Redaktor:Valko Peter/pieskovisko

Oganesón (oganesson)
tenés ← oganesón Rn ↑ Og   118 Periodická tabuľka 7. perióda, 18. skupina, blok p transurány
Atómové vlastnosti
Atómová hmotnosť	(294) g·mol−1
Elektrónová konfigurácia	[Rn] 5f14 6d10 7s2 7p6 (odhad)
Iné
Reg. číslo CAS	54144-19-3
Izotop(y) (vybrané)
Izotop Výskyt t1/2 Rr Er (MeV) Pr  294Og synt. 0,89 ms. α 11,65 290Lv
Commons ponúka multimediálny obsah na tému oganesón.
Chemický portál

Oganesón (angl. oganesson) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Og a protónové číslo 118. Je to transurán a transaktinoid (18. skupina, 7.(Q) perióda). Očakáva sa, že jeho vlastnosti budú podobné ako vlastnosti ľahších inertných plynov. Pravdepodobne to bude druhý rádioaktívny plyn.

Bez ohľadu na nestabilitu spôsobenú rádioaktivitou očakávajú vedci nasledovné vlastnosti:

• Bude reaktívnejší ako xenón a radón a bude tvoriť stabilné oxidy, napríklad OgO₃, chloridy alebo fluoridy.
• Pokiaľ by sa vyskytoval vo väčšom množstve v prírode a pokiaľ by tvoril stabilný oxid, vyskytoval by sa prevažne ako oxidický minerál a nie ako plyn.

Oganesón bol pomenovaný bol na počesť ruského vedca Jurija Colakoviča Oganesjana. V angličtine je prvok pomenovaný v súlade s anglickým prepisom tohto mena z azbuky. V slovenčine píšeme v mene Oganesjan, aj v názve prvku oganesón, len jedno s, ako v pôvodnom pravopise v azbuke.

Dejiny

V roku 1999 oznámili vedci z Lawrence Berkeley National Laboratory objav prvkov ununhexia a ununoctia (článok o objave bol publikovaný v časopise Physical Review Letters). O rok neskôr svoj objav na základe faktu, že sa prípravu nepodarilo zopakovať, stiahli späť. V máji roku 2002 oznámil vedúci laboratória, že predčasná správa o objave týchto dvoch prvkov pomocou reakcie

${208 \atop 82}\mathrm {Pb} +{86 \atop 36}\mathrm {Kr} \quad \rightarrow \quad {293 \atop 118}\mathrm {Uuo} +1\ {1 \atop 0}\mathrm {n} \;$

bola založená na nekorektnom výskume V. Ninova. V roku 2006, existenciu jadra s počtom protónov 118 oznámila experimentálna skupina medzinárodného laboratória SÚJV Dubna (Ruská federácia). Spoločne s americkými vedcami však tentoraz použili inú reakciu:

${249 \atop 98}\mathrm {Cf} +{48 \atop 20}\mathrm {Ca} \quad \rightarrow \quad {294 \atop 118}\mathrm {Uuo} +3\ {1 \atop 0}\mathrm {n} \;$

Aj keď v súčasnosti neexistuje iné laboratórium schopné potvrdiť (alebo vyvrátiť) výsledok experimentov z SÚJV z Dubny roku 2006, existencia prvku 118 je zatiaľ medzinárodne uznávaná.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Valko Peter/pieskovisko

Periodická tabuľka chemických prvkov

1

2

3

4

5

6

7

8

9

10

11

12

13

14

15

16

17

18

1

H

He

2

Li

Be

B

C

N

O

F

Ne

3

Na

Mg

Al

Si

P

S

Cl

Ar

4

K

Ca

Sc

Ti

V

Cr

Mn

Fe

Co

Ni

Cu

Zn

Ga

Ge

As

Se

Br

Kr

5

Rb

Sr

Y

Zr

Nb

Mo

Tc

Ru

Rh

Pd

Ag

Cd

In

Sn

Sb

Te

I

Xe

6

Cs

Ba

La

Ce

Pr

Nd

Pm

Sm

Eu

Gd

Tb

Dy

Ho

Er

Tm

Yb

Lu

Hf

Ta

W

Re

Os

Ir

Pt

Au

Hg

Tl

Pb

Bi

Po

At

Rn

7

Fr

Ra

Ac

Th

Pa

U

Np

Pu

Am

Cm

Bk

Cf

Es

Fm

Md

No

Lr

Rf

Db

Sg

Bh

Hs

Mt

Ds

Rg

Cn

Nh

Fl

Mc

Lv

Ts

Og

Alkalické kovy

Kovy alk. zemín

Lantanoidy

Aktinoidy

Prechodné prvky

Kovy

Polokovy

Nekovy

Halogény

Vzácne plyny

 

[[Kategória:Vzácne plyny]] [[Kategória:Transurány]] [[Kategória:Umelé prvky]] [[Kategória:Rádioaktívne prvky]] [[Kategória:Chemické prvky]] Vo vede je fyzikálna konštanta fyzikálnou hodnotou, ktorej matematická hodnota sa nemení.

Toto je čiastočný abecedný zoznam základných fyzikálnych konštánt.

Fyzikálna konštanta	Symbol	Približná hodnota	Jednotka	Relatívna štandardná odchýlka
Univerzálne konštanty
Rýchlosť svetla vo vákuu	c, c0	299 792 458	m s−1	presná hodnota
Permeabilita vákua	μo	4π · 10−7 = 12,566 370 614 ... x 10−7	N A-2	presná hodnota
Permitivita vákua 1/μoc2	εo	8,854 187 817... x 10−12	T m A−1	presná hodnota
Charakteristická impedancia vákua μoc	Z0	376,730 313 461 ...	Ω	presná hodnota
Gravitačná konštanta	G G/ħc	6,674 08(31) x 10−116,708 61(31) x 10-39	Nm2kg−2(GeV/c2)-2	4,7 x 10-54,7 x 10-5
Planckova konštanta	h	6,626 070 040(81) x 10−344,135 667 662(25) × 10−15	J s eV s	1,2 x 10-86,1 x 10-9
Redukovaná plancková konštanta h/2π	ħ ħc	1,054 571 800(13) x 10−346,582 119 514(40) × 10−16 197,326 9788(12)	J s eV s MeV fm	1,2 x 10-86,1 x 10-9 6,1 x 10-9
Plancková hmotnosť (ħc/G)1/2	mPmPc2	2,176 470(51) x 10-81,220 910(29) x 1019	kg GeV	2,3 × 10-52,3 × 10-5
Planckova teplota (ħ5c/G)1/2/k	TP	1,416 808(33) x 1032	K	2,3 × 10-5
Planckova dĺžka ħ/mPc - (hG/c3)1/2	lP	1,616 229(38) x 10-35	m	2,3 × 10-5
Planckov čas lP/c- (hG/c5)1/2	tP	5,391 16(13) x 10-44	s	2,3 × 10-5
Elektromagnetizmus
Elementárny náboj	e'e/h	1,602 176 6208(98) x 10−19 2,417 989 262(15) x 1014	C A J-1	6,1 x 10-96,1 x 10-9
Magnetický tok h/2e	Φ0	2,067 833 831(13) x 10-15	Wb	6,1 x 10-9
Bohrov magneton eħ/2me	μB μB/h μB/hc μB/k	927,400 9994(57) x 10-265,788 381 8012(26)x 10-5 13,996 245 042(86) x 109 46,686 448 14(29) 0,671 714 05(39)	J T-1eV T-1 Hz T-1 m-1 T-1 K T-1	6,2 x 10-9 4,5 x 10-10 6,2 x 10-9 6,2 x 10-9 5,7 x 10-7
Jadrový magneton eħ/2mp	μN μN/h μN/hc μN/k	5,050 783 699(31) x 10-273,152 451 2550(15) x 10-8 7,622 593 285(47) 2,542 623 432(16) x 10-2 3,658 2690(21) x 10-4	J T-1 eV T-1 MHz T-1 m-1 T-1 K T-1	6,2 x 10-9 4,6 x 10-10 6,2 x 10-9 6,2 x 10-9 5,7 x 10-7
Atómová hmotnostná konštanta	u	1,661.10−27	kg = 931,5 Me V c−2
Avogadrova konštanta	NA	6,022 140 857(74) · 1023	mol−1
Bohrov magnetón	μB	9,27 · 10−24	A m2
Boltzmannova konštanta	k	1,380 648 52(79) · 10−23	J K−1
Coulombova konštanta	k	8,988 · 109	N m2C−2
Faradayova konštanta	F	96 485,332 89(59)	C mol−1
Gravitačná konštanta	G	6,674 08(31) · 10−11	Nm2kg−2
Hmotnosť elektrónu	me	9,109 383 56(11) · 10−31	kg
Hmotnosť neutrónu	mn	1,675 · 10−27	kg = 1,0087 u
Hmotnosť protónu	mp	1,672 621 898(21) · 10−27	kg
Jadrový magnetón	μN	5,05 · 10−27	A m2
Univerzálna plynová konštanta	R	8,314 4598(48)	J K−1mol−1
Náboj elektrónu	e	1,602 176 6208(98) · 10−19	C
Normálne tiažové zrýchlenie	gn	9,806 565	m s−2
Permeabilita vákua	μo	4π · 10−7 = 12,566 370 614 ... x 10−7	T m A−1
Permitivita vákua	εo	8,854 187 817... · 10−12	C2N−1m−2
Planckova konštanta	h	6,626 070 040(81) · 10−344,135 667 662(25) × 10−15	J s eV s
Solárna koštanta	N	1 369	W m−2
Stefanova—Boltzmanova konštanta	σ	5,670 367(13) · 10−8	W m−2 K−4
Tiažové zrýchlenie	g	9,81	m s−2