Chronológia udalostí ruskej invázie na Ukrajinu, marec a apríl 2023

Tento článok je podstránkou svojho nadradeného článku Chronológia udalostí ruskej invázie na Ukrajinu. V štruktúrovanej forme podrobne pojednáva o udalostiach ruskej invázie na Ukrajinu ako súčasti širšieho rusko-ukrajinského konfliktu za obdobie marec a apríl 2023.

Článok zahŕňa najmä prehľad uskutočnených vojenských operácií a bojových postupov ale aj súvisiace politické a diplomatické pozadie, partizánske akcie, ekonomické a obchodné aspekty, prehľad pomoci od spojencov, humanitárne a kultúrne dopady a iné súvisiace udalosti.

Marec 2023

Týždeň od 27. februára do 5. marca 2023

• Napriek odpáleným mostom, riziku obkľúčenia a nedostatku munície pokračovali krvavé boje o Bachmut. Ukrajinská strana bránila strategicky nevýznamné mesto s cieľom naviazať na miesto a vyčerpať tu čo najviac ruských jednotiek. V rámci obrannej stratégie tu obrancovia vyhodili do vzduchu jeden zo železničných mostov cez riečku Bachmutka. Pod kontrolou mali centrum mesta, ruské sily ich však postupne obkľučovali zo severu, kde najlepšie jednotky Wagnerovej skupiny vyvíjali tvrdý tlak, čo im prinášalo taktické územné zisky. Invázne vojská mali prevahu najmä v delostrelectve. Ukrajinská obrana bola v tomto segmente odkázaná na staré systémy z čias druhej svetovej vojny, problémom bol veľký nedostatok munície. V súbehu týchto okolností Ukrajina nedokázala efektívne zneškodňovať ruské delostrelectvo, ktoré pálilo na jednotlivé pozície aj niekoľko dní vkuse. Straty na živej sile boli veľké na oboch stranách. Odhadovalo sa, že na Ruskej strane asi päťnásobné.

• Ruské sily zničili kľúčový most spájajúci obliehané mesto Bachmut s obcou Chromove na ceste do mesta Časiv Jar. Most bol životne dôležitou tepnou pre pohyb civilistov a dopĺňanie zásob, najmä munície. Okrem tejto trasy mala ukrajinská armáda prístup do mesta len cez prašné cesty a polia.

Raketové útoky naďalej cielili na civilné ciele. Vo štvrtok bol raketou S-300 ťažko poškodený bytový dom v Záporoží, 13 mŕtvych.

• Na ostatných miestach frontu ukrajinskí vojaci odrážali útoky v smeroch na Kupjansk, Lyman, Avdijivku a Šachtarske.

• Pri Vuhledare utíchla krátka nová ruská ofenzíva spustená v druhom februárovom týždni. Dovtedy najväčšia tanková bitka tejto invázie vo výsledku nepriniesla pre Rusko žiadny zisk.

• Do areálu ropného skladiska v rafinérii pri ruskom meste Tuapse v Krasnodarakom kraji na pobreží Čierneho mora dopadlo bezpilotné lietadlo a spôsobilo požiar. Na leteckej základni v Jejsku na juhu Ruska drony spôsobili výbuchy. Pre neznámy letiaci objekt bola na viac ako hodinu prerušená prevádzka na jednom z letísk v Petrohrade. Útoky dronmi boli zaznamenané aj v Belgorode a v Moskovskej oblasti pri meste Kolomna, tu však nedošlo k žiadnym zaznamenaniahodným škodám. Nad Krymom vzdušný útok dronmi ruská armáda odvrátila, protivzdušná obrana ich zostrelila šesť, ďalšie štyri zneškodnili prostriedky radioelektronického boja.

• Ruský minister obrany Sergej Šojgu navštívil frontovú líniu na východe Ukrajiny, kde skontroloval veliteľské stanovištia a udelil niekoľkým vojakom medaily. Navštívil aj okupované mesto Mariupoľ, kde skontroloval prebiehajúcu rekonštrukciu infraštruktúry. V meste boli strhávané poškodené a zničené budovy, budovali sa nové päťposchodové obytné bloky. Rusko tiež odpratávalo trosky budovy divadla zbombardovaného na začiatku tejto invázie.

• Na juhu Záporožskej a Chersonskej oblasti ruské jednotky posilňovali svoju obranu v snahe zlepšiť svoje taktické pozície.

• Ruské sily opevňovali cesty vedúce na Krymský polostrov a stavali tam barikády a zákopy.

Ruské straty presiahli 150 000 mŕtvych a zranených vojakov

• Podľa štatistík ukrajinského generálneho štábu prekročili ruské straty 150 000 mŕtvych a zranených vojakov.

• Nad okupovanou časťou Doneckej oblasti pri meste Jenakijev bolo zostrelené ruské vojenské bombardovacie lietadlo Su-34. Počet nepriateľských lietadiel zneškodnených ukrajinskou obranou od začiatku invázie tým dosiahol počtu 300.

• Vladimír Putin podpísal zákon o pozastavení účasti Ruska na jadrovej dohode NewSTART s USA, ktorá obmedzovala počet strategických jadrových zbraní. Pozastavenie účasti avizoval predošlý týždeň vo svojom príhovore o stave krajiny. Rusko naďalej plánovalo dodržiavať stanovené počty zbraní a ich nosičov, odmietalo však inšpekcie vo svojich skladoch.

• V uplynulých týždňoch klesla intenzita a znížila sa aj úspešnosť ruských útokov na energetickú infraštruktúru. Zároveň bola zvýšená výrobná kapacity elektriny, vďaka čomu nezaznamenala Ukrajina výpadok elektrickej energie už tri týždne za sebou. Napriek stále prebiehajúcim opravám mohol byť ukončený prídelový systém s plánovanými odstávkami. Krajina dokonca zvažovala možnosť obnovenia exportu elektriny do Európy.

• Bezpečnostná služba Ukrajiny (SBU) odhalila a zadržala ruského špióna ešte predtým, než sa mu podarilo odovzdať tajné informácie Rusku. Muž v Mykolajive z vlastnej iniciatívy kontaktoval FSB a zhromažďoval pre ňu spravodajské informácie o nasadení ukrajinských ozbrojených síl a o polohe vojenských základní a skladov.

• Bieloruské úrady zatkli „ukrajinskú teroristickú skupinu“, ktorá mala byť zodpovedná za útok na ruské prieskumné lietadlo z predošlého týždňa.

Medzinárodný trestný súd vyslal na Ukrajinu svojho prokurátora s cieľom vyšetriť ruské vzdušné útoky na infraštruktúru

• Hlavný prokurátor Medzinárodného trestného súdu v Haagu Karim Khan navštívil Ukrajinu s cieľom vyšetriť ruské vzdušné útoky na elektrickú a iné typy infraštruktúry. Ženevské konvencie a ďalšie medzinárodné dohovory okrem iného stanovujú, že bojujúce armády musia rozlišovať medzi civilnými a vojenskými cieľmi a zakazujú útoky na civilné objekty. EÚ podporovala rolu Medzinárodného trestného súdu pri vyšetrení zločinov na Ukrajine. Európska komisia zriadila medzinárodné centrum pre trestné stíhanie zločinu agresie na Ukrajine, na ktoré nemal medzinárodný trestný súd právomoc.

• Poľsko s Európskou komisiou ohlásili spoločnú iniciatívu na vypátranie ukrajinských detí unesených do Ruska. Evidovaných bolo zhruba 6000 nezákonne deportovaných ukrajinských detí. Okrem vypátrania nezvestných detí bolo cieľom aj pátranie po konkrétnych dôkazoch umožňujúcich postavenie zodpovedných osôb pred spravodlivosť..

• Saudská Arábia doručila Ukrajine humanitárnu pomoc vo výške 100 miliónov dolárov. Táto podpora mala aj značný symbolický význam, keďže Kyjev a jeho západní spojenci sa usilovali získať pomoc aj v ostatných regiónoch sveta vrátane Blízkeho východu.

• V maďarskom parlamente začali poslanci dlho odkladanú diskusiu o vstupe Fínska a Švédska do NATO. Maďarská prezidentka Katalin Nováková ich vyzvala, aby príslušné zákony čo najskôr ratifikovali.

• Fínsko začalo pri hraničnom priechode Imatra s Ruskom s výstavbou hraničného plota. Viac ako 3m vysoký plot bol plánovaný na 200km úseku hranice o celkovej dĺžke 1300km. Fínsko zažilo veľký prílev Rusov minulý september v súvislosti s vyhlásením mobilizácie. Bezpečnosť na svojich hraniciach s Ruskom v ostatnom čase zvýšili alebo to plánovali urobiť aj Estónsko, Lotyšsko a Poľsko.

Rozľahlé plochy oslobodených území zostávali zamorené mínami a nevybuchnutou muníciou, čo komplikovalo každodenný život ako aj práce v poľnohospodárstve. Za týchto podmienok operatéri agrárnych strojov riskovali pri práci svoje zdravie aj životy.

• V Charkovskej a Chersonskej oblasti bolo zamínovaných viac ako milión hektárov poľnohospodárskej pôdy. V oblastiach, kde bola predtým frontová línia, dosahovala miera zamínovania 80 až 90 %. Na 200 až 300-tisícoch hektároch pôdy nebolo v tomto roku možné zasiať. Výbuchy mín pri poľnohospodárskych prácach sa nezaobišli bez obetí.

• Ukrajina obvinila Rusko zo sabotáže čiernomorského koridoru na vývoz obilia tým, že zámerne spomaľovalo inšpekcie lodí. Na kontroly čakalo vyše 140 lodí, niektoré z nich viac ako mesiac.

• Ruská štátna spoločnosť Gazprom uviedla, že sa chystá utesniť a zakonzervovať poškodené potrubie plynovodov Nord Stream 1 a Nord Stream 2, aby sa zabránilo ďalšej korózii spôsobenej morskou vodou. S opravou a opätovným sprevádzkovaním potrubí nepočítala, hoci to považovala za technicky možné.

• Ruský prezident Vladimír Putin podpísal zákon zakazujúci vládnym úradníkom používať cudzie slová v úradných dokumentoch a pri verejných prejavoch. Výnimku tvorili len slová, ktoré nemali v ruštine zodpovedajúcu náhradu. Cieľom zákona bolo chrániť ruštinu pred západnými vplyvmi a rusofóbiou.

• Ruský súd opäť pokutoval Wikimediu za informovanie o vojne na Ukrajine. Web dostal pokutu asi 25-tisíc eur za to, že o vojne neinformoval podľa nariadení ruského štátu. Prehrešku sa mal dopustiť v článkoch o jednotkách ruských ozbrojených síl.

Týždeň od 6. do 12. marca 2023

Ruiny rodinných domov v bojmi zničenom Bachmute

• Bitka o Bachmut pokračovala aj tento týždeň, útočiace sily sa snažili prelomiť ukrajinské obranné línie. Mesto sa snažili dobyť z rôznych frontov, ukrajinská armáda na odrážanie útokov využívala delostrelectvo, tanky a ďalšiu dostupnú palebnú silu. Určitý postup zaznamenali Rusi na juhovýchode, pod ruskú kontrolu sa tak dostala celá východná časť mesta po rieku Bachmutka. Ukrajinci kontrolovali západnú časť a centrum mesta. Podľa odhadov NATO prichádzali ruské sily pri bojoch o Bachmut o najmenej päťnásobne viac vojakov ako Ukrajina.

• Rusi sa neúspešne pokúšali prelomiť ukrajinskú obranu na viacerých ďalších miestach frontu, najmä v smeroch na Lyman, Avdijivku, Vuhledar, Marjinku, Makiivku, Kuzemivku a Šachtarske. Vzájomné útoky tu boli vedené aj v snahe donútiť nepriateľa udržiavať v týchto oblastiach silnú vojenskú prítomnosť a zabrániť tak presunu jednotiek do iných oblastí. Rusi útoky zároveň sústredili na miesta sľubujúce dosiahnuť administratívne hranice Luhanskej a Doneckej oblasti.

• Ukrajinský dobrovoľnícky prápor výzvedných síl pomocou samovražedného dronu zničil radarovú vežu v Rusku neďaleko hranice s Ukrajinou.

Časti ruskej rakety Ch-101 úspešne zostrelenej ukrajinskou protivzdušnou obranou

• Rusko pokračovalo v taktike útokov na ukrajinskú civilnú a energetickú infraštruktúru. V ostatnej masívnej vlne ostreľovania tento štvrtok údery smerovali na veľké mestá ako Kyjev, Ľvov, Charkov, Cherson, Dnipro a Odesa. Časť z 95 striel sa podarilo protivzdušnej obrane zlikvidovať, časť spôsobila rôzne škody a výpadky elektriny. Vystrelených bolo aj šesť vyspelých hypersonických navádzaných rakiet Kinžal. Vzhľadom na zmenšujúce sa zásoby rakiet však boli intervaly medzi takýmito masívnymi vlnami raketových útokov čoraz dlhšie.

• Výpadok elektriny po masívnej vlne raketových útokov postihol aj Záporožskú jadrovú elektráreň. Od začiatku invázie to bol už šiesty prípad, keď bola elektráreň odkázaná na núdzové naftové generátory. Šéf Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu situáciu okomentoval slovami „Zakaždým hádžeme kockou. A ak to budeme robiť stále dokola, jedného dňa nás šťastie opustí“ a vyzval na vytvorenie bezpečnej zóny okolo elektrárne.

• V pondelok širší demokratický svet šokovalo video, na ktorom neozbrojeného ukrajinského vojaka po jeho slovách „Sláva Ukrajine!“ zastrelia zrejme ruskí vojaci. Na začiatku krátkeho videa vojak v uniforme ukrajinskej armády uprene a chladnokrvne hľadí smerom ku kamere, ostentatívne si potiahne z cigarety a na privítanie svojich zadržiteľov povie populárny pozdrav Sláva Ukrajine!, po čom nasleduje streľba z viacerých strán od vojakov, ktorých nie je vidno, ale počuť Zdochni! a nadávky v ruštine.

Všetky znaky poukazovali na autenticitu videa. To sa okamžite začalo vo veľkom šíriť oslavujúc popraveného vojaka ako hrdinu. Ukrajinská armáda ho stotožnila ako Oleksandra Macijevského, nezvestného od konca decembra, kedy s ním na predmestí Soledaru stratilo velenie kontakt. Jeho mŕtve telo sa podarilo získať 14. februára, teda ešte pred zverejnením videa, pri jednej z pravidelných výmen ostatkov padlých vojakov. Prezident Volodymyr Zelenskyj mu posmrtne udelil vyznamenanie Hrdina Ukrajiny.

Tajná služba začala pracovať na identifikácii ruských vojakov, ktorí vojnového zajatca popravili. Zastrelenie neozbrojeného vojnového zajatca je ignorovaním medzinárodného vojnového práva. Ukrajinskí predstavitelia vyzvali Medzinárodný trestný súd, aby video preskúmal.

Ruská pechota dostala pre nedostatok munície rozkaz používať na boj z blízka popri strelných zbraniach aj lopaty MPL-50.

• Ruské sily nasadili na Ukrajine už približne 800 kusov archaických tankov typu T-62.

• Ruský minister obrany Sergej Šojgu navštívil Mariupoľ, kde skontroloval práce na obnove infraštruktúry vykonávané Vojenským stavebným komplexom ruského ministerstva obrany. Skontroloval pripravenosť dokončených objektov a postup prác na stavbách ďalších budov. Pri tejto ceste tiež navštívil ruské jednotky bojujúce na Ukrajine, na jednom z veliteľských stanovíšť si vypočul správu o aktuálnej situácii a postupe armády.

• Na Medzinárodnom trestnom súde sa začínal pripravovať zatykač za ruské zločiny na Ukrajine, medzi inými za útoky na civilnú infraštruktúru. V súvislosti s únosmi ukrajinských detí sa skloňovalo slovo genocída, keď najmenej 6000 detí z Ukrajiny bolo prevezených do „prevýchovných táborov“. Ruské úrady tiež prideľovali ukrajinské deti na adopciu aj v prípadoch, že tie mali žijúcich príbuzných.

• Ukrajinská bezpečnostná služba oznámila, že ruské špeciálne služby zbierali na Ukrajine spravodajské informácie pod rúškom zahraničných médií, keď sa na špecializovaných internetových platformách tvárili ako zahraniční novinári a žiadali informácie o výsledkoch raketových útokov s tým, že materiály potrebujú na tvorbu reportáží a dokumentov o vojne na Ukrajine. V skutočnosti takéto informácie agresor využíval na spresnenie opakovaných leteckých útokov.

• Ukrajinské úrady nariadili pravoslávnej cirkvi moskovského patriarchátu do konca mesiaca opustiť priestory kyjevského kláštora Kyjevsko-pečerská lavra. Dôvodom bolo podozrenie ukrajinských úradov, že táto časť cirkvi spolupracuje s Moskvou. Na Ukrajine pôsobí tiež pravoslávna cirkev podriadená konštantínopolskému patriarchátu.

• Poľsko poslalo Ukrajine zvyšných 10 tankov Leopard 2 z prisľúbenej 14-kusovej dodávky. Prvé štyri kusy boli na Ukrajinu dopravené na konci februára.

• Nórsko v spolupráci so Spojenými štátmi poskytlo Ukrajine dva kompletné systémy protivzdušnej obrany NASAMS.

• Kanadský premiér oznámil, že krajina predĺžila výcvikovú misiu ukrajinských ženistov do októbra a rozšírila ju o medicínskych inštruktorov. Ďalej prisľúbil tri milióny kanadských dolárov na odmínovacie práce na Ukrajine.

Pri príležitosti Medzinárodného dňa žien Volodymyr Zelenskyj aj Vladimír Putin ocenili ženy, ktoré sa zapojili do vojny na Ukrajine. Poctu Ukrajinkám, ktoré sa pridali k ukrajinskej armáde, vzdala aj predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.

• Ukrajinský minister obrany Oleksij Reznikov požiadal EÚ o milión kusov delostreleckej munície ráže 155 a 105 mm. Vysvetlil, že na porazenie ruskej armády potrebuje Ukrajina 90 až 100tisíc delostreleckých nábojov mesačne.

• Nemecko chcelo poslať na Ukrajinu zásoby munície zakúpenej vo Švajčiarsku, švajčiarsky parlament však odmietol návrh, ktorý by to Nemecku a ďalším krajinám umožnil. Bránil tomu platný zákon zakazujúci reexport zbraní, munície a vojenského vybavenia švajčiarskej výroby do krajiny zapojenej do ozbrojeného konfliktu.

• Irán uzavrel zmluvu na nákup moderných bojových stíhačiek Su-35 od Ruska, čím sa rozšíril ich obchodný vzťah, v rámci ktorého Rusko na Ukrajine používalo iránske drony Šáhid-136.

• Turecko ani po rokovaniach nezmenilo svoj postoj ohľadom vstupu Švédska do NATO, voči Fínsku však výhrady nemalo. Okrem Turecka vstup krajín do aliancie neschválilo už len Maďarsko. Podľa názoru analytikov tým, že svoj súhlas odkladalo, dostávalo sa do čoraz väčšej izolácie. Dalo sa povedať, že istým spôsobom tieto severské krajiny vydieralo.

• Za uplynulých 12 mesiacov vzrástol v Rusku počet trestných činov spáchaných s použitím zbrane o skoro 30%, predovšetkým v Kurskej a Belgorodskej oblasti susediacich s Ukrajinou.

• Generálny tajomník OSN António Guterres rokoval v Kyjeve s predstaviteľmi Ukrajiny o predĺžení dohody o vývoze potravín cez Čierne more.

• V častiach druhého najväčšieho ukrajinského mesta Charkov bolo po viac ako roku sfunkčnené pouličné osvetlenie najmä na rušných priechodoch pre chodcov. Na začiatku invázie bolo osvetlenie pre hrozbu leteckých útokov zámerne vypnuté kvôli zatemneniu, neskôr bolo poničené neustálym ostreľovaním mesta.

Týždeň od 13. do 19. marca 2023

Zatykač na Vladimíra Putina

Na ruského prezidenta Vladimíra Putina bol vydaný medzinárodný zatykač

V piatok 17. marca Medzinárodný trestný súd, po asi rok trvajúcom vyšetrovaní, vydal zatykač na ruského prezidenta Vladimira Putina a jeho komisárku pre práva detí Mariu Ľvovovú-Belovovú, pre činy súvisiace s nezákonnými deportáciami 16000 ukrajinských detí do Ruska.

Správy o deportovaní detí z okupovaných území sa prvýkrát objavili už predošlý rok na jar. Ruské úrady pod zámienkou humanitárnej misie odoberali deti z ukrajinských detských domovov a štátnych inštitúcii na okupovaných územiach. Mizli aj deti, ktoré rodičia poslali do letných táborov na Kryme, deti rodičov zatknutých ruskými bezpečnostnými zložkami a vojnové siroty. Samotná komisárka pre práva detí Maria Ľvovová-Belovová si podľa vlastných tvrdení adoptovala 15-ročné dieťa zo zničeného Mariupoľa.

Rusko označilo verdikt za bezvýznamný, keďže voči tomuto súdu nemalo žiadne právne záväzky. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov označil zatykač za neslýchaný a neprijateľný.

Hoci Rusko jurisdikciu Medzinárodného trestného súdu neuznávalo, činilo tak 123 krajín sveta, pre ktoré to znamenalo povinnosť Vladimíra Putina zatknúť. Zatykač tak prezidentovi skomplikoval cesty do viacerých oblastí vo svete.

Vladimír Putin sa stal len treťou hlavou štátu, na ktorú bol vydaný medzinárodný zatykač. Pred ním to bol iracký prezident Saddám Husajn a srbský prezident Slobodan Milošević, ktorý bol do Haagu skutočne vydaný a súdený za genocídu, vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti.

Ďalšie udalosti týždňa

• Situácia v Bachmute bola naďalej zložitá, ukrajinskí obrancovia však útoky odrážali. Jednotky Wagnerovej skupiny útočili z viacerých smerov, snažili sa prelomiť obranu a vstúpiť do centrálnej časti mesta. Určitý postup zaznamenali v južnom Bachmute, mesto sa im však dobyť ani obkľúčiť nepodarilo. Na severozápad od mesta sa pokúšali dosiahnuť líniu medzi dedinami Chromove a Bohdanivka. Veliteľ ukrajinských pozemných síl Oleksandr Syrskyj obliehané mesto opakovane navštívil, aby sa na mieste presvedčil o situácii. Ukrajinská armáda tu čelila ťažkostiam so zásobovaním, keďže prístupové cesty boli ťažko poškodené a pod dostrelom protivníka.

• Celkové tempo ruských operácií na Ukrajine sa v porovnaní s predchádzajúcimi týždňami znížilo. Pozemné útočné akcie poklesli z 90 až 100 útokov denne na 20 až 29 za deň. Podobne výrazne klesol aj počet útokov v oblasti Bachmutu. Problémom bol nedostatok munície, najmä delostreleckej. Z tohto dôvodu nebola ruská armáda schopná podniknúť významnejšiu útočnú akciu. Chýbajúcu muníciu sa pokúšala získať aj z Mjanmarska, afrických krajín a od štátov Blízkeho východu. Zároveň pretrvával dovoz zbraní z Iránu.

• Rusi sa za cenu veľkých strát pokúšali o prelomenie ukrajinského obranného valu pri Kreminne útokmi smerom na Bilohorivku od Lysyčansku. Oblasť zo severu ohraničovala cesta na Lyman západne od Kreminny, z juhu Soledar. Do bojov sa zapájali ruské profesionálne sily, námorná pechota a výsadkári s podporou svojej najmodernejšej ťažkej techniky ako tanky T-90 a obrnené vozidlá, až do jej úplného vyčerpania. Pechota útočila taktikou palebných tímov (2 až 5 vojakov) najmä v noci, ich straty však dosahovali 30 až 100 ľudí denne.

Najvyšší bytový dom v Avdijivke po ruskom raketovom útoku a ostreľovaní

• Na ostatných častiach frontu Rusi aj naďalej udržiavali útočnú aktivitu v smeroch na Lyman, Avdijivku, Marjinku a Šachtarske v Doneckej oblasti.

• Nad Čiernym morom sa zrútil americký viacúčelový monitorovací dron MQ-9 Reaper po tom, ako doň v medzinárodnom vzdušnom priestore vrazilo ruské bojové lietadlo Su-27. Dve ruské stíhačky vykonávali manévre s tesnými preletmi v bezprostrednej blízkosti dronu a vypúšťali naň palivo v snahe poškodiť jeho optiku alebo mu znemožniť orientáciu, pričom jedna zo stíhačiek narazila do jeho vrtule. Následne neovládateľné poškodené bezpilotné lietadlo naviedla obsluha na pád do otvoreného mora. Rusko to poprelo a uviedlo, že dron spadol v dôsledku neopatrného manévrovania. Dron klesol do značnej hĺbky, napriek tomu na miesto dorazili ruské plavidlá v snahe nájsť a vyzdvihnúť jeho trosky.

Jedna zo stíhačiekk MiG-29 Ozbrojených síl Slovenskej republiky darovaných Ukrajine

• Poverená vláda Slovenskej republiky sa po dlhej diskusii rozhodla poslať slovenské stíhačky MiG-29, v tom čase už vyradené z výzbroje armády SR, na pomoc Ukrajine. Stalo sa tak napriek ostrému odporu opozície. Poverený premiér Eduard Heger však tvrdil, že transfer lietadiel bol výhradne v kompetencii vlády a súhlas poslancov nebol potrebný. Rozhodnutiu predchádzalo zasadnutie Branno-bezpečnostného výboru, ktorý podmienky odovzdania lietadiel vzal na vedomie.

Spolu s 13 stíhačkami MiG-29 boli darované aj dva kusy odpaľovacích zariadení protilietadlového raketového systému Kub.

K podobnému kroku pristúpilo aj Poľsko, ktoré Ukrajine odovzdalo 4 stíhačky rovnakého typu. Ďalšie stroje avizovalo poskytnúť po ich servise a oprave v priebehu štyroch až šiestich týždňov. Slovensko a Poľsko sa stali prvými krajinami NATO, ktoré Ukrajine poskytli stíhačky. Slovensko za toto rozhodnutie dostalo prísľub kompenzácie vo výške 200-miliónov z Európskeho mierového nástroja plus 12 nových bojových vrtuľníkov Bell AH-1Z Viper z USA v hodnote 700 miliónov eur. Na výbavu, muníciu a výcvik personálu ministerstvo obrany počítalo s doplatkom 340 miliónov dolárov.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa premiérovi Eduardovi Hegerovi za stíhačky telefonicky osobne poďakoval a pozval ho na návštevu Ukrajiny. Koncom týždňa sa boli so stavom stíhačiek MiG-29 na letisku Sliač oboznámiť technici z Ukrajiny.

• 40 tankistov a 15 mechanikov ukrajinskej armády dokončilo v Španielsku štvortýždňový vojenský výcvik zameraný na obsluhu tankov Leopard 2A4.

• Holandsko poslalo Ukrajine radarové systémy na odhaľovanie dronov a ženijné mosty M3. Na rok 2025 avizovalo dodať dve mínolovky, aby po vojne vyhľadávali míny v Čiernom mori.

• Podľa obchodných a colných dokumentov dostalo Rusko od čínskych firiem 1000 pušiek, viac ako 12 ton ochranného výstroja a rôzne súčiastky pre drony ako batérie a kamery.

• Ruský prezident Vladimir Putin prvýkrát od začiatku tejto invázie vstúpil na okupované ukrajinské územia, keď cez víkend navštívil polostrov Krym pri príležitosti 9. výročia jeho anektovania. V Sevastopole sa stretol s tamojším gubernátorom a navštívil umeleckú školu. Následne v noci zavítal do zničeného Mariupoľa, kde sa stretol s obyvateľmi a oboznámil sa s postupom obnovy mesta. Novostavby, ktoré si pozrel, boli však len malým ostrovčekom opravených domov v inak zdevastovanom meste. Cestu zakončil v nedeľu v Rostove nad Donom inšpekciou veliteľského stanovišťa.

Víkendová cesta Vladimíra Putina vyvolala špekulácie, že sa jej nezúčastnil osobne, ale že ho zastúpil dvojník. Podozrenie mimo iného vzbudila bezprostrednosť v kontakte s inými ľuďmi, keďže pri úradných záležitostiach museli všetci dodržiavať od prezidenta značný odstup a rokovania prebiehali pri mimoriadne dlhých stoloch zabezpečujúcich žiadaný dištanc.

Oblasti pôsobenia partizánskych skupín v Záporožskej oblasti

• V Melitopoli výbuchom bomby nastraženej v aute zomrel rusmi dosadený riaditeľ mestského dopravného podniku, ktorý pomáhal organizovať presuny ruských vojakov na okupovaných územiach.

• Ukrajinská vojenská správa vyhodnotila priamu hrozbu bojových akcií v Kyjeve ako minimálnu. V snahe uvoľniť cesty preto začala odstraňovať časti bariér vybudovaných na obranu mesta. Odpratávané boli betónové bloky, vrecia s pieskom a protitankové ježe, priekopy, valy a zákopy boli zarovnávané. Niektoré zátarasy a ženijné stavby zostávali funkčné, najmä zo severného smeru.

• Poľské úrady rozbili špionážnu sieť zbierajúcu informácie pre Rusko. Skupina šiestich osôb inštalovala skryté kamery na dôležitých trasách a v železničných uzloch a v okolí letiska Jasionka pri Rzeszówe tak, aby monitorovali hlavné prepravné body a trasy pre Západné zbrane a muníciu smerujúce na Ukrajinu. Skupina zhromažďovala informácie o počte transportov, ich zabezpečení a type a množstve prepravovanej techniky.

• Podľa štatistík ukrajinského generálneho štábu prišla ruská armáda od začiatku tejto invázie už o 2500 kusov delostrelectva a 260 systémov protivzdušnej obrany. Niektoré jednotky ruskej armády resp. separatistických republík tak boli nútené k improvizáciám, na bojisku sa napr. objavil obrnený transportér nahrubo doplnený lodným protilietadlovým kanónom.

• V budove ruskej Federálnej bezpečnostnej služby v Rostove nad Donom vypukol požiar. Svedkovia hovorili o výbuchoch, podľa oficiálnych vyjadrení požiar zapríčinil elektricky skrat.

• Úrady ruskej vojenskej správy predvolávali veľké množstvá záložníkov na aktualizáciu osobných údajov, čo v spoločnosti vyvolávalo obavy z možnej novej vlny mobilizácie.

• Žoldnierska skupina Wagner sa poķúšala zvýšiť počty svojich bojovníkov. Na tento účel otvorila náborové centrá dobrovoľníkov v 42 ruských mestách.

Týždeň od 20. do 26. marca 2023

• Front sa ani v tomto týždni neposúval, najväčšie boje sa odohrávali v Bachmute, útoky pokračovali tiež v smeroch na Lyman, Kreminnu, Avdijivku, Marjinku a Šachtarske na východe Ukrajiny. Obrancom sa lokálnym protiútokom podarilo zatlačiť invázne sily ďalej od kľúčovej zásobovacej cesty juhozápadne od Bachmutu. Obrana mesta zostávala ohrozená obkľúčením zo severu a juhu, hoci ruský útok na mesto strácal intenzitu.

Pokračovalo bombardovanie a vzájomné ostreľovanie pozícií najmä na Donbase, obce na fronte sa postupne menili na neobývateľné mestá ruín. Na snímke odstraňovanie nevybuchnutej bomby FAB-500 v Záporožskej oblasti.

• Ruská armáda sa pokúšala namiesto Bachmutu útočiť v iných smeroch, najmä v okolí Avdijivky neďaleko Donecka. Okupantom sa však ani tu nedarilo výraznejšie postupovať, za ostatné tri týždne zaznamenali len plazivé zisky. Boje na tomto mieste prebiehali od začiatku vojny, teda od roku 2014. Situáciu ruských síl komplikovali narastajúce spory medzi armádnym velením a vedením súkromnej Wagnerovej skupiny. Jej zakladateľ Jevgenij Prigožin spochybnil hlavný argument ruskej propagandy, podľa ktorého Rusko bojuje s celým NATO a s ukrajinskými nacistami a vyzval na zanechanie naratívu podceňovania ukrajinských vojakov.

• Rusko čiastočne opäť získalo kontrolu nad prístupovými cestami k mestu Kreminna v Luhanskej oblasti, keď tu postúpilo o niekoľko kilometrov. Vo všeobecnosti však Rusko prechádzalo skôr do obranného postoja, keďže krátka ofenzíva na začiatku februára nepriniesla zásadnejšie výsledky. Útočník sa spamätával z veľkých strát vojakov a vybavenia utrpených pri neúspešnom pokuse dobyť Vuhledar a v Bachmute.

• V pondelok boli útokom dronmi vo významnom železničnom uzle Džankoj na severe anektovaného polostrova Krym zničené prevážané ruské strely Kalibr. Výbuch vážne poškodil železničnú infraštruktúru, čo Rusom spôsobilo problémy s prepravou vojenského vybavenia a munície. Plnohodnotné železničné spojenie umožňujúce prepravovať ťažkú techniku sa im nepodarilo obnoviť ani do konca mesiaca.

• Ruské námorné sily malými zbraňami a protivzdušnou obranou odrazili útok dronmi na vojenský prístav Sevastopoľ. Pri zmarenom útoku neboli poškodené žiadne lode, výbuchy iba vyrazili sklá na oknách neďalekých budov.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj navštívil oblasti bojov, kde vojakom udeľoval ocenenie „Hrdina Ukrajiny“

• Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu navštívil svojich vojakov v prednej línii blízko Bachmutu. Stalo sa tak len pár dní potom, ako ruský prezident Vladimír Putin navštívil okupovaný Mariupoľ. Prezident sa stretol s radovými vojakmi, vypočul si správy o operačnej situácii, udelil niekoľko vyznamenaní a minútou ticha si uctil pamiatku padlých.

Na spiatočnej ceste navštívil Charkov. Aj tu udeľoval vojakom vyznamenania, v príhovore ocenil hrdinstvo, s ktorým Charkovčania vzdorovali ruským útokom, za čo mestu udelil titul „Mesto-hrdina Ukrajiny“.

• Na margo špekulácií o termíne začiatku očakávanej ukrajinskej protiofenzívy Volodymyr Zelenskyj pre japonské noviny povedal, že nepošle svojich vojakov do útoku skôr, ako dostanú zo Západu sľúbené dodávky zbraní a munície.

• Západné tajné služby odhadovali, že Ukrajina v tejto vojne prišla už o 120-tisíc vojakov. Rovnaké zdroje uvádzali, že za rovnaké obdobie padlo alebo bolo zranených viac ako 200-tisíc Rusov.

• V areáli továrne v ruskom meste Jaroslavľ vypukol požiar. Závod bol jeden z najväčších ruských podnikov vyrábajúcich viacúčelové dieselové motory, spojky a prevodovky. Vyrábal tiež vybavenie pre ruskú armádu, medzi iným aj motory pre odpaľovacie zariadenia rakiet Topoľ-M. Len dva dni predtým ruské ministerstvo obrany nariadilo zdvojnásobiť výrobu presne navádzaných striel.

• Bomba nastražená v aute zabila v okupovanom Melitopole policajného funkcionára kolaborujúceho s ruskou armádou.

• Ruská armáda začala vyskladňovať už historické tanky T-55 a posielať ich na Ukrajinu. Tieto zastarané tanky rozmiestňovala v obranných líniách za frontom, kde mali nahrádzať nedostatkové delostrelectvo v úlohe palebnej sily obrany.

Stíhačka MiG-29 slovenských vzdušných síl v sprievode českého stroja Saab JAS-39 Gripen

• Prvé štyri slovenské stíhačky MiG-29 vo štvrtok odleteli na Ukrajinu. Stroje si prevzali ukrajinskí piloti za pomoci slovenských vzdušných síl a podporného ukrajinského personálu. Presun ostatných deviatich lietadiel bol plánovaný pozemnou cestou v priebehu nadchádzajúcich týždňov.

• EÚ vyčlenila dve miliardy eur na nákup a dodávku asi milióna delostreleckých nábojov pre Ukrajinu počas nasledujúcich 12 mesiacov.

• Nemecko dodalo prvých osemnásť sľubovaných tankov Leopard 2, v rovnakom čase na Ukrajinu dorazilo osem rovnakých tankov z Nórska. Na Ukrajinu tiež dorazili prvé kusy britských tankov Challenger 2. Zároveň sa ukrajinské tankové posádky, po dokončení výcviku, vrátili z Británie domov. Podobný výcvik v Poľsku bol v plnom prúde.

• Fínsko prisľúbilo Ukrajine tri ďalšie špeciálne upravené odmínovacie tanky typu Leopard 2. Tieto tanky sú namiesto kanóna vybavené guľometmi a sú určené na zneškodňovanie mín a iných výbušnín. Tri rovnaké tanky poskytlo Fínsko Ukrajine už vo februári.

Japonský premiér Fumio Kišida počas návštevy Ukrajiny predstavil nový balík pomoci. Jeho vojenská časť obsahovala odmínovacie a rôzne ďalšie vybavenie, nie však smrtiace zbrane. Väčšia civilná časť pomoci smerovala do obnovy energetickej infraštruktúry.

• USA oznámili ďalší balík vojenskej pomoci pre Ukrajinu, tentoraz v hodnote 350 miliónov dolárov. Išlo najmä o muníciu do raketometov M142 HIMARS a do húfnic, protiradarové strely HARM, protitankové zbrane, riečne člny a ďalšie vybavenie.

• Spojené kráľovstvo avizovalo poskytnutie tankových nábojov z ochudobneného uránu. Ten sa pre svoje vlastnosti, najmä vysokú objemovú hmotnosť, využíva v prierazných protipancierových strelách. Tento materiál sa v munícii používa desiatky rokov a nemá nič spoločné s jadrovými zbraňami. Ruský minister obrany Sergej Šojgu na toto oznámenie reagoval vyjadrením, že Západ a Rusko delí od možného jadrového stretu čoraz menej krokov. Slová o jadrovej eskalácii Británia odmietla.

• V sobotu uzavrelo Rusko s Bieloruskom dohodu o rozmiestnení taktických jadrových zbraní na bieloruskom území. Rozhodnutie oznámil ruský prezident Vladimir Putin s odvolaním sa na britské dodávky munície z ochudobneného uránu Ukrajine..

Skladovacie priestory a prevoz zbraní mal byť dokončený do 1. júla. Zbrane mali zostať pod úplnou kontrolou ruskej armády, bieloruská strana k nim nemala mať prístup. Súčasťou dohody bola modernizácia desiatky bieloruských lietadiel na schopnosť niesť tieto zbrane.

Presun jadrových zbraní do Bieloruska však nič zásadnejšie nezmenil, keďže Rusko dlhodobo držalo jadrové zbrane v exkláve Kaliningrad, odtiaľ mohlo útočiť na ciele v Európe.

Čínsky prezident Si Ťin-pching navštívil Moskvu, kde ho na oficiálnej ceremónii privítal ruský prezident Vladimír Putin

• V pondelok a utorok navštívil Ruskú federáciu čínsky prezident Si Ťin-pching. Na neformálnej schôdzke rokoval s ruským prezidentom Vladimírom Putinom. Ten okrem iného vyjadril rešpekt nad čínskym plánom mierového ujednania ohlásenom pri prvom výročí tejto invázie.

Vladimírovi Putinovi sa pravdepodobne nepodarilo dohodnúť neobmedzené bilaterálne partnerstvo s Čínou, v ktoré dúfal, naopak, záväzky, ktoré obe krajiny prijali boli nevyvážené. Si Ťin-pching sa obmedzil na vágne diplomatické vyjadrenia, neformuloval žiadny zámer podporovať ruskú vojnu. Takisto komuniké zverejnené po skončení návštevy ukázalo meniaci sa postoj Číny. Kým pred touto inváziou Čína hovorila o „bezhraničnom partnerstve s Ruskom“, teraz síce Peking za Ruskom stále stál, no na rozdiel od Moskvy neoznačoval Západ za nepriateľa, ktorý chce Rusko zničiť. Čína sa tak pokúšala stavať do pozície nezúčastnenej tretej strany, ktorá by eventuálne mohla sprostredkovať mier. Kremeľ zdôrazňoval najmä vzájomnú ekonomickú spoluprácu, ktorá bola pre Rusko spôsobom, ako obchádzať západné sankcie. Tie zhoršili už aj tak asymetrické vzťahy medzi Ruskom a Čínou. Pre ruského prezidenta bolo ťažké zakryť skutočnosť, že Rusko už pre Čínu nie je rovnocenným partnerom.

• Maďarsko, ktoré malo ako signatár Rímskeho štatútu povinnosť rešpektovať medzinárodný zatykač vydaný na Vladimíra Putina, nepovažovalo vydanie zatykača za krok prispievajúci k mierovému riešeniu vojny na Ukrajine. Kancelária maďarského premiéra tiež poukázala na rozpor s domácimi zákonmi, keďže Rímsky štatút sa nestal ich súčasťou.

• Švédsky parlament jasnou väčšinou schválil legislatívu potrebnej na vstup do Severoatlantickej aliancie.

• Dánsko upozornilo na neznámy valcovitý objekt, ktorý bol nájdený v bezprostrednej blízkosti jediného zostávajúceho nepoškodeného potrubia plynovodu Nord Stream 2. Objekt bol neskôr spoločne s Ruskom vyzdvihnutý. Ukázalo sa, že išlo o neškodnú prázdnu námornú dymovú bóju.

• Podľa Svetovej banky klesla za predošlý rok Ukrajinská ekonomika o 30 %. Zároveň sa odhadovalo, že obnova krajiny po tejto invázii bude stáť 411 miliárd dolárov, čo bol 2,6-násobok hrubého domáceho produktu Ukrajiny. Odhad zahŕňal náklady na obnovu energetickej a kritickej infraštruktúry, bývania, ekonomiky a odmínovanie.

Týždeň od 27. marca do 2. apríla 2023

Vo štvrtok od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu uplynulo 400 dní.

• Ukrajinskí vojaci odrazili niekoľko súbežných ruských útokov na rôzne úseky východného frontu. Miestami bojov boli okolia miest Kupiansk, Lymansk, Avdijivka a Mariinsk. V centre ťažkých bojov bolo naďalej aj východoukrajinské mesto Bachmut. Len v tomto týždni na tomto mieste frontu presiahli ruské straty 4000 vojakov.

Ruská strana tu dosiahla čiastočný postup z juhu a juhovýchodu smerom k centru a tiež na severozápade mesta. Boje sa viedli aj v okolitých obciach Orichovo-Vasylivka, Bohdanivka, Ivanivske a Ozarjanivka. Vzhľadom na polohu týchto obcí ruské sily Bachmut, s výnimkou západného smeru, takmer obkľúčili. Šéf wagnerovcov uviedol, že „z právneho hľadiska“ Bachmut obsadili, keďže vztýčili vlajku na budove tamojšej radnice. Ukrajinská strana však vyhlásenie odmietla, keďže o mesto sa aj naďalej aktívne bojovalo. Aktuálne mala Ukrajina pod kontrolou asi tretinu mesta. Obrancom sa darilo udržať tiež dôležitú zásobovaciu cestu 0506 spájajúca Bachmut a Časiv Jar.

Avdijivka, jedno z miest aktuálne prebiehajúcich bojov

• V bojoch o mesto Avdijivka v Doneckej oblasti utrpeli ruské sily veľké straty. Tankový pluk pri pokuse o obkľúčenie mesta prišiel o veľkú časť svojich tankov, pričom dosiahol len zanedbateľný postup. Straty súviseli s takticky chybnými frontálnymi útokmi podobnými tým z krátkej jarnej ofenzívy na Vuhledar. Pluk mal problémy aj so slabou disciplínou a morálkou svojich vojakov.

• Ostreľovanie okupovaného mesta Melitopoľ zasiahlo železničné depo a vysokoškolské internáty slúžiace ako kasárne ruskej armády. Výbuch bol zaznamenaný aj v meste Hvardijske na Kryme, kde bola ruská letecká základňa.

• Ruským silám sa nepodarilo dobyť celý Donbas do konca marca. Takýto cieľ si vytýčil v prvej polovici januára Valerij Gerasimov, keď bol vymenovaný za hlavného veliteľa tejto invázie.

• Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uskutočnil cestu po oblastiach krajiny, ktoré pocítili nápor ruskej invázie. Stretol sa s predstaviteľmi regiónov aj miestnymi obyvateľmi. Udelil niekoľko vyznamenaní vojakom.

Ukrajinký prezident Volodymyr Zelenskyj a predseda Medzinárodnej agentúry pre atómov energiu Rafael Grossi na stretnutí v Záúporoží

• Ukrajinský prezident sa v Záporoží stretol so šéfom Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Rafaelom Grossim. Rozprávali sa o ochrane Záporožskej jadrovej elektrárne a jej zamestnancov. Grossi vyjadril svoje obavy z toho, že situácia s militarizáciou v Záporožskej elektrárni sa vôbec nezlepšuje, za problém označil aj prerušovania vonkajšieho napájania chladiacich systémov po jej odstavení z prevádzky. Zopakoval návrh na zriadenie bezpečnej neutrálnej zóny okolo jej areálu. Od septembra 2022 sú v nej trvalo prítomní dvaja medzinárodní pozorovatelia MAAE.

Ukrajina si v Poľsku objednala 100 kolesových bojových vozidiel pechoty KTO Rosomak.

• Na Ukrajinu dorazilo 18 tankov Leopard 2A6 darovaných Nemeckom a ďalšie tri tanky rovnakého typu od Portugalska. V rovnakom čase boli dodané aj prvé tanky Challenger 2 zo Spojeného kráľovstva a ukončený výcvik ukrajinských vojakov na ich obsluhu.

• V Národnej rade Slovenskej republiky vystúpila podpredsedníčka Najvyššej rady Ukrajiny (Verchovna rada) Olena Kondratjuková. Poslancom sa poďakovala za stíhačky, humanitárnu pomoc, zbrane a ďalšie vybavenie, ktoré Slovensko poskytlo Ukrajine ako aj za podporu Ukrajiny na medzinárodnej úrovni.

• V reakcii na darovanie stíhačiek znefunkčnil ruský kybernetický útok viaceré štátne weby. Cieľom hekerského útoku skupiny Anonymous RU boli weby Národnej rady, Národnej banky či ministerstva obrany. Ruské kybernetické útoky na spojencov Ukrajiny sa vystupňovali potom, ako zlyhala ich snaha o rozloženie informačných systémov Ukrajiny. Európske krajiny boli zasiahnuté masívnou vlnou tzv. DDoS útokov zahlcujúcich servery do takej miery, že ich to vyraďovalo z činnosti. Cieľom takýchto útokov bolo vyvolať chaos, nie zničiť infraštruktúru. Menej častým cieľom útokov bola špionáž.

Európski politici na pietnej spomienke výročia oslobodenia Buče. Z ľava poverený slovenský premiér Eduard Heger, moldavská prezidentka Maia Sanduová, ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, slovinský premiér Robert Golob a chorvátsky premiér Andrej Plenković.

• Pri príležitosti jedného roka od oslobodenia území v okolí Kyjeva, počas ktorého boli odkryté rozsiahle vojnové zločiny voči civilnému obyvateľstvu, prebehli v meste Buča spomienkové podujatia za účasti viacerých európskych politikov. Prítomný bol aj poverený slovenský premiér Eduard Heger. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj označil Buču za „symbol zverstiev armády okupačnej mocnosti". Len v tomto malom meste bolo zdokumentovaných 461 prípadov zabitia civilistov, vo viacerých prípadoch spojeného s mučením.

• Poverený minister obrany Jaroslav Naď bol ocenený Medailou ministra obrany Ukrajiny za podporu Ukrajiny v boji proti ruskej agresii, konštruktívnu spoluprácu, a za rozvíjanie vzťahov v oblasti obrany. Ocenenie si prevzal počas návštevy Kyjeva.

• Rusko, ako jeden z jej piatich stálych členov, prebralo od soboty na dobu jedného mesiaca predsedníctvo Bezpečnostnej rady OSN, ktorej hlavným cieľom je dohliadať na dodržiavanie mieru vo svete. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj udalosť označil za absurdnú a deštruktívnu. Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba na udalosť reagoval slovami, že ide o najhorší prvoaprílový žart všetkých čias.

• Vladimír Putin pripustil, že sankcie môžu mať v strednodobom výhľade na jeho krajinu negatívne dopady. Do tohto času verejne vyhlasoval, že Rusko vlnám ekonomických sankcií, uvalených v reakcii na túto inváziu, odoláva.

• Americké prieskumné bezpilotné lietadlá začali po incidente z polovice marca, spojeného so zrútením dronu MQ-9 Reaper do Čierneho mora, lietať ďalej od ukrajinského polostrova Krym. Toto rozhodnutie obmedzilo schopnosť zhromažďovať spravodajské informácie, umožnilo však vyhnúť sa eskalácii do priameho konfliktu medzi USA a Ruskom.

• Ruské úrady zadržali amerického novinára Evana Gershkovicha pôsobiaceho v Moskve, keď sa podľa miestnych tajných služieb snažil v uralskom Jekaterinburgu dostať k utajovaným informáciám o činnosti tamojšej zbrojárskej firmy.

• Ukrajinci vyzdvihli z mora predmety z ruského krížnika Moskva pre účely plánovanej múzejnej expozície otvorenej pri príležitosti 1. výročia jeho potopenia. Získali tak napríklad signálne bóje, záchranné koleso a rôzne ďalšie artefakty.

• Medzinárodný olympijský výbor oznámil, že odporúča medzinárodným športovým federáciám a organizátorom svetových športových podujatí pripustiť ruských a bieloruských športovcov do medzinárodných súťaží ako jednotlivcov pod neutrálnou vlajkou. Športovci nesmeli byť prepojení na armádu a otvorene podporovať vojnu na Ukrajine. Odporúčanie sa netýkalo nadchádzajúcich olympijských hier v Paríži, o ktorých malo byť rozhodnuté neskôr.

Apríl 2023

Týždeň od 3. do 9. apríla 2023

Juhozápadná časť Bachmutu počas bojov o mesto

• Ruské sily sa naďalej sústredili na boje na Donbase, obzvlášť o mesto Bachmut. Za cenu vysokých strát sa im tu darilo postupovať, ťažisko bojov ležalo na žoldnieroch z wagnerovej skupiny. Rusko malo pod kontrolou 75 % rozlohy mesta, o celkovom páde sa však hovoriť nedalo. Rusi upevňovali svoje pozície v centre mesta a tlačili v smere na západ ku Chromove cez husté mestské oblasti. Ovládli celý západný breh rieky Bachmutka, s vidinou obkľúčenia mesta pokračovali tiež v útokoch severozápadne aj západne v oblastiach osád Orihovo-Vasylivka a Bohdanivka. Útočníci tu na postup využívali intenzívne ostreľovanie delostrelectvom, ktorým postupne vytláčali obrancov z ich pozícií.

• Ruská armáda okrem Bachmutu viedla boje v okolí mesta Doneck, kde sa snažila dostať pod kontrolu neďalekú Marjinku. Na minimálne zisky však musela vynakladať značné zdroje.

• Vo všeobecnosti ruská ofenzíva výrazne zoslabla na celej frontovej línii, cieľom ruských útokov v tomto období bolo udržať ukrajinské jednotky v rozptýlených obranných pozíciách a sťažiť im očakávanú protiofenzívu. Útok na Avdijivku sa zasekol, neúspešne sa tiež snažili dostať pod kontrolu Marjinku.

• Ruská armáda intenzívne budovala rozsiahle obranné línie, priekopy, protitankové prvky a zákopy na polostrove Krym. Chránili polostrov pred prienikom zo severu pri Perekopskej šiji ako aj zo západného pobrežia najmä v okolí miest Černomorskoje a Jevpatorija.

• Ukrajinské ministerstvo obrany uviedlo, že straty ruskej armády počas tejto invázie presiahli 175 000 vojakov.

• Počet ruských vojakov, ochotných sa vzdať, v marci prudko stúpol a prekročil 3000 žiadostí. Dôvodom mohli byt ich obavy z očakávanej protiofenzívy.

Ukrajinci si pripomenuli prvé výročie raketového útoku na železničnú stanicu v Kramatorsku, kde boli v tom čase zhromaždení civilisti, najmä ženy s deťmi a seniori, čakajúci na evakuáciu z mesta. K útoku prišlo 8. apríla 2022 o 10:28. Najmenej 58 ľudí zomrelo, viac ako 100 ich bolo zranených, mnohí prišli o končatiny.

• Rusko umiestnilo v Bielorusku raketové komplexy Iskander-M, schopné niesť jadrové hlavice, zároveň začal výcvik bieloruských vojakov na ich obsluhu.

• Internetom sa začali vo veľkom šíriť rôzne tajné dokumenty uniknuté z amerického Pentagónu, medzi inými aj spisy obsahujúce utajované informácie o vojne na Ukrajine ako harmonogramy dodávok zbraní, počty ukrajinských vojakov a pod. V súvislosti s prípadom ukrajinské ministerstvo obrany uviedlo, že nemuselo zmeniť svoje vojenské plány a že taktiku boja volili vždy podľa potreby.

• Poľsko odovzdalo Ukrajine prvých osem stíhačiek MiG-29, šesť ďalších avizovalo dodať v blízkej budúcnosti. Ukrajinské ministerstvo obrany zopakovalo, že ich strategickým cieľom zostáva prechod na moderné letectvo západného typu, ktoré dokáže nepriateľa detekovať a zasiahnuť na väčšiu vzdialenosť.

• Nemecká zbrojárska spoločnosť Rheinmetall avizovala otvorenie údržbového centra pre tanky Leopard 2, samohybné húfnice, bojové vozidlá pechoty Marder, obrnené transpondéry Fuchs a vojenské vozidlá v rumunskom Satu Mare.

• Nórsko, Dánsko a Grécko poskytli Ukrajine delostreleckú muníciu, rozbušky, bojové vozidlá pechoty a pohonné látky zo svojich zásob. Nešpecifikovanú vojenskú pomoc poskytla aj Litva.

• USA poslali Ukrajine 35. zásielku vojenskej pomoci, najmä muníciu pre raketomety HIMARS, rakety zem-vzduch pre systém NASAMS, delostrelecké granáty, protipancierové systémy, ľahké zbrane a ťažké transportné a cisternové vozidlá.

• Na Ukrajinu ešte prichádzali darované núdzové generátory elektrickej energie pôvodom z rôznych častí sveta, vrátane Austrálie. Tieto dodávky koordinovala EÚ, celkovo bolo na Ukrajinu zaslaných približne 3000 generátorov rôzneho výkonu.

• Bomba nastražená v aute ťažko zranila proruského člena okupačnej správy v meste Melitopoľ.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj počas štátnej návštevy Poľska preberá z rúk prezidenta Andrzeja Dudu štátne vyznamenanie

• Volodymyr Zelenskyj pricestoval na prvú oficiálnu návštevu Poľska od začiatku tejto invázie. Stretol sa s prezidentom Andrzejom Dudom, ktorý oznámil, že jeho krajina dodá Ukrajine dokopy 14 stíhačiek MiG-29. Ukrajinskému prezidentovi udelil najvyššie štátne vyznamenanie Rád bielej orlice za „štátne a národné vodcovstvo a za príspevok k záchrane Európy pred záplavou ruského imperializmu“.

• Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a francúzsky prezident Emmanuel Macron sa v Číne stretli s tamojším prezidentom Si Ťin-Pchingom. Predmetom rokovaní bola najmä ruská invázia na Ukrajinu. Leyenová varovala Čínu pred priamym či nepriamym dodávaním zbraní Rusku, podľa nej by to vážne poškodilo vzájomné vzťahy EÚ a Číny.

• Ruské úrady začali pre obavy z emigrácie a úniku informácií zadržiavať pasy vysokopostaveným predstaviteľom a riadiacim pracovníkom štátnych spoločností.

• Organizácia UNESCO vyčíslila, že ruská invázia doposiaľ spôsobila na kultúrnom dedičstve a pamiatkach Ukrajiny škody vo výške približne 2,6 miliardy dolárov. Poškodených alebo úplne zničených bolo takmer 250 pamätníkov, väčšinou na východe Ukrajiny.

Vstup Fínska do NATO

V utorok 4.4.2023 sa Fínsko stalo 31. členom Organizácie Severoatlantickej zmluvy

V utorok sa zavŕšil vstup Fínska do NATO a stalo sa tak jeho 31. členom. Pred sídlom NATO v Bruseli bola slávnostne vztýčená fínska vlajka, zhodou okolností práve v deň 74. výročia založenia tohto obranného zoskupenia.

Stalo sa tak potom, ako v pondelok predošlého týždňa jeho vstup ratifikovali maďarskí poslanci a príslušný zákon podpísala maďarská prezidentka Katalin Nováková.

Ako vôbec posledná členská krajina aliancie žiadosť Fínska vo štvrtok odobrilo aj Turecko. Vstup jednomyseľne schválili poslanci tureckého parlamentu po tom, ako sa po mesiacoch vzájomného vyjednávania za jeho prijatie kladne vyjadril turecký prezident Recep Tayyip Erdoğan.

Spoločná hranica aliancie a Ruska sa tým predĺžila o 1300 km, čo celkovú dĺžku spoločnej hranice zdvojnásobilo na približne 2500 km. NATO však neplánovalo na území Fínska budovať svoje vojenské základne ani rozmiestňovať jadrové zbrane.

Spolu s Fínskom podalo pred rokom prihlášku aj Švédsko. Maďarsko a najmä Turecko si však udržiavalo odmietavý postoj k ratifikácii Švédska za člena spolku. Dlhodobo mu vyčítalo poskytnutie útočiska kurdským aktivistom a politikom, ktorých Turecko považovalo za teroristov. Maďarska zase formulovalo svoje dôvody na odmietanie Švédska ako nedostatok pozornosti a rešpektu zo švédskej strany a podkopávanie vzájomných vzťahov.

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg pri tejto príležitosti povedal, že stanoviskom aliancie je, aby sa aj Ukrajina stala jej členom. Tomu mal pomôcť nový, predbežne desaťročný, podporný program krytý sumou zhruba 500 miliónov eur ročne. Prostriedky boli určené na financovanie cvičení, programov digitalizácie a inštitucionálne reformy. Ukrajina o vstup do štruktúr NATO požiadala 30. septembra 2022. Jens Stoltenberg prijatie Ukrajiny do NATO v čase pretrvávajúcej vojny opakovane vylúčil.

Týždeň od 10. do 16. apríla 2023

Kostol sv. Michala z roku 1906 v obci Komišuvaka v Záporožskej oblasti po veľkonočnom ostreľovaní. Uchránená ikona svätorečenej Matrony Nikonovy.

• Wagnerovcom ani ruskej armáde sa napriek plazivým postupom nepodarilo dobyť celé mesto Bachmut, ovládali asi štyri pätiny mesta. Obsadili takmer celú východnú časť mesta ako aj prístupové cesty a železnicu zo severu a z juhu s cieľom mesto postupne obkľúčiť, ukrajinským jednotkám sa však naďalej darilo udržať zásobovacie trasy. Útočné akcie pokračovali aj v západnej časti mesta, kde sa bojovalo o jednotlivé ulice aj o konkrétne domy. Obrancovia využívali aj taktiku podmínovania vlastných domov. Potom, ako z nich boli agresorom vytlačení, budovu diaľkovo odpálili, niekedy aj s ruskými vojakmi práve obsadzujúcimi novozískané pozície. Cielenou deštrukciou najmä výškových budov si Ukrajinci dokázali udržiavať taktickú výhodu vyvýšených postov umožňujúcich efektívnejšiu obranu.

Osem mesiacov trvajúce boje si vyžiadali desaťtisíce padlých na oboch stranách. Ukrajina mesto húževnato bránila s cieľom naviazať tu početné sily agresora, ktorý k Bachmutu presúval ďalších vojakov a znižoval tak ofenzívne akcie v okolí Donecka.

• Okrem Bachmutu ruské sily naďalej viedli útočné operácie v okolí Donecka, pričom vynakladali značné zdroje za minimálne zisky. V okolí mesta Marjinka zvýšili útoky s využitím obrnenej techniky.

• Rusko v Záporožskej oblasti dokončilo tri vrstvy 120 kilometrov obranných línií chrániacich mesto Melitopoľ. Pozostávali z prednej línie bojových pozícií vhodných na útoky a z dvoch zón takmer súvislej, prepracovanejšej obrany. Ďalšie budovanie obrany pokračovalo na celom juhu Ukrajiny.

Pokračovali ruské raketové útoky po celej Ukrajine. V piatok vypálilo Rusko sedem rakiet zo systému S-300 na mesto Sloviansk. Jedna z rakiet zasiahla päťposchodový panelák, v jeho troskách zahynulo 15 ľudí.

• Okupovaným Melitopoľom otriasla explózia. Výbuch nastal neďaleko železničného depa, v ktorom Rusi uskladňovali svoje vybavenie a muníciu a zriadili v ňom opravovne.

• V Záporožskej jadrovej elektrárni explodovala v blízkosti strojovne štvrtého bloku vlastná ruská mína. Okupačné sily, ktoré si areál premenili na vojenskú základňu, sa udalosť pred pracovníkmi Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu pokúsili skryť.

• Demokratický svet šokovalo video, na ktorom ruskí vojaci odrezali hlavu ukrajinskému vojnovému zajatcovi. Ukrajinská tajná služba bezodkladne začala vyšetrovanie, obeť stotožnili bez zverejnenia identity. Zistiť sa podarilo aj meno vraha, úrady uviedli, že medzičasom padol v boji. Viaceré zdroje naznačovali, že išlo o člena wagnerovej skupiny známej pre svoju brutalitu voči nepriateľovi, civilistom i vlastným členom odmietajúcim uposlúchnuť rozkazy. Ukrajinský minister zahraničia Dmitro Kuleba v tejto súvislosti prirovnal ruských vojakov k bojovníkom Islamského štátu.

Rusko a Ukrajina si navzájom vymenili asi stovku zajatcov. Takéto výmeny prebiehali pravidelne. Bola to jediná oblasť, v ktorej dokázali obe strany viesť vzájomne vyjednávania.

• Po dlhom úsilí mimovládnej organizácia Save Ukraine sa do Chersonskej oblasti ku svojim rodinám vrátilo 24 ukrajinských detí. Podľa ukrajinskej národnej databázy Rusko unieslo viac ako 19-tisíc detí a tisíce ďalších bolo nezvestných. Ukrajine sa doteraz podarilo vrátiť domov len okolo 350 detí.

• Ruský parlament schválil zákon o elektronickom doručovaní povolávacích rozkazov. Dovtedy museli byť doručované odvedencom osobne.

Ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ sa v Pentagóne stretol s americkým ministrom obrany Lloydom Austinom. Hovorili o prioritách bezpečnostnej pomoci.

• Na Ukrajinu boli pozemnou cestou doručené všetky zostávajúce stíhačky MiG-29 zo Slovenska spolu s protivzdušným systémom KUB. Zároveň Poľsko získalo súhlas na reexport ďalších šesť strojov rovnakého typu, pôvodne získaných z východonemeckej výzbroje.

• Kanada prisľúbila poslať Ukrajine 21-tisíc útočných pušiek, 38 guľometov a 2,4 milióna nábojov.

• Fínska pohraničná stráž predstavila prvý úsek 200-kilometrového, 3m vysokého plota na hranici s Ruskom, ktorý začala budovať v súvislosti so zmenou bezpečnostnej situácie v Európe po začatí tejto invázie. K podobnému kroku pristúpilo Poľsko, ktoré na hranici s ruskou exklávou Kaliningrad budovalo elektronickú bariéru s kamerami a detektormi pohybu.

• Posádky bieloruských vzdušných síl ukončili v Rusku výcvik na používanie taktických jadrových zbraní v rámci plánu ich rozmiestnenia na území Bieloruska.

• Po stabilizácii dodávok a uspokojení vlastnej spotreby obnovila Ukrajina vývoz elektrickej energie do európskych krajín, najskôr do Moldavska. Útoky na ukrajinskú energetickú infraštruktúru v ostatných mesiacoch zreteľne klesli na intenzite a napredovanie prác na obnove poškodených zariadení umožnili Ukrajine vrátiť sa ku komerčnému exportu.

• Ukrajinská ekonomika klesla v roku 2022 o 29,1 %. Výsledok bol nepatrne lepší, ako v predbežnom januárovom odhade. Z dôvodu invázie muselo na Ukrajine zatvoriť mnoho podnikov, znížil sa vývoz, narušilo pestovanie poľnohospodárskych plodín aj žatva.

• Moskovský súd udelil nadácii Wikimedia Foundation už piatu pokutu za články o vojne na Ukrajine. Najnovšie vyrubil 22 200 eur za to, že z Wikipedie neodstránila „lživé informácie“ o ruskej armáde. Sporný obsah bol však adekvátne ozdrojovaný a zodpovedal encyklopedickým štandardom.

Týždeň od 17. do 23. apríla 2023

Prehľadná mapka aktuálne okupovaných území

• Boje o Bachmut sa neskončili. Hoci sa jednalo o jediné miesto na fronte, kde Rusi postupovali, stále nemali kontrolu nad celým mestom. Dobytých bolo aktuálne asi 88% mesta. Na posilnenie svojich útokov presunuli Rusi do mesta zálohy z Donecka. Frontová línia aktuálne v centre mesta kopírovala hlavnú železničnú trať, Ukrajina stále držala pozície na juhu pozdĺž Korsunskovej ulice, hlavnej výpadovky z centra smerom na západ.

• Okrem Bachmutu ruské sily útočili na Marjinku, Lyman, Avdijivku, Šachtarsk, pozdĺž línie Svatove - Kremina a čiastočne tiež pri Kupiansku. Tieto útoky sa ukrajinským silám darilo odrážať. Obrancovia podnikli úspešné raketové a delostrelecké útoky na kontrolné stanovištia, protiletecký raketový systém, sklad paliva a dve skladiská munície ruskej armády. Celkovo sa dalo konštatovať, že s výnimkou Bachmutu ruská armáda prechádzala do obrannej pozície.

• Po 25 dňoch pokoja zaútočilo Rusko na Kyjev s využitím 12 dronov Šáhid-136. Osem z nich sa podarilo zostreliť. Ďalších 10 z 12 kamikadze dronov bolo zostrelených pri útoku na Odesu. Ukrajinská protivzdušná obrana zostrelila v oblasti frontu tiež ruský vrtuľník Mil Mi-24 a štyri prieskumné a útočné drony. Zároveň sa posťažovala na nedostatok munície pre systémy protivzdušnej obrany, čo ich nútilo využívať menej účinné ľahké prenosné systémy Stinger.

• Ukrajinské jednotky v Chersonskej oblasti čoraz častejšie vykonávali krátke operácie na východnom brehu Dnepra, v mestách Olešky a Kardašynka.

Video z dopadu leteckej bomby na mesto Belgorod

• Vo štvrtok večer ruská stíhačka Suchoj Su-34 nechtiac zhodila leteckú bombu na ruské mesto Belgorod neďaleko ukrajinských hraníc. Výbuch zranil dve ženy, poškodil niekoľko budov a automobilov a zanechal najmenej 20-metrový kráter v centre mesta.

• V Čiernom mori sa v bojovej pohotovosti nachádzalo 9 ruských bojových lodí a dve ponorky vyzbrojené strelami Kalibr.

Vladimír Putin na návšteve veliteľstva „Vostok“ v okupovanej Luhanskej oblasti

• Vladimír Putin navštívil okupované oblasti. V Chersonskej oblasti navštívil veliteľstvo vojenskej skupiny „Dnepr“, následne pokračoval do ústredia ruskej armády „Vostok“ v Luhanskej oblasti. Vypočul si hlásenia miestnych veliteľov a zaujímal sa o ch názory na situáciu. Inšpekčná cesta tak bola reakciou na skreslené informácie, ktoré z frontu dostával.

• Volodymyr Zelenskyj navštívil vojakov na frontovej línii v meste Avdijivka. Vypočul si správy veliteľov, hovoril s radovými vojakmi a udelil im vyznamenania. Nasledujúci deň navštívil Volynský región, kde sa stretávajú hranice Ukrajiny, Poľska a Bieloruska. Zhováral sa tu s príslušníkmi pohraničnej stráže a odovzdal im ocenenia. Zároveň informoval, že v záujme zabezpečenia ochrany hranice s Bieloruskom sa tu budovali bariéry, opevnenia a diaľkové kamerové systémy.

• Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg prvýkrát od spustenia tejto invázie pricestoval do Kyjeva. Okrem jednaní s ukrajinským prezidentom vzdal úctu padlým vojakom, navštívil mesto Buča a prezrel si poškodenú ruskú vojenskú techniku vystavenú na námestí.

• Nemecký minister obrany Boris Pistorius označil útoky ukrajinských síl na územie Ruska za prijateľnú taktiku za predpokladu, že cieľom útokov neboli civilisti a civilné oblasti.

• Na Ukrajinu dorazili z USA, Nemecka a Holandska systémy protivzdušnej obrany Patriot aj s raketami, ktoré boli prisľúbené na začiatku tohto roka. Nemecko tiež dodalo druhý zo štyroch prisľúbených systémov protivzdušnej obrany stredného dosahu IRIS-T.

• USA poslali Ukrajine ďalšiu muníciu pre salvové raketomety HIMARS a delostrelecké granáty.

Počet civilných obetí mín na Ukrajine od začiatku tejto invázie presiahol 750. S príchodom jari a s tým súvisiacich poľnohospodárskych prác sa riziko úmrtí zvýšilo. Problém predstavovali aj rôzne strely a granáty, ktoré po dopade neexplodovali.

• Španielsko avizovalo zaslanie šiestich tankov Leopard 2A4 v „najbližších dňoch“.

• Holandsko a Dánsko oznámili svoj zámer spoločne získať, opraviť a darovať 14 tankov Leopard 2A4 Ukrajine. Tanky boli prisľúbené na začiatok roka 2024.

• Fínsko ohlásilo už svoju dvanástu vojenskú pomoc Ukrajine pozostávajúcu z výcviku a vybavenia pre 30-tisíc vojakov.

• Nemecko, Poľsko a Ukrajina sa dohodli, že v Poľsku zriadia centrum na opravu a údržbu tankov Leopard. Dohodu podpísali ministri obrany na leteckej základni Ramstein v Nemecku.

• Rusko spustilo reklamnú kampaň na nábor mužov do svojej profesionálnej armády na základe uzatvorenia zmluvy.

• Ukrajina za 28 vojnových zajatcov vymenila ukrajinského pravoslávneho kňaza moskovského patriarchátu usvedčeného z kolaborácie a vlastizrady.

• Nad Kyjevom sa v noci objavil silný svetelný záblesk. Spôsobil ho padajúci bolid, veľmi jasný meteor.

• Ukrajina obnovila vývoz elektriny na Slovensko. Pozastavený bol od októbra v súvislosti s rozsiahlymi ruskými útokmi na energetickú infraštruktúru.

• Prestížne ocenenie novinárskej súťaže World Press Photo za rok 2022 vyhral ukrajinský fotograf agentúry AP Jevgenij Maloletka. Víťazný snímok zachytával tehotnú ženu, ktorú zranenú na nosidlách vynášali zo zbombardovanej pôrodnice v Mariupoli. Žena zo snímky, 32-ročná Iryna Kalininová, svojim zraneniam podľahla pol hodinu po tom, ako porodila mŕtve dieťa.

Týždeň od 24. do 30. apríla 2023

• Najtvrdšie boje z celého frontu boli vedené najmä v oblasti Bachmutu, kde sa ruskí vojaci neúspešne pokúsili získať obce Hryhorivka, Bohdanivka, Chromove a Ivanivske ležiace západne až severozápadne od mesta. Ukrajinci ovládali už len malú západnú časť mesta, kľúčová zásobovacia trasa však zostávala naďalej pod ich kontrolou. Vodca ruskej žoldnierskej Wagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin sa opakovane sťažoval na nedostatok munície a hrozil stiahnutím svojich vojakov.

• Bojovalo sa tiež v oblasti Avdijivky a Marjinky neďaleko Donecka, kde sa Rusko sústredilo na ofenzívne operácie. Frontové línie sa však zásadnejšie nemenili. O postup pri mestách Lyman a Kupjansk sa ruské jednotky prestali usilovať, v očakávaní ukrajinskej protiofenzívy tu posilňovali obranu svojich pozícií.

Rusko nasadilo na Ukrajine tanky T-14 Armata. Jednalo sa o prvé známe nasadenie týchto najmodernejších tankov Ruskej armády. Počet nasadených strojov nebol zverejnený. Využili ich len na ostreľovanie ukrajinských pozícií, do priamych útokov neboli nasadené.

• Ruská armáda na okupovaných územiach intenzívne budovala obranné línie využívajúc topografiu krajiny a rozmiestnenie dedín. Pozorovaných bolo približne 800 km zákopov, železobetónové „dračie zuby“, rôzne zátarasy, zodolnené guľometné hniezda, protitankové priekopy aj bunkre. Línie nevznikali len pri frontovej línii, ale aj hlboko na rusmi kontrolovanom území. Výrazná sústava zákopov vznikla na severnom cípe Krymského polostrova. Bojové pozície vytvorila aj na strechách niekoľkých z reaktorových budov v Záporožskej jadrovej elektrárni. Rusko tiež rozširovalo svoje vojenské základne a budovalo aj bariéry v mori. Posilnilo aj vzdušnú obranu, keď do oblasti pridalo viac ako 50 nových radarov a lietadlo včasnej výstrahy Beriev A-50 nepretržite hliadkovalo pozdĺž hraníc.

Ruská armáda podnikla v noci na piatok masívne raketové útoky na viaceré ukrajinské mestá: Najviac obetí bolo v meste Umaň v Čerkaskej oblasti, kde sa po zásahu strelou zrútila časť bytového domu. V troskách zahynulo 23 ľudí vrátane šiestich detí. Spod ruín sa podarilo vytiahnuť 17 preživších.

• Ukrajina zaútočila vzdušnými dronmi na prístav v Sevastopoli, ruská čiernomorská flotila hrozbu zneškodnila. Opakovaný útok o niekoľko dní neskôr bol úspešný, zasiahol a zničil veľký zásobník s približne 40-tisíc tonami lodného paliva. Ukrajiská predstavitelia označili útok za súčasť prípravy na chystanú protiofenzívu.

• Pre vniknutie niekoľkých ukrajinských dronov UJ-22 Airborne bolo dočasne uzavretý vzdušný priestor nad moskovským letiskom Vnukovo. Drony sa zrútili bez spôsobenia škôd.

• Ukrajinské delostrelectvo podniklo útoky na ľavý breh rieky Dneper v Chersonskej oblasti. Podarilo sa zasiahnuť a zničiť nepriateľské delostrelectvo, tanky, obrnené vozidlá a systémy protivzdušnej obrany. Pod paľbou sa ocitli aj vzdialené ciele v meste Nová Kachovka.

• Ruské rakety zasiahli ukrajinské sklady munície pri meste Pavlohrad, v Kramatorsku zničili vlak ložený muníciou a dielňu pracujúcu pre potreby ukrajinských ozbrojených síl.

• V okupovanom Melitopoli prišiel výbuchom podomácky vyrobenej bomby o život policajný veliteľ kolaborujúci s nepriateľom.

• Pre akútny nedostatok zdravotníckeho personálu nútili ruské úrady lekárov v okupovaných oblastiach, aby sa pridali do armády.

• Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj telefonoval so svojím čínskym náprotivkom Si Ťin-pchingom. Išlo o prvý kontakt medzi lídrami od začiatku tejto invázie. Diskutovali o rozvoji vzájomných vzťahov a dohodli sa na obojstrannom vyslaní diplomatov na rokovania o ukončení „krízy“ na Ukrajine.

• Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov na jednaní Bezpečnostnej rady OSN vyhlásil, že Ukrajina dlhodobo predstavuje hrozbu pre ruskú bezpečnosť. Dodal, že svet sa dostal do nebezpečnejšej situácie ako počas Studenej vojny.

Od začiatku invázie bolo okupantmi zničených alebo poškodených už viac ako 60 múzeí a galérií v rôznych častiach Ukrajiny. Na snímke Múzeum miestnej histórie v Kupjansku po ruskom ostreľovaní.

• Slovenská prezidentka Zuzana Čaputová a český prezident Petr Pavel navštívili Ukrajinu. Išlo o prvú spoločnú cestu prezidentov. Na Ukrajine strávili tri dni, počas pobytu sa nevyhli zvuku sirén ani raketovému útoku. Okrem rokovania s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským spoločne položili kvety k pamätníku Česko-slovenskej légie a k múru s fotografiami padlých ukrajinských hrdinov v Kyjeve. Neskôr navštívili aj ďalšie regióny. Petr Pavel šiel k frontu bližšie než akýkoľvek iný európsky líder, keď navštívil Dnipro, Zuzana Čaputová sa stretla s obeťami vojnových hrôz v meste Černihiv.

• Boli naplnené dodávky prakticky všetkých bojových vozidiel, ktoré krajiny NATO prisľúbili Ukrajine. Celkovo išlo o 1550 obrnených vozidiel a 230 tankov vrátane príslušnej munície a výcviku.

• EÚ vyplatila Ukrajine 1,5 miliardy eur z makrofinančnej pomoci určenej na zabezpečenie makroekonomickej stability, na mzdy a dôchodky a na udržanie základných verejných služieb.

• Ukrajina viedla s Ruskom rozhovory o veľkej výmene všetkých vojnových zajatcov. O koľko osôb sa jednalo nebolo známe. Dovtedy si obe krajiny vymieňali rovnaké počty zadržaných vojakov. Do tohto času sa pri výmenách z ruského zajatia dostalo viac ako 2300 Ukrajincov, vojakov i civilistov.

• Ukrajinské úrady v tomto období evidovali približne 17 000 civilistov zabitých v súvislosti s touto vojnou. Necelých 14 000 z nich dokázali identifikovať.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Chronológia udalostí ruskej invázie na Ukrajinu, marec a apríl 2023

Externé odkazy

Politický portál

• SME.sk – Ukrajinský spravodaj
• iDNES (po česky)