberajú okolo 10 km²). Z celkovej rozlohy ostrova príslúcha 3 355 km² Tureckej republike Severný Cyprus, 5896 km² patrí južnej časti a zvyšné 3% sú teritóriom British Sovereign Base Areas (BSBA). Cyprus je, po Sicílii a Sardínii, tretí najväčší ostrov v Stredozemnom mori. Nachádza sa v jeho severovýchodnej časti a niekedy býva začlenený do geografickej oblasti Stredného východu.
Je vzdialený približne 75 km južne od Turecka, 90 km od brehov Sýrie a Libanonu, 380 km od gréckeho ostrova Rodos a 483 km severne od Egyptu a Izraela. Leží medzi severnými zemepisnými šírkami 34º 33‘ a 35º 41‘ a východnými dĺžkami 32º 15‘ a 34º 35‘.
31/2006 upraviť
Praha je najväčšie mesto Česka, hlavné mesto Česka, Stredočeského kraja (ktorý územie mesta obklopuje) a zároveň samostatná správna jednotka (štatutárne mesto a vyšší územný samosprávny celok).
Mesto leží na dolnom toku Vltavy pri ústí Berounky. Vltava má pri Karlovom moste šírku 320m a je v Prahe dlhá 23 km, má priemerný spád 0,5 na 1 km, najväčšiu hĺbku 10,5 m a najvyšší stav v marci a apríli. Vltava v Prahe vytvára veľký meander, tzv. holešovický oblúk. Prítoky Vltavy sprava: Botič a Rokytka. Prítoky Vltavy zľava: Dalejský, Brusnický a Šárecký potok. Skoro celá Praha je v povodí Vltavy, do povodia Labe patrí len severovýchod mesta.
32/2006 upraviť
Grónsko (grón. Kalaallit Nunaat - "Krajina ľudí", po dánsky Grønland - "Zelená krajina") sa nachádza severovýchodne od Kanady, čím je geograficky súčasťou Severnej Ameriky - ale historicky, politicky a ekonomicky sa jedná o krajinu veľmi prepojenú s Európou.
Grónsko je najväčší ostrov na svete (rozloha: 2 175 600 km².), ale len 15 percent územia (asi o veľkosti Britských ostrovov) je trvale bez ľadu. Zvyšok pokrýva ľad dosahujúci miestami hrúbku až 3 000 m. Tento ľadovec (pokrývajúci približne 1,8 milióna km2) je po Antarktickom ľadovci druhý najväčší na svete.
Ostrov objavil roku 875 vikingský moreplavec Gunnbjorn. V rokoch 982 - 985 preskúmal juhozápadné pobrežie Erik Červený. Neskôr ostrov osídlili prisťahovalci z Islandu. Na ostrove žije iba 56 000 ľudí, z čoho je 48 000 Inuitov. Úradnými jazykmi sú dánčina a grónčina. Grónsko bolo kolóniou od roku 1380 a až keď sa roku 1953 stalo súčasťou Dánska, získalo autonómiu. Aj Grónsko reprezentujú v dánskom parlamente dvaja stáli zástupcovia. Grónsky parlament Landsting sa volí každé štyri roky.
33/2006 upraviť
Gruzínsko, dlhý tvar Gruzínska republika, je štát v juhozápadnej Ázii. Bývalá republika ZSSR. Hraničí s Arménskom, Azerbajdžanom, Ruskom a Tureckom.
Krajina je charakteristická veľmi členitým povrchom. Pohoria a vrchoviny zaberajú 80% rozlohy štátu. Severnú časť vypĺňa pohorie Veľký Kaukaz, z ktorého smerom na juh vybiehajú rázcochy a horské chrbty. Najvyššie vrchy dosahujú výšku okolo 5000 metrov nad morom. Cez vysokohorské priesmyky Kaukazu v tejto oblasti vedú cesty spájajúce Predkaukazsko so Zakaukazskom. Južnú časť Gruzínska vypĺňa vulkanická Juhogruzínska náhorná plošina, ktorej okrajové časti tvorí Malý Kaukaz. Západná časť zníženiny medzi Malým a Veľkým Kaukazom klesá k Čiernemu moru. Gruzínsko má menšie náleziská čierneho a hnedého uhlia, ropy, barytu a iných nerastov. Významné sú tiež minerálne pramene. Podnebie je teplé, Veľký Kaukaz totiž zabraňuje prieniku chladných vzduchových hmôt zo severu. Najvýznamnejšie rieky sú Kura, Rioni, Inguri. Pôdny kryt, fauna a flóra sú kvôli svojej veľkej verikálnej členitosti nesmierne pestré.
34/2006 upraviť
Gruzínsko, dlhý tvar Gruzínska republika, je štát v juhozápadnej Ázii. Bývalá republika ZSSR. Hraničí s Arménskom, Azerbajdžanom, Ruskom a Tureckom.
Krajina je charakteristická veľmi členitým povrchom. Pohoria a vrchoviny zaberajú 80% rozlohy štátu. Severnú časť vypĺňa pohorie Veľký Kaukaz, z ktorého smerom na juh vybiehajú rázcochy a horské chrbty. Najvyššie vrchy dosahujú výšku okolo 5000 metrov nad morom. Cez vysokohorské priesmyky Kaukazu v tejto oblasti vedú cesty spájajúce Predkaukazsko so Zakaukazskom. Južnú časť Gruzínska vypĺňa vulkanická Juhogruzínska náhorná plošina, ktorej okrajové časti tvorí Malý Kaukaz. Západná časť zníženiny medzi Malým a Veľkým Kaukazom klesá k Čiernemu moru. Gruzínsko má menšie náleziská čierneho a hnedého uhlia, ropy, barytu a iných nerastov. Významné sú tiež minerálne pramene. Podnebie je teplé, Veľký Kaukaz totiž zabraňuje prieniku chladných vzduchových hmôt zo severu. Najvýznamnejšie rieky sú Kura, Rioni, Inguri. Pôdny kryt, fauna a flóra sú kvôli svojej veľkej verikálnej členitosti nesmierne pestré.
35/2006 upraviť
Azerbajdžan, dlhý tvar Azerbajdžanská republika, je ázijský štát Kedysi zväzvoá republika ZSSR. Na severe susedí s Gruzínskom (322 km) a Ruskom (284 km), na juhu s Iránom (611 km), na západe s Arménskom (787 km) a enklávou Nachičevan s Tureckom (9 km).
Obmýva ho Kaspické more. Zo severu je ohraničený pásmami Kaukazu (najvyšší vrch Bazardüzü - 4 466 m n. m.). , na juhovýchode krajiny sa dvíhajú pásma Malého Kaukazu a Arménskej vysočiny. Stred krajiny vypĺňa Kursko-arakská nížina, rozdelená riekami Kura a Araks. Prevažná časť krajiny má suché subtropické podnebie. Pohoria majú vlhkejšie avšak tiež subtropické podnebie. Najvýznamnejším nerastným bohatstvom krajiny sú ložiská ropy a plynu na Apšeronskom polostrove. Význam majú aj železných rúd a alunitov (zdroje hliníka).
36/2006 upraviť
Švédsko, dlhý tvar Švédske kráľovstvo, po švédsky Konungariket Sverige 
vypočuj si) je severská krajina v Škandinávii.
Územie Švédska bolo obývané už počas doby kamennej. Najskorší obyvatelia boli zrejme lovci a zberači, ktorí sa živili najmä tým, čo im mohlo ponúknuť more (neskôr nazvané Baltským).
Anglické slovo Sweden (Švédsko), pôvodne množné číslo (Švédi) od slova Swede (Švéd), je tzv. spätné tvorenie zo staroanglického slova Sweo?eod (krajina Suionov).
Začiatkom stredoveku patrili Švédi medzi Vikingov. Pokresťančovanie v dvanástom storočí viedlo k zjednoteniu švédskeho štátu. Východno-západná schizma medzi katolíkmi a východným ortodoxným náboženstvom sa odzrkadlila v častých vojnách medzi Švédskom a Novgorodom, situácia sa však upokojila roku 1323 Nöteborským paktom, ktorým sa stanovili hranice.
37/2006 upraviť
Tokio (angl. Tokyo, jap. 東京 - Tōkyō, vypočuj si) je hlavné a najväčšie mesto Japonska.
Nachádza sa v regióne Kantó na východe ostrova Honšú. Je to jedno z najväčších miest na svete, žije v ňom 12 miliónov ľudí, s predmestiami a aglomeráciami okolitých miest, ako napríklad Jokohama alebo Kawasaki tvorí najväčšiu konurbáciu a metropolitnú oblasť na svete, nazývanú Veľké Tokio, kde žije až 35 miliónov obyvateľov na ploche o veľkosti Západného Slovenska. Do roku 1868 sa nazývalo Edo. Niekedy je metropolitná oblasť Tokia nazývaná aj pojmom megalopolis.
38/2006 upraviť
Bratislava (do roku 1919 slov. Prešporok/Prešporek, nem. Pressburg, maď. Pozsony, poľ. Bratysława, rus. Братислава, lat. Posonium, gr. v stredoveku Istropolis, hovorovo aj Blava) je hlavným a najväčším mestom Slovenska a sídlom Bratislavského samosprávneho kraja.
Sídli tu vláda, parlament, rôzne úrady a ministerstvá. V Bratislave tiež pôsobí niekoľko univerzít, divadiel, múzeí a iných kultúrnych ustanovizní akou je napríklad svetoznáma Slovenská filharmónia alebo Slovenská národná galéria.
Pred druhou svetovou vojnou sa v Bratislave hovorilo troma jazykmi: nemeckým, maďarským a slovenským.
Bratislava je tiež mestom bohatým na pamiatky, z ktorých mnohé sa nachádzajú v Starom Meste. Dominantou je štvorvežový Bratislavský hrad, vedľa ktorého sa nachádza budova Národnej rady Slovenskej republiky a neďaleko Konkatedrála svätého Martina.
Je to aj moderné mesto s mnohými zaujímavými budovami a architektonickými stavbami, z ktorých najvýraznejším je Nový most na Dunaji, siedmy najväčší zavesený most na svete a stavba 20. storočia na Slovensku.
39/2006 upraviť
Švajčiarsko, dlhý tvar Švajčiarska konfederácia, je vnútrozemská spolková krajina v strednej Európe, ktorá susedí s Nemeckom, Francúzskom, Talianskom, Rakúskom a Lichtenštajnskom. Krajina má silnú tradíciu politickej a vojenskej neutrality, ale tiež medzinárodnej spolupráce a je sídlom mnohých medzinárodných organizácií.
Confœderatio Helvetica (CH), je latinský tvar dlhého oficiálneho názvu krajiny, používaný namiesto niektorého zo štyroch oficiálnych jazykov; skratka názvu (ch) je podobne používaná, napríklad ako švajčiarsky medzinárodný kód, kód motorových vozidiel či ako internetová doména. Latinský názov „Confoederatio Helvetica“ znamená Helvétska konfederácia. Názvy zvyčajne používané vo francúzštine, taliančine a romanšine je možné preložiť ako Švajčiarska Konfederácia, zatiaľ čo nemecký názov Schweizerische Eidgenossenschaft znamená „prísažný spolok“ čiže „sprisahanectvo“.
40/2006 upraviť
Belgicko, dlhý názov Belgicko|Belgické kráľovstvo (holandsky: Koninkrijk Belgi; francúzsky: Royaume de Belgique; nemecky: Königreich Belgien), je štát v západnej Európe. Hraničí s Holandskom, Nemeckom, Luxemburskom a Francúzskom. Belgicko má viac ako 10 miliónov obyvateľov a rozlohu okolo 30 000 km2. Kultúrne a jazykovo sa nachádza medzi germánskou a románskou Európou. Rozpráva sa tu dvoma hlavnými rečami: holandsky- niekedy neoficiálne nazývaná flámčina – najmä na severe a francúzsky vo Valónsku. Hlavné mesto Brusel je oficiálne dvojjazyčné, aj keď väčšina jeho obyvateľov hovorí po francúzsky. V krajine je oficiálne používaná aj nemčina malou skupinou obyvateľstva na východe krajiny. Táto jazyková rôznorodosť sa odráža aj v politickom systéme a v histórii. Meno krajiny pochádza z názvu kmeňa Belgov (keltský kmeň) a tiež z názvu rímskej provincie na severe Galie – Belgica. Historicky Belgicko leží v Nizozemsku, ktoré zahŕňa aj krajiny Holandsko a Luxembursko a pokrýva o niečo väčšie územie ako dnešný Benelux. Od konca stredoveku až do 17. storočia bolo prosperujúcim obchodným a kultúrnym centrom. Od 16. storočia po rok nezávislosti v 1830 bolo dejiskom mnohých bojov medzi európskymi mocnosťami. Pred nedávnom sa Belgicko stalo zakladajúcim členom Európskej únie, pričom na jeho území sídlia mnohé jej orgány. Je sídlom aj pre iné medzinárodné organizácie, napríklad NATO.
41/2006 upraviť
Medžugorie je už dnes mestečko s vyše 4000 obyvateľmi a leží v Hercegovine asi 25 km juhozápadne od Mostaru.
Mesto do 80. rokov minulého storočia bolo chudobné mestečko a živilo sa prevažne pestovaním tabaku, hrozna, ovocia a produkcie vína. Slovo Medžugorie znamená miesto medzi dvoma kopcami. Dedina Medžugorie sa v historických záznamoch spomína už v roku 1599. Farský úrad bol založený v roku 1892 a farnosť je zasvätená sv. apoštolovi Jakubovi, ktorý je patrónom pútnikov.
O farnosť Medžugorie sa starajú rehoľníci - františkáni.
42/2006 upraviť
Lichtenštajnsko, dlhý tvar Lichtenštajnské kniežatstvo, je malá krajina v strednej Európe. Bezprostredne susedí len so Švajčiarskom a Rakúskom, ale i neďaleké Nemecko je jeho významným susedským štátom. Krajina leží v Rýnskom údolí, medzi Alpským Rýnom a Alpami. Najvyšší bod je Grauspitz s výškou 2 599 m n. m.
Lichtenštajnsko leží v údolí Rýna v Alpách. Západná hranica Lichtenštajnska je tvorená touto riekou. Východná časť krajiny je situovaná vo vyššej výške, najvyšší vrch krajiny je Grauspitz, vo výške 2 599 m n. m. Napriek alpínskej polohe krajiny, Lichtenštajnsko má mierne podnebie vďaka chránenému údoliu, slnečnému počasiu a fénu (Föhn, foehn wind). V zime sú horské svahy vhodné pre zimné športy.
43/2006 upraviť
Londýn (po anglicky London) je hlavné a najväčšie mesto Anglicka a Spojeného kráľovstva. Leží na juhovýchode krajiny pri ústí rieky Temža. Londýn produkuje 17% HDP Spojeného kráľovstva a londýnske City je jedno z najväčších svetových obchodných centier. Londýn je spoločne s mestami New York, Tokio a Paríž označovaný ako jedno zo 4 najdôležitejších miest na svete.
Londýn je domovom mnohých inštitúcií s medzinárodnou pôsobnosťou, ako aj nadnárodných spoločností a organizácií. Nachádza sa v ňom veľa dôležitých budov, vrátane celosvetovo známych divadiel, múzeí, koncertných siení, palácov a ďalších.
Moderný Londýn tvoria dve starobylé mestá Londýn a Westminster, ktoré sa zmenili na súčasnú metropolu, v ktorej žije asi 7,5 milióna obyvateľov na ploche väčšej ako 480 km2.
44/2006 upraviť
Dánsko, plný tvar Dánske kráľovstvo je štát v severozápadnej Európe.
Dánske kráľovstvo je najmenšou škandinávskou, ale s Grónskom druhou najväčšou európskou krajinou (Grónsko patrí zemepisne k Amerike). Obmýva ho Baltické more a Severné more. Dánsko sa rozprestiera severne od Nemecka, juhozápadne od Švédska a južne od Nórska na Jutskom polostrove a na ďalších 474 väčších či menších ostrovoch (medzi najväčšie ostrovy patria: Sjaelland, Fyn, Lolland, Falster, Langelland) na severozápade Európy na sever od Nemecka. K Dánsku patria aj Faerské ostrovy a Grónsko. Väčšina z dánskych ostrovov nie je osídlená. V Grónsku sa však osídlenie udržalo, hoci väčšinu ostrova pokrýva hrubá vrstva ľadu.
45/2006 upraviť
Rusko (po rusky Россия), dlhý tvar Ruská federácia, je krajina, ktorá sa nachádza vo východnej Európe a severnej Ázii. S plochou 17 075 400 km² je to najväčšia krajina sveta, skoro dvakrát väčšia ako druhá Kanada. Podľa obyvateľstva je to ôsma krajina na svete po Číne, Indii, USA, Indonézii, Brazílii, Pakistane a Bangladéši.
Rusko je najrozľahlejšia krajina na Zemi je 1,5-krát väčšia ako Európa. Leží na svetadieloch Európa a Ázia. Európsku časť zaberá Východoeurópska nížina rozčlenená pahorkatinami. Na juhu ju ohraničuje vrásové pohorie Kaukaz. Na východe ju zasa kryhové pohorie Ural oddeľuje od Západosibírskej nížiny.
Medzi Jenisejom a Lenou sa dvíha riečnymi dolinami pretkaná Stredosibírska plošina, ku ktorej sa od juhu pripájajú pásma Altaja a Saján. Na východ od Leny náhorné plošiny, panvy, nížiny a doliny oddeľujú jednotlivé východosibírske pohoria. Kamčatka so svojimi činnými sopkami už patrí k tichooceánskemu vrásovému systému. Najvyšší vrch krajiny sa týči v Kaukaze.
Hlavné mesto Moskva má vyše 10 miliónov obyvateľov a počet obyvateľov mesta sa prudko zvyšuje. Ďalšie významné mestá sú Petrohrad, Novosibirsk, Nižnyj Novgorod, Jekaterinburg.
Najvyšší bod je Elbrus (5642 m). Najvýznamnejšie rieky: Ob, Irtyš, Jenisej, Lena, Amur, Ural, Volga, Don.
46/2006 upraviť
Slovinsko (Slovenija), dlhý tvar Slovinská republika, je stredoeurópsky a stredomorský štát. Samostatné Slovinsko vzniklo v roku 1991 ako jeden z nástupnickych štátov Juhoslávie.
Prístup k Jadranskému moru má vďaka krátkemu pásu pobrežia v Piranskom zálive (okolo prístavu Koper). Slovinsko je členom OSN, Európska únia a NATO.
Kedysi patrilo monarchii Habsburgovcov, neskôr bolo súčasťou Juhoslávie. Nezávislosť získalo roku 1991. Tisíce turistov lákajú prírodné krásy krajiny, jej jazerá a lesy.
Rozľahlé lesy poskytujú dostatok dreva pre píly, nábytkársky a papierenský priemysel Slovinska. Licenčné zmluvy medzi miestnymi továrňami a výrobcami zo západnej Európy umožnili v posledných rokoch produkciu rôznych druhov osobných a nákladných áut, motocyklov a chladničiek.
47/2006 upraviť
Petrohrad (po rusky Санкт-Петербург (Sankt Peterburg, vyslov: Peťerburg), od roku 1703/4 Sankt Peterburg, od 18(31).8.1914 do 26.1.1924 Petrograd (po slovensky aj Petrohrad); od 26.1.1924 do 6.9.1991 Leningrad) je mesto celoruského významu, druhé najvýznamnejšie po Moskve, ekonomické, priemyselné, vedecké a kultúrne centrum, dopravný uzol ležiaci na severozápade Ruska, administratívne centrum Leningradskej oblasti a Severozápadného federálneho okruhu. Žije tu približne 4,5 milióna obyvateľov.
Petrohrad sa často považuje za jedno z najkrajších miest na svete.
Petrohrad je najsevernejším z veľkých svetových miest - 59°57' s.š. a 30°19' v.d. Leží v severozápadnej časti krajiny, v ústí rieky Neva, na pobreží ústia Nevy, Fínskeho zálivu, na veľkom počte ostrovov (47) nevskej delty.Plocha mestského územia je 605,8 km² (s predmestiami 1439 km²).
48/2006 upraviť
Petrohrad (po rusky Санкт-Петербург (Sankt Peterburg, vyslov: Peťerburg), od roku 1703/4 Sankt Peterburg, od 18(31).8.1914 do 26.1.1924 Petrograd (po slovensky aj Petrohrad); od 26.1.1924 do 6.9.1991 Leningrad) je mesto celoruského významu, druhé najvýznamnejšie po Moskve, ekonomické, priemyselné, vedecké a kultúrne centrum, dopravný uzol ležiaci na severozápade Ruska, administratívne centrum Leningradskej oblasti a Severozápadného federálneho okruhu. Žije tu približne 4,5 milióna obyvateľov.
Petrohrad sa často považuje za jedno z najkrajších miest na svete.
Petrohrad je najsevernejším z veľkých svetových miest - 59°57' s.š. a 30°19' v.d. Leží v severozápadnej časti krajiny, v ústí rieky Neva, na pobreží ústia Nevy, Fínskeho zálivu, na veľkom počte ostrovov (47) nevskej delty.Plocha mestského územia je 605,8 km² (s predmestiami 1439 km²).
49/2006 upraviť
Varšava (po poľsky Warszawa) je hlavné (od roku 1596) a najväčšie mesto Poľska. V roku 2005 mala 1 698 000 obyvateľov, s okolitou aglomeráciou 2 270 000. Je taktiež hlavným mestom Mazovského vojvodstva. Mesto bolo zničené v roku 1945 vojskami Wehrmachtu a po druhej svetovej vojne bolo nanovo postavené.
Je známa aj vďaka viacerým medzinárodným dohodám, ktoré tu boli podpísané, ako napríklad Varšavský pakt, Varšavská zmluva alebo Varšavská konvencia.
Nachádza sa na rieke Visla asi 370 km od Karpát, ako aj od Baltického mora.
Prvé osady na území dnešnej Varšavy boli Bródno v 9. a 10. storočí a Jazdów v 12. a 13. storočí. Po tom, ako vojvoda z Płocku, Boleslav II. napadol Jazdów v roku 1281, bola tu založená ďalšia podobná osada s názvom Warszowa. Začiatkom 14. storočia sa stala jedným zo sídiel Mazovského vojvodstva, v roku 1413 sa stala hlavným mestom Masovska.
50/2006 upraviť
Varšava (po poľsky Warszawa) je hlavné (od roku 1596) a najväčšie mesto Poľska. V roku 2005 mala 1 698 000 obyvateľov, s okolitou aglomeráciou 2 270 000. Je taktiež hlavným mestom Mazovského vojvodstva. Mesto bolo zničené v roku 1945 vojskami Wehrmachtu a po druhej svetovej vojne bolo nanovo postavené.
Je známa aj vďaka viacerým medzinárodným dohodám, ktoré tu boli podpísané, ako napríklad Varšavský pakt, Varšavská zmluva alebo Varšavská konvencia.
Nachádza sa na rieke Visla asi 370 km od Karpát, ako aj od Baltického mora.
Prvé osady na území dnešnej Varšavy boli Bródno v 9. a 10. storočí a Jazdów v 12. a 13. storočí. Po tom, ako vojvoda z Płocku, Boleslav II. napadol Jazdów v roku 1281, bola tu založená ďalšia podobná osada s názvom Warszowa. Začiatkom 14. storočia sa stala jedným zo sídiel Mazovského vojvodstva, v roku 1413 sa stala hlavným mestom Masovska.
51/2006 upraviť
Varšava (po poľsky Warszawa) je hlavné (od roku 1596) a najväčšie mesto Poľska. V roku 2005 mala 1 698 000 obyvateľov, s okolitou aglomeráciou 2 270 000. Je taktiež hlavným mestom Mazovského vojvodstva. Mesto bolo zničené v roku 1945 vojskami Wehrmachtu a po druhej svetovej vojne bolo nanovo postavené.
Je známa aj vďaka viacerým medzinárodným dohodám, ktoré tu boli podpísané, ako napríklad Varšavský pakt, Varšavská zmluva alebo Varšavská konvencia.
Nachádza sa na rieke Visla asi 370 km od Karpát, ako aj od Baltického mora.
Prvé osady na území dnešnej Varšavy boli Bródno v 9. a 10. storočí a Jazdów v 12. a 13. storočí. Po tom, ako vojvoda z Płocku, Boleslav II. napadol Jazdów v roku 1281, bola tu založená ďalšia podobná osada s názvom Warszowa. Začiatkom 14. storočia sa stala jedným zo sídiel Mazovského vojvodstva, v roku 1413 sa stala hlavným mestom Masovska.
52/2006 upraviť
Spojené štáty, dlhý tvar Spojené štáty americké (skratka USA), (po anglicky United States of America, skratka USA) sú federatívny štát v Severnej Amerike a rozkladajúci sa od Atlantického po Tichý oceán a na niektorých tichomorských ostrovoch (napríklad Havaj).
Spojené štáty sa skladajú z 50 štátov, federálneho územia s hlavným mestom a sídlom vlády a Kongresu (Dištrikt Kolumbia), a ďalších viac či menej samosprávnych území (Portoriko, Severné Mariány, Guam, Americké Panenské ostrovy, Americká Samoa a ďalšie).
Dejiny
Po prvýkrát priplávali k brehom Ameriky Vikingovia už v 10. a 11. storočí, ale pre Európu bol takzvaný Nový svet objavený až výpravami Krištofa Kolumba roku 1492. V ďalších storočiach sa Severná Amerika stala cieľom kolonizačných snáh Španielska (Mexiko, Florida, územie západne od |Mississippi), Holandska (časť východného pobrežia), Francúzska (Kanada, povodie Mississippi). Pre históriu budúcich Spojených štátov malo najväčší význam anglická kolonizácia atlantického pobrežia. Od roku 1664 sa Británia postupne zmocnila holandských a časti francúzskych osád v Severnej Amerike a do roku 1773 vytvorila na pobreží 13 kolónií (Massachusetts, New Jersey, New York, Rhode Island, Connecticut, New Hampshire, Pensylvánia, Delaware, Virgínia, Maryland, Severná Karolína, Južná Karolína, Georgia), základ budúcich USA.